3. Reprodukcia ako ekonomicky faktor. Priemerne dni v laktacii (220 vs170) , vplyv na produkciu a efektivnost stada Predlzene laktacie ,zvysenie poctu dojnic v stade v stadiu najnizsej ekonomickej navratnosti Predcasne zasusanie = predlzenie statia na sucho = zvysovanie telesnej kondicie = predispozicia na metabolicke ochorenia po oteleni Zvysenie poctu inseminacii na zabreznutie Zvysene vyradovanie zvierat pred dosiahnutim ekonomickej navratnosti (vyradovanie prvostok, dojnic na druhej laktacii) Vysoke percento prvostok v stade , skupina ktora najmenej efektivne konvertuje ziviny na produkciu mlieka
4. Ekonomika reprodukcie: 1.Priemerne dni v laktacii. Dve stada z podobnou urovnou vyzivy ale v roznych priemernych dnoch laktacie Stado 1 – 170 dni -35 L produkcia , z vyssou effektivnoustou produkcie mlieka Stado 2 – 225 dni priemer v laktacii , 31 L uzitkovost , nizsia efektivita produkcie mlieka Kazdych 10 dni nad 170 dnovy priemer ukradne 1 L mlieka na kus a den
6. Ekonomika reprodukcie: 3. Predlzene dni statia na sucho Dojnice z dlhsim obdoim statia na sucho ( nad 90 dni) odchadzaju predcasne zo stada Az 80 % brakacia takychto dojnic pred dosiahnutim 60 dna v laktacii Hlavny dovod – zvysena kondicia uz pri zasusani , nevhodna krmna davka v obdobi statia na sucho – nizsky prijem susiny uz pred otelenim, hypocalcemie, ketozy, DA, Reprodukcne problemy –- zadrzane lozka, metritidy, acyclicke ovaria, cysty , zvysena embryonalna mortalita
7. Ekonomika reprodukcie: 4. Zvysene vyradovanie dojnic a zvysene percento dojnic na prvej laktacii Zvysovanie percenta prvostok v stade ma za dosledok zvysovanie percenta dojnic , ktore transferuju ziviny do znacnej miery na rast a nie na finalny produkt – mlieko Prvostka po skonzumavani 1 kg susny v priemere vyprodukuje 1.3 L mlieka kym dospela dojnica na tej istej davke 1.55 L To znamena produkcia 1 L mlieka je u prvostok drahsia
8. Dobra reprodukcia = dobra organizacia stada Mliecne stado dojnic musi byt zorganizovane do skupin tak aby skupiny odrazali produkcny a reprodukcny stav dojnic tak aby krmna davka bola schopna pokryt poziadavky dojnic Prilis velke rozdiely v stade nabadaju k vytvaraniu vacsieho mnozstva skupin , ktore sposobuju caste presuvanie dojnic a straty na produkcii mlieka ako aj problematicke vytvaranie davok, ich miesania a kriterii na presun do skupin
9. Dobra reprodukcia = dobra organizacia stada Spravna organizacia stada odraza fyziologicke poziadvky dojnic v ramci roznych stadii laktacie Organizacia stada si vyzaduje vedomosti o fyziologii dojnic v roznych stadiach laktacie Dobre reprodukcne parametre umoznuju organizaciu stada , ktora splna tieto poziadavky
10. Organizacia stada dojnic. Ak je rozmedzie uzitkovosti v ramci skupin velke, krmna davka sa stava menej ekonomickou Dosledkom toho su zvysene naklady na krmiva a nasledna reakcia na znizenie nakupu kvalitnych krmiv, ktore obmedzia produkciu najziskovejsej vysokoprodukcnej skupiny dojnic a prehlbia stratovost
