1. Budova Tatra Banky: V budove je na prízemí na severnej strane hlavný vchod,
ktorým sa vojde do veľkej dvorany, kde sú úradovne. Vo veľkej dvorane budovy bola
dňa 30. októbra 1918 vynesená „Deklarácia slovenského národa“. Na stene v tejto
miestnosti je pamätná deklaračná tabuľa.
2. 1. Budova Matice Slovenskej: Pôvodná budova Matice
slovenskej bola postavená v r. 1863 - 1875 podľa projektu
J.N. Bobulu architektom Milanom Urbánom zo Vsetína.
Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20.
storočia dočasne upravená pre štátne úrady. Nad bránou
budovy je pamätná doska odhalená v r. 1919. V areáli 1.
budovy Matice slovenskej sa nachádza aj pomník
S.H.Vajanského a Matičný park.
2. Budova Matice Slovenskej:Druhá budova Matice slovenskej
bola postavená v rokoch 1924 - 1925 podľa projektu
miestneho staviteľa Jána Palkoviča.
Symetricky riešená, voľne situovaná budova, bohato
členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi aj na fasádach. Na
schodišti je busta Jozefa Škultétyho od Fraňa Štefunku z r.
1932. Pred budovou na malom priestranstve je socha S.H.
Vajanského od F. Úprku. Matica slovenská počas svojej
pôsobnosti realizovala bohatú kultúrno-výchovnú a umelecko-
záujmovú činnosť i rozsiahlu vydavateľskú produkciu. Dnes je
štátnou inštitúciou, ktorá plní úlohy Slovenskej národnej
knižnice.
3. Župný dom:
Okolo roku 1740 bol postavený župný dom, v ktorom
neskôr boli úrady ONV. Budova bola pôvodne
jednoposchodová, len neskôr nadstavili aj druhé
poschodie a upravili jej fasádu v klasickom slohu.
Budova je východným priečelím obrátená do námestia,
dlhším priečelím je postavená do Ulice Daxnerova. Je
murovaná z tvrdého a tufového kameňa na vápennú
maltu.
4. Rímskokatolícky kostol sv. Martina:
Bol postavený v druhej polovici 13. storočia a dodnes sa
na stenách zachovali pôvodné fresky zo 14. storočia.
Patrónom kostola je sv. Martin, podľa ktorého bolo
pomenované aj mesto. Kostol viackrát vyhorel a v 20.
storočí bol rekonštruovaný (1919 a 1945). Nachádzajú sa
tu umelecké diela, ako napr. Pieta od sochára,
národného umelca, Fraňa Štefunku či obraz Bohorodičky
od národného umelca Martina Benku. V kostole je tiež
hrobka rodiny Révaiovcov.
5. Múzeum A. Kmeťa:
Múzeum Andreja Kmeťa je od svojich počiatkov regionálne
vlastivedné múzeum a sídli v prvej budove SNM z roku 1908,
ktorú navrhol arch. M. Milan Harminc, pričom bol aj poverený
hlavným dozorom nad realizáciou stavby.
V roku 1964 sa v budove usídlilo novo vzniknuté okresné
vlastivedné múzeum - Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. V
rokoch 1972 - 1975 sa uskutočnili rozsiahle rekonštrukčné
práce a koncom roku 1975 bola budova múzea opätovne
sprístupnená pre verejnosť.
Nariadením vlády Slovenskej republiky zo 16. augusta 1994
bola budova múzea vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.
V súčasnosti sa v budove nachádzajú trvalé expozície
Kmetianum, venovaná práci Andreja Kmeťa a Príroda Turca.
1. 4. 2004 sa múzeum stalo súčasťou Slovenského národného
múzea v Martine a v súčasnosti sa tu nachádza Oddelenie
prírodovedných zbierok Múzeí v Martine.
6. Národný dom:
Budova bola postavená v roku 1888 podľa projektu
arch. Blažeja Bullu. Národný dom hneď od začiatku
využíval Slovenský spevokol. Tiež sa tu nachádzali
hostinské miestnosti a Kasíno. V Národnom dome
boli najprv umiestnené zbierky Muzeálnej
slovenskej spoločnosti, neskôr tam boli úradovne
martinských spolkov. Budova Národného domu bola
viac ráz renovovaná a najmä bočné miestnosti boli
prestavované. Budovu prevzalo Armádne divadlo,
ktoré ju v rokoch 1952 – 1953 dôkladne obnovilo a
podľa plánov arch. Šlapetu prestavalo len na
divadelné účely. Dnes je budova Národného domu
sídlom Slovenského komorného divadla.