Je na vás, ako hlboko pôjdete (v mori informácií)
•Download as PPTX, PDF•
1 like•386 views
Na webe môže dnes publikovať každý a sociálne siete tento obsah rýchlo rozšíria. Ako ale rozoznať pravdu od bludu či konšpirácie? Všetko si ukážeme na praktických príkladoch a možno sa zahráme aj verte neverte. Zaži deň v koži vysokoškoláka - FIFUK 25.5.2016 Dr. Andrea Hrčková a Dr. Katarína Buzová
Recommended
More Related Content
Similar to Je na vás, ako hlboko pôjdete (v mori informácií)
Similar to Je na vás, ako hlboko pôjdete (v mori informácií) (13)
Je na vás, ako hlboko pôjdete (v mori informácií)
- 1. Je na vás, ako hlboko pôjdete (v mori informácií) Andrea Hrčková, Katarína Buzová Katedra knižničnej a informačnej vedy, FIFUK Zaži deň v koži vysokoškoláka, 25.5.2016
- 3. rozhodnutia (Kedy sa obraciame s dôverou na informácie z webu a sociálnych médií?)
- 4. „…zdroje sú dôveryhodné, pretože ich správnosť je pochopená publikom.“ - Sokrates, Aristoteles
- 6. Zachránia nás sociálne médiá?
- 7. Myslíme si, že ideme hlbšie... 85% tvrdí, že čítanie nielen samotných zdieľaných článkov, ale aj komentárov pod nimi, im pomáha pri lepšom pochopení a spracovaní informácií a udalostí 73% tvrdí, že spracúvajú informácie hlbšie, dôkladne a premyslene, keď ich zdieľajú 94% tvrdí, že opatrne zvažujú, ktoré zdieľané informácie budú pre ostatných užitočné Brian Brett 2014
- 8. novinári prebrali a cena ropy stúpla o dolár Zdieľame to, s čím sa stotožňujeme... a výmysly často neoverujeme
- 9. rýchlo zistí falošné účty a zruší ich zdieľaná správa žije ďalej
- 10. blogy prinášajú iba 5% nových žurnalistických informácií (Pew)
- 11. “Profesionálni blogeri majú málo času a sú nútení k výkonom.”
- 12. podstrčovanie nepravdivých správ “uniknutý” dokument vytvorené video exkluzívny tip….
- 13. falošní blogeri
- 14. Ľudia sociálnym médiám veria, lebo informácie v nich pochádzajú od reálnych ľudí... Skutočne?
- 15. tradičné sociálna validácia vnímanie a hodnotenie dôveryhodnosti
- 16. expertný filter sociálny filter „...publikum nie je vytvárané článkom, ale členmi publika.“ (Clay Shirky v Benton 2009)
- 17. 31% ľudí pozrie počet fanúšikov stránky predtým, ako nakúpi
- 19. nákup priateľov 15 $ = 1000 likov za 3- 4 hod. (Russel, Bangladesh)
- 20. 50% správ v diskusiách = 1% diskutujúcich
- 21. „brigádni diskutéri“ 20 študentov po 20 kont 2 smeny 100 czk/ hod. cieľ: vzbudiť záujem a dojem, že strana má veľa priaznivcov
- 22. alebo fanúšikovia? „Niektoré politické strany využívajú takéto služby.“ (mSolutions)
- 23. Dôležitá je zdravá konkurencia tradičných a nových médií
- 24. SRSR – Seriously Rapid Source Review – nástroj na vyhľadávanie a hodnotenie dôveryhodnosti používateľov tweetujúcich o aktuálnych lokálnych udalostiach
- 27. Ktorej z týchto stránok by ste verili, keby ich zdieľali vaši priatelia?
- 39. ...a veríte nám?
- 40. kognitívna autorita (osobnostná, technická a inštitucionálna kvalita) Kognitívna autorita je dôveryhodnosť, ktorú dávame vedome alebo nevedome určitej osobe, organizácii a pod. (Wathen, Burkell 2002)
- 41. Ak sa nepozeráme na počet ...čo si všímame?
- 42. 70% Kognitívna autorita: známa osobnosť
- 43. 90% Kognitívna autorita: verejná inštitúcia
- 44. 63% Kognitívna autorita: radšej profesionálne vyzerajúca osoba ako bulvár
- 47. Ako z toho vyplávať?