16. Zostavovanie skupin-zaver Dynamicky proces vyzadujuci si znalost stada Krmna davka je schopna pokryt iba do urcitej miery variabilitu produkcie vramci skupiny Prijem susiny a koncentracia zivin na kg susiny - rozdoj, vrchol, koniec laktacie Hodnotenie kondicie dojnic podla stadia laktacie
18. Strategie v reprodukcii. Pouzivanie objektivnych ukazovatelov na vyhodnotenie reprodukcnych parametrov stada Evaluovanie tychto parametrov Nastroje na vylepsenie reprodukcie Trening ludi zainteresovanych v reprodukcii Pravidelne ( kazde dva tyzdne, mesacne) vyhodnocovanie reprodukcie
19. Mezdiobdobie. Tradicne mezdiobdobie – od otelenia po otelenie zahrna 4 dolezite obdobia pocas laktacie: VWP – obdobie od otelenia do oficialneho zaciatku pripustania dojnic – stanovenie oficialneho dna v laktacii na zaciatok pripustania Koniec VWP do prveho pripustenia Interval od prveho pripustenia do zabreznutia Obdobie gravidity
20. VWP – obdobie od otelenia do zaciatku pripustania. Obdobie individualne pre kazdu farmu, stanovi sa podla produkcie, kondicie zvierat , zdravotneho stavu po oteleni… Vacsina stad v sucasnosti okolo 60-75 dni v laktacii Od tohto dna , napr. 60 dni v laktacii sa dojnice povazuju za vhodne na pripustanie Stanovenim VWP pre stado manazujeme pripustanie dojnic a regulujeme nahodne pripustania v nevhodny cas
24. VWP Enormny vplyv zdravia dojnic po oteleni na dlzku tohto obdobia Kondicia dojnic po oteleni napomaha stanovit optimalny VWP pre stado Produkcia dojnic ako jediny faktor nestaci na urcovanie dlzky VWP – nizsie produkujuce dojnice mohli mat viacej problemov po oteleni a preto potrebuju viacej casu na rekonvalscenciu Studia z Europy: presun nizsie produkcnych dojnic z obdobia prveho pripustania 73-80 dni na 53-59 dni sposobilo pokles zabrezavky z 35 % na 14%
25. 21 dnovy cyklus dojnice Dve az tri folikularne vlny pocas 19-23 dnoveho cyklu Dve vlny = 19-20 dnovy cylkus Tri vlny = 23-25 dnovy cyklus Nova vlna zacina v 8-10 dnovych intervaloch Dominantny folikul sa vyprofiluje okolo 8.5 mm velkosti 12 mm folikul je teoreticky schopny ovulovat , ale nemusi produkoivat fertilne ovum Podobne aj dlhsie zrejuci folikul produkuje ovum z ktoreho embryo ma nizsiu zivotaschopnost
29. 21 dnovy cyklus dojnice Folikularna vlna : 1. rastova faza – 1-6 den cyklu 2. Staticka faza – 7-9 den 3. Faza regresie folikulu – 11-12 den Druha vlna zacina formaciou 5- 6 folikulov uz na 9-10 dna estralneho cyklu Tretia vlna okolo 14-15 dna , suvisi z regresiou zlteho telieska a konecne ovulaciou folikulu Prva vlna zacina vzdy v rovnakom case ostatne dve su variabilne
30. 21 dnovy cyklus dojnice Vyvolanie luteolyzy na 6-7 den rastoveho cyklu folikulu vyvola ovulaciu Zlte teliesko produkuje progesteron 16-18 dni od ruje, v pripade ze dojnica nie je gravidna , maternica produkuje prostaglandin F2alfa ktory navodi lyzu zlteho telieska a umozni ovulaciu dominantneho folikulu
31. Negativna energeticka bilancia- NEB Energeticka bilancia pocas prvych dvoch tyzdnov po porode ma vyznamny vplyv na zaciatok cyklovania vajecnikov u dojnic Anestricke dojnice mali znizeny prijem krmiva pocas prvych dvoch tyzdnov po oteleni o 2.5 -3.6 kg v porvnani z kontrolnou skupinou Prva ovulacia za zvycajne objavi 10 dni po dosiahnuti dna v energetickej bilancii Navrat do pozitivnej energetickej bilancie – 50-60 dni po porode ( niekedy 80-90 dni)
