KI v partnerstve s Vysokou školou manažmentu s podporou hlavného partnera Nadácie Tatra banky dňa 25. januára 2012 otvorili piaty ročník cyklu seminárov o ekonómii Akadémia klasickej ekonómie. Viac na ake.institute.sk
KI v partnerstve s Vysokou školou manažmentu s podporou hlavného partnera Nadácie Tatra banky dňa 25. januára 2012 otvorili piaty ročník cyklu seminárov o ekonómii Akadémia klasickej ekonómie. Viac na ake.institute.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a týždenník .týždeň organizovali dňa 21. novembra 2013 v Pálffyho paláci v Bratislave diskusiu na tému Rozpočet pre rok 2014 a dlhová brzda. Videozáznam nájdete na www.konzervativizmus.sk
Európska ekonomická, osobitne menová, integrácia a alternatívy jej vývoja. Európska ekonomická integrácia v kontexte konkurencie a regulácie. Viac na ake.institute.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a týždenník .týždeň organizovali dňa 21. novembra 2013 v Pálffyho paláci v Bratislave diskusiu na tému Rozpočet pre rok 2014 a dlhová brzda. Videozáznam nájdete na www.konzervativizmus.sk
Európska ekonomická, osobitne menová, integrácia a alternatívy jej vývoja. Európska ekonomická integrácia v kontexte konkurencie a regulácie. Viac na ake.institute.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou Nadácie Tatra banky organizoval dňa 7. apríla 2014 v Bratislave ďalšiu prednášku v rámci cyklu prednášok CEQLS. Našim hosťom bol Michael C. Munger, profesor ekonómie a politológie pôsobiaci na Duke University (USA). Viac informácií nájdete na www.konzervativizmus.sk. More information at www.institute.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci s týždenníkom .týždeň a v partnerstve so SAKS organizoval v poradí 40. diskusný konzervatívny klub, tentoraz na tému Čo prináša predvolebný rozpočet?, ktorý sa konal v Bratislave dňa 6. decembra 2011. Viac informácií na www.konzervativizmus.sk
Prezentované v rámci série konferencií 10 rokov v Európskej únii | A čo ďalej?, ktoré sa na témy súvisiace s Európskou úniou konali dňa 27. 11. v Trenčíne, 1. 12. v Košiciach, 2. 12. v Prešove, 3. 12. v Banskej Bystrici a 4. 12. v Bratislave. Viac na www.konzervativizmus.sk
V júnovom vydaní Konzervatívnych listov nájdete:
Obsah
Peter Gonda Júnové oslobodenie
Ondrej Dostál Hlásenie pobytu a cesta k slobodnej spoločnosti
Peter Boettke Prečo čítať klasickú ekonómiu?
Zuzana Zimenová Varovanie ministrom: Školy nie sú lego!
Viac na www.konzervativizmus.sk
Brussels, 1 May 2012 – Once the new French president is elected this Sunday 6 May, 100 days are enough to put in place fundamental reforms in order to start-up flat-lining French economy and balance its excessive budget according to a new study written by Paris based iFRAP Foundation and published today in Brussels in cooperation with New Direction – The Foundation for European Reform.
AEC, KI a INESS v spolupráci s ďalšími partnermi organizovali medzinárodnú
konferenciu v rámci Free Market Road Show 2013 na tému Šetriť alebo
nešetriť: Zachránia Európu len úsporné opatrenia?, ktorá sa konala dňa 7.
júna 2013 v Bratislave. Ďalšie súvisiace informácie nájdete na
www.konzervativizmus.sk
AEC, in cooperation with the Conservative Institute and INESS, and in
association with international partners organized the Free Market Road
Show 2013 in Bratislava on June 7, 2013. More information at
www.institute.sk.
