Krátka analýza FinStatu o vlastných daňových povinnostiach a nadmerných odpočtoch DPH všetkých daňových subjektov priznaných od januára do mája 2018.

1. 1
Preverovanie nadmerných odpočtov cez FinStat
Od októbra FinStat publikuje individuálne informácie o vlastnej daňovej
povinnosti a nadmerných odpočtoch pri dani z pridanej hodnoty.
• Za prvých 5 mesiacov 2018 podalo daňové priznania k DPH viac ako 190-tisíc daňových subjektov
• Priznali daň za vyše 3,8 miliardy eur a uplatnili si nadmerné odpočty za zhruba 2,3 miliardy eur
• DPH odvádzajú hlavne obchodníci, telekomunikační operátori či predajcovia áut a pohonných
hmôt, nadmerné odpočty si uplatňujú predovšetkým významní exportéri, hlavne automobilky
Miroslav Beblavý, poslanec a v súčasnosti predseda opozičnej politickej strany SPOLU, ešte pred dvoma
rokmi navrhoval, aby Finančná správa pravidelne zverejňovala zoznamy daňových subjektov, ktoré si
zo štátneho rozpočtu nárokovali cez takzvané nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty (DPH) čiastky
prevyšujúce 50 tisíc eur. Takých daňovníkov sú stovky. Jeho jednoduchý a praktický návrh v parlamente
ale neprešiel.
Ministerstvo financií zanedlho pripravilo novelu daňového poriadku, podľa ktorej Finančné riaditeľstvo
na svojej webovej stránke „zverejní zoznam daňových subjektov s uplatneným nadmerným odpočtom a
priznanou vlastnou daňovou povinnosťou, a to do konca každého štvrťroka kalendárneho roka na
základe daňových priznaní k DPH podaných v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku“ (§52 ods. 12
Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní [tzv. daňový poriadok]).Informácie sa mali zverejňovať za takmer
dvestotisíc daňových subjektov. Túto novelu už Národná rada SR schválila. Presne pred rokom.
Podľa Miroslava Beblavého sa tak vytvoril priestor pre nezávislú a občiansku kontrolu fungovania
Finančnej správy a podvodov s DPH. „Platí tu rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv, ktoré som
pomáhal presadiť za vlády Ivety Radičovej. Dovolím si povedať, že odvtedy je toto najvýznamnejší krok
vo zvyšovaní transparentnosti na Slovensku,“ dodal podľa portálu Teraz.sk. Zo zverejňovaných údajov
však popri negatívnych indíciách možno vyťažiť aj užitočné informácie o aktuálnom hospodárení firiem
či živnostníkov.
Prvý zoznam zverejnilo Finančné riaditeľstvo na svojej webstránke www.financnasprava.sk začiatkom
júla 2018. V prípade kvartálnych platcov sa týkal hlavne daňových priznaní za 4. kvartál 2017, v prípade
mesačných platcov primárne daňových priznaní za december 2017, a január až február 2018. Na konci
septembra vydala Finančná správa ďalší zoznam daňovníkov s nadmernými odpočtami a vlastnou
daňovou povinnosťou, tentoraz najmä za zdaňovacie obdobia 1. kvartál 2018 a marec až máj 2018.
V oboch zoznamoch sa vyskytujú aj dáta týkajúce sa iných zdaňovacích období po 31.12.2016, ku ktorým
daňové subjekty v reportovanom štvrťroku podali tzv.
dodatočné daňové priznania. Tie sa však týkajú oveľa
menšieho počtu daňových subjektov a predstavujú
rádovo nižšie celkové čiastky.
Informácie o nadmerných odpočtoch i vlastnej daňovej
povinnosti začal na konci októbra zverejňovať aj
FinStat. V profile každej slovenskej spoločnosti, ktorá
je registrovaná ako platiteľ DPH, si predplatitelia
portálu FinStat.sk môžu overiť, aké nadmerné odpočty
si preverovaná spoločnosť uplatnila (záporná hodnota
v grafe) alebo akú daňovú povinnosť z DPH priznala
(kladná hodnota). A to v každom zdaňovacom období,
za ktoré podala daňové priznanie od 1.1.2018. Tieto
údaje nájdu užívatelia po prihlásení, v záložke
„Informácie o DPH“ v ľavom navigačnom paneli (pozri
obrázok vpravo).

