SlideShare a Scribd company logo
jjijkkinuiuin
FOTOSYNTÉZAFOTOSYNTÉZA
Co je fotosyntéza?
 jedinečný dej na Zemi, súbor biochemických
reakcií, při ktorom sa zachytáva energia
slnečného žiarenia. Tá sa potom využíva na
syntézu sacharidov z jednoduchých
anorganických zlúčenín (CO2 a H2O).
 zároveň sa energia slnečného žiarenia
premieňa na energiu chemických väzieb.
Co je fotosyntéza?
 Schopnosť fotosyntézy majú :
- vyššie rastliny
- zelené a hnedé riasy
- sinice
- zelené baktérie
Fotosyntézu môžeme vyjadriť jednoduchou sumárnou
chemickou rovnicou:
Kde fotosyntéza prebieha?
Hlavný orgán fotosyntézy je list.
ANATÓMIA LISTU:
Kde fotosyntéza prebieha?
- v bunkových organelách – chloroplastoch:
Kde fotosyntéza prebieha?
V chloroplastoch sa nachádzajú tzv. fotosyntetické
(asimilačné) farbivá, ktoré zachytávajú svetelné žiarenie.
Najvýznamnejšie sú chlorofyly.
Rozonávame sedem typov chlorofylov (a, b, c, d, e).
Najvýznamnejší je chlorofyl a absorbuje oblasť svetelného
žiarenia s vlnovou dĺžkou 400 – 700 nm a chlorofyl b.
- štruktúrne sa od seba líšia len jednou funkčnou skupinou.
Pomocné fotosyntetické farbivá:
karotenoidy – oranžový β-karotén, žltohnedé xantofyly
K čomu slúžia fotosyntetické pigmenty?
 asimilačné pigmenty fungujú ako
„zberače“ slnečnej energie fotónov rôznej
vlnovej dĺžky,
 energiu postupne prenášajú až na
konečný akceptor chlorofyl a
 jedine chlorofyl a transformuje svetelnú
energiu na chemickú
Aké fotosyntetické pigmenty rozlišujeme?
 chlorofyly – zelené farbivá
 vyššie rastliny, zelené riasy: chlorofyly a, b
 hnedé riasy: chlorofyly a, c
 červené riasy: chlorofyly a, d
 baktérie: bakteriochlorofyly a, b
 karotenoidy – žltororanžové
 xantofyly
 karoteny
 fykobiliny
 fykoerytrin – červenofialový
 fykocyanin – modrozelený
Aké je zloženie slnečného žiarnia?
 fotosyntetizujúce organizmy využívajú len
viditeľnú časť spektra, tj. 400 – 700 nm
Ako vyzerá schéma fotosyntézy?
Fotosyntéza prebieha v dvoch
fázach, ktoré na seba nadväzujú:
1. svetelná (primárna) fáza
2. tmavá (sekundárna) fáza
Vzájomné prepojenie oboch fáz fotosyntézy:
Svetelná (primárna) fáza fotosyntézy
 dochádza k absorpcii svetelnej energie a jej premena na
energiu chemickú
 prebieha na tylakoidoch chloroplastov
Uskutočňuje sa 2 fotosystémami:
Fotosystém I, kde je aktívny chlorofyl a1 s vlnovou dĺžkou
700 nm, preto sa označuje P-700
Fotosystém II, kde je aktívny chlorofyl a2 s vlnovou dĺžkou
680 nm, preto sa označuje P-680
Fotosytém I
Molekula P700 pohltí svetlo – prejde do excitovaného stavu a zároveň sa
výrazne zníži jej oxidačno – redukčný potenciál (P700*), tým sa z nej
stane redukovadlo, ktoré ľahko uvoľní elektrón.
Fotosytém I
Uvoľnený elektrón je transportovaný reťazcom bielkovinových
prenášačov (feredoxín – Fd, flavoproteín – Fp) až na koenzým NADP+
.
Fotosytém I
Prijatím elektrónu sa NADP+
sa redukuje na NADPH + H+
Na túto redukciu sú potrebné 2 elektróny, preto vždy vychádzame z excitácie
dvoch molekúl P700.
Fotosytém I
Redukovaný koenzým NADPH je jedným z konečných produktov
svetelnej fázy fotosyntézy – neskôr sa využije v tmavej fáze.
Pôvodná molekula P700 stratila jeden elektrón, aby sa vrátila do
základného stavu, musí si chýbajúci elektrón doplniť – zdrojom je
fotosystém II.
Fotosytém II
Ožiarením a excitáciou molekuly P680 sa uvoľní jeden elektrón, ktorý je
transportovaný bielkovinovými prenášačmi (plastochinón – PQ,
cytochrómami a plastocyanínom – PC) až na molekulu P700.
Aj tu sa uvažuje o excitácii dvoch molekúl P680, teda o uvoľnení
2 elektrónov.
Akým spôsobom sa doplní elektrón
do P680?
 doplní sa rozkladom molekuly vody účinkom
svetla - fotolýza vody:
H2O → ½ O2 + 2 H+
+ 2e-
 kyslík - atmosféra