Energie-portal.sk a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika organizovali dňa 21. októbra 2013 v Pálffyho paláci v Bratislave diskusiu na tému Solárna daň. Videozáznam nájdete na www.konzervativizmus.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v partnerstve s PwC, TRIM Broker a Hotel Avance**** organizoval v Bratislave dňa 19. septembra 2011 diskusný seminár v rámci cyklu Reformné fórum na tému Euroval a budúcnosť eurozóny. Viac na www.konzervativizmus.sk.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v partnerstve s PwC, TRIM Broker a Hotel Avance**** organizoval v Bratislave dňa 19. septembra 2011 diskusný seminár
v rámci cyklu Reformné fórum na tému Euroval a budúcnosť eurozóny. Viac na www.konzervativizmus.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika organizoval ďalšiu z cyklu prednášok CEQLS. Naším hosťom bol Daniel Klein, profesor ekonómie na George Mason University (USA), ktorý pri príležitosti 300-tého výročia narodenia Adama Smitha prednášal o jeho odkaze pre súčasnosť.
Kniha Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Liberálního institutu Na obranu slobodného trhu (2007) pozostáva z trinástich prednášok renomovaných a vo svete uznávaných osobností, ktoré odzneli na pozvanie Konzervatívneho inštitútu v Bratislave a na pozvanie Liberálního institutu v Prahe. V knihe si možno prečítať napríklad príspevky nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1986 Jamesa M. Buchanana, prezidenta ČR Václava Klausa a prezidenta Cato Institute Williama A. Niskanena.
Na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) a Slovak Students for Liberty (SSFL) prišiel na Slovensko výnimočný hosť: renomovaný americký ekonóm a právny teoretik David Friedman a v Bratislave dňa 26. apríla 2022 prednášal v rámci cyklu CEQLS na tému Ekonómia, právo a sloboda. Viac na www.konzervativizmus.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika organizoval v Bratislave dňa 20. apríla 2022 ďalšiu z cyklu prednášok Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/. Viac na www.konzervativizmus.sk
Dňa 27. septembra 2021 v Bratislave o tom, prečo sú motorom inovácií podnikatelia, nie byrokrati, hovoril profesor podnikania na Baylor University (USA) Peter Klein v rámci cyklu prednášok CEQLS, ktoré organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Viac na www.konzervativizmus.sk
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v ostatných rokoch pracoval na projekte Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte vďaka finančnej podpore John Templeton Foundation. Zamerali sme sa na aktuálny a vážny problém: na mýty o socializme a sociálnom štáte vo vzájomných súvislostiach a s dôsledkami podliehania ľudí týmto mýtom na rozklad základov dnešných spoločností. Viac na www.buraniemytov.sk
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5.-6. seminár/
1. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
1
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
I. Základné spoločné východiská a menovatele
Friedrich Hayek a Milton Friedman:
- ne/priamo nadväzovali a rozvinuli učenie Adama Smitha – napríklad vlastný záujem,
neviditeľnú ruku trhu, prirodzenú slobodu / spontánny poriadok, spoločenskú deľbu práce
a iné zdroje bohatstva (vrát. vlastníctva a vlastníckeho práva), interdisciplinárny charakter
(pre účely fungovania slobodnej spoločnosti), primárnu dôveru v človeka (jednotlivca) vo
vzťahoch s ostatnými, nesúceho zodpovednosť za svoje konanie
„Bol to Smith, ktorý bol najväčším ekonómom, nielen kvôli jeho vplyvu, ale aj preto, lebo práve on
dokázal prenikavo uchopiť a jasne rozpoznať ústredné problémy ekonomickej vedy“
(Friedrich Hayek)1
„Ak sa máme múdro rozhodnúť, tak musíme porozumieť základným ekonomickým princípom
Adama Smitha, ktoré vysvetľujú, ako môže vzniknúť a rozkvitať zložitý, organizovaný a plynule
fungujúci systém bez centrálnych zásahov, ako môžeme spolupracovať bez donucovania a...