- 48. Dajte si kakao
- 50. WATHEN, C. Nadine – BURKELL, Jacquelyn. 2002. Believe it or not: Factors influencing credibility on the Web. In: Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2002, vol. 53, no. 2 [cit. 27-03-2014]. Dostupne na internete: <http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/asi.10016/abstract?deniedAccessCustomisedMe ssage=&userIsAuthenticated=false> MOTURU, Sai – HUAN, Liu. 2010. Quantifying the trustworthiness of social media content: Content Analysis for the Social Web [online]. Germany: LAP Lambert Academic Publishing, 2010 [cit. 27-03-2014]. Dostupne na internete: http://dl.acm.org/citation.cfm?id=1841157 ARTHUR, CH. 2013. How low-paid workers at 'click farms' create appearance of online popularity. In: Guardian, 2013. Dostupné na: http://www.theguardian.com/technology/2013/aug/02/click- farms-appearance-online-popularity BUZOVÁ, K. 2011. Najdôležitejšie správy? Skúste Facebook ci Twitter. In: Zive, 2011. Dostupné na: http://www.zive.sk/clanok/49643/najdolezitejsie-spravy-skuste-facebook-ci-twitter MAKULOVÁ, Soňa, BUZOVÁ, Katarína. Manažment informačných zdrojov a knižnično - informačných služieb |online|. Bratislava: ELET, 2011. 174 s. ISBN 978–80–88812–23-4. Dostupné na: http://www.elet.sk/externe/MIZKIS_ucebnica.pdf BRÁNIK, 2013. Zachráňte blogera Mareka Albrechta! In: Blog Sme, 2013. Dostupné na: http://branik.blog.sme.sk/c/341131/Zachrante-blogera-Mareka-Albrechta.html BURČÍK, M. 2011. Platení diskutéri na webe? Strany zatĺkajú. In: Sme, 2011. Dostupné na: http://www.sme.sk/c/5922481/plateni-diskuteri-na-webe-strany-zatlkaju.html
- 51. EHRENBERG, R. 2012. Social Media Sway. In: Science News, 2012. Dostupné na: https://www.sciencenews.org/article/social-media-sway HOLIDAY, R. 2013. Trust Me, I'm Lying: Confessions of a Media Manipulator. New York: Penguin, 2013. 320 s. ISBN-10: 1591846285 LENHART, A, FOX, S. 2006. Bloggers. In: Pew Research Internet Project, 2006. Dostupné na: http://www.pewinternet.org/2006/07/19/bloggers/ MARTYN, Thomas. 2012. Social Media and Trust. In: Frank, 2012. Dostupné na: http://frankmedia.com.au/2012/05/03/social-media-and-trust/ MUSTAFARAJ a kol. 2010. Vocal Minority versus Silent Majority: Discovering the Opinions of the Long Tail. Dostupné na: http://cs.wellesley.edu/~pmetaxas/Silent-minority-Vocal-majority.pdf Younger social media users are more likely to use the tools for civic activities. In: Pew Internet. 2012. Dosupné na: http://pewinternet.tumblr.com/post/33896358096/new-report-out-today- 39-of-american-adults VÁLKOVÁ, H. 2011. Bárta nás chodil kontrolovat, popisuje brigádník gerilu VV. In: iDnes. Dostupné na: http://zpravy.idnes.cz/barta-nas-chodil-kontrolovat-popisuje-brigadnik-gerilu- vv-pnv-/domaci.aspx?c=A110526_211352_domaci_hv WILLS, A. 2012. Twitter Death Rumor Leads to Spike in Oil Prices. In: Mashable, 2012. Dostupné na: http://mashable.com/2012/08/07/twitter-rumor-oil-price/
- 52. Uvidíme sa na KKIV Andrea Hrčková, PhD. Katarína Buzová, PhD.
