2.  Ekonómia je veda o tom,
ako spoločnosť využíva
vzácne zdroje na výrobu
užitočných tovarov a ako
ich rozdeľuje medzi
rozličné skupiny ľudí
(Nordhaus, Samuelson)

3.  MIKROEKONÓMIA – skúma správanie
jednotlivých ekonomických subjektov
(domácnosti, firmy, štáty..) a ich vzájomné
vzťahy
 MAKROEKONÓMIA – skúma fungovanie
ekonomiky ako celku (celková výrova tvarov a
služieb, miera inflácie, nezamestnanosť...)

5.  Analyzuje a popisuje skutočný stav ekonomiky bez
toho, že by ju hodnotila
 Založená na faktoch
 Aké percento mladistvých je nezamestnaných?
 Aký bude vplyv zvýšených daní na fajčiarov?

6.  Zahŕňa etické súdy
 Hodnotí stav ekonomiky – aká by mala byť
 Riešia sa na základe politických rozhodnutí
 Má vláda dávať peniaze chudobným ľuďom?
 Má zamestnania pre mladých ľudí zabezpečovať súkromný,
alebo verejný sektor?
 Má sa znižovanie rozpočtového deficitu realizovať
prostredníctvom zvýšených daní, alebo znížením výdavkov?

8.  ZMYSEL EKONÓMIE – efektívne uspokojovanie
potrieb jednotlivcov i celej spoločnosti
 POTREBA – pociťovaný nedostatok, ktorý sa
snažíme uspokojiť, snaha uspokojiť potrebu je
motívom ľudskej činnosti (menia sa)
 Ekonomické/mimoekonomické potreby

9.  V roce 1997 postihla Moravu povodeň. Představte si, že jste v situaci, kdy
vás v noci sou sedé probudí,
křičí, že se blíží velká voda a že máte 5 minut na to, abyste opustili svůj dům,
jinak vám hrozí utopení.
 1. Co uděláte, co si vezmete s sebou? Odpovězte okamžitě, bez rozmýšlení.
(Nejčastější odpovědi: doklady, peníze,
 psa, vzbudím rodiče a sourozence. Proč?)
 2. Co si sbalíte, když budete mít na opuštění domova 2 hodiny? Napište na papír
seznam, máte na to 3 minuty. (Vy -
 zvěte několik žáků, aby přečetli svůj seznam, a můžete diskutovat, co mají
seznamy společného a čím se liší.)
 3. Jak se zachováte, když budete vědět, že máte na evakuaci nejméně 12 hodin
času? Pokračujte v seznamu, máte
 na to dalších 5 minut. (Opět vyzvěte několik žáků, aby přečetli své seznamy.)
 4. Jaké závěry bychom mohli vyvodit z vašich odpovědí?
 5. Platí, že čím více máte času, tím více potřeb chcete uspokojit?
 6. Které potřeby jsou zbytné a které nezbytné? Je to individuální?
 7. Mají lidé něco společného při uspokojování potřeb? (Maslowova pyramida)
 8.Odpovídá vaše zjištění tomu, co víte o potřebách z minulých ročníků?

10.  Je to čokoľvek, čo je užitočné a
súčasne vzácne, ako napr. tovar,
práva, služby...
 Musí byť: užitočný (uspokojovať
potrebu)
vzácny (nedostatočné
množstvo, dostupný pri námahe,
vôľa vzdať sa kôli nemu niečoho
iného...)
Voľné statky (vzduch...)

11.  Druh statku, ktorý nemá materializovanú
podobu, nehmotné, neviditeľné,
neskladovateľné ekon. Statky určené na
uspokojovanie potrieb

12.  Zmysel ekonomickej činnosti ľudí – výroba statkov a
služieb na uspokojovanie potrieb
 Proces výroby – transformícia inputov (vstup do
výroby) na outputy (výstupy)

13.  Základné výrobné faktory:
 1. Práca
 2. Pôda
 3. Kapitál – statky, ktoré slúžia na
ďalšiu výrobu (stroje, zariadenia,
budovy, peniaze...)