musíme pochopiť, prečo môžu pokusy nahradiť kooperáciu centrálnymi nariadeniami spôsobovať
toľko škôd.“
(Milton Friedman a Rose Friedmanová)2
- rešpektovali a zohľadňovali prirodzenosť ľudského bytia jednotlivca – individualitu
jednotlivca so slobodou voľby a obmedzenia a nedokonalosti človeka
- rešpektovali a zdôrazňovali univerzálne zákonitosti ako mantinely pre ekonomické
myslenie a ekonomické rozhodovanie ľudí
- opierali sa o metodologický individualizmus a odmietali a argumentačne rozloţili rôzne
podoby kolektivizmu a centrálnych zásahov na celospoločenskej úrovni v ekonomickej
teórii a v praxi
- boli kľúčoví ekonomickí oponenti Keynesovho učenia a socializmu a obhajcovia slobody
v 20. storočí
II.Friedrich August von HAYEK
- nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na počesť Alfreda Nobela
v roku 1974 (spolu s Gunarom Myrdhalom) za teóriu peňazí, ekonomických cyklov a za
prienik do vzájomných závislostí ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych aspektov
fungovania spoločnosti
1
Hayek, F.A.: „Odkaz Adama Smitha v jazyku dneška. In: Smith, 2005, s. xix.
2
Friedman, Milton – Friedmanová, Rose: Svoboda volby, H&H Jinočany, 1992, s. 15.
2. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
2
- autor mnohých kníh, napríklad: Monetary Theory and Trade Cycle (1929), Prices and
Production (1931), The Pure Theory of Capital (1941), Cesta do nevoľníctva [(2001), The
Road to Serfdom (1944)], Individualism and Economic Order (1948), The Sensory Order
(1952), Kontrarevoluce vědy [(1995], The Conter Revolution of Science (1952)], The
Constitution of Liberty (1960), Právo, zákonodařství a svoboda [(1991), Law, Legislation
and Liberty (1973)], Soukromé peníze: Potřebujeme centrální banku? [(1999),
Denationalisation of Money (1976)], Osudná domýšlivost: omyly socializmu [(1995), The
Fatal Conceit: The Errors of Socialism (1998)].
Zhrnutie hlavných odkazov učenia Hayeka (prínosy pre ekonomické myslenie, politickú
filozofiu a slobodnú spoločnosť), napríklad v nasledovných oblastiach:3
- monetárna teória hospodárskych cyklov a teória kapitálu, rozvinutie teórie hospodárskych
cyklov Knuta Wicksella a rakúskej teórie kapitálu, vychádzajúc najmä z Misesa a Bohm-
Bawerka,
- monetárne príčiny hospodárskych cyklov (peňaţná injekcia centrálnych bánk a úverová
expanzia komerčných bánk) a ich dôsledky na relatívne ceny, všeobecný rast cien
(osobitne spotrebných statkov), infláciu a na zmenu štruktúry kapitálu a reálnu
ekonomiku (cez falošné signály a hromadné chyby v investovaní k zmene štruktúry
kapitálu a investícií, umelo nafúknutých a nekrytých dobrovoľnými úsporami)
- teória spontánneho poriadku (spontaneous order) ako symbióza trhu a pravidiel, kultúrna
evolúcia veľkej, otvorenej, pokročilej a slobodnej spoločnosti
- (negatívne) pravidlá slobodnej spoločnosti s negatívnym testom spravodlivosti
- úloha práva (nomos), osobitne panstva práva (rule of law), negatívne právo
- trhová katallaxia a cenová kalkulácia (ceny ako jediný komunikačný systém na trhu
a koordinačný mechanizmus výmen medzi ľuďmi vo veľkej spoločnosti)
- konkurencia ako dynamický proces objavovania a hľadania príleţitostí (v neustálej
nerovnováhe)
- konkurencia súkromných mien (menová konkurencia) bez peňaţného monopolu
- spoločenská koordinácia a teória rozptýlených znalostí / poznatkov
- koncept nezamýšľaných dôsledkov, osudová domýšľavosť, hranice rozumu a skepsa
k rozumu, hranice vedeckej racionality, synoptický klam a riziká z koncentrácie moci
- Hayek uvádza, aby sme mali „...na pamäti fakt nevyhnutnej a nenapraviteľnej neznalosti
každého jednotlivca týkajúcej sa väčšiny jednotlivých faktov, ktoré determinujú konania
všetkých členov spoločnosti.“ (Hayek, 1991, s. 22)
- argumentačná kritika „sociálnej spravodlivosti“, konštruktivistického racionalizmu,
scientizmu a sociálno-inţinierskych foriem centrálneho plánovania a regulovania,
(národného) socializmu a keynesiánstva.
