Nové školstvo a kampaň Chceme vedieť viac organizovali štvrté zasadnutie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky. Expertná skupina sa v rámci workshopu tentoraz zaoberala hľadaním odpovedí na otázku "Ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať". Viac na www.noveskolstvo.sk

1. Zuzana Zimenová, poslankyňa NR SR
Inkluzívne Slovensko?

2. V centre záujmu sú deti a tínedžeri
a rozvoj ich individuálneho potenciálu

3. Učiace sa Slovensko
• Každé dieťa je jedinečné. Má jedinečnú kombináciu nadania, talentov, vlôh, záujmov,
schopností a vzdelávacích potrieb.
• Rozmanitosť našich dnešných detí je základom budúcej rozmanitosti dospelých, ktorí z nich
vyrastú do pluralitnej, demokratickej spoločnosti.
• Súčasné nastavenie výchovno-vzdelávacieho systému prirodzenú rozmanitosť detí reflektuje
len veľmi slabo.
• Oveľa silnejšie sa reprodukujú očakávania, že deti a žiaci sa majú v čo najväčšej možnej miere
prispôsobiť požiadavkám školského prostredia.
• Trhlina medzi tradičnými očakávaniami vzdelávacieho systému a potrebami a očakávaniami
detí a ich rodín sa čoraz viac prehlbuje.

4. Dôležité je naplniť individuálne vzdelávacie potreby detí
motivovať ich k učeniu sa
a pomáhať im zdolávať výzvy aby mohli napredovať

5. Učiace sa Slovensko
• Základným pilierom je individualizovaný prístup, v centre ktorého stojí učiaci sa, jeho osobný potenciál a
vzdelávacie potreby.
• Je nevyhnutné, aby učitelia spoločne s ďalšími odborníkmi dokázali pracovať s rozmanitosťou žiakov, ich
rôznorodým potenciálom, nadaním, talentom aj znevýhodnením, pričom túto rozmanitosť vnímajú ako
prirodzený jav.
• V tradičnom usporiadaní škôl je málo priestoru na individualizáciu vzdelávania.
• Táto situácia sa ešte vypuklejšie prejavuje pri individuálnej školskej integrácii žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a zdravotným znevýhodnením do bežných škôl.
• Obvykle sa aj na tieto deti kladie požiadavka, aby sa v čo najväčšej možnej miere prispôsobili danému
školskému prostrediu, i keď majú individuálny vzdelávací plán.
• Bežné školy sa žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prispôsobujú iba v nevyhnutnom
rozsahu, ktorý býva neprimerane limitovaný personálnymi, materiálnymi a finančnými deficitmi.
• Učiteľom chýba najmä potrebná pomoc zo strany asistentov, špeciálnych pedagógov, školských
psychológov a ďalších špecialistov.
• Je potrebné zdôrazniť, že napriek tomuto vo všeobecnosti neutešenému stavu mnohí učitelia a školy
odvádzajú výbornú prácu a ich žiaci a rodiny dostávajú v školách to, o čom sa píše v tomto dokumente.
• Cieľom nás všetkých by však malo byť, aby takéto vzdelávanie nebolo závislé od osobnej iniciatívy
niektorých riaditeľov, učiteľov, zriaďovateľov, rodičov a iných aktérov, ale aby bolo jednotiacou črtou
vzdelávacieho systému.

6. Základným východiskom je holistické vnímanie dieťaťa
v kontexte rodiny a lokality v ktorej žije a väzieb, ktoré sú pre neho dôležité

7. Učiace sa Slovensko
• Pre dosiahnutie kvalitnej starostlivosti a vzdelávania chýba vysoká miera súčinnosti a
koordinácie ministerstiev zodpovedných za vzdelávanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť o
deti, mládež a rodinu.
• Na Slovensku chýba funkčný komplexný systém služieb ranej starostlivosti a včasnej
intervencie rešpektujúci zásadu celostného prístupu k deťom a ich rodinám a zásadu
komplexnosti pri zabezpečovaní služieb, ktoré zahŕňajú zdravotnú starostlivosť, sociálnu
pomoc a vzdelávanie vrátane vyrovnávacích opatrení.
• Preto mnohé deti, a to nielen zdravotne znevýhodnené alebo s rizikovým vývinom, môžu po
nástupe do školy iba ťažko zlepšiť svoju školskú úspešnosť a svoje sociálne a ekonomické
vyhliadky v dospelosti.
• Tento „deravý“ systém starostlivosti a vzdelávania detí od 0 do 6 rokov spolu s nedostatočnou
podporou rodín mnohokrát negatívne zasahuje najmä deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia.
• Nerovné šance detí sa nedarí vyrovnávať ani v základných školách. Slovensko je dlhodobo
medzi krajinami OECD krajinou s najvyšším vplyvom socio-ekonomických faktorov na výsledky
vzdelávania.