14.  ROZDELENIE:
 Podľa formy: hmotné statky (chlieb, kabát..) a
služby (herec, kaderník..)
 Podľa účelu použitia: spotrebná statky (drevo
na kúrenie) a kapitálové (drevo na nábytok)
 Podľa vlastníctva: súkromné statky a verejné
statky

15.  1. Čo a v akých množstvách
sa má vyrábať? (pizza alebo
košele, lacné vs. drahé, veľa vs.
málo...)
 2. Ako sa majú statky
vyrábať? (ropa, uhlie, vietor,
štátne firmy vs. Korporácie...)
 3. Pre koho vyrábať? (bohatí –
chudobní vs. rovnosť, IQ vs.
svaly...)

16.  1.Tradičné (zvykové) ekonomické systémy
– zdedené zručnosti, obyčaje, hierarchia
(starovek, stredovek...)
 2.Trhový ekonomický systém
- dopyt/ponuka, konkurencia
3. Prikazovací ekonomický systém
- o alokácii rozhoduje vláda
Zmiešané ekonomické systémy
- reálne, vzájomné pôsobenie
prvkov

17.  Graf – ilustrácia, ktorá ukazuje v akom vzťahu sú
dve, alebo viaceré súbory údajov
 HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ –
obmedzenosť produkčného potenciálu

20.  Smernica – predstavuje zmenu jednej premennej
ku ktorej dochádza, keď sa zmení ďalšia premenná
 Prevýšenie nad základňou trojuholníka – číslo –
CD/BC = 1/s =s
 Zmena premennej na vertikálnej osy pri
jednotkovej zmene premennej na horizontálnej osi

24.  Nedochádza k plytvaniu zdrojmi –
využívajú sa čo najefektívnejšie na
uspokojovanie potrieb
 Nemôže produkovať väčšie množstvo
jedného statku bez toho, aby nedošlo k
poklesu druhého statku

27.  Zákon vzácnosti
- Nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať
všetky tovary a služby, ktoré by o ktoré by
mali ľudia záujem a chceli by ich
spotrebovávať

28.  Vyzvěte žáky, aby vám pomohli vyřešit problém rozdělování.
 1. Mám jedno tričko. Kdo ho chce? (Předpokládám, že většina.)
 2. Jak mám rozhodnout, komu ho dát? Jaká kritéria mohu při rozdělování použít?
Napište způsoby rozdělování na
 tabuli. (Loterie, kdo ho nejvíc potřebuje, kdo je nejstarší, kdo nejdál doskočí, kdo
má nejlepší prospěch, kdo
 zaplatí nejvíc, roztrhat ho na kousky, budeme si ho půjčovat ...)
 3. Rozdělte se na skupiny (asi po 5 studentech). Každá skupina si zvolí jeden
způsob a napíše všechny výhody
 a nevýhody tohoto způsobu rozdělování.
 4. Přečtěte výsledky práce skupin. Který způsob se vám zdál nejvýhodnější a proč?
 5. Napište, co by se ve společnosti změnilo, kdyby se váš způsob rozdělování začal
všeobecně používat při rozdělování
 potravin, vzdělání, lékařské péče? (Můžete dát za domácí úkol.)
 6. Na závěr se zeptejte žáků, jakým způsobem tedy rozdělíme tričko (blíží se
konec hodiny). Pravděpodobně zvolí
 loterii. (Je to rychlé, každý má naději, že vyhraje.) Řekněte, že si myslíte číslo v
intervalu 1 – 50 (můžete ho
 napsat na zadní stranu tabule), ať napíší na papír, jaké číslo máte na mysli. Kdo
uhádne nebo kdo bude nejblíže
 vašemu číslu,

29.  Jeden input je
konštantný (pôda-100
ha)
 Druhý input je
variabilný (počet
poľnohodospodárov-
1,2,3, 10...)
 Dodatočný output
klesá (kukurica)
 Výnosnosť vyriabilného
inputu klesá