3
Jednotlivé témy (spontánny poriadok, právo, konkurencia, či peniaze podľa Friedricha Hayeka) boli hlbšie
a podrobnejšie diskutované na seminároch AKE 2013 (pozri www.ake.institute.sk) a budú tieţ súčasťou
seminárov AKE 2015.
3. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
3
Hayek a spontánny poriadok (spontánne usporiadanie)
Friedrich Hayek definuje spontánny poriadok ako „zvyčajne komplikovaný súhrn abstraktných
pravidiel, ktoré ľudia nasledujú a podriaďujú sa im bez konkrétneho poznania účelu ich
vzniku a bez poznania konkrétnych výsledkov, ktoré plynú z ich nasledovania. Spontánny
poriadok vznikol nezámerne (ľuďmi bez zámerného sledovania účelu) ako nezamýšľaný
dôsledok dlhodobo opakovaných konaní miliónov jednotlivcov v interakciách, ktoré sa im
evolučne osvedčili a preto ich nasledujú.“ (Hayek, 1991, s. 45-59).
- znaky spontánneho poriadku (kosmos)4
: spontánnosť a decentralizovanosť, abstraktnosť
a poznateľná zákonitosť usporiadania (poznateľná a zachovaná štruktúra vzťahov, ktorú
moţno zovšeobecniť), zloţitosť (nie nevyhnutne) a absencia účelu pri ich tvorbe
- spontánny poriadok nemá spoločný účel (nie je tvorený centrálnym mozgom), hoci jeho
existencia je uţitočná pre jednotlivcov v ňom sa pohybujúcich a účelovo sledujúcich
vlastný záujem (Hayek, 1991, s. 42)
- kultúrnou evolúciou vzniknuté pravidlá ako súčasť spontánneho poriadku: nezámerné,
neúčelové a dobrovoľne nasledované, selekciou tisícročiami vyvinuté pravidlá
- príklady spontánne vzniknutých pravidiel: skratka cez lúku, morálka, jazyk, peniaze, trh
a cenový mechanizmus, právo (v chápaní nomos)5
- pravidlá slobodnej spoločnosti: abstraktné, univerzálne a negatívne
Hayekov prístup k právu:6
- odvíjajúc sa od definovaných pravidiel vo vzťahu k slobode (abstraktné, univerzálne,
negatívne pravidlá), ktorých súčasťou sú:
- pravidlo dodrţiavania súkromného vlastníctva,
- pravidlo dodrţiavania transferu (presunu ) vlastníctva dohodou (dobrovoľnosť) a
- pravidlo plnenia zmlúv a iných záväzkov (zodpovednosť): rešpekt konceptu zmluvnosti
- kauzálny vzťah medzi dodrţiavaním pravidiel správneho chovania (ktoré sú podľa Hayeka
pravým obsahom práva) a poriadkom slobodnej spoločnosti
- osobitne ako súčasť spontánneho poriadku - abstraktné negatívne pravidlá garantujúce
slobodu
„Právo v zmysle vynutiteľných pravidiel správania je rovnako staré ako spoločnosť a „iba
dodržiavanie spoločných pravidiel umožňuje mierovú existenciu jednotlivcov v slobodnej
spoločnosti.“ (Hayek, 1994, s. 74)
Definoval dva normatívne právne systémy: nomos vs. thesis, pričom NOMOS:
- povaţoval za právo v súlade s princípmi slobodnej a mierovej spoločnosti
– „právo právnikov“ – súbor noriem správania sa slobodných ľudí
– právo slobody – najmä zvykové a sudcovské právo / osobitná úloha sudcu
4
Hayek, 1991, sv. 1, kap. II.