8. Základným kľúčom k úspešnosti je pedagogická diagnostika
pomáha učiteľom rozpoznať individuálny potenciál každého žiaka,
vrátane rôznych špecifík, ktoré ho formujú

9. Učiace sa Slovensko
• V právnych predpisoch a metodických pokynoch rezortu školstva sa síce formálne
individualizácia v prístupe učiteľov k žiakom predpokladá, reálne sa ju však učiteľom darí
napĺňať len veľmi ťažko.
• Systém výchovy a vzdelávania v školách nie je uspôsobený tak, aby učiteľom umožňoval
cielene odkrývať jedinečný potenciál jednotlivých detí, stavať na ich vzdelávacích potrebách,
zohľadňovať prípadné prekážky v ich procese učenia sa a aktívne pracovať s ich motiváciou,
emocionalitou, sociálnymi vzťahmi a hodnotami.
• Ani učitelia často nie sú na tieto činnosti dostatočne pripravovaní a majú veľmi slabú
podporu. Niekedy to prirovnávajú hodeniu do vody bez toho, aby ich naučili plávať.
• V dôsledku toho vnímajú mnohí z nich čoraz väčšiu rozmanitosť detských kolektívov v školách
nie ako základnú danosť, príležitosť a bohatstvo, ale ako „problém“ a nežiaducu komplikáciu.

10. Odborná diagnostika pomáha u detí identifikovať
špecifické vlastnosti, danosti a predpoklady,
vrátane individuálnych zvláštností a rôznych znevýhodnení

11. Učiace sa Slovensko
• Aktuálne je situácia pre celostné individualizované a inkluzívne vzdelávanie v školskom
systéme nepriaznivá.
• Témy integrácie, individualizácie, a inklúzie nie sú komplexne uchopené, diskurz, niekedy až
konfrontačný, sa vedie na viacerých poliach.
• Väčšinou sa v školskej praxi očakáva, že sa každé dieťa prispôsobí nastaveným požiadavkám
väčšinového systému vzdelávania.
• Keď sa ukáže, že je s ním kvôli svojim špecifikám alebo deficitu nekompatibilné, býva často
vyčlenené do špeciálnych škôl a zariadení.
• Podobne, ak sa ukáže, že deťom s mimoriadnymi dispozíciami systém nedokáže poskytovať
adekvátne podnety, ponúkne sa im vzdelávanie v školách pre žiakov s mimoriadnym nadaním.
• V oboch prípadoch sa často argumentuje prospešnosťou priaznivého prostredia v špeciálne
vytvorených, izolovaných triedach alebo zariadeniach pre takého deti.
• V predchádzajúcich rokoch bola individuálna integrácia implementovaná bez náležitej
prípravy, neboli vytvorené pre ňu primerané podmienky (metodická príprava učiteľov,
dostatočná podpora poradenských zariadení, priama podpora v triede prostredníctvom
asistentov) a niekde bola realizovaná v nadmernej miere.
• To všetko má príliš často za následok neuspokojivý priebeh integrácie, preťaženosť učiteľov a
nespokojnosť detí a rodičov.
• Táto situácia, často frustrujúca všetkých aktérov, podmieňuje emocionálne ladenie diskurzu
na tému inklúzie.

12. Každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie v najbližšej škole
Vzdelávanie v bežnom kolektíve rovesníkov má byť reálnou možnosťou

13. Namiesto záveru výrok týždňa
„Školská inklúzia na Slovensku nemá slabé stránky. Ona totiž zatiaľ
vôbec neexistuje. Celkom úspešne sa v niektorých prípadoch pokúšame
o integráciu, ale ani integrované školstvo sme ešte celkom
nevybudovali. Integrácia vychádza z toho, že „odlišným,“ ktorých sme
v minulosti segregovali, umožníme, aby sa začlenili do väčšinovej
spoločnosti. Idea inklúzie je však iná: neopiera sa o homogénnu
„väčšinovú spoločnosť,“ ktorá tým „odlišným“ vychádza v ústrety.
Spoločnosť je prirodzene heterogénna a v ústrety si musíme vychádzať
všetci navzájom. (...) V takejto perspektíve nemá veľký zmysel uvažovať
o špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách jednotlivých
diagnostických skupín žiakov; učiteľ by sa mal zamýšľať nad
individuálnymi edukačnými potrebami každého jedného dieťaťa."
Vladimír Dočkal
detský psychológ
v rozhovore pre .týždeň | 2. 10. 2017

14. zimenova.sk