32. NEB - fakty Prva poporodna ovulacia –pred zaciatkom pozitivnej EB , ale po minimalnom bode NEB Strata 1 bodu kondicie = 15-20 % znizienie koncepcie pri prvom pripusteni v porovnani zo stratou 0.5 boda NEB – nedostatocna sekrecia GnRH z hypotalamu= neadekvatne produkcia LH (frekvencia pulzov)= mozny vztah z inzulinom a IGF-1
33. NEB - fakty NEB – potencial na kompromitovanie kvality oocytov BHBA – potencial na negativny skory vyvoj embrya NEFA, BHBA – menej intenzivne ruje, nedostatocna tvorba progesteronu
34. Kondicia pocas statia na sucho. Signifikantny vplyv na plodnost dojnic Dojnice ktore stratili hmotnost pocas statia na sucho mali zvyseny vyskyt zadrzanych lozok a metabolickych ochoreni po oteleni Dojnice v kondicii 3.75 a vyssie mali vyssiu stratu telesnej hmotnosti po oteleni vyustujucu do predlzeneho obdobia negativnej energeitckej bilancie a neskorsieho zabreznutia
35. Druhe obdobie: Detekcia ruje Vyhodnocovanie intezity vyhladavania ruje u dojnic vhodnych na pripustenie U vhodne stanovenych VWP a dobrom systeme vyhladavania ruje sa percento detekovanych dojnic v ruji z celkoveho poctu dojnic vhodnych na pripustenie pohybuje okolo 75-85 % , na problemovych farmach 30-40 % V systemoch z Presynch alebo Ovsynch programom az do 100 %
36. Spravna detekcia ruje a cas pripustania 15- 20 % dojnic je zle identifikovanych v ruji a teda bez sance na zabreznutie 50 % dojnic je v ruje kratsie ako 8 hodin Vyhladavnie ruje 4 krat denne je nevyhnutne Ovulacia nastava 25-30 hodin (v priemere 27.6 hodin) od zaciatku ruje (dojnica stoji ) ??? Pri 4 krat denom vyhladavani ruje , dojnica sa pripusta 8 hodin od zistenia ruje
37. Detekcia ruje Hlavny problem – zmena fyziologickych prejavov ruje u dojnic , hlavne dlzka ich trvania a nedostatok casu na farme na zvysenie intenzity monitorovania dojnic v normalnej ruji
45. Nacasovanie inseminacie vzhladom na produkcie mlieka a dlzku trvania ruje 14.7 hodin 9.6 h 6.3 h 5.1h 4.8h 2.8 h 30L 55 25 L 35 L 40 45 50
46. Vztah dlzky ruje ku uspesnosti vyhladavania ruje 25 30 35 40 45 50 55 60 Kg/den Produkcia mlieka
47. Prijem susiny , prietok krvi pecenou a metabolizmus progesteronu a estradiolu High feed Intake Increases Liver Blood Flow. Combs, Wiltbank, JDS.2002
48. Detekcia ruje Synchronizacne programy ( PreSynch, Ovsynch, DoubleOvsynch, CIDR) , pouzivanie pedometrov alebo inych overenych programov signifikantne zvysuje sance na agresivne a spravne vyhladavanie ruje Programy musia by dodrziavane inak ich konecny vysledok je kompromitovany
49. Detekcia ruje Priprava kazdeho programu si vyzaduje posudenie mnohych faktorov ako je vyziva, manazment a komfort zvierat Detekcia ruje je vzdy presnejsia sa pouzivania viacerych diagnostickych ukazovatelov : - synchronizacia, monitorovanie aktivity, vonkajsie priznaky ruje ( tam kde je ich pritomnost potrebna)
50. Pripustanie Je dolezite aby farmy mali stanovene standardne protokoly na pripustanie , ktore zahrnaju samotny proces pripustania , techniku a manipulaciu ins. davky a cas pripustania Vhodny cas inseminacie vzhladom k zaciatku ruje ako aj produkcie dojnice =Velmi casty dovod na zlyhanie reprodukcnych programov