5
Hayek, 1994, sv. 1, kap. V.
6
Viac v Hayek (1994).
4. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
4
– spontánne vzniknuté (ľudia si spontánne v skupine vytvárajú určité pravidlá, ktoré im
pomáhajú koexistovať)
- zmysel nomos: aby právny poriadok garantoval pravidlá pre fungovanie trhu, ochranu
osobnosti, dôstojnosť, česť, majetok a ţivot
- odvodzuje z metodického individualizmu a kultúrneho evolucionizmu
Hayekov prístup ku konkurencii
- konkurenciu definuje ako súčasť spontánneho poriadku, postaveného na ľudskom konaní
(human action), ako „neustály dynamický a spontánny proces objavovania a hľadania
príležitostí“ (Hayek, 1948) – vzájomné učenie sa
- objavovanie – vychádza z nezámerného spozorovania a vyuţitia známej, ale zatiaľ
nevyuţitej, príleţitosti pri akceptovaní prirodzených rozdielností ľudí a podmienok (akt
objavenia: keď niekto spozoruje, čo bolo doteraz prehliadané a zrealizuje to - preferencie)
- základ: podnikateľské objavovanie - špekulácie podnikateľa, nesúceho riziko
- konkurencia znamená diverzifikáciu a vedie k snahe odlíšiť sa (vrátane vyuţitia
príleţitostí, ktoré iní nedocenia) a k získaniu dominantného (monopolného) postavenia
- stav neustálej nerovnováhy: dynamický model nedokonalých subjektov s nedokonalými
informáciami a v odlišných (inštitucionálnych) podmienkach - inštitucionálna konkurencia
- dynamický model predpokladá nerovnováhu ako priestor pre produktívnu zmenu
- rozptýlenosť informácií v reálnom ţivote – potvrdenie nemoţnosti „optimálnej“
(celo)spoločenskej efektívnosti a fungovania „dokonalej konkurencie“
Hayek a peniaze
- Hayek navrhuje menovú konkurenciu bez jednoznačného návrhu definitívnej podoby
fungovania slobodného menového systému, ale uvádza, ţe:
„Konkurenčný trhový proces, tak ako inde, dokáže objaviť a poskytnúť také produkty,
aké si spotrebitelia želajú“ (Hayek, 1999, s. 13)
- „Jedinou zákonnou povinnosťou by bol záväzok vyplatiť tieto certifikáty (bankovky)
a termínované vklady podľa voľby ich držiteľa, t.j. vkladateľa“ (Hayek, 1999, s. 53) -
a to v rôznej mene (podľa výmenných pomerov)
- zaloţený na vzájomne konkurujúcich emitentoch rôznych (navzájom odlíšiteľných)
súkromných peňazí / mien s vlastným vyhláseným menovým štandardom -
komoditným košom, ktorého hodnota by sa odvíjala od pevného základu, nie od jeho
zmluvnej zameniteľnosti za komoditu
- banky môţu pouţívať aj iné meny (väčšina) - mali by mať 100% rezervné krytie
k vkladom na poţiadanie (Hayek, 1999, s. 142)
- kaţdý emitent by sa (podľa Hayeka) snaţil vďaka konkurencii o udrţanie čo najvyššej
stability svojich peňazí s ohľadom na definovaný kôš – očakávaná hodnota (odchýlka
hodnoty meny od vyhláseného koša)
- výber meny ľuďmi závisí podľa Hayeka (Hayek, 1999, s. 77 – 88):
- ochoty ľudí drţať menu a dôvery k nej, odlišujúc ju od iných mien (podľa
akceptovateľnosti a očakávanom vývoji),
5. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
5
- spôsobu jej pouţitia (ako účtovnej jednotky, na hotovostné nákupy, na drţbu rezerv na
budúce platby a ako štandard pre odloţené platby),
- teritoriálnej pouţiteľnosti - ako je mena akceptovaná a pouţiteľná v cudzích krajinách
a vnútroštátnych regiónoch).
