Iowa State University's College of Veterinary Medicine student Allison O'Connor presents a case of Tetanus in a canine patient seen at Iowa Veterinary Specialties.
Iowa State University's College of Veterinary Medicine student Allison O'Connor presents a case of Tetanus in a canine patient seen at Iowa Veterinary Specialties.
Dr. Dave Van Metre presented this material on bovine foot rot and digital dermatitis for DAIReXNET. He covers some anatomy and explains why foot rot and digital dermatitis develop, as well as discussing ways to prevent and treat both conditions.
View the full presentation at www.youtube.com/watch?v=BbvV3O0vIqk
etiology, local names, definition, transmission, source of infection, epidemiology, pathogenesis, clinical signs, diagnosis, differential diagnosis, treatment prevention and control
This presentation includes
Etiology- Echinococcus granulosus- hydatid cyst
distribution
Transmission cycle
Life cycle & pathogenesis
clinical findings
Associated Necropsy findings
Diagnosis
Control
note about Contagious Caprine Pleuropneumia a devastating disease of goats in Africa and Somalia in particular.
waa qoraal kusaabsan xanuun kamid ah xanuunada ugu badan ee ku dhaca xoolaha soomalida magiciisuna waa Sambab, geesa jebiye iyo kuwo kale.
Small ruminant keepers’ knowledge, attitudes and practices towards peste des ...ILRI
Presentation by Guy Ilboudo, Abel Sènabgè Biguezoton, Cheick Abou Kounta Sidibé, Modou Moustapha Lo, Zoë Campbell and Michel Dione at the 6th Peste des Petits Ruminants Global Research and Expertise Networks (PPR-GREN) annual meeting, Bengaluru, India, 28–30 November 2023.
Dr. Dave Van Metre presented this material on bovine foot rot and digital dermatitis for DAIReXNET. He covers some anatomy and explains why foot rot and digital dermatitis develop, as well as discussing ways to prevent and treat both conditions.
View the full presentation at www.youtube.com/watch?v=BbvV3O0vIqk
etiology, local names, definition, transmission, source of infection, epidemiology, pathogenesis, clinical signs, diagnosis, differential diagnosis, treatment prevention and control
This presentation includes
Etiology- Echinococcus granulosus- hydatid cyst
distribution
Transmission cycle
Life cycle & pathogenesis
clinical findings
Associated Necropsy findings
Diagnosis
Control
note about Contagious Caprine Pleuropneumia a devastating disease of goats in Africa and Somalia in particular.
waa qoraal kusaabsan xanuun kamid ah xanuunada ugu badan ee ku dhaca xoolaha soomalida magiciisuna waa Sambab, geesa jebiye iyo kuwo kale.
Small ruminant keepers’ knowledge, attitudes and practices towards peste des ...ILRI
Presentation by Guy Ilboudo, Abel Sènabgè Biguezoton, Cheick Abou Kounta Sidibé, Modou Moustapha Lo, Zoë Campbell and Michel Dione at the 6th Peste des Petits Ruminants Global Research and Expertise Networks (PPR-GREN) annual meeting, Bengaluru, India, 28–30 November 2023.
Small ruminant keepers’ knowledge, attitudes and practices towards peste des ...ILRI
Poster by Guy Ilboudo, Abel Sènabgè Biguezoton, Cheick Abou Kounta Sidibé, Modou Moustapha Lo, Zoë Campbell and Michel Dione presented at the 6th Peste des Petits Ruminants Global Research and Expertise Networks (PPR-GREN) annual meeting, Bengaluru, India, 29 November 2023.
A training, certification and marketing scheme for informal dairy vendors in ...ILRI
Presentation by Silvia Alonso, Jef L. Leroy, Emmanuel Muunda, Moira Donahue Angel, Emily Kilonzi, Giordano Palloni, Gideon Kiarie, Paula Dominguez-Salas and Delia Grace at the Micronutrient Forum 6th Global Conference, The Hague, Netherlands, 16 October 2023.
Milk safety and child nutrition impacts of the MoreMilk training, certificati...ILRI
Poster by Silvia Alonso, Emmanuel Muunda, Moira Donahue Angel, Emily Kilonzi, Giordano Palloni, Gideon Kiarie, Paula Dominguez-Salas, Delia Grace and Jef L. Leroy presented at the Micronutrient Forum 6th Global Conference, The Hague, Netherlands, 16 October 2023.