51. Pripustanie Byk pouzije 10-15 miliard spermii na oplodnenie Inseminator – 10-20 milionov Oplodnenie vajicka nastava v prvej polovici vajcovodu ( fertilita vajicka 10-12 hodin od ovulacie) Spermie dorazia do vajcovodu 8-12 hodin po inseminacii
52. Spravny cas pripustania 50 % dojnic je v ruje kratsie ako 8 hodin Vyhladavnie ruje 4 krat denne je nevyhnutne Ovulacia nastava 25-30 hodin (v priemere 27.6 hodin) od zaciatku ruje (dojnica stoji ) ??? Pri 4 krat denom vyhladavani ruje , dojnica sa pripusta 8 hodin od zistenia ruje
53. Minulost: 15-18 hodin 20-55 krat mounted/ruju Kazdy mount 3-7 sekund Sucasnost: 6-10 hodin 6-12 mounted/ruju 6-21 sekund spolu
56. Synchronizacne programy Hormonalne, kombinacia hormonov a vizualnych znakov alebo parametrov snimanych elektronicky Ciel : spravne nacasovanie ovulacie a inseminacie, v case kedy ma embryo najvacsiu sancu na prezitie Ovsynch, Presynch, Cosynch, Heatsynch, DoubleOvsynch, G6G …
58. Synchronizacne programy Zavadzanie na farme musi byt suvislosti z ostatnymi faktormi Manazovanie suchostojacich dojnic Manazovanie otelenia a cerstvo otelenych dojnic Manazovanie skupin po oteleni Monitorovanie parametrov ktore maju vplyv na reprodukciu
59. Priklad :BCS a ovsynch V experimente dve skupiny dojnic na 60-65 den po oteleni : prva > 2.5 BCS druha <2.5 BCS Skupina >2.5 BCS percento zabreznutych 33.83 Skupina <2.5 BCS 18 %
61. Embryonalna mortalita Pocas prvych 25 dni embryo volne plava v maternici a absorbuje ziviny priamo so sekretov maternice Skora embrynalna mortalita 5-8 den po oplodneni 5 den oplodnene vajicko zostupuje do maternice 30-40 den vytvaranie placentalneho spojenia – dalsia vlna embryonalnej mortality
62. Spravna detekcia ruje a cas pripustania Krvacanie po ruji je mozne pouzit ako indikator spravneho casu pripustania Objavenie krvacania 30 hodin po inseminacie indikuje spravny cas pripustania Krvacanie 40-48 hodin po pripustani indikuje, ze dojnice su pripustene prilis skoro Ak sa krvacanie objavi do 24 hodin po pripusteni – indikovanie neskoreho pripustenia
64. Parametre na vyhodnocovanie reprodukcie – potencialny problem zo zaciatkom laktacie Percento dojnic z ukoncenou involuciou maternice na 30 den po oteleni Percento dojnic cyklujucich na 30 den po oteleni a na konci VWP –az 25 % dojnic neovuluje a konci VWP Percento dojnic z vyskytom cyst na 30 den po oteleni a 60 den po oteleni Percento dojnic zo zadrzanym lozkom Percento dojnic z ubytkom viacej ako 1 bod kondicneho score od otelenia do konca VWP
65. Parametrenavyhodnocovanie reprodukcie – problem detekcia ruje, casovanie inseminacie , program na reinseminaciu, vyziva. Priemer dni od otelenia do prveho pripustenia Priemer dni od otelenia do zabreznutia Priemer dni medzi 1 a 2 inseminaciou ako aj 2 a 3 inseminaciou Priemer zabrezavky po prvej inseminacii, druhej a rozdielne u prvostok a dojnic na vyssej laktacii Priemer zabrezavky u dojnic s produkciou nad 40 L v case pripustanie a pod 40 L
