1. Tému Gregoriánsky chorál som si vybral na základe záujmu o stredovekú hudbu. Nakoľko z dejín
hudby budem mať skúšku, považujem svoju prácu za dôkladnejšie osvojenie si problematiky
Gregoriánskeho chorálu. Téma Gregoriánsky chorál je natoľko obsiahla, že by prekročila počet
predpísaných znakov, preto som sa rozhodol pre historický vývoj po 2. vatikánsky koncil. Verím, že
táto práca bude malým prehľadom, prípadne pomôckou pri opakovaní si látky aj pre spolužiakov.
Kľúčové pojmy: Gregoriánsky chorál, liturgia, katolícka cirkev, Tridentský koncil
Gregoriánsky chorál. Vymedzenie pojmu a problematika historického vývoja po 2. vatikánsky
koncil
Gregoriánsky chorál je jednohlasný, latinský, diatonický liturgický spev katolíckej cirkevi.
Používa sa dodnes a nazýva sa podľa pápeža Gregora I. Veľkého (ikonicky zobrazovaný s
holubicou na ramene). Gregor I. mal pontifikát v rokoch 590-604. Chorál síce nesie meno po
Gregorovi I., no v súčasnosti sa vedie spor o prvom usporiadateľovi chorálu. Problém je, že nie sú
žiadne dôkazy. Avšak za obrovské zásluhy pápeža Gregora I. sa udomácnil výraz Gregoriánsky
chorál a v muzikológii sa tento termín s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy prepisovať nebude.
Prvé obdobie vývoja gregoriánskeho chorálu je obdobie ilegálne (obdobie liturgickej improvizácie).
Z tohto obdobia toho veľa nevieme. Vieme však, že bol značne izolovaný z dôvodu prenasledovania
a mučenia kresťanov a viazaný na orientálny spev, najmä židovský a sýrsky. Z tejto oblasti
prechádza do liturgického spevu sylabický (helénsky, z neho neskôr vychádza hymnus) princíp,
židovská psalmódia (jednoduchá kadencujúca kantiléna) a jubilačný princíp (koloratúra nad
jednotlivými slabikami; opak sylabizmu). Po Milánskom edikte (rok 313), kedy bolo kresťanstvo
uznané (a teda sa nachádzame v období legálnom), sa vyvíjajú lokálne liturgické typy, a to:
1. Starošpanielska (mozarabská) liturgia. Do 11. storočia samostatná liturgia. Príznačný
latinský spev, arabský štýl a izolovanosť. Roku 1065 oficiálne zavedená rímska liturgia.
2. Starogalikánska liturgia (územie bývalej rímskej Gálie). Je etnicky pestrá, melodika ľudová.
Rímska liturgia zavedená roku 754 po dohode Pipina Krátkeho a pápeža Štefana II.
3. Írska liturgia. Dominujú keltské prvky, originalita, no nevieme o nej takmer nič.
4. Milánska liturgia. Roma secunda (2. najväčšie kultúrne centrum západu). Významný je
ambroziánsky hymnus, skladajúci sa zo 4 veršovej strofy, kde každý verš má 8 slabík.
5. Beneventánska liturgia. Charakteristické je zdobenie nad prodlevou, štýl je podobný
starorímskemu.
6. Rímska liturgia. Rím je centrom duchovnosti. Pápež Gregor I. Veľký (Gregorius Magnus) sa
usiloval o jednotu liturgie, z čoho vzniká nový typ liturgie, tzv. pápežská (jeden deň v týždni
bude v celej kresťanskej Európe podľa jedného formulára). Gregor tiež začal rozširovať
kresťanstvo do zaalpských krajín, vychádzal zo starých talianskych spevov.