Editor's Notes
- Prečo je dôležité zaoberať sa kredibilitou? Pretože dennodenne robíme na internete rozhodnutia. A to práve na základe toho, ako vnímame dôveryhodnosť danej informácie, či obsahu. Kedy sa ľudia obracajú s dôverou na informácie zo sociálnych médií? Pri katastrofách (živelné pohromy) (informácie pochádzajú z lokálnych zdrojov a sú osobnejšie) Politických protestoch? (info z prvej ruky .. Zaujatosť, jednostrannosť je otázna.) Online nákupe (reputácia, hodnotenie a skúsenosti používateľov, priateľov) Recenzie? (reštaurácie, bary .. foursquare) The overall results of this study (Sutton, Palen, & Shklovski, 2008) showed that the use of backchannel media outlets and social media channels, including web forums, blogs, photo sharing websites, etc. is increasingly popular during times of disaster. The accessibility of these outlets encourages citizens to use and rely on information gained from backchannel media sources. The backchannel media outlets seem both credible and reliable in disaster situations because the information is current and personal. Respondents complaining of incorrect information being broadcast through typical, larger media channels were appeased by the “close to home” nature of backchannel media. Backchannel media appears to be a credible source for spreading information during disaster situations, and may be an important tool in spreading news and other information quickly to a large number of people in various situations. This study (Sutton, Palen, & Shklovski, 2008) provides a basis for our future research, in that it indicates that backchannel and social media outlets are perceived to be reliable by the general population. They also appear to be an accessible and current source for breaking news and updates which can be an explanation for the reason as to why people may perceive social media as a credible source for news which is pertinent to our study.
- Kredibilita nie je v súčasnej informačnej spoločnosti novým pojmom. V spoločnosti tento pojem existoval dokonca už za čias Sokrata a Aristotela, ktorí kredibilitu ponímali veľmi stroho. Synonymickými alebo súvisiacimi pojmami sú dôveryhodnosť, dôvera, vierohodnosť ...
- file:///C:/Users/Katarina/Downloads/POS_PUBLIC0819.pdf
- Kredibilita online informácií bola vždy kľúčovým faktorom v našom chápaní webu ako celku. S nárastom sociálnych médií a predovšetkým obsahom tvoreným používateľmi je ešte viac potrebné a dôležité skúmať a porozumieť online kredibilite. Aktuálne štúdie naznačujú, že kladieme väčší dôraz na sociálnu validáciu, než na tradičné hodnotenie odbornosti alebo spoľahlivosti zdrojov pri hodnotení online informácií. K online informáciám na sociálnych médiách sú totiž pripojené sociálne elementy – like, komentáre, hodnotenia a pod. Tie rozširujú spektrum validácie zdieľaných informácií. Empirická štúdia vykonaná na mladých ľuďoch ukázala, že na sociálnych médiách sa nespoliehajú na atribút autora/autority, ktorý by si inak všímali v offline svete. Aj bez poznania a preverenia autora vnímajú informáciu za dôveryhodnú, pokiaľ sú pri nej sociálne elementy. Ide o vplyv „kolektívneho úsudku“. Credibility of online information has always been a key factor in our understanding of the Web at large. With the recent rise in social media and particularly user–generated content, our need for a solid understanding of online credibility is becoming ever more important (Gillmor, 2008). Recent empirical studies suggest that we put more emphasis on social validation than traditional expert sources when assessing online information (Hargittai, et al., 2010; Pettingill, 2006). Aggregated trustworthiness: Redefining online credibility through social validation by Johan Jessen and Anker Helms Jørgensen. First Monday, Volume 17, Number 1 - 2 January 2012 http://firstmonday.org/htbin/cgiwrap/bin/ojs/index.php/fm/article/viewArticle/3731/3132
- sharing news and links to articles among themselves and, moreover, relying on their connections to keep them informed. Stelter termed this strategy the “social filter” (para. 6) and contrasted it with the better-known “professional filter” (para. 4) that characterizes the traditional relationship of news providers to their audiences. In Clay Shirky’s formulation (Benton, 2009), “the audience is now being assembled not by the paper, but by other members of the audience” (para. 27). The specifics of the media environment strongly affect how people get exposed incidentally to news (Lee, 2009). With so much information in the environment, people may feel overwhelmed, so they rely on filters. In the past, large news organizations functioned as “gatekeepers” (see e.g. White, 1950) selecting news from the stream of information reaching the organizations’ reporters and editors. Now, with the free-for-all Web, citizens need to keep from becoming overwhelmed (Hermida, 2009), and they are turning to different kinds of gatekeeping. According to interviews and recent surveys, younger voters tend to be not just consumers of news and current events but conduits as well—sending out e-mailed links and videos to friends and their social networks. And in turn, they rely on friends and online connections for news to come to them. In essence, they are replacing the professional filter—reading The Washington Post, clicking on CNN.com—with a social one (Stelter, 2008, para. 4).
