Sejak dahulu, agama sebagai objek penelitian sudah lama di perdebatkan. Harun Nasution menunjukkan pendapat yang menyatakan bahwa agama, kerena merupakan wahyu tidak dapat menjadi sasaran penelitian ilmu soial dan kalaupun dapat di lakukan harus menggunakan metode khusus yang berbeda,dengan metode ilmu sosial. Disinilah kita perlu memahami tentang penelitian agama dan keagamaan, kedudukan penelitian agama diantara penelitian lain, konstruksi teori penelitian agama dan model penelitian agama.
FILOZOFIA EDUKASAUN: FUNSAUN EDUKASAUN IHA EMA NIA MORIS NU’UDAR ANIMÁL BIOLÓ...Crisogno Pereira
1. Funsaun edukasaun iha moris no ema nia moris
2. Papel institusaun edukasaun
3. Edukasaun mak buat ida-ne’ebé obrigatóriu ba ema nu’udar animál biolójiku
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU EDUKASAUN & FILOZOFIA EDUKASAUN NO NIA PAPELCrisogno Pereira
1. Signifikadu edukasaun
2. Variedade filozofia edukasaun
3. Signifikadu filozofia edukasaun
3.1. Filozofia edukasaun iha sentidu nu’udar filozofia tradisionál
3.2. Filozofia edukasaun ne'ebé utiliza aproximasaun krítiku
4. Papel filozofia edukasaun
4.1. Sasulik empirizmu
4.2. Nativizmu no naturalizmu
4.3. Teoria konverjensia
5. Rezumu
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...Crisogno Pereira
1. Signifikadu filozofia
2. Pozisaun filozofia iha siénsia koñesimentu no moris ema nian
2.1. Pozisaun filozofia iha siénsia koñesimentu
2.2. Pozisaun filozofia iha ema nia moris
Istroria kona-ba oinsa Maromak hili no bolu ema ida atu sai liurai ba Nia povu hodi ukun povu ho dalan Teokrasia. No iha parte seluk kona-ba infidelidade liurai barak ba Maromak nia vontade to'o rezulta reinu nakfera no hetan okupasaun hosi reinu jentiu sira seluk.
Sejak dahulu, agama sebagai objek penelitian sudah lama di perdebatkan. Harun Nasution menunjukkan pendapat yang menyatakan bahwa agama, kerena merupakan wahyu tidak dapat menjadi sasaran penelitian ilmu soial dan kalaupun dapat di lakukan harus menggunakan metode khusus yang berbeda,dengan metode ilmu sosial. Disinilah kita perlu memahami tentang penelitian agama dan keagamaan, kedudukan penelitian agama diantara penelitian lain, konstruksi teori penelitian agama dan model penelitian agama.
FILOZOFIA EDUKASAUN: FUNSAUN EDUKASAUN IHA EMA NIA MORIS NU’UDAR ANIMÁL BIOLÓ...Crisogno Pereira
1. Funsaun edukasaun iha moris no ema nia moris
2. Papel institusaun edukasaun
3. Edukasaun mak buat ida-ne’ebé obrigatóriu ba ema nu’udar animál biolójiku
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU EDUKASAUN & FILOZOFIA EDUKASAUN NO NIA PAPELCrisogno Pereira
1. Signifikadu edukasaun
2. Variedade filozofia edukasaun
3. Signifikadu filozofia edukasaun
3.1. Filozofia edukasaun iha sentidu nu’udar filozofia tradisionál
3.2. Filozofia edukasaun ne'ebé utiliza aproximasaun krítiku
4. Papel filozofia edukasaun
4.1. Sasulik empirizmu
4.2. Nativizmu no naturalizmu
4.3. Teoria konverjensia
5. Rezumu
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...Crisogno Pereira
1. Signifikadu filozofia
2. Pozisaun filozofia iha siénsia koñesimentu no moris ema nian
2.1. Pozisaun filozofia iha siénsia koñesimentu
2.2. Pozisaun filozofia iha ema nia moris
Istroria kona-ba oinsa Maromak hili no bolu ema ida atu sai liurai ba Nia povu hodi ukun povu ho dalan Teokrasia. No iha parte seluk kona-ba infidelidade liurai barak ba Maromak nia vontade to'o rezulta reinu nakfera no hetan okupasaun hosi reinu jentiu sira seluk.
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - RevisadoCrisogno Pereira
Uma partilha da vida sobre a identidade e a história de Timor-Leste no tempo colonialismo e ocupação das nações estrangeiras. E também partilhamos a nossa educação em Timor-Leste especial a presença do Instituto Católico para a Formação de Professores que participa no desenvolvimento educação para treinar, formar e educar o novo educador para a 'nova escola'. E outro lado, partilhamos os nossos costumes da nossa vida como timorense na vida sosiedade tradicional e moderna.