 protóny – tvorba redukčného činidla
 elektróny – fotosystém II
Fotosytém II
Pri transporte elektrónov medzi P-680 a P-700 sa tvorí ATP (dej –
fotofosforylácia). Dochádza k prenosu protónov zo stromy chloroplastov
do vnútra tylakoidov.
ATP je druhým konečným produktom svetelnej fázy fotosyntézy.
 Elektróny z fotolýzy vody sa nevracajú na miesto, z ktorého
boli uvoľnené – ide preto o necyklický dej = necyklický
prenos elektrónov (necyklická fotofosforylácia).
29
Aký je význam necyklickej fotofosforylácie?
 tvorí sa ATP
 vzniká redukčné činidlo NADPH + H+
pre
sekundárne procesy
 do atmosféry se uvolňuje kyslík
ATP sa využije v tmavej fáze fotosyntézy jako zdroj energie na
tvorbu sacharidov.
NADPH + H+
– ako látka potrebná na redukciu oxidu uhličitého.
30
Cyklický prenos elektrónov (cyklická fotofosforylácia)
 Elektrón uvoľnený molekulou P700 sa cez feredoxín – Fd,
cytochrómy a plastocyanín – PC vracia späť na molekulu P700.
31
32
Aký je význam cyklickej fotofosforylácie?
 tvorí sa len ATP, (nevzniká ani redukovadlo
NADPH, nie je ani produkovaný kyslík)
Pri necyklickej fotofosforylácii sa vytvorí ATP a NADPH + H+
v
rovnakom množstve. Pre tmavej fáze fotosyntézy sa však
spotrebuje viac ATP jako NADPH + H+
. Cyklická
fotofosforylácia vlastne vyrovná tento rozdiel.
Tmavá (sekundárna) fáza fotosyntézy
 nevyžaduje prítomnosť svetla = tmavá (temnostná),
syntetická fáza
 dochádza k fixácii CO2 a jeho premene na sacharidy
 CO2 sa redukuje, potrebná energia sa získava z ATP 0
 uskutočňuje sa v stróme chloroplastov
 Podľa priebehu sekundárnych procesov rozdeľujeme
rastliny na dve skupiny:
 1. Rastliny C3
 2. Rastliny C4
Rastliny C3
 Sacharidy sa vytvárajú metabolickým reťazcom –
CALVINOV a BENSONOV cyklus
 uhlík vstupuje v podobe CO2 a opúšťa ho ako glukóza
 spotrebúva sa ATP ako zdroj energie a NADPH + H+
ako
zdroj vodíka
CALVINOV CYKLUS
 primárnym akceptorom molekuly CO2 je ribulóza-1,5-
bisfosfát (RuBP).
 po naviazaní sa rozpadne na dve molekuly kyseliny
3-fosfoglycerovej (s troma uhlíkmi - preto C3).
 2 molekuly kyseliny 3-fosfoglycerovej sú redukované
na glyceraldehyd-3-fosfát z 1/6 molekuly sa
tvorí glukóza, zvyšných 5/6 sa obnoví na ribulózu - 1,5-
bisfosfát, ktorá sa vráti a opäť viaže CO2.
Keď tento cyklický dej prebehne šesť krát, vytvorí sa
postupne jedna molekula glukózy.
 Produkty fotosyntézy (sacharidy) bývajú u rastlín C3 z
veľkej časti (až 50 %) odbúravané už pri fotosyntéze
oxidačnými procesmi (dýchaním) za vzniku voľného
CO2 fotorespiráciou.
 Medzi rastliny C3 patria všetky dvojklíčnolistové rastliny
a niektoré jednoklíčnolistové rastliny.
Rastliny C4
 využívajú cyklus HATCHOV a CLACKOV cyklus
HATCHOV A SLACKOV CYKLUS
 akceptorom CO2 je fosfoenolpyruvát, ktorý sa po
naviazaní mení za účasti NADPH + H+
a ATP
na oxalacetát, (má 4 uhlíky - preto C4).
 Oxalacetát sa zložitými reakciami mení na glukózu a
fosfoenolpyruvát.
Rastliny C4 majú podstatne nižšiu fotorespiráciu a tým je výťažok
z fotosyntézy vyšší. Poskytujú vyššie výnosy. Patria
sem tropické trávy, kukurica, proso, bambus, cukrová trstina a
niektoré ďalšie jednoklíčnolistové rastliny.
Účinnosť fotosyntézy závisí od činiteľov:
 vlnová dĺžka a intenzita svetla – rastlina využíva len 2%
svetla, zvyšok odráža alebo prepúšťa
 množstvo CO2 – v atmosfére je 0,03%. Jeho zvýšenie alebo
zníženie spomaľuje fotosyntézu. Toto má význam pri pestovaní
kultúrnych rastlín, keď napr. v skleníku je možné umelo
zvyšovať množstvo CO2 a tým ovplyvniť výnos z pestovaných
rastlín. Z 1 g CO2 sa vytvorí asi 0,5 g sušiny.
 teplota – optimum sa pohybuje medzi 25 – 30°C
 množstvo vody – nedostatok vody spomaľuje fotosyntézu,
pretože sa uzatvárajú prieduchy, ktorými preniká do rastliny
CO2