- Pri udalostiach viažucich sa na lokaciu ako napriklad živelne pohromy alebo politicke nepokoje mnoho žurnalistov siaha po informaciach zo socialnych medii. Vyhľadavanie je však naročne, a nie vždy vedie k informaciam z dobreho, resp. overeneho zdroja a mnoho tweetov ostava nenajdenych, aj keď su vysoko relevantne. Nicholas Diakopoulos a kolektiv apeluju na doležitosť vyvoja informačnych nastrojov pre žurnalistov a inych profesionalov, ktore dokažu najsť a hodnotiť informacie a zdroje v socialnych mediach. Vyvinuli a testovali system SRSR, ktory vyhľadava a hodnoti zdroje na socialnych mediach tykajuce sa aktualnych udalosti. Ide o vysoko precizny detektor na baze očiteho svedectva. Pomaha žurnalistom okamžite najsť lokalne spravy a aktuality. Klasifikator roznych typov použivateľov filtruje a dovoľuje žurnalistom zamerať sa na konkretne podmnožiny použivateľov, ktore by mohli poskytnuť najrelevantnejšie a najdoveryhodnejšie informacie. Može isť o bežnych jednotlivcov, organizacie alebo inych novinarov, ktori poskytli určitu odpoveď na udalosť alebo maju lokalne informacie a doveryhodne poznatky o udalosti. Vizualne stopy o sieti zdroja a lokacii jeho priateľov boli použite ako heuristiky pre doveryhodnosť. Novinari použivali lokaciu priateľov zdroja ako odhad autority daneho zdroja pre informacie tykajuce sa lokalnej udalosti. Okrem identifikovania roznych typov použivateľov nastroj vyhľadava tweety s odkazmi na obrazky a videa, filtruje retweety, vybera tweety odosielane z mobilnych zariadeni a pod.
- Čínska stránka, umožňujúca formovať mačiatko do kvadratického tvaru. Na obr. Vidíte aj sociálnu validáciu v podobe odporúčaní od klientov aj s ich e-mailovými adresami
- Neexistujúce podstránky
- Prelink z RYT – diagnostika chorob z DNA online
- Accuracy – nachádzajú sa to nepresné a zavádzajúce informácie, napríklad, že Christopher Columbus sa narodil v roku 1951 v Austrálii a zomrel v roku 1906.
- A zomrel 1905
- Stranka co zbiera vymyslene vyskumy
- Stranka co zbiera vymyslene vyskumy
- S pojmom kredibilita veľmi úzko súvisí „kognitívna autorita“. Olaisen analyzuje faktory súvisiace s informačnou kvalitou a ako je „kognitívna autorita“ preukázateľná v elektronických informáciách. Hovorí, že: (Kognitívna autorita je dôveryhodnosť, ktorú dávame vedome alebo nevedome určitej osobe, organizácii a pod.). Stotožňuje kognitívnu autoritu s vplyvom a vplyv ku kredibilite. Wilson vychádzal z predpokladu, že l’udia vnímajú svet prevažne dvomi spôsobmi: na základe vlastnej každodennej skúsenosti (tzv. first-hand experience), alebo na základe toho, čo sa naučili od iných (tzv. second-hand knowledge). Práve „tí druhí“, ktorí vedia viac ako ostatní, sú považovaní za kognitívne autority. Kognitívna autorita sa vyznačuje najmä kompetenciami a dôveryhodnost’ou. (Savolainen, 2007b).
- Vs. neznámy človek
- 1:1
- Rozsah, pokrytie, dosah: Aké témy obsahuje webové sídlo? Je ich veľa? • Do akej hĺbky sa nimi sídlo zaoberá? • Sú prezentované informácie kompletné a komplexné? • Poskytuje obsah názory alebo fakty? Je informácia citovaná? Správnosť: Nakoľko spoľahlivé a bezchybné je sídlo? • Má sídlo editorov a kontrolórov? • Vieme kto je autorom? Vieme čo je účelom sídla? • Sú všetky zverejnené informácie overené ? Sú informácie jasné a zrozumiteľné? Je sídlo nezaujaté a bez predsudkov? • Do akej miery chce sídlo rozkolísať názory používateľo v? • Do akej miery sú informácie detailné? • Je vždy jasne stanovený ciele a účel sídla? • Ak je sídlo komerčne zamerané, dáva to najavo používateľo vi? • Ponúka sídlo aj iné pohľady a názory? • Je sídlo vhodne písané vzhľadom na cieľovú skupinu použí vateľov?