2. 2
Pre účely tejto krátkej analýzy FinStat spracoval údaje zo všetkých daňových priznaní k DPH, ktoré sa
týkajú prvých piatich mesiacov roka 2018. Podalo ich vyše 190-tisíc daňovníkov, prevažne právnických
osôb so sídlom na Slovensku, ktorí sú mesačnými alebo kvartálnymi platcami DPH. Daňové subjekty
priznali za uvedené obdobie vlastnú daňovú povinnosť za vyše 3,8 miliardy eur a uplatnili si nadmerné
odpočty za zhruba 2,3 miliardy eur. Štátnemu rozpočtu tak mali odviesť čistú DPH v celkovej výške 1,5
miliardy eur. To približne zodpovedá skutočnému výberu dane, keďže príjmy štátneho rozpočtu z DPH
dosiahli k 31.5.2018 bezmála 1,4 miliardy eur.
Obe čiastky sa týkajú dane, ktorú priznali daňové subjekty v daňových priznaniach príslušným daňovým
úradom. Ďalšiu viac ako jednu miliardu eur však inkasovali z DPH colné úrady, a to za tovary dovezené
z krajín mimo EÚ. O tom ale colné úrady informácie poskytovať nemusia. Dovedna tak štátny rozpočet
na konci mája evidoval príjmy z DPH v sume 2,4 mld. EUR. Za celý rok si naplánoval zinkasovať viac
ako šesť miliárd eur. Ku koncu septembra 2018 mal na účte niečo vyše 4,5 miliardy eur.
Najväčší platitelia DPH
Zrejme nikoho neprekvapí, že medzi najväčšími platiteľmi DPH sú spoločnosti, ktoré predávajú výrobky
a služby konečným spotrebiteľom na domácom trhu. Čiže maloobchodníci, distribútori elektrickej
energie a plynu, telekomunikační operátori alebo predajcovia automobilov či pohonných hmôt. Ale sú
medzi nimi tiež významní domáci subdodávatelia slovenských automobiliek, ktorí do ich tunajších fabrík
dodávajú rôzne moduly (napríklad SAS Automotive, Faurecia Automotive, Mobis alebo HBPO Slovakia).
DPH zaplatenú subdodávateľom si však automobilky vypýtajú zo štátneho rozpočtu naspäť, a to vo forme
nadmerných odpočtov, keďže väčšinu tunajšej produkcie vyvážajú.

3. 3
Prvých 100 najväčších platiteľov DPH sa na celkovej
priznanej daňovej povinnosti podieľa viac ako jednou
tretinou. A ďalšiu tretinu priznáva menej ako
tisícštyristo daňových subjektov.
Čo môžu podnikatelia alebo médiá zistiť z informácií o tom, akú daňovú povinnosť priznáva preverovaný
subjekt? V Registri účtovných závierok sú v súčasnosti publikované finančné výsledky spoločností hlavne
za rok 2017. Vývoj ich daňovej povinnosti v roku 2018 však naznačuje, ako podnikatelia hospodária
momentálne. Čerstvé dáta o DPH, ktoré pribúdajú po mesiacoch či po kvartáloch, predstavujú indície
o aktuálnom dianí, o ktorom sa v účtovných závierkach dočítame až o pol roka či o rok.
Čo si teda všímať? Ak preverovanej spoločnosti zrazu prudko narastajú tržby a aktuálny vývoj priznanej
DPH naznačuje, že tento dynamický trend pokračuje, môže to znamenať, že sa firme darí. Ale môže to
byť i príznak toho, že sa zapojila do takzvaných karuzelových podvodov s DPH. Ako spoločnosť, ktorá
DPH od odberateľov síce inkasuje, ale do rozpočtu neodvádza. V takom prípade významne stúpa riziko,
že čoskoro prestane komunikovať nielen s Finančnou správou, ale aj s obchodnými partnermi, respektíve
s verejnosťou.