- očakávané dôsledky obdobnej menovej konkurencie, napr.:
- víťazstvo a udrţanie sa iba niekoľkých mien obiehajúcich v rôznych oblastiach (bez
ohľadu na štátne hranice, ktoré poskytnú klientom najväčší úţitok a o ktoré bude
najväčší záujem ich drţať
- ukončenie existencie (emisného monopolu) centrálnych bánk a ich politík
- obmedzenie vzniku (hyper)inflácií a finančných kríz
- Hayek navrhuje odstránenie legislatívnych prekáţok slobodného trhu peňazí (peňaţný
monopol centrálnych bánk, jeho zasahovanie, zákonných platidiel), to znamená
odstránenie všetkých zákonných prekáţok, ktoré po stáročia zabraňovali evolúcii
slobodných rozhodnutí a ţiadúcich inštitúcií v oblasti peňazí a konkrétne uskutočnenie
jeho návrhu:
„...odbúrať všetky prekážky, ktoré bránia voľnému používaniu iných mien (vrátane zlatých
mincí) v ktoromkoľvek štáte a uvoľniť bankové podnikanie každej inštitúcii na to legálne
ustanovenej... Znamenalo by to predovšetkým odstránenie všetkých obmedzení devízových
operácií a regulácií pohybov medzi krajinami, ako aj úplnú slobodu zvoliť si pre potreby
zmlúv a účtovníctva akúkoľvek menu.“ (Hayek, 1999, s. 25)
Aj v súčasnosti má osobitný význam Hayekom navrhované „hnutie za slobodné peniaze“ ako
obdoba úspešného hnutia za slobodu obchodu z 19. storočia. Friedrich Hayek v závere
knihy Denationalisation of Money zanechal nasledovný odkaz:
„Najnaliehavejšou potrebou dneška nie je konštrukcia nového systému, ale okamžité
odstránenie zákonných prekážok, ktoré 2000 rokov blokujú cestu spontánnej evolúcie,
ktorá nám môže priniesť užitočné a zatiaľ nie úplne predvídateľné výsledky.“ (Hayek,
1999, s.156)
III. Milton FRIEDMAN
- nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na počesť Alfreda Nobela
v roku 1976 za analýzu spotrebnej funkcie, menovej histórie a menovej teórie
- autor mnohých kníh, napríklad: Essays in Positive Economics (1953), Restatement of
Quantity Theory of Money (1956), Theory of Consumption Function (1957), Kapitalizmus
a svoboda [(1993), Capitalism and Freedom (1962)], A Monetary History of the United States
1867 - 1960 (1963), Svoboda volby [(1992), Free to Choose (1980)], Za vším hledej peníze
[(1997), Money Mischief: Episodes in Monetary History (1994)]
- zásadný vplyv na ekonómiu a ekonomické myslenie, princípy slobodnej spoločnosti a
politickú filozofiu, ako aj (ekonomickú a hospodársko-politickú) realitu súčasnosti
Vplyv na ekonomické myslenie
- dôraz na dlhodobejší pohľad a iné predpoklady a návrat k ekonomickým princípom, ktoré
boli Keynesom zdevalvované
- príjmové / dôchodkové zdôvodnenie spotreby prostredníctvom permanentného dôchodku
(YP
) – zmena pohľadu na spotrebnú funkciu (dlhodobo stabilné spotrebiteľské správanie),
6. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
6
kde permanentný dôchodok je závislý najmä od reálneho majetku (WR), očakávaných
budúcich príjmov a reálnych úrokových sadzieb ( r)
- dlhodobo stabilný dopyt po peniaz (MD
/p), odvodený najmä od permanentného dôchodku
- rozpracovanie kvantitatívnej teórie peňazí do podoby MN . v = p. YR, kde „MN“ je
nominálne mnoţstvo peňazí, „v“ rýchlosť obehu peňazí, „p“ zmena cenovej hladiny a
„YR“ reálny produkt v ekonomike a obohatenej o časový posun (ak dôjde k zmene
mnoţstva peňazí, tak po určitom čase dôjde priamo úmerne k zmene cenovej hladiny)
- peňažné vyjadrenie inflácie a limitovaná (a jediná) úloha centrálnej banky udrţiavania
stabilnej zmeny mnoţstva peňazí (Friedmanove peňažné pravidlo),
- ekonomické argumenty proti vládnym a iným netrhovým reguláciám a rozvinutie
argumentov fungovania slobodného trhu
- ekonomické spochybnenie a vyvrátenie keynesiánskych postulátov:
- neúčinnosť a škodlivosť aktívnej (dopytovo orientovanej) hospodárskej politiky,
osobitne fiskálnej, (crowding out effect)
- neplatnosť nepriameho vzťahu inflácie a nezamestnanosti (Philipsovej krivky)
v dlhodobejšom horizonte cez „peňažné ilúzie“ a „adaptívne očakávania“ a prirodzenú
mieru nezamestnanosti
Prínosy pre obhajobu slobodnej spoločnosti
- „sloboda je vzácna a krehká rastlina“ (Friedman, 1993, s. 15) – dôraz na potrebu
pravidiel (pravidlá namiesto úradov) na obranu slobody a jej predpokladov (proti
koncentrácii moci a pod.)
- hlavné riziká pre slobodu: najväčšie z koncentrácie moci vlád, nadnárodných a iných
centrálnych inštitúcií a ich spojenci – podnikateľské záujmové skupiny (ktoré chcú
slobodu a slobodný trh pre iných, ale nie pre seba) a intelektuáli (ktorí, ktorí chcú slobodu
pre seba, ale nie pre iných)
- kapitalizmus a ekonomická sloboda ako predpoklady slobodnej spoločnosti
Príklady návrhov v praxi
- Freedom Index a deň daňovej slobody
- zniţovanie miery prerozdeľovania (zniţovanie daní spolu so zniţovaním verejných
výdavkov – niţšia úloha vlády v ekonomike a spoločnosti)
- profesionalizácia armády
- ústavné obmedzenia regulácií slobodného obchodu, inflácie, rastu verejných výdavkov,
daní,..
- zrušenie súčasného sociálneho systému a zavedenie negatívnej dôchodkovej dane
- vzdelávacie kupóny pre základné a stredné školy a súkromné financovanie vysokého
školstva
- slobodný trh v zdravotníctve, s liekmi, legalizácia drog
- zrušiť napríklad regulácie nájomného, minimálnu mzdu, dotácie podnikateľom, zrušiť
ministerstvo školstva, hospodárstva, DPH, daň z príjmu právnických osôb a licencie
- ale navrhol aj napríklad preddavkové platenie daní z príjmu fyzických osôb.
7. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
7
Celkový prínos:
- viac ľudí na svete je slobodnejších a rozumie a verí myšlienkam trhu a slobodnej
spoločnosti, ako aj zákonitostiam ekonómie a ekonomického myslenia
- niţšia úloha vlády a realizované ekonomické reformy (Hong Kong, Chile, Nový Zéland,
USA za prezidentovania Ronalda Reagana, Spojené kráľovstvo v čase vládnutia M.
Thatcher,..)
IV. Odkaz pre ekonomickú teóriu a ekonomické myslenie
Vybrané odkazy pre dnešok:
- protiváha ekonomickým teóriám – vládnych zásahov – (neo)keynesianstvo,..