More Related Content

What's hot

Biljni pigmenti
Biljni pigmentiBiljni pigmenti
Biljni pigmenti
Ивана Лукић
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
Jessabeth Aluba
 
Electron transport chain final
Electron transport chain finalElectron transport chain final
Electron transport chain final
qamrunnisashaikh1997
 
Respiratory chain
Respiratory chainRespiratory chain
Respiratory chain
MUBOSScz
 
Obnovljivi izvori energije
Obnovljivi izvori energijeObnovljivi izvori energije
Obnovljivi izvori energijeŠkola Popovac
 
Značaj vode za život biljaka
Značaj vode za život biljakaZnačaj vode za život biljaka
Značaj vode za život biljaka
Ivana Damnjanović
 
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
ltixomir
 
Biogeochemical Cycles
Biogeochemical CyclesBiogeochemical Cycles
Biogeochemical Cycles
guest6b681228
 
Presentation on famous places of france
Presentation on famous places of francePresentation on famous places of france
Presentation on famous places of france
nicepreet
 
Religije sveta
Religije svetaReligije sveta
Religije sveta
dusanjerkovic
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
Aroma noori
 
Carbon cycle (ANIMATED)
Carbon cycle (ANIMATED)Carbon cycle (ANIMATED)
Carbon cycle (ANIMATED)
Poonam Singh
 
Raznolikost živoga svijeta
Raznolikost živoga svijetaRaznolikost živoga svijeta
Raznolikost živoga svijeta
PetraBesker
 
Ugljeni hidrati
Ugljeni hidratiUgljeni hidrati
Ugljeni hidrati
djora1997
 
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
ltixomir
 
Metabolizam lipida
Metabolizam lipidaMetabolizam lipida
Metabolizam lipida
Dejana Maličević
 
Beta oksidacija masnih kis.
Beta oksidacija masnih kis.Beta oksidacija masnih kis.
Beta oksidacija masnih kis.
JelenaKukic2
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
epodlipski
 
5. Fotosinteza
5. Fotosinteza5. Fotosinteza
5. Fotosinteza
ltixomir
 

What's hot (20)

