Narastanie počtu vzniknutých obchodných spoločností sa v roku 2018 zastavilo. No ich počet aj tak zaznamenal druhú najvyššiu hodnotu za uplynulých šesť rokov. Naopak, počet zaniknutých firiem vlani výrazne poklesol. Na úrovne typické pred rokom 2014. Vznik nových spoločností stimuluje silný rast domácej ekonomiky. O významný pokles zanikajúcich firiem sa zaslúžili legislatívne zmeny.

1. 1
Nové firmy už nepribúdajú, počty zaniknutých dramaticky
vylepšilo zrušenie dane zo straty
Narastanie počtu vzniknutých obchodných spoločností1 sa v roku 2018 zastavilo. No ich počet aj tak zaznamenal druhú najvyššiu hodnotu za
uplynulých šesť rokov. Naopak, počet zaniknutých firiem vlani výrazne poklesol. Na úrovne typické pred rokom 2014. Vznik nových spoločností
stimuluje silný rast domácej ekonomiky. O významný pokles zanikajúcich firiem sa zaslúžili legislatívne zmeny.
Rekordne najviac firiem vzniklo v októbri 2013. Krátko pred zmenou spôsobu požadovaného splatenia základného imania. Podľa novej úpravy
Obchodného zákonníka už totiž nebolo možné splatiť základný kapitál v hotovosti, k rukám správcu vkladu (pričom nezriedka išlo o fiktívnu
transakciu), ale výlučne poukázaním na osobitný samostatný účet v banke.
Historicky najviac spoločností zaniklo zasa v decembri 2014, teda tesne pred zavedením daňových licencií. Tie sú zodpovedné za zvýšené počty
končiacich firiem aj v závere rokov 2015, 2016 a 2017, keď podnikatelia opakovane prehodnocovali, či ešte stojí zato držať pri živote napríklad
spiace spoločnosti.
Zrušenie „dane zo straty“ – ako sa neformálne prezýva daňovej licencii, ktorú presadil minister financií Peter Kažimír – viedlo v priebehu roka 2018
v podstate iba k normalizácii počtu zanikaných spoločností na úrovniach obvyklých pred zavedením tohto daňového výpalného. O tom svedčí aj
1
Do kategórie obchodných spoločností, resp. firiem, zaraďuje FinStat akciové spoločnosti (vrátane jednoduchých spoločností na akcie), spoločnosti s ručením
obmedzeným, (európske) družstvá, komanditné a verejné obchodné spoločnosti.

2. 2
vývoj rozdielu medzi počtom vzniknutých a zaniknutých spoločností. Čistý prírastok sa síce od roku 2016 neustále zlepšuje, ale aj po rokoch
dynamickej konjunktúry ledva dosahuje hodnoty typické pre obdobie rokov 2010 až 2013.
Stavebníctvo a obchod môžu veštiť spomalenie
K citeľnému poklesu počtu zaniknutých spoločností došlo vlani naprieč celou ekonomikou, prakticky vo všetkých odvetviach. Jeho rozsah
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi však iba potvrdzuje, že to bol dôsledok externého vplyvu, teda zmeny daňových predpisov, nie
ekonomického rastu. Ten sa však zjavne zasluhuje o nárasty počtu vznikajúcich firiem, vlani najmä v priemysle, službách, poradenstve a reklame,
IT sektore, doprave či v realitnom biznise (na nasledujúcich grafoch zelená čiara predstavuje ročný počet vzniknutých a červená čiara počet
zaniknutých firiem).
Silný prírastok počtu obchodných spoločností si udržalo aj stavebníctvo, ale to predovšetkým pre pád počtu zaniknutých subjektov. Stavebný biznis
totiž v roku 2018 zaznamenal tretí najrozsiahlejší medziročný útlm počtu vzniknutých spoločností po maloobchode a veľkoobchode, s nepatrným
náskokom pred sprostredkovaním. Keďže ide o konjunkturálne najviac citlivé odvetvia, môže to byť aj predzvesť očakávaného hospodárskeho
spomalenia.
Stavebníctvo prispelo k poklesu počtu vzniknutých firiem najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Ešte výraznejší pokles v oboch regiónoch však
zaznamenal maloobchod a veľkoobchod, a sprostredkovanie. Na druhej strane zabral priemysel, služby a reklama. V ostatných krajoch počet nových
firiem buď mierne podrástol alebo stagnoval. Počty zaniknutých firiem vlani vo všetkých krajoch klesli medziročne o tretinu až o polovicu, len
v Trnavskom kraji to bolo skoro o tri štvrtiny.
Oživenie družstiev, vymieranie k.s. a v.o.s.
Dominante najpočetnejšiu právnu formu v štatistike vzniknutých a zaniknutých firiem tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným (v skratke s.r.o.).
Tie predurčujú aj trendy vývoja celkových počtov všetkých vzniknutých a zaniknutých obchodných spoločností.
Kým verejné obchodné spoločnosti (v.o.s.) a komanditné spoločnosti (k.s.) postupne vymierajú, v dôsledku novelizácie Obchodného zákonníka
začali od 1.1.2017 vznikať jednoduché spoločnosti na akcie (j.s.a.), ktoré vylepšili štatistiky akcioviek. J.s.a. v základnom imaní stačí jedno euro.
Zatiaľ sa však ich ročné počty pohybujú v desiatkach. Zrejme aj preto, že náklady na zriadenie sú približne trikrát vyššie ako v prípade s.r.o.