66. Parametre na vyhodnocovanie reprodukcie Intenzita vyhladvania ruje – percento pripustenych z celkoveho poctu dojnic vhodnych na pripustenie pocas 21 dni Intenzita zabrezavky – pregnancy rate – pocet zabreznutych z celkoveho poctu dojnic vhodnych na zabreznutie v case 21 dni
67. Pregnancy rate – intenzita zabrezavky-percento zabreznutych pocas 21 dnoveho intervalu Pregnancy rate – zahrna percento zabreznutych z celkoveho percenta vhodnych na zabreznutie pocas 21 dnoveho casoveho intervalu Tento ukazovatel teda zahrna aj intenzitu detekovania ruje v stade Priemer v Ontariu 14 %, dobre stada nad 20 %
68. Pregnancy rate vs percento zabrezavky. Percento zabrezavky zahrna iba dojnice ktore boli pripustene v danom obdobi z celkoveho poctu pripustenych ( napr. 10 pripustenych a 5 telnych = 50 % zabrezavka Pregnancy rate - celkovo 30 dojnic vhodnych na pripustenie , 10 sa detekovalo v ruji a 5 zabrezlo = 16.6 % pregnancy rate, plus detekcia ruje 33 .3 %
69. Pregnancy rate(PR) vs percento zabrezavky (PZ). Pregnancy rate je viacej korelovany z celkovymi priemernymi dnami v laktacii stada PR 18 % pocas roka zvycajne = priemer 175-185 dni v laktacii stada PZ moze byt vykazovany vysoky, ale priemerne dni v laktacii stada sa nemeina alebo zvysuju
72. Farma c 1 – 14.11 -5.12 14.11 – 22 dojnic spolu nad 50 dni v laktacii, nie telnych, teda vhodnych na pripustenie alebo diagnostiku gravidity ( teda uz pripustenych) 14 z nich sa pripustilo v tomto obdobi 8 z ( z pociatocnych 22) bolo diagnostikovane ako telne = 36 % pregnancy rate 63 % detekcia ruje
76. Ciele v reprodukcii. Priemer dni od otelenia do zabreznutia – 130 a menej Priemer dni od otelenia do prveho pripustenia- 75 Zabrezavka na prvej inseminacii – 45 % Detekcia ruje u dojnic vhodnych na pripustenie- 60 % 1.8-2.2 inseminacne davky na zabreznutie
77. Ciele v reprodukcii dojnic Udrazanie stavu stada = 10 % z celkoveho poctu dojnic sa musi otelit kazdy mesiac [(dojace + suchostojace)/dlzka medziobdobia] Priklad : 100 +20/13 mesiacov = 9-10 teleni za mesiac Zapocitat potraty(do 8 %) a pripadne uhyny telnych dojnic (2 %) potom 10 teleni = 10/(1-0.1)= 11 teleni Pri zabrezavke 35 % = 11/0.35 = 31 musi byt pripustenych kazdy mesiac
79. Prepojenie medzi vyzivou a reprodukciou. Energeticka bilancia dojnic od otelenia do 70 dni po oteleni Metabolizmus vapnika a jeho vplyv na reprodukciu Proteiny v krmnej davke a ich vplyv na zabrezavku a embryonalnu mortalitu Tuky, mastne kyseliny v krmnej davke a ich uloha v reprodukcii
80. Vplyv vyzivy na zaciatku laktacie na uspesnost zabrezavky u dojnic Normocalcemia Energeticka rovnovaha Mineraly a vitaminy Mykotoxiny
81. Subklinicka hypokalcemia Subklinicka hypokalcemia < 8.0 mg/dl ; >5mg/dl Ca v krvi Dojnica produkujuca 10 L kolostra na prve podojenie strati 23 gr vapnika co je 9 krat viacej ako je mnozstvo vapnika dostupne v krvnej plazme Sub. hypokalcemia u dojnic = 3.2 krat viacej zadrzanych lozok a 3.4 krat viacej lavostrannej dislokacie slezu Hypoclacemia – zvyseny vyskyt ketoz= tiche ruje, cysticke ovaria, acyklia Effect of Calcium and Energy Status During Postpartum Period, Thatcher, Staples, 2006,
82.
