RTVS predovšetkým služba slovenskej verejnosti

1. ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA
PREDOVŠETKÝM SLUŽBA SLOVENSKEJ
VEREJNOSTI
(projekt riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska)
Predkladá: JUDr. Fedor Flašík

2. Základné body programu riadenia RTVS, alebo čo chcem dosiahnuť:
• Vytvorenie dlhodobej vízie a stratégie smerovania RTVS ako v tvorbe, tak aj
v technológii;
• Naplnenie funkcie verejnoprávnosti v plnom rozsahu;
• Zvýšenie umelecko-tvorivého štandardu;
• Zlepšenie vnútorného riadenia umeleckej tvorby;
• Zlepšenie spravodajstva a publicistiky na mienkotvorné v duchu verejnoprávnosti;
• Návrh a realizáciu projektu nových priestorov verejnoprávnych inštitúcií, ktoré
akceptujú dlhodobú víziu rozvoja;
• Zlúčenie RTVS a TASR do jednej verejnoprávnej inštitúcie;
• Obnovenie tretieho publicisticko-športového kanálu.
Úvod
„Societatis vinculum est ratio et oratio“ (Cicero)
„Putom spoločnosti je rozum a rozhovor“ (Cicero)
Tento projekt má uviesť do života novú organizáciu v slovenskom mediálnom prostredí,
ktorá plne nahradí svojich predchodcov s cieľom ďaleko účinnejšie, profesionálnejšie,
zodpovednejšie a pútavejšie prevziať a napĺňať svoje prvoradé funkcie verejnoprávnej
národnej nezávislej informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie.
Na naplnenie tohto cieľa je nevyhnutné, aby štát raz a navždy zadefinoval úlohu
a poslanie verejnoprávnych inštitúcií v spoločnosti spolu s občianskou verejnosťou. Aby
sústavne nedochádzalo k atakovaniu verejnoprávnych médií zo strany politikov. Aby sa
zabránilo snahám vládnej moci prisvojovať si tieto inštitúcie, zneužívať ich pre svoj
politický boj tak, ako to bolo v minulosti, ale v princípe sa to s väčšou či menšou
intenzitou deje dodnes.
2

3. Ak vznikne spoločenská dohoda o poslaní a cieli verejnoprávnych inštitúcií a bude jasne,
zrozumiteľne a nahlas artikulovaná, tak sa bude môcť manažment a zamestnanci
verejnoprávnych médií venovať tomuto poslaniu cielene, profesionálne, s ambíciou
pripraviť urýchlene víziu verejnoprávnych médií, ktorá musí obsahovať aj technicko-
personálne a prevádzkové smerovanie a budovanie či modernizáciu médií. Vrátane
otvorenia diskusie o pričlenení agentúry TASR k RTVS.
Táto časť musí jasne zadefinovať, kde budú verejnoprávne médiá sídliť, na akej
technickej úrovni budú vybavené a pod. Súčasný stav je z technického hľadiska stále
nevyhovujúci, zbytočne komplikovaný a sčasti nekompatibilný s novou digitálnou érou.
Treba jasne zadefinovať obsahovú a dramaturgickú líniu verejnoprávnych médií
vychádzajúc z ich poslania a úloh v spoločnosti. Verejnoprávne médiá musia vedome
a dlhodobo kultivovať spoločnosť, budovať jej identitu v celej demografickej šírke,
národnostnej pestrosti a farebnosti našej spoločnosti.
Bez identity nemá štát charakter a keď nemá štát charakter, je potom bezcharakterný.
Ak myslíme budovanie identity vážne, musíme verejnoprávny dom vybudovať nielen na
filozofickej, ale aj na technologickej úrovni. Na zelenej lúke. Ako modernú, personálne
a technologicky profesionálnu inštitúciu 21. storočia. Je potrebné zúročiť aj skúsenosti
vyspelých verejnoprávnych inštitúcií krajín EÚ. Z môjho pohľadu treba proces zlučovania
TV a Rozhlasu dokončiť a pričleniť k nim aj agentúru TASR, čím by vznikol veľký,
moderný verejnoprávny dom, ktorý by mohol na vysokej profesionálnej a technologickej
úrovni napĺňať cieľ zadefinovanej verejnoprávnosti v celej jeho šírke, rozmanitosti
a pestrosti. TASR by v rámci RTVS mala dve možnosti exploatácie svojich produktov:
a) zdarma pre RTVS,
b) za komerčný poplatok pre potreby vysielania a webu, pre iné médiá, firmy
a inštitúcie.
V čase, keď je Európa zmietaná rôznymi negatívnymi javmi, postupne sa radikalizuje,
občania sú často dezinformovaní, zavádzaní, klamaní sociálnymi sieťami vďaka ich
anonymite, bude tiež nevyhnutné nastoliť architektúru summitov šéfov
verejnoprávnych inštitúcií štátov EÚ na pravidelnej báze. Snažiť sa o úzku
spoluprácu, výmenu skúseností a spoločného postupu ako a akými prostriedkami týmto
javom v EÚ spoločne čeliť a predchádzať.
3