Biljni pigmenti
Biljni pigmentiBiljni pigmenti
Biljni pigmenti
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
 
Electron transport chain final
Electron transport chain finalElectron transport chain final
Electron transport chain final
 
Svetla faza fotosinteze
Svetla faza fotosintezeSvetla faza fotosinteze
Svetla faza fotosinteze
 
Respiratory chain
Respiratory chainRespiratory chain
Respiratory chain
 
Obnovljivi izvori energije
Obnovljivi izvori energijeObnovljivi izvori energije
Obnovljivi izvori energije
 
Značaj vode za život biljaka
Značaj vode za život biljakaZnačaj vode za život biljaka
Značaj vode za život biljaka
 
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
1. Podaci o evoluciji, hemijska i bioloska evolucija
 
Biogeochemical Cycles
Biogeochemical CyclesBiogeochemical Cycles
Biogeochemical Cycles
 
Presentation on famous places of france
Presentation on famous places of francePresentation on famous places of france
Presentation on famous places of france
 
Religije sveta
Religije svetaReligije sveta
Religije sveta
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
 
Carbon cycle (ANIMATED)
Carbon cycle (ANIMATED)Carbon cycle (ANIMATED)
Carbon cycle (ANIMATED)
 
Raznolikost živoga svijeta
Raznolikost živoga svijetaRaznolikost živoga svijeta
Raznolikost živoga svijeta
 
Ugljeni hidrati
Ugljeni hidratiUgljeni hidrati
Ugljeni hidrati
 
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
8. Oksidacija masti, glioksilatni ciklus, glukoneogeneza
 
Metabolizam lipida
Metabolizam lipidaMetabolizam lipida
Metabolizam lipida
 
Beta oksidacija masnih kis.
Beta oksidacija masnih kis.Beta oksidacija masnih kis.
Beta oksidacija masnih kis.
 