Pozrime si príklad maloobchodnej firmy Prest Trade, s.r.o. Tá v roku 2016 zmenila majiteľa a štatutára,
presťahovala sa z Bratislavy do Čadce a tržby zvýšila prakticky z nuly na takmer 71 miliónov eur. Za
rok 2017 už o svojom hospodárení verejnosť neinformovala. Finančná správa od vlaňajšieho leta eviduje
voči firme pohľadávku za vyše 23-tisíc EUR, hoci zo zápisov v zoznamoch na www.financnasprava.sk nie
je zrejmé, akej dane sa daňový dlh týka.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR firmu Prest Trade, s.r.o. v maloobchodných štatistikách v rokoch 2016 a 2017,
keď mala nemalý vplyv na dynamiku obratu odvetvia, ešte neevidoval. Do prehľadov ju zaradil až tento
rok, keď už ale zjavne nepodniká. V priemyselnom areáli v Čadci, kde mala sídliť v prenajatej garáži a
obchodovať s olejmi, o nej dlhšie nepočuli. Z novo zverejňovaných zoznamov Finančného riaditeľstva
vyplýva, že daňové priznania k DPH nepodávala prinajmenšom od decembra 2017. A registrácia k DPH
jej bola zrušená k 1.8.2018.
Pri analýze priznanej DPH si treba uvedomiť, že výsledná daňová povinnosť predstavuje rozdiel medzi
inkasovanou DPH od odberateľov, respektíve od spotrebiteľov, a tou DPH, ktorú daňový subjekt zaplatil
dodávateľom za výrobky, služby alebo investície. Pokles daňovej povinnosti tak môže svedčiť nielen
o oslabení tržieb či dopytu po produkcii preverovanej spoločnosti, ale aj o jej vyššej investičnej aktivite,
prípadne významnom dopĺňaní zásob, napríklad u obchodníkov po vianočnej sezóne.
Ak podnikatelia monitorujú konkurenciu a majú predstavu o tom, ako sa štandardne správa, dokážu
z aktuálneho vývoja ich daňovej povinnosti aspoň približne odhadnúť, ako sa protihráčom momentálne
vodí. A čím dlhšie časové rady o DPH budú mať vďaka novelizácii daňového poriadku k dispozícii, tým
presnejšie môžu byť ich odhady aktuálneho vývoja.
Odvetvové štatistiky ŠÚ SR za maloobchod napríklad naznačujú, že v tomto roku sa maloobchodným
reťazcom nedarí tak ako v minulosti. V druhom kvartáli 2018 dokonca zaznamenali výrazný medziročný
pokles v stálych cenách. Aktuálny vývoj daňovej povinnosti z DPH u najväčších maloobchodníkov tento
negatívny trend potvrdzuje.
No potvrdzuje sa aj to, že nejde o predzvesť recesie zapríčinenú priškrtením spotrebiteľských výdavkov,
ale skôr o presun časti kúpyschopného dopytu k atraktívnejším alternatívam. Ako o tom svedčí napríklad
rastúci trend priznanej DPH v segmente hobby marketov či predajcov značkovej módy (viď. nasledujúce
ilustratívne grafy s najvýznamnejšími hráčmi v maloobchodných segmentoch s ich mesačnými daňovými
povinnosťami v mil. EUR).
Veľkostná kategória podľa
individuálnej daňovej
povinnosti
Počet daňových
subjektov
Úhrnná daňová
povinnosť
0 až 100 tisíc eur 127 397 803 mil. EUR
100 tisíc až 1 milión eur 3 649 992 mil. EUR
1 až 10 miliónov eur 428 1 112 mil. EUR
Nad 10 miliónov eur 36 951 mil. EUR

4. 4
Najväčší daňový dlh súčasnosti
Pôvodným zámerom požadovaných zmien v daňovom poriadku nebolo zverejňovanie priznanej DPH. Ale
informovanie verejnosti o uplatňovaných nadmerných odpočtoch. Tie sa totiž zneužívajú na podvodné
vyberanie daní zo štátneho rozpočtu, ktoré doň neboli nikdy odvedené. Mediálne chronicky známe sú
daňové podvody, ktorých sa mali prostredníctvom svojich firiem dopúšťať kontroverzní podnikatelia
Ladislav Bašternák či Marian Kočner, keď si uplatňovali neoprávnené nadmerné odpočty pri nákupe
predražených bytov.