Food safety research in low- and middle-income countriesILRI
Presentation by Hung Nguyen-Viet at the first technical meeting to launch the Food Safety Working Group under the One Health Partnership framework, Hanoi, Vietnam, 28 September 2023
Presentation by Hung Nguyen-Viet at the first technical meeting to launch the Food Safety Working Group under the One Health Partnership framework, Hanoi, Vietnam, 28 September 2023
Reservoirs of pathogenic Leptospira species in UgandaILRI
Presentation by Lordrick Alinaitwe, Martin Wainaina, Salome Dürr, Clovice Kankya, Velma Kivali, James Bugeza, Martin Richter, Kristina Roesel, Annie Cook and Anne Mayer-Scholl at the University of Bern Graduate School for Cellular and Biomedical Sciences Symposium, Bern, Switzerland, 29 June 2023.
Assessing meat microbiological safety and associated handling practices in bu...ILRI
Presentation by Patricia Koech, Winnie Ogutu, Linnet Ochieng, Delia Grace, George Gitao, Lily Bebora, Max Korir, Florence Mutua and Arshnee Moodley at the 8th All Africa Conference on Animal Agriculture, Gaborone, Botswana, 26–29 September 2023.
Ecological factors associated with abundance and distribution of mosquito vec...ILRI
Poster by Max Korir, Joel Lutomiah and Bernard Bett presented the 8th All Africa Conference on Animal Agriculture, Gaborone, Botswana, 26–29 September 2023.
Practices and drivers of antibiotic use in Kenyan smallholder dairy farmsILRI
Poster by Lydiah Kisoo, Dishon M. Muloi, Walter Oguta, Daisy Ronoh, Lynn Kirwa, James Akoko, Eric Fèvre, Arshnee Moodley and Lillian Wambua presented at Tropentag 2023, Berlin, Germany, 20–22 September 2023.
A gentle push towards improved hygiene and food safety through ‘nudge’ interv...ILRI
Poster by Kristina Roesel, Steven Kakooza, Memory Chirwa, Denis Mugizi, Joshua Waiswa, Velma Kivali, James Bugeza, Dorothée Étienne, Imara Roychowdhury, Lillian Diaz and Elizabeth Cook presented at Tropentag 2023, Berlin, Germany, 20–22 September 2023.
A gentle push towards improved hygiene and food safety through ‘nudge’ interv...
Minyoo ya mbwa
1. Minyoo ya Mbwa
Mbwa huwa na minyoo ambayo hudhuru afya yao. Minyoo hawa pia hudhuru binadamu na
mifugo. Iwapo mbwa ana mimba, anaweza ambukiza watoto wake minyoo hawa.
Minyoo hawa hufanya mbwa wakonde na wadhaifu kwa kunyonya viini vya chakula.
Minyoo hawa huingia kwa mazingira kupi�a kinyesi cha mbwa.
Watoto wachanga wako kwa hatari kubwa ya kupata hawa minyoo kwa sababu hao ndio
hukaa na mbwa sana.
Chunga mbwa wako ili uhifadhi afya yako.
Pa�a mbwa mkubwa dawa ya minyoo baada ya miezi mitatu.
Kwa mbwa wadogo, wape dawa ya minyoo kila mwezi.
Usilishe mbwa wako nyama ambaye haijapikwa
au iliyo laaniwa. Linda mbwa wako asije akazurura
na kukula nyama mbichi.
Kwa maswali kuhusu afya ya mbwa wako, piga simu kwa daktari wa mifugo wa kaun�: ______________________
Vaa viatu kila waka�.
Zika ama choma kinyesi cha mbwa.
Nawa mikono kila waka� baada ya kuzika ama
kuchoma kinyesi cha mbwa.
2. Aina ya minyoo wa mbwa ambao wanaweza kukuambukizwa na jinsi ya kujikinga
Kikundi cha
minyoo
Majina ya kisayansi
ya minyoo
Jinsi inavyoambukizwa Jinsi ya kuzuia mbwa au binadamu
kuambukizwa
Hookworms
Ancylostoma
caninum
Unicinaria sp.
Roundworms
Toxocara canis
Strongyloides
Tapeworms
Dipylidium
caninum
Echinococcus sp.