Photosynthesis
PhotosynthesisPhotosynthesis
Photosynthesis
 
5. Fotosinteza
5. Fotosinteza5. Fotosinteza
5. Fotosinteza
 

Fotosynteza cela

  • 2. Co je fotosyntéza?  jedinečný dej na Zemi, súbor biochemických reakcií, při ktorom sa zachytáva energia slnečného žiarenia. Tá sa potom využíva na syntézu sacharidov z jednoduchých anorganických zlúčenín (CO2 a H2O).  zároveň sa energia slnečného žiarenia premieňa na energiu chemických väzieb.
  • 3. Co je fotosyntéza?  Schopnosť fotosyntézy majú : - vyššie rastliny - zelené a hnedé riasy - sinice - zelené baktérie
  • 4. Fotosyntézu môžeme vyjadriť jednoduchou sumárnou chemickou rovnicou:
  • 5. Kde fotosyntéza prebieha? Hlavný orgán fotosyntézy je list. ANATÓMIA LISTU:
  • 6. Kde fotosyntéza prebieha? - v bunkových organelách – chloroplastoch:
  • 7. Kde fotosyntéza prebieha? V chloroplastoch sa nachádzajú tzv. fotosyntetické (asimilačné) farbivá, ktoré zachytávajú svetelné žiarenie. Najvýznamnejšie sú chlorofyly. Rozonávame sedem typov chlorofylov (a, b, c, d, e). Najvýznamnejší je chlorofyl a absorbuje oblasť svetelného žiarenia s vlnovou dĺžkou 400 – 700 nm a chlorofyl b. - štruktúrne sa od seba líšia len jednou funkčnou skupinou.
  • 8.
  • 9. Pomocné fotosyntetické farbivá: karotenoidy – oranžový β-karotén, žltohnedé xantofyly
  • 10. K čomu slúžia fotosyntetické pigmenty?  asimilačné pigmenty fungujú ako „zberače“ slnečnej energie fotónov rôznej vlnovej dĺžky,  energiu postupne prenášajú až na konečný akceptor chlorofyl a  jedine chlorofyl a transformuje svetelnú energiu na chemickú
  • 11. Aké fotosyntetické pigmenty rozlišujeme?  chlorofyly – zelené farbivá  vyššie rastliny, zelené riasy: chlorofyly a, b  hnedé riasy: chlorofyly a, c  červené riasy: chlorofyly a, d  baktérie: bakteriochlorofyly a, b  karotenoidy – žltororanžové  xantofyly  karoteny  fykobiliny  fykoerytrin – červenofialový  fykocyanin – modrozelený
  • 12. Aké je zloženie slnečného žiarnia?  fotosyntetizujúce organizmy využívajú len viditeľnú časť spektra, tj. 400 – 700 nm
  • 13. Ako vyzerá schéma fotosyntézy?
  • 14. Fotosyntéza prebieha v dvoch fázach, ktoré na seba nadväzujú: 1. svetelná (primárna) fáza 2. tmavá (sekundárna) fáza
  • 15. Vzájomné prepojenie oboch fáz fotosyntézy:
  • 16. Svetelná (primárna) fáza fotosyntézy  dochádza k absorpcii svetelnej energie a jej premena na energiu chemickú  prebieha na tylakoidoch chloroplastov Uskutočňuje sa 2 fotosystémami: Fotosystém I, kde je aktívny chlorofyl a1 s vlnovou dĺžkou 700 nm, preto sa označuje P-700 Fotosystém II, kde je aktívny chlorofyl a2 s vlnovou dĺžkou 680 nm, preto sa označuje P-680
  • 17. Fotosytém I Molekula P700 pohltí svetlo – prejde do excitovaného stavu a zároveň sa výrazne zníži jej oxidačno – redukčný potenciál (P700*), tým sa z nej stane redukovadlo, ktoré ľahko uvoľní elektrón.
  • 18. Fotosytém I Uvoľnený elektrón je transportovaný reťazcom bielkovinových prenášačov (feredoxín – Fd, flavoproteín – Fp) až na koenzým NADP+ .
  • 19. Fotosytém I Prijatím elektrónu sa NADP+ sa redukuje na NADPH + H+ Na túto redukciu sú potrebné 2 elektróny, preto vždy vychádzame z excitácie dvoch molekúl P700.
  • 20. Fotosytém I Redukovaný koenzým NADPH je jedným z konečných produktov svetelnej fázy fotosyntézy – neskôr sa využije v tmavej fáze.
  • 21.
  • 22. Pôvodná molekula P700 stratila jeden elektrón, aby sa vrátila do základného stavu, musí si chýbajúci elektrón doplniť – zdrojom je fotosystém II.
  • 23. Fotosytém II Ožiarením a excitáciou molekuly P680 sa uvoľní jeden elektrón, ktorý je transportovaný bielkovinovými prenášačmi (plastochinón – PQ, cytochrómami a plastocyanínom – PC) až na molekulu P700.
  • 24. Aj tu sa uvažuje o excitácii dvoch molekúl P680, teda o uvoľnení 2 elektrónov.
  • 25. Akým spôsobom sa doplní elektrón do P680?  doplní sa rozkladom molekuly vody účinkom svetla - fotolýza vody: H2O → ½ O2 + 2 H+ + 2e-  kyslík - atmosféra  protóny – tvorba redukčného činidla  elektróny – fotosystém II
