1. ODBORNÁ PRÁCA K PREDMETU KURZ PRÁCE S INFORMÁCIAMI
NÁZOV PRÁCE: PRÍZNAKY SLEDOVANÉ POMOCOU SYMPTOTERMÁLNEJ
METÓDY PRIRODZENÉHO PLÁNOVANIA RODIČOVSTVA
MENO: ZUZANA URBANOVÁ
ODBOR: VŠEOBECNÉ LÉKAŘSTVÍ

2. Argumentácia
Táto metóda využívaná pri úsilí o počatie, alebo pri úsilí vyhnúť sa tehotenstvu ako jediná zachováva úctu
k životu a k plodnosti manželov. Zároveň pomáha žene lepšie porozumieť svojmu telu. Keďže študujem
medicínu, je táto téma pre mňa zaujímavá, pretože súvisí s fyziologickými cyklami v tele.
Tému som si vybrala podľa toho, že sa momentálne o túto problematiku zaujímam a snažím sa jej porozumieť.
K názvu práce som dospela tak, že moja práca sa zameriava len na príznaky, ktoré si žena všíma. Nehovorí
nič o problémoch, ktoré môžu nastať, ani o zázname do tabuliek a pod.
Anotácia
Táto práca vysvetľuje, ktoré príznaky si všíma žena sledujúca svoje plodné a neplodné dni pomocou
symptotermálnej metódy. Práca neslúži ako príručka, nenachádzajú sa v nej informácie o zázname do
tabuliek, ani informácie o presnom praktickom prevedení pozorovania príznakov. Na pozadí fyziologických
zmien v tele ženy, poukazuje ako sa príznaky (hlien krčku maternice, bazálna teplota a samotný krček
maternice) menia v plodnom a neplodnom období a podľa čoho žena spozná, v akom období sa práve
nachádza. V prípade bližšieho záujmu o túto metódu prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) je viac než
žiaduce prečítať podrobnejšiu literáturu a navštíviť kurz PPR.
Kľúčové slová
Symptotermálna metóda, hlien, krček maternice, bazálna teplota, estrogény, progesterón,
Symptotermálna metóda je v súčasnej dobe najspoľahlivejšou metódou prirodzeného plánovania rodičovstva.
Bola vypracovaná v Spolkovej republike Nemecko, týmom odborníkov v oblasti gynekológie, pôrodnictva
a psychológie. Metóda je podložená laboratórnymi a ultrazvukovými vyšetreniami.
„Přirozené plánovaní rodičovství vychází ze skutečnosti, že k početí nedochází při každem pohlavním styku. Dny,
kdy k početí může dojít, se označujú jako plodné, ostatní jsou neplodné.“
( MUDr. L. Lázničková a Cenap. Přirozené plánovaní rodičovstva. 1.vydanie – Brno: Cenap, 2011, 24 s. ISBN
978-80-904855-0-1 )
Symptotermálna metóda teda pomáha manželskému páru stanoviť plodné a neplodné dni. Vďaka tomu môže
manželský pár naplánovať pohlavný styk podľa toho, či sa chce tehotenstvu vyhnúť, alebo naopak vedome
usilovať o počatie.
Názov metódy – symptotermálna - poukazuje na dve slová – symptóm = príznak a termálna = teplotná. Pre
správne stanovenie plodného a neplodného obdobia sledujeme teda najmenej dva ukazovatele – príznak
a teplotu. Z príznakov si všímame najčastejšie zmeny hlienu krčku maternice a v prípade nejasností tiež
samotný krček maternice. Ďalej sledujeme bazálnu teplotu. Všetky sledovania sa zapisujú do záznamových
tabuliek, vďaka ktorým môže žena prehľadne vidieť všetky príznaky a rozpoznať či sa nachádza v plodnom,
alebo neplodnom období.