30.  Output stúpa rýchlejšie, ako rast zapojenia
všetkých inputov
 Infraštruktúra (cesty, plynovod...)
 Viac používateľov – nižšie náklady na jednotku
outputu

31.  Output sa zvyšuje proporciálne s mierou
zapojenia inputou
 (činnosti, kde neprebehol technický pokrok)

33.  Rozdejte žákům listy s následujícím zadáním, pokládejte jim následující otázky, porovnávejte odpovědi,
vyzývejte
 žáky, aby svá tvrzení podpořili přesvědčivými argumenty, aby využívali svých zkušeností, případně zkušeností
 svých známých. Někdy je příklad doprovázen bouřlivou diskusí, třída nedospěje k jednoznačnému závěru.
Důležité
 je, že se žáci zamyslí nad problémem a učí diskutovat. Učitel by měl být moderátorem diskuse.
 100 rybářů pracujících 8 hodin denně naloví 10 000 kg ryb. Rozdělí se rovným dílem, to znamená, že na
každého
 připadne 100 kg ryb.
 1. Další den jeden z nich zvýší produktivitu o 50 %. Kolik ryb bude naloveno? (Produktivita ostatních je stejná.)
 Kolik ryb dostane každý rybář, bude-li se rozdělovat opět stejným dílem?
 2. Co se stane, když jeden z rybářů bude pracovat jen 4 hodiny, jeho denní produktivita se sníží o 50 %? Kolik
ryb
 bude celkově chyceno a kolik připadne na jednoho rybáře?
 3. Který případ (1. nebo 2.) bude častější ve skupině 10 lidí? Proč? (Pravděpodobně případ 1., skupina si uhlídá,
aby
 všichni pracovali stejně, jedinec bude chtít vyniknout a ostatní si ho budou vážit a možná je bude motivovat
 k vyšší produktivitě, zlepší se uspokojování potřeb každého člena – o 0,5 kg ryb.)
 4. Který případ bude častější ve skupině o 1 000 lidech?Ve skupině, která čítá milion lidí? (Pravděpodobně
případ
 2., „ulejvák“ se lépe skryje, pokles produktivity skupiny se odrazí jen nepatrně ve snížení podílu, který
připadne
 na jednotlivce, velká skupina bude daleko snadněji tolerovat nečestné chování, většina členů skupiny nebude
mít
 informace, skupina bude lhostejná a zřejmě stále více členů bude následovat „ulejváka“.)
 5. Bude marxistické heslo „Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb“ použitelné pro
rozdělování
 i ve velkých skupinách? Proč?
 6. Umožňuje trh kooperaci nekonečného počtu lidí? Je třeba zvláštního „dozoru“ nad chováním jednotlivců?

34.  Ekonómia z greckeho oikonomos
– dom, zákon
 Xenofón (430-354 p.n.l)– učenie o
domácom hospodárení a
podnikaní
 Aristoteles – pôvodná forma
výmeny – barter, neskôr peniaze
 Platón - vyzdvihuje obecné blaho,
ktorého garantom má byť štát

35.  16. – 17. storočie
 Prostredie manufaktúrnej výroby
 J. B. Colbert - Francúzsko
 Podporoval rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr
 cieľom bolo urýchliť nahromadenie bohatstva v peňažnej
forme
 taktiež dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie (viac
vyvážať, ako dovážať) – clá, zákaz vyvážať drahé kovy

36.  18. storočie
 Pôda a poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého
bohatstva – znásobujú výrobné náklady
 A. R. J.Turgot
 Dôraz na produktívnu prácu, ako na zdroj
národného bohatstva

37.  Sformovanie ekonómie ako samostatnej
vedy
 Idea hospodárskeho liberalizmu
 Konkurencia zabezpečuje efektívnu alokáciu
zdrojov