Taenia sp.
Spirometra sp.
Protozoa
Cryptosporidium
Neospora
Fuata maagizo haya ili kuzuia mbwa wako na familia yako kupata
magonjwa yanayoletwa na minyoo ya mbwa
Kipeperushi hiki kimeandikwa na Nicholas Bor, Camille Glazer, Annabel Slater, Geoffrey Njenga na Lian Thomas
kutoka shirika la kimataifa ya utafi� wa mifugo (ILRI) na Chuo Kikuu cha Liverpool. Aprili 2022.
Giardia
Pa�a mbwa mjazito dawa ya minyoo kabla
hajazaa ili kuzuia minyoo kupata wanawe
kupi�a tumbo la uzazi ama kwa maziwa
wanaponyonyeshwa.
Pa�a mbwa wako dawa ya minyoo kila
baada ya miezi mitatu.
Mbwa anayenyonyesha na hajapata dawa ya
minyoo anaweza kupi�sha minyoo kwa
wanao kupi�a kwa maziwa.
Mayai ya minyoo hupi�shwa kwa kinyesi na
kuingia kwa mazingira yetu.
Minyoo huingia kwa miili ya binadamu kupi�a
ngozi.
Mbwa anayenyonyesha na hajapata dawa ya
minyoo anaweza kupi�sha minyoo kwa wanao
kupi�a kwa maziwa.
Mayai ya minyoo hupi�shwa kwa kinyesi na
kuingia kwa mazingira yetu.
Binadamu wanaweza pata minyoo hawa
wasiponawa mikono baada ya kushika kinyesi
cha mbwa au kushika mchanga.
Minyoo hawa wanaweza pa�kana kwa nyama
mbichi ama nyama ambayo haijapikwa
kikamilifu.
Usilishe mbwa nyama mbichi. Pa�a mbwa
wako nyama iliyopikwa vikamilifu.
Lisha mbwa wako vizuri ndiposa asikule
nyama mbichi anayowinda.
Pa�a mbwa wako dawa ya minyoo baada
ya kila miezi mitatu.
Binadamu hupata hawa minyoo kutoka mazingira
machafu wanapokosa kuosha mikono ama kutoka
kwa viroboto.
Mayai ya minyoo yanapi�sha kwa kinyesi cha
mbwa ambaye hajapewa dawa ya minyoo kisha
yanaingia kwa mazingira ama maji. Haya mayai
yanaweza pa�kana kwa nyama ambayo haijapikwa
vizuri ama maji machafu waka� mbwa anakula
vyakula hivyo au kunywa hayo maji machafu.
Binadamu hupata mayai ya minyoo kupi�a maji
machafu, chakula chafu ama kwa mikono chafu.
Vaa viatu vilivyofungwa ukiwa nje ya
nyumba.
Pa�a mbwa mjazito dawa ya minyoo
kabla hajazaa ili kuzuia minyoo kupata
wanawe kupi�a tumbo la uzazi ama kwa
maziwa wanaponyonyeshwa.
Pa�a mbwa wako dawa ya minyoo kila
baada ya miezi mitatu.
Nawa mikono yako baada ya kushika
mchanga ama kinyesi cha mbwa.
Usile nyama mbichi.
Pika nyama na uhakikishe imeiva vizuri
kabla ya kukula.
Usilishe mbwa nyama mbichi. Pa�a mbwa
wako nyama iliyopikwa.
Pa�a mbwa wako maji safi na vyakula safi.
Pa�a mbwa wako dawa ya minyoo baada
ya miezi mitatu.
Osha mboga na matunda vizuri.
Kula vyakula ambavyo vimepikwa na
vikaiva.
Nawa mikono yako kila waka� haswa
baada ya kushika kinyesi cha mbwa.
Nawa mikono yako baada ya kushika
kinyesi cha mbwa ama kutoka shambani.
Pika nyama yako vizuri na usile nyama
mbichi ama ambayo haijaiva vikamilifu.
Mbwa wanaweza pata minyoo hawa kwa kukula
viroboto ama kwa kukula nyama mbichi.
Minyoo hawa wanaingia kwa mazingira yetu kupi�a
kwa kinyesi cha mbwa ambaye hajapewa dawa ya
minyoo.