3. V tejto práci chcem bližšie vysvetliť, čo znamenajú jednotlivé príznaky, na aké fyziologické deje v tele žene
poukazujú a akým spôsobom ich žena pozoruje.
Sledovanie hlienu
„V neplodném období na začátku cyklu brání hlenová zátka průniku spermií z pochvy do krypt hrdla děložního.
V kyselém prostředí pochvy spermie během 4 až 8 hodin odumírají. S blížící se ovulací se hlenová zátka
rozpouští, hlen se stáva řidší, spermie mohou pronikat do krypt děložního hrdla. V období ovulace mohou
spermie vycestovat z krypt do horní třetiny vejcovodu k právě uvolněnému vajíčku.“ ( MUDr. L. Lázničková
a Cenap. Přirozené plánovaní rodičovstva. 1.vydanie – Brno: Cenap, 2011, 24 s. ISBN 978-80-904855-0-1 )
Stena folikulu produkuje hormóny – estrogény. Vďaka týmto hormónom žliazky v krčku maternice produkujú
hlien, ktorý je tým redší, čím viac na žliazky pôsobia estrogény. Hladina estrogénov dosahuje vrchol tesne
pred ovuláciou (folikuly sú najväčšie). Takže riedky hlien ukazuje, že práve prebieha plodné obdobie.
Žena vyhodnocuje hlienový príznak pocitom, hmatom a zrakom.
Pocitom – subjektívny pocit na vonkajších rodidlách – sucho, mokro.
Hmatom – prejdenie prstom, alebo toaletným papierom po vonkajších rodidlách, napnutie hlienu medzi prstami,
alebo pomocou preloženého toaletného papiera a sledovanie aký dlhý hlien sa natiahol.
Zrakom – popísanie vzhľadu a ťažnosti hlienu.
Plodné obdobie začína už pri pocite vlhka na rodidlách. Znamená to, že hlienová zátka sa uvoľnila a spermie sa
môžu dostať až vajíčku v ampulárnej časti vajcovodu.
Na začiatku plodného obdobia žena pozoruje hlien hustý, lepkavý a je ťažké roztiahnuť ho medzi prstami. Tento
typ hlienu sa označuje ako menejplodný. Cez takýto hlien sa spermie ťažšie dostanú až k vajíčku.
Postupne sa hlien zmení na číry a stáva sa ťažným. Takýto typ sa označuje ako viacplodný typ hlienu. Takýto
hlien je redší a vytvára pre spermie lepšie prostredie k ich putovaniu k vajíčku.
Sledovanie bazálnej teploty
„ Bazální tělesná teplota je teplota klidová naměřená ráno, nejlépe ihned po probuzení, v tělesné dutině tj.
v konečníku, v pochvě nebo pod jazykem, ne v podpaží.“ ( MUDr. L. Lázničková a Cenap. Přirozené
plánovaní rodičovstva. 1.vydanie – Brno: Cenap, 2011, 24 s. ISBN 978-80-904855-0-1 )
Po ovulácii sa prasknutý folikul mení na žlté teliesko – corpus luteum, ktoré produkuje hormón progesterón,
ktorý spôsobí poovulačný vzostup bazálnej teploty. Takže je potrebné, aby žena určila prvý deň vzostupu
bazálnej telesnej teploty. Ako prvý deň vzostupu telesnej teploty označujeme prvé meranie, ktoré je
akokoľvek vyššie, než najvyššie so šiestich predchádzajúcich platných meraní. Ďalej je potrebné využiť
Holtovo pravidlo, aby si žena mohla spoľahlivo určiť, že k vzostupu teploty došlo z hormonálnych dôvodov.
O Holtovom pravidle sa podrobnejšie zmieňuje literatúra uvedená v zozname použitej literatúry.
Je veľmi dôležité merať teplotu, v priebehu jedného cyklu, v rovnakej telovej dutine, rovnakým teplomerom
a v rovnakú dobu, najlepšie ihneď po prebudení. Na meranie je možné využiť obyčajný ortuťový lekársky
teplomer, alebo digitálny teplomer.