Za pápeža Vitaliána vzniká zo starorímskeho novorímsky chorál. Expanzia novorímskej liturgie a
jej repertoáru (rímsko-galská syntéza) znamenala zavedenie estetickej funkcionality (podľa
liturgického významu), a teda vytvorila kategóriu štýlu (texty pre ľud boli zhudobňované sylabicky,
ostatné zložitejšie). Ďalej bol vypracovaný princíp modality (4 módy, 8 tónin), kde každý modus má
tóninu autentickú a plagiálnu. Tóny sa delili na hlavné a vedľajšie. Princíp presadzovania
niektorých intervalov vyústil do zavedenia princípu hudobnej rétoriky. Tá viedla k jednote textu a
melodiky prostredníctvom rôznych hudobných záverov (vo vnútri aj na záver celku). Z týchto
princípov vzniká viachlas. Tentokrát už sa nejedná o improvizáciu, ale o zámer a viachlas
považujeme za Ars (umenie). Súčasne expandujú novovzniknuté cirkevné rády – Benediktíni
(najstarší rád), Cisterciáni, Františkáni, Premonštráti, Dominikáni. Vznikajú nové diecézy. Tie si
tvoria svoj vlastný repertoár podľa svojej liturgie a myšlienka unifikácie sa začala rozpadať. Vo 12.
storočí bola snaha o reformáciu zo strany Cisterciánov. Snaha bola márna, reforma sa nepodarila.

2. Významnou udalosťou pre Gregoriánsky chorál je Tridentský koncil (1545-1563). Bol zvolaný
kvôli reformácii. Snahou bolo docielenie dohody medzi protestantmi a katolíkmi, uznanie pápeža
ako najvyššej autority, obmedzenie nových spevov, uznanie národných jazykov ako liturgických.
V 17. storočí sa Gregoriánsky chorál začal deformovať aj napriek novému vydaniu chorálu Editio
Medicaea, vydaného na základe Tridentského koncilu. Deformácia je citeľná po celé 17., 18. aj 19.
storočie. Na počiatku 19. storočia začali Benediktíni v opátstve v Solemes obnovovať pôvodný
chorál. Nerozumeli však prameňom; nevedeli ich rozlúštiť. Napokon sa im to podarilo zo
stredovekých traktátov. Ich snaha bola uznaná a trvala celé 19. storočie. Vydali Editio Vaticana
(1905), ktorá obsahuje viac než 3000 melódií rímskeho a stredovekého repertoáru. Taktiež bol
vydaný dokument Motu proprio o posvätnej hudbe. Nesie sa v duchu ceciliánskej reformy a
vyzdvihuje Gregoriánsky chorál.
Posledným štádiom vo vývoji Gregoriánskeho chorálu je 2. vatikánsky koncil (60. roky 20.
storočia). Ten definitívne zaviedol národné jazyky ako jazyky liturgické. Gregoriánsky chorál bol
uznaný ako základ kresťanskej liturgie.
Použitá literatúra:
Hoppin, Richard, H. Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2009, 361 s. ISBN
9788088884873.
James W. McKinnon. "Gregorian chant." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford
University Press. Web. 5 Jan.
2013.<http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/11726>.
Šnejdarová, Dina. Počátky křesťanského jednohlasu. Muzikus [online]. 2002. Dostupné z
http://www.muzikus.cz/klasicka-hudba-jazz-clanky/Serial-Pocatky-krestanskeho-
jednohlasu~08~unor~2002/
Hoppin je uznávaný odborník na starú hudbu. Kniha je aktuálna. Svojím obsahom a množstvom
citácií tiež vypovedá o kvalite. Gramaticky, štylisticky správne, časté opakovanie už známych
faktov. Odporúčaná literatúra v mojom obore. To isté platí aj pre „Gregorian chant“, slovník
Oxford Music Online patrí medzi najkvalitnejšie v obore. Webová stránka časopisu Muzikus je
kvalitná a odporúčaná v obore. Článok je síce starší, no informácie sú totožné s literatúrou aj
slovníkom; autorka nezavádza.

3. Práca Gregoriánsky chorál pojednáva o historickom vývine chorálu, sústreďuje sa na obdobie
ilegálne, legálne, expanziu novorímskeho repertoáru, Gregoriánsky chorál na pôde reformácie.
Zachytáva udalosti ako Tridentský koncil, 2. Vatikánsky koncil. Definuje termín Gregoriánsky
chorál.