3. 3
Renesanciu zažívajú družstvá. Už nielen ako poľnohospodárske podniky, ako sme ich zvykli vnímať v minulosti, ale nezriedka ako subjekty, za
ktorými sa skrývajú skutočné ovládajúce osoby, ktoré sa ako družstevníci do Obchodného registra nezapisujú. Tieto osoby prostredníctvom
družstiev kontrolujú iné firmy či nehnuteľný majetok, ktoré chcú skryť napríklad pred zrakom verejnosti alebo orgánov činných v trestnom konaní.
Živnostníci ťažia z rastu, finančných poradcov brzdí regulácia
Neustávajúca hospodárska konjunktúra sa v roku 2018 podpísala aj pod počet vzniknutých živnostníkov a SZČO. Vlani ich vzniklo najviac od roku
2008, keď vrcholil rast slovenskej ekonomiky. O rok neskôr sa ekonomika prudko prepadla a s ňou začali postupne klesať aj počty nových
živnostníkov až na minimum dosiahnuté v roku 2012.
Oveľa dynamickejšie však vlani podrástol počet zaniknutých živností. Medziročne bezmála o 23%. Ide o druhý najvyšší počet od roku 2013. Vtedy
prudké zvýšenie počtu zaniknutých živností spôsobili opatrenia v odvodovej oblasti.
Trend opätovného zhoršovania rozdielu medzi počtom vzniknutých a zaniknutých živností (meraný tzv. 12-mesačným kĺzavým priemerom) sa
naštartoval na prelome rokov 2017 a 2018. A akceleruje. Podľa odborníkov na odvodovú problematiku to tentoraz nesúvisí s vyššími odvodmi.
Naopak, živnostníci majú od roku 2017 výhodu vo vyšších paušálnych výdavkoch. Aj vďaka tomu sa čistý prírastok živností dostal v priebehu roka
2017 nakrátko do kladného pásma, kde bol naposledy na začiatku desaťročia.
Z odvetvovej štruktúry zaniknutých živností vyplýva, že zhoršenie štatistiky nesúvisí s nižším dopytom. Počty zaniknutých živností oproti
rekordnému roku 2013 totiž v konjunkturálne najviac citlivých odvetviach klesli (gastrobiznis, služby či preprava). Výrazne podrástli ale
vo financiách, čo súvisí s novelizáciou zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorá sprísnila podmienky výkonu
finančného agenta. Nemožno vylúčiť, že za úbytok agentov môže aj regulácia poskytovania hypoték, ktorú vlani Národná banka sprísnila.
V stavebníctve zas nárast zaniknutých živností môže súvisieť s návratom k zamestnaneckým pomerom (na nasledujúcich grafoch zelená čiara
predstavuje ročný počet vzniknutých a červená čiara počet zaniknutých živností).
Pavol Suďa, hlavný analytik FinStat.sk, pavol.suda@finstat.sk, +421 903 789 237
Vzniknuté a zaniknuté právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia