SlideShare a Scribd company logo
1 of 10
Download to read offline
डॉ. नामदेव ही. तेलोरे
भूगोल वभाग, राजा ीपतराव भगवंतराव महा व ालय, ध, सातारा
Dr. Namdev V. Telore
https://vidwan.inflibnet.ac.in/profile/159877
nvtelore@gmail.com
Remote Sensing
सु र संवेदन
DEFINITION ा या
कोण याही घटका या कवा व तू या य संपकात न येता यासंबंधी मा हती मळ वणे,
संक लत करणे व याचे वणन करणे, या तं ाला पृ वीवरील र संवेदन हणतात.
Remote sensing is a term applied to the use of satellites to observe
various characteristics of Earth’s land and water surfaces in order to
obtain information valuable in mapping, mineral exploration, land-
use planning, resource management, and other activities.
(Britannica Encylopaedia)
ELECTROMAGNETIC SPECTRUM
SOURCE: WIKIPEDIA.ORG
SPECTRAL SIGNATURES OF DIFFERENT EARTH FEATURES WITHIN THE
VISIBLE LIGHT SPECTRUM. CREDIT: JEANNIE ALLEN
SENSORS
ACTIVE SENSOR
PASSIVE SENSOR
Indian Remote
Sensing Satellies
भारतीय र संवेद उप ह सु. ९०४ कमी. उंचीवर,
ुवसमीप आ ण सूयानुगामी असलेले क
ृ म उप ह
आहेत.
यांची क ा उ र-द ण, ुवीय व वतुळाकार असते.
हे क
ृ म उप ह कमी उंचीवर अस यामुळे यांनी
घेतलेली छाया च े अ धक असतात.
भारतीय र संवेद उप ह णालीची सु वात १७ माच
१९८८ रोजी झाली.
इं डयन रमोट से सग सॅटेलाइट
भारताम ये र संवेदनासाठ वदेशी-तं ानाने वक सत क
े ले या
भारतीय र -संवेद उप हांचा वापर क
े ला जातो.
हवामानासंबंधी मा हती, पक
े , वने आ ण पूर व भूक
ं प यांसार या
नैस गक आप ी यांची मा हती अचूक व त परेतेने मळत अस यामुळे
आ ण मा हतीचे सं करण व व ेषण लवकर होत अस यामुळे
आप ी व ापनासाठ , पीक नयोजनासाठ .
भारता या अवकाश संशोधन सं ेकडून व वध े ांसाठ वशेष
उप हांचे ेपण कर यात आले आहे.
क
ृ ष े
जल ोत
वन आ ण पा र तक
ख नज उ ोग
म यो ोग व सागरी व ापन
संर ण आ ण आप ी व ापन
1.
2.
3.
4.
5.
6.
उपयोग
APPLICATIONS
06
HIRALAL DOIPHODE (2019) MARATHI VISHWAKOSH.
HTTPS://MARATHIVISHWAKOSH.ORG/20060/
HTTPS://WWW.ASPRS.ORG/WP-
CONTENT/UPLOADS/PERS/1986JOURNAL/SEP/1986_SEP_1
507-1511.PDF
संदभ ंथ
THOMAS M. LILLESAND AND RALPH W. KIEFER (2000) REMOTE
SENSING AND IMAGE INTERPRETATION
JOHN WILEY, NEW YORK, 2000. NO. OF PAGES: 736.
HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=ZPJP06-XTNU
Remote sensing

More Related Content

More from Namdev Telore

More from Namdev Telore (8)

Alexander von humboldt
Alexander von humboldtAlexander von humboldt
Alexander von humboldt
 
Causes of earthquakes
Causes of earthquakesCauses of earthquakes
Causes of earthquakes
 
Evolution of Geographical Thought
Evolution of Geographical Thought Evolution of Geographical Thought
Evolution of Geographical Thought
 
Science, Technology and Human Health
Science, Technology and Human Health Science, Technology and Human Health
Science, Technology and Human Health
 
Introduction to Resource Geography
Introduction to Resource GeographyIntroduction to Resource Geography
Introduction to Resource Geography
 
Renewable energy resources of india slideshare
Renewable energy resources of india slideshareRenewable energy resources of india slideshare
Renewable energy resources of india slideshare
 
Major resources (Marathi)
Major resources (Marathi)Major resources (Marathi)
Major resources (Marathi)
 
ICTs in Geography
ICTs in GeographyICTs in Geography
ICTs in Geography
 

Remote sensing

  • 1. डॉ. नामदेव ही. तेलोरे भूगोल वभाग, राजा ीपतराव भगवंतराव महा व ालय, ध, सातारा Dr. Namdev V. Telore https://vidwan.inflibnet.ac.in/profile/159877 nvtelore@gmail.com Remote Sensing सु र संवेदन
  • 2. DEFINITION ा या कोण याही घटका या कवा व तू या य संपकात न येता यासंबंधी मा हती मळ वणे, संक लत करणे व याचे वणन करणे, या तं ाला पृ वीवरील र संवेदन हणतात. Remote sensing is a term applied to the use of satellites to observe various characteristics of Earth’s land and water surfaces in order to obtain information valuable in mapping, mineral exploration, land- use planning, resource management, and other activities. (Britannica Encylopaedia)
  • 4. SPECTRAL SIGNATURES OF DIFFERENT EARTH FEATURES WITHIN THE VISIBLE LIGHT SPECTRUM. CREDIT: JEANNIE ALLEN
  • 6. Indian Remote Sensing Satellies भारतीय र संवेद उप ह सु. ९०४ कमी. उंचीवर, ुवसमीप आ ण सूयानुगामी असलेले क ृ म उप ह आहेत. यांची क ा उ र-द ण, ुवीय व वतुळाकार असते. हे क ृ म उप ह कमी उंचीवर अस यामुळे यांनी घेतलेली छाया च े अ धक असतात. भारतीय र संवेद उप ह णालीची सु वात १७ माच १९८८ रोजी झाली.
  • 7. इं डयन रमोट से सग सॅटेलाइट भारताम ये र संवेदनासाठ वदेशी-तं ानाने वक सत क े ले या भारतीय र -संवेद उप हांचा वापर क े ला जातो. हवामानासंबंधी मा हती, पक े , वने आ ण पूर व भूक ं प यांसार या नैस गक आप ी यांची मा हती अचूक व त परेतेने मळत अस यामुळे आ ण मा हतीचे सं करण व व ेषण लवकर होत अस यामुळे आप ी व ापनासाठ , पीक नयोजनासाठ . भारता या अवकाश संशोधन सं ेकडून व वध े ांसाठ वशेष उप हांचे ेपण कर यात आले आहे.
  • 8. क ृ ष े जल ोत वन आ ण पा र तक ख नज उ ोग म यो ोग व सागरी व ापन संर ण आ ण आप ी व ापन 1. 2. 3. 4. 5. 6. उपयोग APPLICATIONS
  • 9. 06 HIRALAL DOIPHODE (2019) MARATHI VISHWAKOSH. HTTPS://MARATHIVISHWAKOSH.ORG/20060/ HTTPS://WWW.ASPRS.ORG/WP- CONTENT/UPLOADS/PERS/1986JOURNAL/SEP/1986_SEP_1 507-1511.PDF संदभ ंथ THOMAS M. LILLESAND AND RALPH W. KIEFER (2000) REMOTE SENSING AND IMAGE INTERPRETATION JOHN WILEY, NEW YORK, 2000. NO. OF PAGES: 736. HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=ZPJP06-XTNU