38.  Vznik: 1770 – kniha Bohatstvo
národov od Adama Smitha
 „neviditeľná ruka trhu“ – každé
indivíduum sebecky sleduje len svoje
osobné blaho, je zároveň vedené
akoby neviditeľnou rukou k
sledovaniu najlepšieho blaha pre
všetkých
 Výrobcovia v honbe za ziskami
vyrábajú ten tovar, ktorý
spotrebitelia požadujú - egoizmus

39.  Štát sa má držať mimo, vytvoriť
právne podmienky (sloboda
obchodu, súkromné vlastníctvo)
 Ekonomický liberalizmus
 Teória hodnoty - zdrojom
bohatstva je práca, bez ohľadu na
to, v ktorom odvetví bola
vynaložená. Hodnotu tovaru
určuje množstvo práce, ktoré je
potrebné vynaložiť na jeho
výrobu.
 Teória absolútnych výhod - každá
krajina sa má špecializovať na
výrobu tovarov, pri výrobe ktorých
dosahuje absolútne výhody, čiže
najnižšie náklady.

41.  dielo Zásady politickej ekonómie a
zdaňovania, 1817
 nadväzuje na Smithovu teoriu
hodnoty a tvrdí, že hodnota tovaru
nezávisí len od živej práce
vynaloženej na výrobu výrobkov, ale
aj od práce minulej, spredmetnenej
vo výrobných faktoroch.
 tvorcom teórie komparatívnych
výhod, podľa ktorej krajina sa má
špecializovať na výrobu tých
výrobkov, ktoré dokáže vyrobiť s
najvyššou produktivitou práce.

42.  - tvorca známeho zákona
trhovej ekonomiky, podľa
ktorého si ponuku
automaticky vytvára
dopyt a rozsah trhu je
úmerný rozsahu výroby.
Každý predaj teda
predpokladá dopyt
rovnakej hodnoty.

43.  Populačná teória
 Obyvateľstvo má
tendenciu rozmnožovať
sa rýchlejšie
(geometrickým
radom)ako životné
podmienky
(aritmetickým radom)
 Situáciu je potrebné
zmierniť prekážkami

44.  Reakcia na negatívne sociálne dôsledky
kapitalizmu (chudoba, nedôstojné podmienky...)
 „Utopický socializmus“ – R. Owen, Ch. Fourier
 Očakávali premenu systému zhora
 Modely spoločnosti na báze spoločného vlastníctva

46.  Hodnota/úžitková hodnota
 Pracovná sila (proletariát) vytvorí
nadhodnotu, ktorú si privlastní
kapitalista – vykorisťovanie
 Akumulácia kapitálu
 Protirečivé záujmy robotníkov a
kapitalistov
 Nutnosť sociálnej revolúcie –
odstráni vykorisťovanie
 Dielo: Kapitál

48.  „Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. Slobodný
a otrok, patricij a plebejec, barón a nevoľník, cechový majster a tovariš, prosto
utláčateľ a utláčaný, stáli proti sebe vo večnom protiklade, zvádzali neprestajný raz
skrytý, raz zas otvorený boj, ktorý sa zakaždým skončil revolučným pretvorením celej
spoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried.“
 „Buržoázia podrobila dedinu nadvláde mesta. Stvorila obrovské mestá,
mnohonásobne zvýšila počet mestského obyvateľstva oproti dedinskému, a tým
vymanila značnú časť obyvateľstva z tuposti dedinského života. Práce tak ako
dedinu urobila závislou od mesta, urobila barbarské a polobarbarské krajiny
závislými od krajín civilizovaných, roľnícke národy od národov buržoáznych,Východ
od Západu.“
 „Nevyhnutným dôsledkom toho bola politická centralizácia. Nezávislé takmer len
spojenými zväzkami späté provincie z rôznymi záujmami, zákonmi, vládami a clami
boli stmelené v jeden národ, s jednou vládou, s jedným zákonodárstvom, s jedným
národným triednym záujmom, a jednou colnou hranicou.“
 „Komunisti otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnúť len násilným zvrhnutím
celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú vládnúce triedy pred
komunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, len svoje okovy. Dobyť
môžu celý svet. Proletári všetkých krajín spojte sa!“
„Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho“.