أفضل 11 موقع لعمل اختبارات إلكترونية (Slide Decks).pdfqorrectdm
مع تطور التكنولوجيا، أصبحت أنظمة وأدوات الامتحانات الإلكترونية جزءاً أساسياً من التعليم الحديث. في هذا العرض، سنستعرض أفضل الأنظمة والأدوات التي تساعد المؤسسات التعليمية على تحسين عمليات الامتحان وتقديم تجربة تعليمية متميزة.
أفضل 11 موقع لعمل اختبارات إلكترونية (Slide Decks).pdf
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
1. PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA
NO EDUKASAUN
1. Objetu no pontu observasaun filozofia
2. Ema nia atitude ba filozofia
3. Problema esensiál filozofia no
edukasaun
PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO
EDUKASAUN
PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO
EDUKASAUN
Mre. Crisogno Soares Freitas Pereira, B.Tchg, M.Ed
2. 1. Objetu no pontu observasaun
filozofia
• Selula koñesimentu ida-idak iha ninia objetu rasik.
Ezemplu:
1) Biolojia: ai-horis, ema, no balada sira.
2) Kímika: Elementu no matéria no sira seluk
3) Sanak koñesimentu hotu hatudu realidade katak ninia
objetu mak natureza.
Nota bene:
a) Filozofia ne’e pozitiva no konstrutiva iha ninia
pensamentu.
b) Filozofia iha relasaun forte ho ema nia moris, tanba
liuhosi moris ema koñese filozofia.
3. Objetu filozofia: Objetu matéria
• Problema kona-ba Maromak, ne'ebé fora hosi
distánsia siénsia koñesimentu komun.
• Problema kona-ba natureza ne'ebé sidauk no
la bele hatan husi siénsia koñesimentu komun.
• Problema kona-ba ema ne'ebé mós sidauk ka
la bele responde husi siénsia koñesimentu
komun.
4. Objetu filozofia: Objetu formál
• Buka informasaun kle’an to’o ninia problema
nia abut, kauza ikus kona-ba objetu matéria
filozofia, bazeia ba posibilidade ema nia
razaun.
5. Objetu filozofia: Unidade (Esensia ba buat ne'ebé iha)
• Filozofia ne'ebé fo importánsia ba baze (ema, natureza & Maromak) =
termu siénsia hanaran Causa Prima.
• Filozofia peskiza kona-ba ema:
Ezemplu:
Ita foti ema sai objetu “Kuandu ita haree liuhosi ninia klamar/karakter de’it
mak moris mai filozofia kona-ba ema nia klamar ne'ebé hanaran
psychology.
Aspeitu klamar ne’e, nia iha instrumentu 3 ne'ebé investigadu husi filozofia,
ne’e mak: hanoin, sentimentu no vontade.
Ita foti ema nia klamar sai objetu “kuandu ita haree liuhosi ninia
hanoin/matenek/sentidu mak moris mai filozofia kona-ba ema nia hanoin
ne'ebé hanaran lojika, iha-ne'ebé ajuda ema atu hanoin loos iha prátika
hodi la hamosu sala iha hanoin. Haree hosi arte hanaran estétika, iha-
ne'ebé ema deskobre buat ruma ninia furak. No haree hosi vontade
hanaran étika, iha-ne'ebé tulun ema atu konxiente kona-ba hahalok di’ak
no aat bazeia ba medida desénsia (moris loos no di’ak)
Rezultadu hosi unidade instrumentu tolu ne’e mak hamosu filozofia kulturál
no kona-ba umanidade viva hanaran filozofia antropolojia.
7. Kontinuasaun esplikasaun gráfiku unidade
Ema nia
moris
Filozofia
antropolojia
Nota bene: Filozofia
nu’udar inan siénsia
hahoris sanak siénsia
koñesimentu seluk
ne'ebé bele hamrik
mesak (Nia iha mos
objetu no perspetiva
ne'ebé absolutu ba
siénsia ida-idak): filozofia
lei, filozofia polítika,
filozofia língua, filozofia
istória, filozofia ekonómia
no filozofia edukasaun
mós.
8. 2. Ema nia atitude ba filozofia
• Buat ruma ne'ebé difisil. (+ abstratu), nune’e ema balun de’it
mak bele aprende (Pesimista).