4. Je nevyhnutné pri budovaní identity Slovenska, v ktorom má verejnoprávna
inštitúcia svoje nezastupiteľné miesto, vychádzať aj z európskej identity. Je to veľmi
tenká hranica a komunikácia musí veľmi citlivo vychádzať zo súčasných reálií Európy.
Lebo budovanie národnej identity nesmie byť v rozpore s európskou identitou, ak
tvrdíme, že EÚ je jediné súčasné prospešné riešenie pre Slovensko. Budovať národnú
identitu bez tohto zreteľa môže ľahko skĺznuť k posilňovaniu nacionalizmu, ak sa téma
nezvládne profesionálne v celom spektre rizík ale aj pozitív. Aj to je dôležitá úloha
a nielen národná, ale je to aj téma na mnou navrhované summity európskych
predstaviteľov verejnoprávnych inštitúcií. Je dnes absolútne nevyhnutné, aby tieto
verejnoprávne inštitúcie EÚ úzko spolupracovali a pri niektorých témach aj konali
spoločne.
Verejnoprávne inštitúcie členských krajín EÚ si na týchto summitoch taktiež
musia zadefinovať svoje ciele v rámci politík EÚ a národných štátov, vytvoriť stratégiu
spoločného postupu v boji proti extrémistickým a nacionalistickým prejavom v EÚ,
klesajúcej dôvere obyvateľov EÚ k európskym, inštitúciám. Pri napĺňaní týchto cieľov by
verejnoprávne inštitúcie mohli prispieť k upokojeniu negatívnych nálad, či
separatistických a egoistických snáh národných štátov a ich populistických politických
reprezentácií.
Je neustále dôležité, aby sa odborná verejnosť a politické reprezentácie
neustále zaoberali budúcnosťou médií verejnej služby tak na národnej ako aj európskej
úrovni.
Pokiaľ v kultúrnom priestore demokratickej Európy stále panuje zhoda v názore
na nezastupiteľnosť a zmysluplnosť existencie médií verejnej služby, a zároveň
slovenská realita ukazuje, že súčasná podoba médií verejnej služby v SR a ich
financovanie je dlhodobo neudržateľné, je toto téma, ktorú zodpovední ľudia musia
riešiť.
Pri financovaní a spravovaní RTVS by sa malo prihliadať na tieto základné
hodnoty:
1. STABILITA
Finančné prostriedky by mali byť poskytované na pevné časové obdobie, pričom je
nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles
4

5. komerčných príjmov (ak zostanú zachované). Cieľom je zabrániť núdzovému
deficitnému financovaniu, či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.
2. NEZÁVISLOSŤ
Mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným
financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní
programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné
rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu
nezávislé orgány.
3. PROPORCIONALITA
Objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by mal
postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, ale nemal by prekročiť hranice
nevyhnutných nákladov. Financovanie má byť úmerné potrebám. To môže definovať
objektívny odhad finančných potrieb vysielateľa nezávislým orgánom. Zároveň
vysielanie musí byť vyvážené, profesionálne a musí uspokojovať objektívne
proporcionálne potreby ľudí.
4. TRANSPARENTNOSŤ
Plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami pozorne
sledujú dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu. Zodpovednosť môže ďalej
posilniť nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva.
Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje
oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od
verejnej služby.
Taktiež táto hodnota musí platiť pri tvorbe a výrobe programov ich vývoji, dramaturgii,
aby sa realizovali len tie najprofesionálnejšie.
Považujem za nevyhnutné pripomenúť, že všetky formy vysielania sú financované
spotrebiteľom/občanom, či už ako daňovým poplatníkom (štátne dotácie), ako
spotrebiteľom produktov (inzercia a sponzorstvo), ako predplatiteľom určitých
programových staníc (platená TV), alebo ako majiteľom rozhlasového alebo televízneho
5

6. prijímača (koncesionárske/licenčné poplatky). Vo všetkých týchto prípadoch občan nemá
na výber, je povinný platiť.
V prípade médií verejnej služby v SR – RTVS aj TASR je z hľadiska definície služby
a dlhodobej udržateľnosti financovania nevyhovujúce. Je potrebné sa sústrediť na:
• Ich legislatívne postavenie
• Spôsob ich zriadenia – zadefinovania ich obsahu
• Systém a spôsob ich riadenia a kontroly
• Spôsob a výšku financovania
V prípade krízy médií verejnej služby v druhej polovici 90. rokov stáli tri podstatné
skutočnosti:
• Priamy politický vplyv na obsah vysielania
• Politická snaha obmedziť nastavením ekonomických parametrov nepohodlné
vysielanie
• Koncepčná neujasnenosť poslania vysielateľov verejnej služby v SR
Tieto tri faktory pôsobili vo vzájomnej synergii a viedli k poškodeniu dôveryhodnosti
verejnej služby v očiach verejnosti.
Bohužiaľ na Slovensku, často ani v kruhoch odbornej verejnosti takmer neexistuje
povedomie o zmysle, účele a cieli TV a rozhlasového vysielania verejnej služby.
Všetky diskusie na tému zmyslu, postavenia a fungovania médií verejnej služby, ktoré
sme na Slovensku od roku 1990 viedli, sa skončili kreovaním takých modelov ich
existencie, ktoré sa v podmienkach slovenskej spoločnosti ukázali ako sčasti nefunkčné
a neefektívne.
Model, ktorý pretrváva dodnes, sa vôbec neosvedčil, ba zlyhal. Výsledkom bolo:
• Pomerne slabý program
6

7. • Permanentný nedostatok financií
• Neefektívne a netransparentné fungovanie
• Technologické zaostávanie
• Opakované problémy s nezávislým vykonávaním novinárskej práce, negatívne
ovplyvňujúce vnímanie médií verejnej služby verejnosťou
• Sčasti nekompetentné riadiace a kontrolné orgány, ktoré sa pri zlej politickej
voľbe často stávali aj terčom posmechu v odborných kruhoch
Pre korektnosť je potrebné poznamenať, že situácia súvisiaca s postavením
a fungovaním médií verejnej služby sa za posledné roky čiastočne zlepšila.
Základným a dlhodobým problémom fungovania médií verejnej služby na Slovensku nie
je len toľko opakovaný nesúlad medzi príjmami a nákladmi, ale hlavne absencia
presnejšieho vymedzenia obsahu a rozsahu verejnej služby v televíznom a rozhlasovom
vysielaní.
Všetky doterajšie riešenia fungovania médií verejnej služby sa sústredili na
spôsob ich financovania, riadenia a kontroly, ale nedostatočne alebo vôbec neriešili
obsah verejnej služby, ktoré majú tieto médiá poskytovať.
Najskôr je potrebné, ako som už vyššie spomenul, artikulovať politickou špičkou
a odbornou verejnosťou cieľ verejnoprávnej služby, jej rozsah, a až potom bude možné
zadefinovať jej finančnú potrebu.
Ďalší problém, s ktorým sa verejná služba neustále stretáva, je systém
a štruktúra riadiacich a kontrolných orgánov na jej efektívne fungovanie. Dlhodobý vývoj
opakovane ukázal, že slovenská spoločnosť v súčasnej fáze jej vývoja, s existujúcou
úrovňou politickej a občianskej kultúry a miery rešpektovania formálnych a najmä
neformálnych pravidiel, nie je schopná efektívne spravovať médiá verejnej služby
prostredníctvom existujúceho systému zdanlivo nezávislých riadiacich orgánov
obsadených „zástupcami verejnosti“. Prax ukázala, že nekompetentné obsadzovanie
orgánov s právomocami absolútne nekorešpondujúcimi s nulovou zodpovednosťou ich
členov, často ovládaných rôznymi záujmovými skupinami, vedú mnohokrát
7