83. Subklinicka hypokalcemia Vplyv na motoriku hladkeho svalstva = bachor= znizeny prijem krmiva= ketoza= DA Znizena motorika maternice = problem z vyprazdnovanim maternice po porode = oneskorena involucia maternice ( Sheldon, The postpartum uterus ,2004) Pokles Ca v krvi = znizena aktivita imunitneho systemu !!! 50 % dojnic na druhej a vyssej laktacii
84. Prevencia hypokalcemie. Krmna davka z obsahom draslika pod 1.2 % /kg susiny Mg 0.4 % Ca 0.7-0.8 % , v pripade pouzitia anionovych soli 1.0-1.25 % Fosfor 0.4 % - fosfor je sice anion, ale koncentracia nad 0.8 % blokuje produkciu 1,25 dihydroxyvitaminu v oblickach Vitamin D v davke 3 tyzdne pred otelenim 35 000 mj/ den DCAD – monitorovat pH moca (6.2 -7.2) Monitorovat Ca v krvi 12-24 hodin po oteleni
85. Negativna energeticka bilancia- NEB Energeticka bilancia pocas prvych dvoch tyzdnov po porode ma vyznamny vplyv na zaciatok cyklovania vajecnikov u dojnic Anestricke dojnice mali znizeny prijem krmiva pocas prvych dvoch tyzdnov po oteleni o 2.5 -3.6 kg v porvnani z kontrolnou skupinou Prva ovulacia za zvycajne objavi 10 dni po dosiahnuti dna v energetickej bilancii Navrat do pozitivnej energetickej bilancie – 50-60 dni po porode ( niekedy 80-90 dni)
86. NEB - fakty Prva poporodna ovulacia –pred zaciatkom pozitivnej EB , ale po minimalnom bode NEB Strata 1 bodu kondicie = 15-20 % znizienie koncepcie pri prvom pripusteni v porovnani zo stratou 0.5 boda NEB – nedostatocna sekrecia GnRH z hypotalamu= neadekvatne produkcia LH (frekvencia pulzov)= mozny vztah z inzulinom a IGF-1
89. Hodnotenie telesnej kondicie BCS Dojnice z ubytkom viac ako 0.5 bodu po oteleni maju znizene reprodukcne ukazovatele Pretucnele prvostky alebo dojnice = znizeny prijem krmiva = predlzena NEB Prvostky 3.75 kondicia mali zhruba 22 kg viacej telesneho tuku pri oteleni a konzumovali 1 kg susiny denne menej a stratili o 34 kg viacej hmotnosti po oteleni ako dojnice v kondicii 3.25 -3.5 Tiez dosiahli pozitivnu energeticku bilanciu o dva tyzdne neskor
90. Prevencia NEB Monitorovanie hmotnosti dojnic pred zasusenim Udrziavanie hmotnosti pocas statia na sucho – limitovat prijem energie v obdobi od 60-21 dni pred porodom Zabranit preplneniu kotercov 3 tyzdne pred a 3 tyzdne po porode – max. 85 % kapacity Monitorovat prijem susiny pred porodom – fyziologicky pokles prijmu niekedy az o 30 % v porovnani z prijmom 3 tyzdne pred porodom
91. Prevencia NEB Monitorovanie NEMK v krvi 7-3 dni pred porodom a 3- 15 dni po porode (BHBA) Pozuzivanie prevernych jednoduchych testov – Ketotest – BHBA v mlieku na 5 den po oteleni , pravidelne vyhodnocovat z chovatelom
92. Evaluovanie proteinu v davke vzhladom ku reprodukcii Prekrmovanie lahko rozpustnymi bielkovinami v obdobi negativnej energetickej bilancie ma negativny vplyv na reprodukciu dojnic Urea vsak pochadza aj zo zvysenej degradacie svalovych proteinov Dolezite monitorovat PUN Koncentracia amonie v plazme a folikularnej tekutine je vysoko korelovana pocas prvych 60 dni laktacie, co moze sposobovat poskodenie oocystu v pripade zvysenej PUN Oocysty su citlive na tieto hladiny pocas ich celeho vyvoja ( 30 dni)