49.  70. roky 19. storočia
 Analýza dopytu, ponuky a cien
 Teória hraničnej užitočnosti – hodnotu tovaru
určuje subj. pocit uspokojenia, daný
množstvom

51.  Všeobecné teória
zamestnanosti, úroku a peňazí
 30. roky – hosp. kríza
 Vysvetlil nestabilitu
kapitalistickej ekonomiky,
vyvolanej nedostatočným
dopytom
 Odporúčal štátne zásahy do
trhovej ekonomiky
 Dosiahnutie plnej
zamestnanosti

52.  70. roky 20. storočia
 Proti štátnym zásahom do
ekonomiky
 Proti sociálnemu štátu, minim.
mzde, odborom...
 Pripúšťa regulovanie množstva
peňazí v obehu
 Milton Friedman

54.  Trh - tá časť ekonomiky, kde dochádza
k výmennej činnosti medzi jednotlivými
subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov
a služieb za trhové ceny

55.  1. Čo sa má vyrábať – určuje dopyt
spotrebiteľov.Vidina zisku ovplyvňuje firmy, aby
vyrábali to, po čom je dopyt.
 2. Ako sa má vyrábať – určuje konkurencia
medzi výrobcami
- Snaha udržať náklady na minimálnej úrovni
- 3. Pre koho – spotreba ľudí
- Úskalia trhového modelu – nedokonalá
konkurencia, znečisťovanie životného
prostredia, nezamestnanosť...
- Negatívne externality/ Pozitívne externality

56. - Úskalia trhového modelu – nedokonalá
konkurencia, znečisťovanie životného
prostredia, nezamestnanosť...
- Negatívne externality
- Pozitívne externality

57.  Jednotlivci, domácnosti – na trh vstupujú s
cieľom uspokojiť svoje potreby, sú vlastníkmi
výrobných faktorov
 Podniky (firmy):Vyrábajú tovar s cieľom
maximalizácie zisku
 Štát – regulácia negatívnych dopadov trhu

58.  Naturálna výmena (barter)
 Peňažná výmena
 Cena: výmenný pomer statkov v
vyjadrený v peňažných jednotkách

61.  Územné hľadisko: miestny, regionálny,
národný, svetový
 Z hľadiska predmetu kúpy a predaja: trh
spotrebných predmetov, trh výrobných
faktorov, finančný trh, trh s informáciami
 Podľa počtu tovarov: čiastkový (pšenica,
mrkva), agregátny (súhrn čiastkových trhov)
 Z hľadiska podmienok: voľný, regulovaný
 Z hľadiska súladu so zákonom: legálny,
nelegálny

62.  Dopyt –
predstavuje
množstvo statku,
ktoré sú kupujúci
kúpiť v závislosti od
ceny

66.  Vyjadruje
množstvo
statkov, ktoré sú
predávajúci
ochotní predať v
závislosti od ceny

70.  Trhová cena – cena, ktorá vzniká na trhu
pôsobením ponuky a dopytu
 Trhová rovnováha – stav, keď sú všetci
kupujúci a predávajúci spokojní s predávaným
množstvom a cenou, za ktorú tovary
predávajú a kupujú
 Ponúkané množstvo sa rovná dopytovanému
množstvu

75.  Je to boj subjektov, ktoré sa stretávajú na
trhoch a bojujú medzi sebou ekonomickými
prostriedkami o mieru splnenia svojich cieľov
 Delenie konkurencie podľa metód
konkurenčného boja:
 Cenová – previesť na seba spotrebiteľou
manipuláciou s cenou
 Necenová – zlepšovanie kvality, služiev,
reklama...