8. k uprednostňovaniu súkromného záujmu pred verejným a k prehlbovaniu ekonomických,
organizačných aj programových problémov týchto médií.
Ak má štát vážny záujem na dlhodobom a životaschopnom modeli verejnoprávnych
služieb na Slovensku, tak musí prebehnúť dôrazná a presvedčivá argumentácia o
zmysluplnosti ich existencie, postavená okrem iného aj na silných argumentoch.
• Vysielateľ a poskytovateľ verejnej služby je jedným zo základných atribútov
Slovenskej republiky ako suverénneho štátu.
• Je nositeľom národnej a kultúrnej identity.
• Je a stáva sa neustále obnovovanou pripomienkou slovenskej histórie
a nenahraditeľným audiovizuálnym archívom.
• Bez kvalitnej pôvodnej tvorby, hranej či dokumentárnej, bez kvalitného
spravodajstva, publicistiky a žurnalistiky nebude existovať ucelená pamäť
národa, nebude sa rozvíjať národná či kultúrna identita v celej svojej šírke,
nevyužije sa potenciál prehlbovania sociálnej kohézie, ktorý v sebe
neodškriepiteľne verejná služba má.
Je nevyhnutné definovať a presnejšie vymedziť pojem verejnej programovej služby
a spôsobu jej naplnenia. RTVS musí prijať zásadu, že peniaze, ktoré občan vkladá do
programu (je jedno akou formou) musia byť investované, nie minuté.
Navrhujem nový spôsob organizácie a riadenia médií verejnej služby a zadefinovanie
RTVS a TASR ako akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu. Nemá ísť
o príspevkovú či rozpočtovú organizáciu, ale o obchodnú spoločnosť, ktorej stanovy by
riešili štandardné postavenie a zodpovednosti orgánov spoločnosti – valného
zhromaždenia, predstavenstva, dozornej rady a generálneho riaditeľa a ich vzájomné
vzťahy. Zbavili by sme sa tak modelu problémových kontrolných orgánov, ktoré síce
zabezpečujú „priamu kontrolu verejnosti“, ale formálne, teda nie funkčne.
Doterajšie skúsenosti ukázali, že treba zmeniť doterajšie vzťahy a kontrolné
mechanizmy. Vďaka nie celkom ujasnených kompetencií a vzťahov medzi
manažmentom a kontrolnými orgánmi priniesli najmä Slovenskej televízií veľké finančné,
programové a ďalšie straty. Ale opäť opakujem, najväčší problém týchto orgánov
8

9. v súčasnosti je neodbornosť a nekompetentnosť väčšiny ich členov, ktorá vyplýva zo
spôsobu nominácie, voľby i kritérií, ktoré musia splniť ich členovia.
V takomto prípade by výkon práv štátu akciovej spoločnosti patril do pôsobnosti
ministerstva financií alebo kultúry.
Valné zhromaždenie by rozhodovalo vo všetkých zásadných otázkach akciovej
spoločnosti. Išlo by o rozhodnutia v oblastiach personálneho obsadenia, odmeňovania
a podmienok funkcií členov orgánov spoločnosti, podnikateľského plánu na príslušný rok
i dlhodobej koncepcie rozvoja, zmien základného imania spoločnosti, zrušenia
spoločnosti, účtovnej uzávierky, schválenia rozdelenia zisku, použitia rezervného fondu,
všetkých zásadnejších majetkových a finančných transakcií spoločnosti a pod. V tomto
modeli by išlo o zreálnenie a lepšie nastavenie dlhodobo existujúceho stavu faktickej
závislosti verejnoprávnych médií od politických elít bez ich priamej zodpovednosti za
chod médií verejnej služby. V prípade problémov politické elity potom často prenášajú
zodpovednosť alibisticky na manažmenty. Takýto model by čiastočne preniesol
spoluzodpovednosť za ich fungovanie na politické elity (ktoré de fakto aj dnes určujú
legislatívny aj finančný rámec ich fungovania) a zároveň nastavuje efektívnejší systém
riadenia a predovšetkým kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Samozrejme
model počíta so zrušením TASR ako samostatnej spoločnosti a jej začlenenia do novej
organizácie RTVS resp. akciovej spoločnosti.
Riadenie sčasti závisí aj od zvoleného modelu a definovania samotného postavenia i
spôsobu financovania verejnoprávnych médií.
Orgánmi RTVS by boli:
a) Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti. Valné zhromaždenie by volilo a
odvolávalo členov predstavenstva a určilo predsedu predstavenstva, takisto volilo a
odvolávalo členov dozornej rady.
b) Predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti. Vzťah medzi členmi predstavenstva
a spoločnosťou upravuje zmluva o výkone funkcie, ktorú schvaľuje valné zhromaždenie.
Predstavenstvo je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje
spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi
činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú
9

