Nature of Slovakia

2. Blatnická
dolina je krasová dolina na
západnej strane Veľkej
Fatry.
Tiahne sa východo-
západným smerom v dĺžke
8 km. Dolina je
lemovaná vápencovými a do
lomitovými útvarmi, ktoré sú
porastené
vápencovými bučinami a bor
ovicou. Preteká
ňou Blatnický potok a vedie
ňou zeleno značkovaný
chodník
z Blatnice na Kráľovu
studňu.
. Odbočujú z nej
značkované chodníky
cez Juriašovu
dolinu na Ostrú (1 263 m n.
m.) a cez Rakytovskú
dolinu na Drieňok (1 267,6
m n. m.).

3. Jasenská dolina leží na
západnej strane Veľkej
Fatry.
Preteká ňou potok Vôdky. V
jej dolnej časti je lyžiarske
stredisko, prístupné z
obce Belá-Dulice.
Prechádza ňou asfaltová
cesta a modro-značená
cyklotrasa.

4. Jasenská dolina leží na
západnej strane Veľkej
Fatry.
Preteká ňou potok Vôdky. V
jej dolnej časti je lyžiarske
stredisko, prístupné z
obce Belá-Dulice.
Prechádza ňou asfaltová
cesta a modro-značená
cyklotrasa.

5. Gaderská
dolina alebo Gader je
dolina nachádzajúca sa v
strede turčianskej
časti Veľkej Fatry. Dnes je
jednou z najznámejších
dolín Slovenska, nielen
preto, že je pohodlnou a
zaujímavou prístupovou
cestou
na Ostredok, Krížnu a
ostatné vrcholy hlavného
hrebeňa, ale najmä preto, že
na tomto pomerne malom
území je nahromadené toľko
prírodných krás a
zaujímavostí.

6. Necpalská
dolina je dolina na západnej
strane Veľkej Fatry. Preteká
ňou Necpalský potok. Vedie
ňou modro značkovaný
chodník z Necpál na Chatu
pod Borišovom. Takmer
celou dolinou prechádza
asfaltová cesta (zákaz
vjazdu) a zeleno-značená
cyklotrasa.

7. Šútovská dolina sa
nachádza v pohorí Krivánska
Malá Fatra. Dolina má tri časti
Predná Šutovka, Zadná
Šutovka a Skalnitá. Dolinou
preteká Šútovský potok, ktorý
v jej konci ústi do Váhu. V
polovici doliny na jednom z
bočných prítokov potoka je
známy Šútovský vodopád,
vysoký 38 metrov. Dolnou
časťou doliny vedie modro
značkovaný chodník z
obce Šútovo na Chatu pod
Chlebom. V doline sa
nachádza viacero
vápencových kameňolomov.
Ten najväčší je zatopený. Bola
vyhlásená v roku 1967 a
posledná novelizácia prebehla
Úpravou Ministerstva kultúry
SSR z 30. júna 1981[1].
Predmetom ochrany je
významný biologický a
krajinnný priestor pohoria
Malá Fatra. V tejto časti doliny
sa nachádzajú zachovalé
karpatské komplexy lesov
horského a vysokohorského
charakteru.

8. Sklabinský hrad je zrúcanina
na nevysokom návrší
(626 m n. m.) tesne nad
obcou Sklabinský Podzámok v
dolnej častiKantorskej doliny v
severozápadnej časti Veľkej
Fatry, 9 km na východ
od Martina. Hrad vznikol v
prvej polovici 13. storočia na
mieste staršieho hradiska. V
priebehu 13. storočia sa stal
strediskom hradného panstva.
Od roku 1328 bol
sídlom stolice. V
roku 1436 hrad vyhorel, po
čom ho postupne nákladne
upravili. V súčasnej dobe sa
hrad opravuje znovu.
Hrad dostal v
roku 1527 nového majiteľa,
Františka Révaia, ktorý sa stal
veľmi skoro dedičným
županom Turca. V
roku 1554 hrad rozšíril o
južné, druhé predhradie. Tieto
stavebné úpravy súviseli aj s
tureckým nebezpečenstvom,
ktoré ohrozovalo
predovšetkým južné kraje
Slovenska.

9. Hrad so skutočným "orlím
hniezdom" nalepeným na
úzkej skalnej veži nad
roklinami Gadera, bol
Blatnický hrad, ktorý v
druhej polovici 13. storočia
postavil Peter z Brezovice.
Neskôr sa stal kráľovským
majetkom. Základom
hradného komplexu bol dlhý
úzky palác zosilnený na
severnej a južnej strane
polkruhovitými vežami a od
severovýchodu chránený
skalnou priepasťou. Roku
1540 získali hrad Révaiovci
a rozšírili ho o predhradie s
novými budovami. Na konci
17. storočia sa ho zmocnili
povstalci Imricha Tököliho a
na začiatku 18. storočia
kuruci Františka Rákociho II.
Roku 1744 ho ešte opravili,
ale od roku 1790 už
neobývaný pustol.

10. Hrad Zniev na skalnatom
vrcholci v nadmorskej výške
985 m je najstarším známym
hradom v Turci a najvyššie
položeným hradom na
Slovensku. Panovník Belo IV.
dal po tatárskom vpáde
postaviť vedľa starého
Znojovho hrádku nový hrad
"castrum Thurucz" - hrad
Turiec. Hrad chránil vstup do
Turca na starej obchodnej
ceste z Ponitria a bol prvým
sídlom Turčianskej stolice.
Sídlo stolice však neskôr
prešlo na väčší , lepšie
prístupný Sklabinský hrad a
Znievskemu hradu ľudia
postupne vrátili jeho starý
názov. Pôvodne mocné sídlo
turčianskeho zemepána
doplatilo na svoju
neprístupnosť. Stalo sa
nepohodlným, často menilo
majiteľov. Roku 1681 hrad
vypálili Tököliho povstalci a
odvtedy ho nikto neopravil. V
ruinách sa zachovali len
zvyšky štvorhrannej veže a
nižšie základy pozdĺžnej
obytnej budovy.

11. Národný park Malá
Fatra je národný park, ktorý
sa nachádza na severe
Slovenska v Krivánskej
Malej Fatre, severnej časti
pohoria Malá Fatra.
Pestré geologické zloženie
a značná relatívna výška
pohoria podmieňujú
existenciu bohatstva
rastlinnej a živočíšnej ríše i
pestrosť foriem reliéfu.
Najvyšším vrcholom
je Veľký Kriváň –
1 709 m n. m. Výrazným
vrcholom je Veľký Rozsutec,
ktorý sa nachádza aj v logu
národného parku.

12. Šútovský vodopád sa
nachádza vo výške 830 m n.
m. Šútovský vodopád
napájajú vody Šútovského
potoka, ktorý pramení v
zaujímavom skalnom útvare
nazývanom Mojžišove
pramene. Priamo nad
vodopádom má potok šírku
2,5 metra. Celková výška
vodopádu je 38 metrov a
kvapky, ktoré dopadajú na
zem tvoria v jeho okolí
osviežujúcu sprchu

13. Národný park Veľká
Fatra je národný
park na Slovensku. Väčšina
jeho územia leží v južnej
časti Žilinského kraja a malá
časť v severnej
časti Banskobystrického
kraja. Národný park a
ochranné pásmo zaberá
väčšinu územia Veľkej Fatry,
ktorá patrí k
vonkajším Západným
Karpatom a juhozápadnú
časť Starohorských vrchov.