V médiách oveľa menej pretriasaná, no finančne niekoľkonásobne väčšia, je kauza firmy Clean Energy
Trade, s.r.o. (CET), ktorú ovládal pravdepodobne nastrčený francúzsky občan Jean Pierre Rougé. CET
mala obchodovať s emisiami, elektrinou a drahými kovmi. Aj na zahraničných burzách. V súčasnosti dlží
slovenskému štátnemu rozpočtu na DPH a sankciách 135,7 mil. EUR. Je päťkrát väčší daňový dlžník ako
známy východoslovenský podnikavec Mikuláš Vareha, ktorý sa preslávil fiktívnymi obchodmi s lesným
škodcom lykožrútom smrekovým a ktorý si za daňové podvody odpykáva 12-ročný trest vo väzení.
CET vznikla v októbri 2010. Spočiatku sa jej tržby držali tesne nad hranicou 100 mil. EUR. V roku 2013
však vyskočili na 523 mil. EUR a v roku 2014 na bezmála 1,1 miliardy eur. Nevytvárala pritom prakticky
žiadnu pridanú hodnotu ani zisky. Nemala zamestnancov. Triviálnejšiu webovú stránku, ako mala CET,
by ste u veľkých firiem hľadali márne. V nasledujúcom roku už neutŕžila ani cent. V októbri 2015 bola
zrušená jej registrácia k DPH. V júli 2016 sa po prvýkrát objavila na zozname daňových dlžníkov s dlhom
za 120 miliónov eur, ktorý odvtedy iba narastá.
Keby Finančné riaditeľstvo zverejňovalo zoznamy o nadmerných odpočtoch už dávno, CET by daňovú
sekeru buď vôbec nevytvorila alebo by ju médiá, prípadne nezávislí analytici, mali šancu odhaliť skôr.
V súčasnosti si daňová správa musí pohľadávku uplatňovať v konkurze, ktorý súd na majetok CET
vyhlásil v júli 2018. Podľa posledných informácií od konkurzného správcu majetok úpadcu nedosahuje
ani jeden milión eur.
Pred niekoľkými týždňami sa kauzou spoločnosti CET začala zaoberať slovenská polícia. Bude zaujímavé
sledovať, či sa jej okrem stôp smerujúcich k organizovanému zločinu v zahraničí, podarí prešetriť aj
prípadné domáce väzby.

5. 5
Kto žiada o vrátenie DPH dnes?
V rebríčku daňových subjektov, ktoré si v prvých piatich mesiacoch roka 2018 uplatnili najvyššie
nadmerné odpočty, dominujú známe značky a významní priemyselní exportéri z automobilového,
elektrotechnického, hutníckeho, strojárskeho a chemického priemyslu. Nájdu sa medzi nimi aj veľké
drevospracujúce firmy, obchodníci, potravinári či stavebné spoločnosti. Podiel prvej stovky najväčších
daňových subjektov, ktoré si uplatnili nadmerný odpočet, na jeho celkovej hodnote dosahuje bezmála
dve tretiny.
Počet daňovníkov, ktorých priemerný mesačný nadmerný odpočet presahuje limit 50 tisíc eur, pôvodne
presadzovaný Miroslavom Beblavým, je zhruba sedemsto. Ich celkové vratky DPH prevyšujú 80 percent
všetkých uplatnených nadmerných odpočtov.
Počet subjektov, ktoré si v prvých piatich
mesiacoch roka 2018 uplatnili odpočet vyšší ako
50 tisíc eur aspoň raz, je len tisícpäťsto. Pre
efektívnu verejnú kontrolu zneužívania tohto
inštitútu preto nebolo treba schvaľovať novelu,
odhaľujúcu podnikanie stoviek tisíc malých firiem a živnostníkov, z ktorých väčšina si nadmerné odpočty
uplatňuje len v desiatkach či stovkách eur.