10. právnymi predpismi a stanovami a.s. vyhradené do pôsobnosti iných orgánov
spoločnosti, a to najmä :
c) Dozorná rada ako najvyšší kontrolný orgán spoločnosti,
d) Generálny riaditeľ - predseda predstavenstva, ktorý vykonáva aj funkciu generálneho
riaditeľa.
Riaditeľa by volila Rada alebo Valné zhromaždenie.
Najskôr by Rada / Valné zhromaždenie / požiadalo, aby jej GR / predstavenstvo/
pripravil podklady pre Zmluvu so štátom alebo presnejšie zmluvu o cieľoch
a prostriedkoch (Contrat d´objectifs et de moyens), ktorá by bola schválená ako zákon
v NR SR a uzavretá medzi RTVS a Vládou SR . Zmluva by na základe Obsahu verejnej
programovej služby RTVS obsahovala presné záväzky verejnoprávnych vysielateľov
a záväzok Vlády SR definovaný v presne stanovenej výške finančného príspevku na
dobu piatich rokov. Materiál by sa pred samotným schválením predkladal nezávislej
skupine expertov, ktorú by vymenoval minister kultúry a jej členmi by boli aj zástupca
ministerstva financií (spravidla na úrovni štátnych tajomníkov), generálny riaditeľ
verejného vysielateľa a zástupca dozornej rady, spravidla jej predseda. Expertná
skupina s využitím externých nezávislých analýz, materiál ak treba doplní, resp.
koriguje. Takto spracovaný návrh by išiel na verejnú diskusiu, nie kratšiu ako 3 mesiace.
Pripomienky z verejnej diskusie by spracovala expertná skupina spoločne so zástupcami
verejného vysielateľa. Konečný text by išiel na schválenie štatutárovi zakladateľa –
ministrovi kultúry. Minister informuje vládu a predkladá zmluvu do NR SR po prerokovaní
v gesčnom výbore.
Rada / Valné zhromaždenie / by potom požiadala GR / predstavenstvo/, aby jej
predložil konkrétny návrh Programového vyhlásenia na najbližší rok. Keď GR /
predstavenstvo/ predloží svoj návrh, Rada / Valné zhromaždenie / o ňom rokuje a berie
do úvahy predovšetkým verejný záujem, poznatky z diváckych výskumov, ktoré si dala
sama vypracovať a svoje vlastné poznatky . Návrh textu Programového vyhlásenia sa
buď prijme a zakomponujú sa doň prípadné pripomienky, alebo sa vráti generálnemu
riaditeľovi na prepracovanie.
Je potrebné jasne zadefinovať financovanie média verejnej služby. Ako som už
spomenul, toto je možné urobiť až po krokoch, keď sa presne zadefinuje cieľ, poslanie
a úloha verejnoprávnej služby spoločnosti. Až potom vieme presne zadefinovať koľko
takáto služba stojí, aby napĺňala svoj cieľ. Verejnoprávne médium musí mať jasne
10

11. a spoľahlivo zadefinované svoje financovanie aby sa v plnom rozsahu mohlo venovať
naplneniu svojho cieľa.
V súčasnosti podľa mňa prichádzajú do úvahy len tri možnosti:
• Úhrady za službu verejnosti a príspevok štátu v kombinácii so zmluvou so štátom
• Verejná služba platená plne z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry
• Verejná služba platená a priamo naviazaná na samostatnú kapitolu štátneho
rozpočtu presne zadefinovaná napríklad percentami z HDP a koeficientom
každoročného rastu (napríklad podľa ukazovateľa inflácie)
Financovanie má byť adekvátne záväzku verejnej služby a nemalo by bezdôvodne
brániť rozvoju vnútorného trhu.
Základným poslaním verejnoprávnej inštitúcie a tým aj RTVS je poskytovať informácie
o prostredí, v ktorom občania žijú, objasňovať javy, vzťahy a dianie a tým prispievať aj
k vytvoreniu pocitu bezpečia. Ak recipienti našim prostredníctvom porozumejú svojmu
okoliu, budú nám aj veriť.
Akým spôsobom RTVS napĺňa svoj cieľ, aké má hodnoty? Tie musia byť jasne
zadefinované a komunikované všetkým cieľovým skupinám. Ak nemá mať RTVS jasne
zadefinované hodnoty, stane sa inštitúciou bez charakteru. A s bezcharakterným
partnerom vstupuje do interakcie iba ten, kto musí.
RTVS by nemala podľahnúť komerčným trendom, ale súčasne by sa nemala stať
elitárskym médiom, ktorého obsahy sú určené iba malej skupine vyvolených. Médiá
verejnej služby musia predovšetkým slúžiť občanom, ich potrebám a záujmom.
Keďže občania predstavujú heterogénnu skupinu s rôznymi záujmami a potrebami, jej
obsah musí byť rozmanitý. To ale neznamená, že by mal byť priemerný. Prostriedkom
nie je čiastočne uspokojiť potreby všetkých, ale na vysokej úrovni uspokojiť potreby
jednotlivých častí spoločnosti.
RTVS by sa mala stať nositeľom štátnej identity Slovenska. Musí otvárať témy, ktoré
majú významný vplyv na budúcnosť krajiny a EÚ. RTVS by nemala len nasledovať
trendy spoločnosti a odzrkadľovať ich vo svojom vysielaní. Mala by sa skôr profilovať
ako médium, ktoré témy nastoľuje a iniciuje zmeny.
11

12. Na rozdiel od komerčných médií, ktorých cieľom je zisk a nástrojom jednoduchá zábava,
média verejnej služby by sa mali stať hlavným nástrojom na budovanie vedomostnej
spoločnosti. RTVS musí byť vlajkonosičom informačného a mediálneho vzdelávania,
ktoré je neoddeliteľnou súčasťou celoživotného vzdelávania. Jej poslaním nie je len aby
sa stala prostriedkom na šírenie vedomostí, ale aby vzbudzovala zvedavosť, ktorá
zákonite k vzdelávaniu vedie.
RTVS by sa mala profilovať ako verejný ombudsman, mala by byť blízko k občanom,
ukazovať, že má záujem o ich problémy, je otvorená ich potrebám a súčasne vie byť
nápomocná v ochrane ich práv. K dosiahnutiu tohto cieľa by mala napomáhať kvalitná
publicistika, informatívne programy a samozrejme spravodajstvo.
Ak chcem dosiahnuť, aby sa nová mediálna inštitúcia stala dôveryhodnou, je potrebné,
aby na čele verejnoprávneho média bol človek, ktorý je ochotný prebrať zodpovednosť
za jeho fungovanie. Doteraz sme čiastočne počúvali samé výhovorky, prečo sa nedarilo
urobiť z RTVS dôveryhodnú inštitúciu. Je načase ponúknuť riešenia, ktoré majú
potenciál niečo zmeniť.
Fúziu RTVS a TASR neredukovať na organizačnú, finančnú a procesnú
reštrukturalizáciu, ale na podporu vzájomnej dôvery zamestnancov a budovanie
kladného vzťahu k novovzniknutej inštitúcii. Pre zamestnancov by sa nová
verejnoprávna inštitúcia mala stať ich domovom, v ktorom sa budú cítiť bezpečne.
Otvoriť RTVS a TASR nie len k vlastníkom (občanom), ale i k ľuďom, ktorí ju tvoria,
k zamestnancom. Musia cítiť podporu, aby vedeli, že budú vypočutí, že sa ich dobré
nápady nestratia v administratívnych „zákrutách labyrintu“.
Urobiť z RTVS a TASR inštitúciu, na ktorú budú jej zamestnanci hrdí a s ktorou sa budú
ochotne identifikovať.
Bude nevyhnutné prinavrátiť verejnoprávnym médiám punc kompetentnosti
a dôveryhodnosti. Je potrebné aktívne komunikovať s občanmi, vysvetľovať prečo nová
inštitúcia vzniká, aké výhody z toho plynú, čo môžu získať. Kvalitná komunikačná
stratégia je kľúčovým krokom k porozumeniu, k redukcii neistoty a pochybností. Nestačí
pôsobiť iba na racionálnu zložku ich postojov, ale aktivizovať ich správanie cez emócie.
Získať dôveru odbornej verejnosti, umelcov a novinárov, ktorí tvoria obsah jej výstupov.
Práve oni v minulosti nekompromisne poukazovali na najväčšie problémy a boli
12