  • 26. Fotosytém II Pri transporte elektrónov medzi P-680 a P-700 sa tvorí ATP (dej – fotofosforylácia). Dochádza k prenosu protónov zo stromy chloroplastov do vnútra tylakoidov.
  • 27. ATP je druhým konečným produktom svetelnej fázy fotosyntézy.
  • 28.  Elektróny z fotolýzy vody sa nevracajú na miesto, z ktorého boli uvoľnené – ide preto o necyklický dej = necyklický prenos elektrónov (necyklická fotofosforylácia).
  • 29. 29 Aký je význam necyklickej fotofosforylácie?  tvorí sa ATP  vzniká redukčné činidlo NADPH + H+ pre sekundárne procesy  do atmosféry se uvolňuje kyslík ATP sa využije v tmavej fáze fotosyntézy jako zdroj energie na tvorbu sacharidov. NADPH + H+ – ako látka potrebná na redukciu oxidu uhličitého.
  • 30. 30 Cyklický prenos elektrónov (cyklická fotofosforylácia)  Elektrón uvoľnený molekulou P700 sa cez feredoxín – Fd, cytochrómy a plastocyanín – PC vracia späť na molekulu P700.
  • 31. 31
  • 32. 32 Aký je význam cyklickej fotofosforylácie?  tvorí sa len ATP, (nevzniká ani redukovadlo NADPH, nie je ani produkovaný kyslík) Pri necyklickej fotofosforylácii sa vytvorí ATP a NADPH + H+ v rovnakom množstve. Pre tmavej fáze fotosyntézy sa však spotrebuje viac ATP jako NADPH + H+ . Cyklická fotofosforylácia vlastne vyrovná tento rozdiel.
  • 33. Tmavá (sekundárna) fáza fotosyntézy  nevyžaduje prítomnosť svetla = tmavá (temnostná), syntetická fáza  dochádza k fixácii CO2 a jeho premene na sacharidy  CO2 sa redukuje, potrebná energia sa získava z ATP 0  uskutočňuje sa v stróme chloroplastov
  • 34.  Podľa priebehu sekundárnych procesov rozdeľujeme rastliny na dve skupiny:  1. Rastliny C3  2. Rastliny C4
  • 35. Rastliny C3  Sacharidy sa vytvárajú metabolickým reťazcom – CALVINOV a BENSONOV cyklus  uhlík vstupuje v podobe CO2 a opúšťa ho ako glukóza  spotrebúva sa ATP ako zdroj energie a NADPH + H+ ako zdroj vodíka
  • 36. CALVINOV CYKLUS  primárnym akceptorom molekuly CO2 je ribulóza-1,5- bisfosfát (RuBP).  po naviazaní sa rozpadne na dve molekuly kyseliny 3-fosfoglycerovej (s troma uhlíkmi - preto C3).  2 molekuly kyseliny 3-fosfoglycerovej sú redukované na glyceraldehyd-3-fosfát z 1/6 molekuly sa tvorí glukóza, zvyšných 5/6 sa obnoví na ribulózu - 1,5- bisfosfát, ktorá sa vráti a opäť viaže CO2. Keď tento cyklický dej prebehne šesť krát, vytvorí sa postupne jedna molekula glukózy.
  • 37.
  • 38.  Produkty fotosyntézy (sacharidy) bývajú u rastlín C3 z veľkej časti (až 50 %) odbúravané už pri fotosyntéze oxidačnými procesmi (dýchaním) za vzniku voľného CO2 fotorespiráciou.  Medzi rastliny C3 patria všetky dvojklíčnolistové rastliny a niektoré jednoklíčnolistové rastliny.
  • 39. Rastliny C4  využívajú cyklus HATCHOV a CLACKOV cyklus
  • 40. HATCHOV A SLACKOV CYKLUS  akceptorom CO2 je fosfoenolpyruvát, ktorý sa po naviazaní mení za účasti NADPH + H+ a ATP na oxalacetát, (má 4 uhlíky - preto C4).  Oxalacetát sa zložitými reakciami mení na glukózu a fosfoenolpyruvát. Rastliny C4 majú podstatne nižšiu fotorespiráciu a tým je výťažok z fotosyntézy vyšší. Poskytujú vyššie výnosy. Patria sem tropické trávy, kukurica, proso, bambus, cukrová trstina a niektoré ďalšie jednoklíčnolistové rastliny.
  • 41.
  • 42. Účinnosť fotosyntézy závisí od činiteľov:  vlnová dĺžka a intenzita svetla – rastlina využíva len 2% svetla, zvyšok odráža alebo prepúšťa  množstvo CO2 – v atmosfére je 0,03%. Jeho zvýšenie alebo zníženie spomaľuje fotosyntézu. Toto má význam pri pestovaní kultúrnych rastlín, keď napr. v skleníku je možné umelo zvyšovať množstvo CO2 a tým ovplyvniť výnos z pestovaných rastlín. Z 1 g CO2 sa vytvorí asi 0,5 g sušiny.  teplota – optimum sa pohybuje medzi 25 – 30°C  množstvo vody – nedostatok vody spomaľuje fotosyntézu, pretože sa uzatvárajú prieduchy, ktorými preniká do rastliny CO2