76.  Trh na ktorom žiadna firma, alebo spotrebiteľ
nemá taký veľký podiel, aby mohol sám
ovplyvňovať trhovú cenu
 Abstraktný model

77.  Firma, alebo malý počet firiem majú takú silu,
že môžu ovplyvňovať cenu
 Monopol, oligopol

80.  Prostriedok výmeny – založená na ochote
ek. Subjektov prijímať ich
 Miera hodnôt – porovnávanie hodnôt statkov
 Uchovávateľ hodnôt – v čase, túto úlohy
plnia len ak sa ich hodnota veľmi nemení

83.  Hlavné kritérium merania úspechu
 Meranie trhovej hodnoty všetkých statkov
a služieb, ktoré vyprodukovali v krajine a
jeden rok

86.  INFLÁCIA: Zvyšovanie hladiny primernej
cenovej úrovne statkov a služieb
 Pokles hodnoty či kúpnej sily peňazí
 Doplácajú na ňu domácnosti i firmy, ktorých
príjmy rastú pomalšie ako miera inflácie
 Opakom je deflácia

89.  Cenový index – vývoj cien v
čase
 Index spotrebiteľských cien -
cenový, alebo spotrebiteľský
kôš reprezentatívnych tovarov
(potraviny, byty, doprava,
zdravotná starostlivosť...)

90.  1. Mierna inflácia
 (1% - 9%)
 Ceny sú stabilné , verejnosť dôveruje
peniazom
 Držia hotovosť
 Uzatvárajú kontrakty

91.  (10% - 999%)jnosť nedôveruje peniazom
 Rast cien je rýchlejší ako výkonnosť
ekonomiky
 Pohyb cien
 Verejnosť nedôveruje peniazom
 Nízke úrokové miery
 Peňažná hotovosť na minime

92.  (viac ako 1000%)
 Rozpad peňažného
systému
 Peniaze prestávajú plniť
svoje funkcie
 Ľudia na hranici biedy
 Návrat k naturálnej
výmene
 Nákup zlata
umeleckých diel, cudzej
meny....

93.  http://www.nbs.sk/_img/Documents/inflacny
_ostrov.html
 www.statistics.sk
 http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=
66226
 http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=
66186

94.  Sústava finančných inštitúcií ,
ktoré sa zaoberajú bankovými
operáciami
 Banka je inštitúcia, ktorá sa
špecializuje zhromažďovanie
voľných finančných
prostriedkov
(prijímanie vkladov a pod.),
poskytovanie úverov a
prípadne sprostredkovanie
ďalších bankových operácií,
obchodov a transakcií

95.  Starostlivosť o stabilitu meny,
regulácia bánk, podmienok
poskytovania úverov
 Povinné minimálne rezervy
(vklady------pôžičky)
 Regulácia množstva peňazí v
obehu – cenová stabilita
 Diskontná sadzba
 Banka pre štát
 Vydáva bankovky, mince

96.  http://www.nbs.sk/sk/vzdela
vanie/studenti/vzdelavacie-
videa1/poslanie-a-ulohy-ecb

97.  Súkromné firmy
 Maximalizácia zisku
 ČINNOSŤ: aktívne operácie (úvery, pôžičky)
-pasívne operácie (prijímanie vkladov)
- spostredkovateľské operácie
(prevody z účtov, zmenáreň...)
Rozdiel medzi poskytovanými úvermi a
vyplácanými úrokmi – ZISK (bankové
rozpätie)
Úrok: v percentách vyjadrená suma, ktorú platí
dlžnák veriteľovi za poskytnutú pôžičku

98.  Bankovky a mince – centrálna banka
 Bankové peniaze – komerčné banky
PRÍKLAD:
 Vklad 1000
 Povinná rezerva 100 (10%)
 900 použije na poskytnutie úverov
 1000 majú vkladatelia a 900 majú dlžnící
 Celkové množstvo peňazí je .............
 Vznikajú nové peniaze
 Viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatsva sa
nemení
 Hovoríme tomu multiplikačná expanzia bankových
peňazí

99.  http://www.finance.sk/dane/kalkulacky/mzdo
va-kalkulacka/