13. iniciátormi mnohých nápadov s cieľom skvalitniť verejnoprávne médiá. Preto je
nevyhnutné aktívne podporovať diskusiu s touto skupinou, aktívne načúvať ich názorom
a snažiť sa zohľadniť ich argumenty.
Preto bude dôležité z vyššie uvedených dôvodov zrealizovať:
• Prieskum firemnej kultúry a identity po prípadnej fúzii RTVS a TASR, ktorý sa
zameria predovšetkým na mapovanie vnútorného prostredia, na ktorom budú
postavené základy novej verejnoprávnej inštitúcie.
• Audit manažérskeho prostredia, ktorý sa zameria na mapovanie líderských
zručností a kompetencií kľúčových „hráčov“, ktorí budú súčasne nositeľmi novej
firemnej kultúry.
• Prieskum postojov občanov voči verejnoprávnym médiám, voči ich funkcii
v spoločnosti a voči novovzniknutej inštitúcii verejnoprávnej služby, ktorého
výsledky budú základom pre formulovanie efektívnej komunikačnej stratégie
s touto cieľovou skupinou.
• Prieskum postojov odbornej verejnosti voči novovzniknutej inštitúcií a jej funkcii
v spoločnosti.
Na základe výsledkov týchto analýz bude možné vytvoriť želanú firemnú kultúru,
postaviť túto inštitúciu na pevných základoch a presvedčiť aj zamestnancov aj externých
klientov (občania, odborná verejnosť, politici) že jej fungovanie má zmysel pre rozvoj
slovenskej identity.
V prípade, že sa k fúzii RTVS a TASR do novej akciovej spoločnosti pristúpi
predovšetkým ako k ekonomickej úlohe, ktorá vyžaduje iba dobré zvládnutie finančných
a organizačných problémov, reálne hrozí, že:
• Cieľové skupiny (občania, odborná verejnosť, umelci, zamestnanci, politici) budú
prechovávať nedôveru, ktorá sa pretaví do odmietavých postojov a tie bude
ťažké nasledovne meniť.
• Negatívne postoje cieľových skupín zvýšia kritickosť v posudzovaní úspešnosti
projektu.
13

14. • Cieľové skupiny budú očakávať výsledky skôr ako je reálne ich dosiahnuť – budú
netrpezliví.
• Cieľové skupiny nepochopia význam a poslanie projektu a budú ho považovať za
jedno z mnohých politických rozhodnutí, ktorého cieľom je napr. prelievanie
peňazí zo štátnej kasy, a to len podporí nedôveru občanov voči politike
a politikom.
• Zníži sa kredit obidvoch inštitúcií, čo povedie k rozšíreniu diskusií o oprávnenosti
existencie verejnoprávnych médií.
• Štát môže stratiť významný nástroj na formovanie štátnej a európskej identity
v želanom smere, na presadzovanie vízie smerovania spoločnosti a vzdelávania
občanov.
Podľa môjho názoru by hodnoty takto vytvoreného nového verejnoprávneho média mohli
tvoriť:
• Profesionálnosť
• Autentickosť
• Zodpovednosť
• Blízkosť
• Tvorivosť
V rámci svojej práce generálneho riaditeľa zaistím úplnú vnútornú
zamestnaneckú štruktúru celej RTVS na základe dôsledného personálneho auditu.
Zamestnanecká štruktúra bude mať presné a dôsledné pomenovanie zodpovednosti
každého pracovníka, od administratívy až po tvorcov, v presnej hierarchii. Výstupy, ktoré
vidíme a počujeme, sú často ovplyvňované nejasnou štruktúrou v profesijných
zodpovednostiach. Filozofia konkrétneho pracovného zaradenia a zodpovednosti bude
určite odzrkadľovať aj systém vnútorného mzdového hodnotenia. Musí sa vytvoriť jasné,
kompetenčné, tvorivé kolektívne prostredie vedúce k výsledkom na vysokej
profesionálnej úrovni.
14

15. Piliere personálnej práce, kontrola a hodnotenie práce V RTVS.
Je potrebné :
- Obnoviť kvalifikovaný systém schvaľovania výroby a hodnotenia príspevkov
vysielania (nie ako cenzúru, ale ako prostriedok rastu kvality), prostredníctvom
kontrolných projekcií, operatívnych porád, hodnotiacich porád, a to nie len
z hľadiska sledovanosti, ale hlavne profesionálnej kvality a verejnej služby.
- Vytvorenie systému permanentného vzdelávania a profesijného rastu tvorivých
pracovníkov (redaktori, moderátori, dramaturgovia...) systémom školení a
diskusií s odborníkmi.
- Vypracovanie systému budovania personálnej databázy kvalifikovaných
pracovníkov pre všetky profesie (spolupráca so školami, s profesijnými
organizáciami, prieskumy trhu ponuky práce...). Snažiť sa pre verejnoprávnu
televíziu získať vyškolených, skúsených, úspešných a serióznych profesionálov
a spolupodieľať sa na výchove ďalších.
- Systematicky viesť pracovníkov k tomu, že sú zamestnancami televízie verejnej
služby, ktorá má svoje špecifické poslanie, úlohy a spôsob prezentácie
k verejnosti. Tiež k pochopeniu dôležitosti kolektívneho prístupu k práci, jasnej
hierarchie a individuálnej zodpovednosti.
- Posilnenie internej výroby a maximálne využitie pracovného a tvorivého
potenciálu zamestnancov RTVS.
Zmeny v programových službách RTVS.
Programové služby RTVS musia byť postavené na lepšie definovaných alebo novo
vytvorených pilieroch :
Obsah verejnej televíznej programovej služby:
• Poskytovať bezplatnú programovú službu pre každého a pre všetkých;
• Zabezpečiť objektivitu informácií, názorovú pluralitu, redakčnú nezávislosť;
15