- vyvracanie neekonomických mýtov a ilúzií v ekonomickej sfére (typu potrebnosti
- rešpektovať spontánne rozvíjajúci sa spontánny poriadok spoločnosti na báze osobnej
slobody a slobodného trhu – dôvera v človeka, ale kontrola a postih „ex post“
- rešpektovanie (základ pochopenia) prirodzenosti a prospešnosti trhu a kapitalizmu (aj
s nedokonalosťami ľudí): „hra s pozitívnym súčtom“ – nie zisk niekoho na úkor iného,
- rešpektovanie prirodzených rozdielov: ako nutnosť pre konkurenciu a trh,
- dôleţitosť slobodného výberu a konkurencie (vr. daňovej konkurencie) a iných slobodne
vzniknutých veličín na trhu: ceny, zisku (etika trhu a zisku)
- konkurencia: dynamický proces objavovania (Hayek) + kreativita procesu trhu
(podmienka: súkromné vlastníctvo),
- rešpektovať vlastníctvo a legitímne vlastnícke právo - proti obmedzovaniu vlastníctva
- peniaze ako prirodzené a spontánne vzniknuté (aj „v prípade peňazí súkromný záujem je
ďaleko účinnejšou motiváciou pre dosahovanie výsledkov než benevolencia pôsobenia
vládneho monopolu“ )7
nie verejný statok, ale potreba: hnutie za slobodné peniaze
- peňaţné zdôvodnenie inflácie (Friedman): menová expanzia cez úverovú expanziu CB
- príčiny extrémnych výkyvov: centrálne zásahy (čas. posun, falošné signály, ktoré mýlia
subjekty), osobitne menová a úverová expanzia - monetárna teória hospodárskych cyklov
(Hayek)
- presadzovanie minimálnej („údrţbárskej“) vlády, „vlády zákona“ (rule of law) – vláda ako
nočný stráţnik
- súlad TRHU a MORÁLKY pre spontánny poriadok, teda brať na zreteľ aj „nestranného
pozorovateľa“ v cnostiach a zdôrazňovať význam dodrţiavania pravidiel
- obmedzenia (hranice) poznania – riziko koncentrácii moci (Hayek) – hrozba pre
obmedzovanie slobody + proti centrálnemu plánovaniu v akejkoľvek podobe (Smith,
Hayek – zdôvodnenie: rozptýlené znalosti)
7
Pozri Hayek (1999 [1976]).
8. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie, pracovné poznámky k 5. a 6. semináru AKE 2014
8
Odporúčaná literatúra
- BASTIAT, F. (1998): Co je vidět a co není vidět. Praha, Liberální institut, Centrum liberálních
studií.
- FRIEDMAN, M. ([1962] 1993): Kapitalizmus a svoboda. H&H Jinočany.
- FRIEDMAN, M.- FRIEDMANOVÁ, R. ([1980] 1992): Svoboda volby. H&H Jinočany.
- FRIEDMAN, M. ([1992] 1997): Za vším hledej peníze. Liberální institut. Praha
- HAYEK, F. A.: ([1976] 2007): Choice in Currency: A Way to Stop Inflation. Institute
of Economic Affairs. Web edition, 2007
- HAYEK, F. A. ([1944] 2001): Cesta do nevoľníctva. NFAH. Bratislava.
- HAYEK, F. A. (1978): “Competition as a Discovery Procedure”. In: HAYEK, F. A.:
New Studies in Philosophy, Politics, Economics, and the History of Ideas. London,
Routledge, s. 179-190
- HAYEK, F. A. ([1948] 1996): Individualism and Economic Order. The University of
Chicago Press. Chicago.
- HAYEK, F. A. (1991): Právo, zákonodarství a svoboda. 1. vydanie. Praha, Academia.
- HAYEK, F. A. ([1976] 1999): Soukromné peníze: Potřebujeme centrální banku?
Liberální institut a Centrum liberálních studii. Praha
- JEŢEK, T. (2000): „Doteky Bible a hayekovského liberalismu.“ In: SCHWARTZ, J.:
Hayek semper vivus. Praha, Liberální institut, s. 128 – 141.
- http://www.ake.institute.sk