4. Vzostup bazálnej teploty, spolu s neprítomnosťou hlienu (prípadne je prítomný hlien, ktorý nie je ťažný) určuje
neplodné obdobie po ovulácii.
Sledovanie krčku maternice
„Sledování změn na čípku představuje pouze doplnění v situacích, kdy jsou nejasnosti při sledování
a vyhodnocovaní hlenového příznaku.“ ( MUDr. L. Lázničková a Cenap. Přirozené plánovaní rodičovstva.
1.vydanie – Brno: Cenap, 2011, 24 s. ISBN 978-80-904855-0-1 )
Žena si pri vyšetrení krčku maternice všíma jeho polohu, konzistenciu a mieru otvorenosti bránky krčku. Všetky
tieto znaky sú ovplyvňované hladinou estrogénov. Čím je hladina týchto hormónov vyššia, tým sa krček
otvára viac, je mäkší a dostáva sa hore, takže niektoré ženy ho nemusia vôbec nahmatať. Vtedy je žena
v plodnom období. Činnosťou žltého telieska stúpa hladina progesterónu – ovulácia už prebehla. So
stúpajúcou hladinou progesterónu sa bránka krčku uzatvára, krček je nízko – prstom dobre dosiahnuteľný
a je pevný. Žena je v neplodnom období.
Lepší prehľad toho, čo je potrebné všímať si na jednotlivých príznakoch, podáva táto mapa :

5. Záver
Manželom, ktorí sa snažia predísť počatiu, umožňuje vzájomná kontrola zmien hlienu krčka maternice a bazálnej
teploty, resp. bazálnej teploty a krčka maternice, dosiahnuť veľmi vysokú spoľahlivosť.
Naopak, manželom, ktorí usilujú o počatie, pomáha táto metóda určiť najplodnejšie obdobie menštruačného
cyklu a teda podľa toho naplánovať pohlavný styk.
Manželia sa môžu rozhodnúť, či budú sledovať všetky tri príznaky, alebo si vyberú len dva z nich, prípadne len
jeden. Avšak veľmi sa odporúča sledovať hlien spolu s teplotou a samotný krček maternice sledovať najmä
pri ťažkom určení konzistencie hlienu. Takáto plná symptotermálna metóda zabezpečuje najvyššiu
spoľahlivosť. V súčasnej dobe sa na vyjadrenie spoľahlivosť metód plánovania rodičovstva najčastejšie
používa Pearl Index (PI), ktorý vyjadruje počet pôvodne neplánovaných otehotnení na 100 žien, ktoré behom
jedného roku používajú danú metódu. MUDr. L. Lázničková v publikácii Přirozené plánovaní rodičovství
uvádza, že v roku 1994 sa do štúdia overenia spoľahlivosti symptotermálnej metódy zapojilo 1271 žien z 10
zemí Európy, čo predstavuje celkom 17 218 cyklov s indexom spoľahlivosti PI 2,2 – 2,9.

6. Zoznam použitej literatúry:
MUDr. L. Lázničková a Cenap. Přirozené plánovaní rodičovstva. 1.vydanie – Brno: Cenap, 2011, 24 s. ISBN
978-80-904855-0-1
- Autorka publikácie je gynekologička – záruka odbornosti a pravdivosti informácii
- Autorka publikácie je vedúcou Občianskeho združenia Centrum nadeje a pomoci
- Publikácia je napísaná prehľadne a doplnená obrázkami pre lepšie pochopenie
- Informácie v publikácii sú aktuálne – vydanie v roku 2011
- Bezchybnosť v oblasti jazyka
http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=48&Itemid=90
- Vydavateľom www stránky je organizácia Liga pár páru – dôveryhodnosť
- Na stránkach je možné nájsť vyjadrenia gynekológov o odbornosti článkov
- Články čerpajú z odborných publikácii, na ktoré tiež odkazujú
- Na webe pribúdajú stále nové články – aktuálnosť
- Na www stránke je tiež možné nájsť funkčné odkazy
http://cs.wikipedia.org/wiki/P%C5%99irozen%C3%A9_pl%C3%A1nov%C3%A1n%C3%AD_rodi
%C4%8Dovstv%C3%AD
- Stránka bola naposledy aktualizovaná 24.12.2012
- Veľké množstvo odporúčanej literatúry
- Informácie sú odborné