16. • Pôsobiť ako prostriedok celoživotného vzdelávania, rozvoja všeobecného
rozhľadu, kritického myslenia, kultúrneho, sociálneho, spoločenského a
historického povedomia občanov;
• Posilňovať sociálnu súdržnosť a integritu všetkých jednotlivcov, skupín
a komunít;
• Pôsobiť ako fórum pre verejnú diskusiu otvorenú najširšej škále myšlienok
a názorov;
• Produkovať pluralitné, invenčné, rôznorodé programy, ktoré spĺňajú vysoké
etické, estetické a kvalitatívne normy a nie sú reakciou na tlak mediálneho trhu,
ktorý by mohol spôsobiť zníženie štandardu programov;
• Preukazovať inovačné a experimentátorské vlastnosti a kreativitu napomáhať
inováciám, hľadať originálne témy a obsahy, nebáť sa tvorivého rizika; byť lídrom
v oblasti mediálnej kultúry;
• Dokumentovať, prezentovať a archivovať dianie vo všetkých spoločenských
oblastiach krajiny, zachytávať významné udalosti, dosiahnuté úspechy,
významné osobnosti, prispievať k zachovaniu historickej kontinuity
a dokumentácie;
• Prezentovať verejnosti najväčšie úspechy v oblasti slovenskej a svetovej kultúry
vo všetkých odvetviach, prispievať k estetickej výchove;
• Prezentovať programy, ktoré ukazujú sociálny, ekonomický a kultúrny život
rôznych regiónov krajiny; prispievať k regionálnej výchove;
• Informačne pokrývať aktivity predstaviteľov politického systému SR,
zákonodarnej a výkonnej moci, prispievať k občiansko-právnej výchove;
• Informačne pokrývať športové dianie na Slovensku a vo svete; podporovať
a zviditeľňovať športové aktivity slovenskej športovej základne vo všetkých jej
stupňoch a oblastiach; prispievať k rozvoju športu;
• Vytvárať vzdelávacie programy a programy pre mládež na vysokej profesionálnej
úrovni; zvyšovať vzdelanostnú úroveň;
16

17. • Podporovať a obohacovať kultúru ako prvok národnej identity a zároveň
rozmanitosti multikultúrnej Európy, predstavovať vzájomne členské krajiny EÚ v
celom spektre svojej rozmanitosti tak, aby sme sa spoznávali, chápali a naučili
spolu žiť v duchu „síce Slovák ale Európan“;
• Spolupracovať pri zachovaní a výmene národného a európskeho kultúrneho
dedičstva, dokumentovať a prezentovať nehmotné kultúrne dedičstvo,
napomáhať pri vytváraní jeho obrazových archívov;
• Udržiavať a prezentovať obrazové archívy, prispievať k historickému povedomiu,
zachovávať pamäť národa;
• Rozvíjať partnerské vzťahy s jednotlivými zložkami národnej kultúry
(kinematografia, divadlá, hudobný svet, kultúrne inštitúcie);
Programovú službu Slovenskej televízie tvoria pôvodné i prevzaté programy všetkých
žánrov dôsledne vyberáme s ohľadom na hodnoty, ciele a poslanie verejnoprávneho
média.
Slovenská televízia musí zabezpečovať tieto programy a činnosti vo verejnom
záujme :
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov pre mládež so zameraním na
vzdelávacie, výchovné, zábavné a informačné účely;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov so zameraním vzdelávanie, vedu
a výskum;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov so zameraním na zvýšenie
právneho vedomia;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov so zameraním na podporu
zdravého životného štýlu, ochranu prírody, ochranu životného prostredia,
ochranu života, zdravia a majetku a bezpečnosť na cestách;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov, ktoré prezentujú hodnoty
národného kultúrneho dedičstva, domácej tvorby v celom žánrovom spektre
vrátane kultúry národnostných menšín, etnických skupín a minorít, ich život
a názory;
17

18. • Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov so zameraním na tvorbu nových
kultúrnych hodnôt s dôrazom na kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov, ktoré prezentujú náboženskú
činnosť s ohľadom na rôznorodosť náboženských spoločností;
• Zabezpečovať výrobu a vysielanie programov, ktoré sú určené znevýhodneným
občanom;
Obsah verejnej rozhlasovej služby.
Z pohľadu odlišností verejnej programovej služby v oblasti rozhlasového vysielania
oproti televíznemu, resp. rozšírenia jej rámca zadefinovaného v kapitole o televíznej
verejnej programovej službe, a povinností Slovenského rozhlasu je dôležité všimnúť si
najmä:
• oveľa silnejší regionálny rozmer poskytovanej programovej služby (a to nielen
v spravodajských či publicistických programoch), ktorý vyplýva jednak zo
zákonnej povinnosti uloženej v platnom zákone o Slovenskom rozhlase, ale tiež
z odlišného charakteru a nákladnosti výroby a distribúcie signálu pri rozhlasovom
vysielaní, čo poskytuje rozhlasu v tejto oblasti oveľa širšie možnosti ako televízii;
• vzhľadom na existujúce nové spôsoby distribúcie (najmä prostredníctvom
internetovej platformy) vzniká pre rozhlas širší priestor pre vytváranie nových –
najmä tematických – programových služieb a cielenejšie oslovenie konkrétnych
cieľových skupín – k tomu smerovala aj profilácia a programové oddeľovanie
jednotlivých programových služieb poskytovaných Slovenským rozhlasom
v posledných dvoch rokoch (Predpokladá to však digitalizáciu existujúceho
obsahu a vyriešenie autorských práv tak, aby umožňovali distribúciu programov
aj prostredníctvom nových platforiem.),
• vyriešenie otázky zriaďovania a riadenia umeleckých telies a súborov v
Slovenskom rozhlase/ RTVS/.
Z pohľadu nových možností distribúcie rozhlasových (a v budúcnosti multimediálnych)
programových služieb bude nevyhnutné pri definovaní obsahu a najmä rozsahu
poskytovaných služieb rozhodnúť, čo určí zákon (zmluva), a čo zostane v kompetencii
riadiacich orgánov SRo – napríklad rozhodnutie o počte programových služieb
distribuovaných tradičnými kanálmi.
18