• Hanoin ne'ebé eskeptis/setisizmu. Filozofia mak atitude
ne'ebé la iha proveitu no soe de’it tempu, di’ak liu buka
tempu servisu atu hatan ba nesesidade moris di’ak nian. Ema
sira-ne’e sidauk hatene kle’an sentidu filozofia ne'ebé loos.
• Hanoin negativu. Filozofia signifika halimar ahi ne’e perigozu
no bele halo sala. Ezemplu: buka ezistensia baze Maromak
nian, ne'ebé ema nia hanoin la bele esplika.
• Hanoin pozitivu. Filozofia mak nu’udar kampu estudu, iha-
ne'ebé treina ema-nia pensamentu atu hanoin. Tanba ne’e,
ema posibilidade atu bele sai filozofu ne'ebé utiliza ho di’ak
sistema ho radikalmente (kauza última).
9. Filozofia nu’udar kampu estudu
• Nu’udar orientasaun ba realidade moris loron-loron, tantu
nu’udar indivíduu no membru sosiedade.
• Kuandu ema iha filozofia moris, prinsípiu moris ne'ebé loos no
forte sei determina kritéria di’ak no aat atitude, ne'ebé sai
baze desizaun hosi konxiensia rasik. Signifika ema iha ona
liberdade no personalidade rasik.
• Moris no hamoris iha diresaun ba sintoma negativa iha
kondisaun sosiedade ne'ebé inserteza bele hamenus no
prevene, tanba iha ona kompriensaun kona-ba filozofia moris.
• Ema nia atitude bazikamente determina husi filozofia moris,
tanba ne’e ema kontinua esforsu atu iha filozofia hodi nune’e
rezulta atitude ne'ebé iha valór di’ak.
10. 3. Problema esensiál filozofia no
edukasaun
• Haree hosi pontudevista sistemátika: Filozofia
enfrenta problema prinsipal tolu.
1.Realidade: Problema lia-loos (Metafízika)
2.Koñesimentu: Esforsu atu hatan pergunta sira.
Ezemplu: oinsá ema hetan no kompriende
koñesimentu ne’e? (Epistemolojia).
3.Valór: pergunta ne'ebé buka ninia resposta.
Ezemplu: valór saida mak sosiedade hakarak atu
sai baze ba ninia moris? (Axiolojia)
11. John S. Brubacher: Problema filozofia sira nu’udar
problema esensial edukasaun
Filozofia Edukasaun
Metafízika Iha peskiza no
dezenvolvimentu objetivu
edukasaun presiza
estabelesimentu ideia.
Ezempu: Mundu ida oinsá mak
ema bele moris?
Epistemolojia Preparasaun baze kurríkulu
sira. Tanba kurríkulu hanesan
dalan iha-ne'ebé estudante sira
tenke liu, iha sira-nia esforsu
atu kompriende koñesimentu.
Axiolojia Kontribui valór sira iha prosesu
12. Problema edukasaun mak problema ne'ebé iha
relasaun direita ho moris: Presiza analiza
filozófika
1. Edukasaun ne’e iha nia proveitu ba formasaun personalidade ema
nian ka lae? Potensia ereditariedade mak determina personalidade
ka fator eksternal sira seluk?
2. Saida mak objetivu edukasaun lo-loos? Edukasaun ne’e sentraliza iha
formasaun personalidade ema nian pesoalmente ka sosiedade?
3. Saida mak baze sosiedade no oinsá pozisaun indivíduu iha
sosiedade? indivíduu ne’e independete mesak ka independente iha
sosiedade?
4. Atu atinji objetivu edukasaun ideál, prefere liu mak kurríkulu ne'ebé
relevante ho formasaun personalidade, atu nune’e ninia rezultadu
bele responsabiliza ninia papel iha sosiedade?
5. oinsá prinsípiu implementasaun edukasaun ne'ebé di’ak,
sentralizasaun, desentralizasaun ka otonomia? Husi estadu ka
privadu? Ho leadership ne'ebé instrutivu ka demokrata?
13. Tutoriál (Diskusaun)
• Problema edukasaun mak problema ne'ebé iha relasaun
direita ho moris: Presiza analiza filozófika.
1. Saida mak objetivu edukasaun lo-loos? Edukasaun ne’e
sentraliza iha formasaun personalidade ema nian
pesoalmente ka sosiedade?
2. Saida mak baze sosiedade no oinsá pozisaun indivíduu iha
sosiedade? indivíduu ne’e independete mesak ka
independente iha sosiedade?
3. Oinsá prinsípiu implementasaun edukasaun ne'ebé di’ak,
sentralizasaun, desentralizasaun ka otonomia? Husi estadu ka
privadu? Ho leadership ne'ebé instrutivu ka demokrata?