93. Vplyv mocoviny na vyvoj embrya. Embrya v mediu , ktore obsahovalo 21 mg/dl urey mali vyssiu tendeciu degenerovat pred dosiahnutim stadia blastocysty Dalsie citanie: Effect of Nutrient Metabolism and Exces Protein Catabolism on Dairy Cow Fertility. L.H. Baumgard
94. Prevencia negativneho vplyvu bielkovin krmnej davky . Dosledne balancovanie carbohydratov a bielkovin vzhladom ku ich rychlosti degradacie a pasaze v bachore Dosledna analyza krmiv , monitorovanie prijmu krmiva Monitorovanie mocoviny v krvi a mlieku
95. Mineraly a vitaminy. Velmi dolezite 3 tyzdne pred a po porode Se a vit E preukazany vplyv na reprodukciu Se sa pouziva v organickej forme Vit E 2000-3000 IU /den pre porodom 1000-1500 IU /den po porode – pozitivny vplyv na prevenciu zadrzania lozok Prisposobit dennu davku prijmu susiny v tomto obdobi
96. Med Dolezita uloha v reprodukcii ako aj imunitnom systeme, iba 3-5 % Cu sa absorbuje z celkoveho mnozstva Cu v davke Odporucana mnozstvo Cu v davke pre laktujuce dojnice = 13-15 mg/kg susiny Antagonisti Cu = S ( 0.4 % v davke znizi absorpciu Cu o 30-50 %), Mo ( >1.5 mg/kg), Fe ( potencialne), Zn Pritomnost antagonistov = Cu -17-20 mg /kg susiny Pozor na toxicitu , dlhodobe uzivanie 40 mg/kg –chronicka toxicita
99. Selen. Celularny antioxidant – komponent glutathion peroxidazy Koncentracia Se v krmnej davke je regulovana na 0.3 ppm Pouzitie organickych zdrojov Se v obdobi prechodu do laktacie ako aj pri reprodukcnych problemoch sa vyplaca – 18 % vyssia koncentracia v krvi v porovnani z inorganickymi zdrojmi Dolezity faktor pre reprodukciu a imunitu dojnic
101. Mangan NRC 2001 - 17-18 ppm v krmnej davke pre 30 L mlieka produkujucu dojnicu Toto mnozstvo pokryje potrebu 2.2 mg/den absorbovaneho Mn Suchostojace dojnice – 1.7 mg den absorbovaneho Mn Tieto mnozstva boli zrevidovane neskor kvoli reprodukcnym ukazovatelom a upravene na 50 ppm pre laktajuce dojnice a 30 ppm suchostojace
102. Vitaminy. Vit A – laktujuce dojnice min 100 000 -120 000mj/den Vit D – 30 000 -35 000 mj/den Vit E – 1000 mj/den laktujuce 2000 mj/den cerstvo otelene 3500 mj/den pred otelenim (3 tyzdne)
103. Mykotoxiny v krmivach Aspergillus – aflatoxin, fumitoxin, ochratoxin Fusarium – deoxyvalenol, Zearalenone, T2 Penicillium – ochratoxin, PR toxin, Penicillic acid Zearalenone – estrogenny effekt, negativny vplyv na repro.- zvysene potraty, vaginitida, Gossypol – bavlnik- koncentracia zavisi od druhu bavlnika , zberu, uskladnenia,
104. Tuky, mastne kyseliny a reprodukcia Tuk ako zdroj v poporodnom obdobi – skratenie trvania neg. energetickej bilancie Omega 3 mastne kyseliny maju potencial znizit sekreciu PGF2 v maternici co moze zvysit prezivatelnost embryi zdroj a mnozstvo tuku sa musi brat do uvahy Stabilita by pass tukov v bachore, stravitelnost v creve je rozna Impact of Nutrition on Dairy cattle reproduction. Santos 2008