19. Interaktívny spravodajský portál
RTVS doteraz nemá spravodajský portál, ktorý by zodpovedal postaveniu média a dobe.
Nevyhnutnosťou je spustenie nového webu, ktorý bude patriť medzi prvých päť
spravodajských portálov na Slovensku. Je nevyhnutné vybudovať celý odbor/ divíziu
s webeditormi, grafikmi a programátormi RTVS. Je potrebné vytvoriť aplikácie, ktoré
budú agregovať potrebné dáta, ktoré sú k dispozícii a budú plne využívať celý servis
a archív TASR.
Posilnenie vlastnej tvorby
RTVS má obrovský objem externej výroby, ktorá je zadávaná producentom, ktorí
dlhodobo „parazitujú“ na verejnoprávnej inštitúcii. Bežne sa vyrábajú cyklické relácie
takzvane na kľúč. Je zrejme, že výroba cyklických relácii sa musí viac oplatiť v internom
prostredí. To však vyžaduje významne posilniť vnútorný vývoj vlastných programov.
RTVS musí omnoho intenzívnejšie a v plnom rozsahu pracovať s vlastným vývojovým
potenciálom. Rovnako využívať tvorivý potenciál vlastných zamestnancov, prípadne
využívať kvalitných tvorcov z externého prostredia avšak vo vlastnej produkcii. Rovnako
naplno využívať, rozširovať a modernizovať svoje technologické zabezpečenie a takto
zabezpečovať vysokú kvalitu svojich programov.
RTVS je inštitúcia, pre ktorú by mali pracovať tí najlepší a súčasne zachovávať
kontinuitu výchovou mladých talentov, spoluprácou so školami zameranými na mediálnu
tvorbu, ktorých máme na Slovensku dostatok. Práca v RTVS by sa mala stať výsadou
a métou. Je potrebné zmeniť inštitúciu tvorivých „chleboviek“, na lídra mediálnej kultúry.
Posilnenie regionálnych štúdií
RTVS je celoslovenská inštitúcia. Jej súčasťou sú štúdiá v Banskej Bystrici
a Košiciach, ktoré sú dnes zatlačené do úzadia. Sú odkázané na podfinancovanú
tvorbu, ktorá je zaraďovaná viac do neatraktívnych vysielacích časov a niekedy sa môže
zdať, že sú udržiavané len akoby formálne. Ich nosnou tvorbou je publicistika
a spravodajstvo. Pritom obe mestá a regióny majú bohaté kultúrne a tvorivé zázemie,
19

20. majú kvalitnú prípravu mladých tvorcov, ako na stredných, tak aj na vysokých školách,
a veľké možnosti rozvoja. Navyše majú tradíciu kvalitnej televíznej tvorby. Ako riaditeľ
sa určite zasadím za skvalitnenie podmienok pre tvorbu v týchto štúdiách s jasným
dramaturgickým zámerom vo všetkých žánrových oblastiach. Posilní sa tak status
regionálnej tvorby, možnosti zamestnania tvorcov v regiónoch, čím sa posilní kultúrny
a spoločenský život v regiónoch a obohatí sa skladba programov. Opäť vsadím na
spoluprácu so školami a skúsenými tvorcami, schopnými odovzdávať svoje znalosti.
Aké sú podmienky a kritéria pre tvorbu v RTVS?
Mali by byť „založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievať k
právnemu vedomiu, morálnemu vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti.
Rozvíjať kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu,
farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Odrážať rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a
umeleckých smerov, podporovať rozvoj vedomostnej spoločnosti, utvárať podmienky na
spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie,
toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti“. (poslanie RTVS)
Možno ako zámer to niekto bystrý v programovej skladbe RTVS objaví, ale
máloktorý odkaz z hore citovaných predsavzatí sa dostane k divákovi. Stačí, aby sme si
rozmenili onú chytrú citáciu na jednotlivé slová a skúšali ich porovnať s obsahmi. Asi by
sme nenašli veľa zhody s tak jednoznačným a kvalitne deklarovaným poslaním
verejnoprávnej RTVS.
Tvorca, ktorý je aj talentovaný a pracuje v podfinancovanom tvorivom chaose,
nikdy tieto úžasné hodnoty neprinesie. Tu by som však pripomenul, že nie vždy je na
vine nedostatočné financovanie RTVS. Samotná tvorba stráca množstvo prostriedkov
mimo tvorivé prostredie. RTVS potrebuje ucelený producentský systém riadenia tvorby
s presnými zákonitosťami a hlavne s vnútorným rozpočtovaním. Všetok majetok,
zamestnanci a ich práca majú svoju cenu, ktorá musí byť stanovená priamo
v rozpočtoch na každý jeden výkon a to tak, aby sa majetok amortizoval nie len morálne,
ale aj fyzicky a zarábal akoby na seba. Zároveň hodnota ľudských zdrojov dostane
reálnu cenu, porovnateľnú s externým prostredím. Takýmto spôsobom nedôjde k tomu,
že niektoré časti RTVS sú v zúfalom stave, bez akejkoľvek údržby a obnovy. Takýmto
20