FinStat sa bližšie pozrel na daňové subjekty, ktoré si v januári až máji 2018 uplatnili nadmerné odpočty
s priemernou mesačnou hodnotou prevyšujúcou 100 tisíc eur. Takých daňovníkov sú zhruba štyri stovky.
Drvivá väčšina z nich si každý mesiac uplatňovala približne podobné čiastky. To zodpovedá typickému
modelu vývozcu, pravidelne nakupujúceho materiál, energie a služby na domácom trhu a platiaceho
dodávateľom daň z pridanej hodnoty, ktorú si potom nárokuje zo štátneho rozpočtu späť, pretože pri
vývoze výroby za slovenské hranice o DPH neúčtuje. V tejto skupine dominujú výrobné podniky.
Príkladom môže byť jeden z najvýznamnejších spracovateľov dreva na Slovensku spoločnosť PRP, s.r.o.
z Tomášoviec pri Lučenci, ktorá vyrába stavebné rezivo, hranoly, foršne a laty. Jej čistý obrat prevýšil
vlani 47,6 mil. EUR. Keďže firma podľa poznámok k účtovnej závierke približne tri štvrtiny produkcie
vyviezla do EÚ a nakúpila vstupy približne za 40 mil. EUR, jej nadmerné odpočty v priemernej mesačnej
hodnote okolo 550 tisíc eur pri letmej analýze podozrenie nevzbudzujú.
Menšiu skupinu daňovníkov s vysokými jednorazovými nadmernými odpočtami predstavujú firmy, ktoré
sa venujú developmentu a prenájmu nehnuteľností, prípadne daňovníci, ktorí práve preinvestovali väčšie
sumy na nákup dlhodobého majetku. Ako napríklad Dopravný podnik Bratislava, ktorý rozširoval vozový
park o nové autobusy Urbanway. Príkladom z okruhu podnikateľov s nehnuteľnosťami sú VŠA, s.r.o. zo
skupiny Penta, len v januári vzniknutá VHE Bratislava Real Estate, s.r.o. (rakúsky kapitál) či koncom
vlaňajška založené spoločnosti YIT SK Housing Stein s.r.o. (fínsky investor) a Prologis Slovak Republic
XXXIX s.r.o. (ovládaná významným developerom priemyselných a logistických nehnuteľností).
V tejto kategórii vyčnieva slovenská eseročka Legit Project, založená vlani v máji, s tržbami za služby na
úrovni rovných 52 tisíc eur, ktorá si v apríli 2018 uplatnila nadmerný odpočet za viac ako 1,3 milióna
eur. V septembri bola vymazaná z obchodného registra po tom, čo sa zlúčila s personálne prepojenou
Veľkostná kategória podľa
individuálneho nadmerného odpočtu
Počet daňových
subjektov
Úhrnný nadmerný
odpočet
0 až 100 tisíc eur 57 750 302 mil. EUR
100 tisíc až 1 milión eur 1 363 377 mil. EUR
1 až 10 miliónov eur 193 501 mil. EUR
Nad 10 miliónov eur 19 1 156 mil. EUR

6. 6
nástupníckou firmou Arboria Land Development, s.r.o. (ďalej len „ABL“), ktorú ovláda developer Eric
Lux cez luxemburskú schránku Ikopart 1.
ABL, spoločnosť bez tržieb a so záporným vlastním imaním, podľa informácií v katastri nehnuteľností
vlastní pozemky, ktoré získala tento rok. Nachádzajú sa v blízkosti obchodného domu Tesco v Trnave,
v susedstve rezidenčného projektu Arboria Park, ktorý developuje sesterský Lucron. Práve prepojenia
na spriaznené developerské spoločnosti a história ich podnikania naznačujú, že nadmerný odpočet pre
Legit Project súvisí skôr s plánovanou novou developerskou aktivitou, než s daňovými podvodmi.
Pavol Suďa
Hlavný analytik FinStat.sk
+421 903 789 237
pavol.suda@finstat.sk