21. riešením ľudia a ich práca dostanú kvalitnejšie rozloženie v procese tvorby. Nie je možné
využívať techniku v internom stave akoby bez hodnoty, pritom na mnohé externé
projekty sa technika prenajíma za štandardné trhové ceny. Ľudia v internom
zamestnaneckom stave majú pri konkrétnom výkone tak isto svoju cenu, ktorá musí byť
triezvo stanovená a to tak, aby bolo možno oceňovať ich výkon podľa skutočnej hodnoty
a nestávalo sa, že tí, ktorí sú najšikovnejší, pri prvej ponuke odchádzajú. Externé
umelecké a aj technické výkony musia byť hodnotené podľa skutočnej trhovej ceny,
rovnako je nutné oceňovať vlastných zamestnancov. RTVS musí byť v postavení, že tí
najlepší chcú pracovať práve pre ňu! Štandardom by mala byť vysokokvalitná práca vo
všetkých profesijných a žánrových zložkách tvorby. Pritom je samozrejmé, že
zamestnanci a tvorcovia, ktorí robia svoju prácu majú byť za ňu adekvátne ohodnotení
bez toho, či niekto kategorizuje čo je viac významné a čo menej v procese výroby.
Vysoko špecializované profesie, ktoré nevychováva žiadna škola a ani prax na
Slovensku sú často, aj keď sa to nezdá, významnou hodnotou RTVS. Udržať, rozširovať
a neustále zvyšovať kvalitu týchto profesií je hodnota, ktorú budem vždy hájiť. Filozofia,
že každý je nahraditeľný je pre mňa neprijateľná. Hájenie osobnosti, jej vedomostí a
pracovnej kvality je pre úspech RTVS nevyhnutnosťou a to je jednou z mojich hlavných
priorít.
Nebol by som korektný, ak by som nepovedal, že doterajšie vedenie RTVS robilo
všetko zlé. Vážim si mnohé kroky posledného vedenia, ktoré ako prvé dokázalo
"vydržať" celé svoje funkčné obdobie. Bolo by nekorektné nespomenúť relatívne dobrú
finančnú kondíciu, ktorá v poslednom období pracuje s malým prebytkom. Konsolidácia
prostriedkov na strane prímov a výdavkov bola možná aj vďaka relatívne slušnému
vonkajšiemu obrazu inštitúcie. Prostriedky štátu, zmluvy zo štátom boli v poslednom
roku vďaka tomu mierne navýšené a aj kvôli dobrým hospodársky výsledkom krajiny, sa
navonok môže zdať, že inštitúcia je v dobrej kondícii.
Čo nie je vidieť je masívny vnútorný dlh televízie. Dlhodobé podfinancovanie
a neusporiadanosť vnútorného hospodárenia mali za následok, že dnes, napriek
vonkajšiemu obrazu, je RTVS vo vnútri hnilá, ako technologicky, tak aj personálne. Stačí
sa prejsť po chodbách inštitúcie a prenesiete sa do čias minulých, kedy bola technológia
a ľudské zdroje inštitúcie na vysoko profesionálnom štandarde. Odvtedy sa však všetko
akosi opotrebovalo a spotrebovalo.
21

22. Z týchto dôvodov sa vo svojom projekte riadenia pozerám viac do vnútra RTVS,
ako na jej vonkajší obraz, ktorý je len momentálne, krátkodobo a prvoplánovo pozitívny.
Robiť dobrý vonkajší dojem na občana za zhruba 135 miliónový rozpočet by nemalo byť
umenie! RTVS je však inštitúcia, ktorá má mať dlhodobejší charakter, ako krátkodobý
obraz cez niekoľko úspešných reality show. Ak za veľké peniaze zaplatím niekoľko
externých firiem s ich bonitnými programami, ktoré môžu rovnako zarábať aj
v privátnych televíziách a nechám podfinancovanú vnútornú výrobu, veď ju aj tak pozerá
len zopár nadšencov, masy povedia: Veď je lepšia ako súkromné televízie.
Pýtam sa: Potrebujeme toto porovnanie? A zároveň odpovedám: nie. Verejnosť si nás
neplatí kvôli krátkodobému úspechu, ale kvôli trvalejším hodnotám.
Takže hovorím, že televízia bude tvoriť pod mojim vedením vyváženú kvalitu hodnoty za
peniaze, ktorých do nej verejnosť dáva. Nie je možné, aby relatívne dobrý bol striedaný
úplným „odpadom“, ktorého alternatívu nenájdete na žiadnom kanáli. Nie je možné, aby
sa z archívu vyberali technicky neudržiavané relácie so zlou technickou kvalitou. Nie je
to len podceňovanie diváka, ale dovolím si povedať aj urážanie jeho stavu, ako
povinného koncesionára.
Viac ako na sledovanosť sa musíme zamerať na obsahovú pestrosť, kvalitu, na
vznik napríklad vzdelávacích programov a populárno-vedeckých filmov, ktoré by
spolupracovali so školským systémom a vedeckovýskumnou základňou Slovenska,
filmov, ktoré by reflektovali potreby Slovenska v rámci rozvoja vedomostnej spoločnosti,
dokumentaristiku sústredenú aj na napĺňanie skutočnej verejnoprávnosti v pravidelnom
prínose tematických obsahov, ktoré by tvorili skutočnú pamäť národa v širokej reflexii
spoločnosti, a nie len povedzme na festivalové výkony sociálneho dokumentu. Nie sú to
vždy celebrity, kto určuje životný štýl a nemôžeme všetky vedomosti posúvať divákom
prostredníctvom vedomostných súťaží. Nie je to vždy hokej, futbal, či jeden alebo dvaja
špičkoví športovci, ktorí musia vždy zaplniť priestor na športové vysielanie.
Pýtam sa, koľko programov dokázala RTVS vymeniť, prípadne predať v rámci
licenčných práv? S ohľadom na vynaložené prostriedky. Žalostne málo. Nakupovanie
licencovaných programov by som prenechal súkromným televíziám. Krátkodobý
a povrchný boj v súťaži o diváka so súkromnými médiami je nezmysel a úplne mimo
hodnôt verejnoprávnej televízie. Nedáva zmysel už z jej podstaty a navyše úplne
deformuje mediálny trh.
22

23. Kde inde ako v RTVS sa má robiť vlastná tvorba, v ktorej sa má ísť nie len
vyskúšanými a overenými postupmi, ale aj formou tvorivého a umeleckého bádania.
V žiadnom prípade nedovolím, aby sa v programovej službe RTVS dlhodobo
udržiavali nekvalitné programy alebo programy nízkej obsahovej a tvorivej úrovne
z pravdepodobným odôvodnením, že je to napĺňanie obsahu zmluvy so štátom, alebo
s tým, že je to akási verejná služba pre menšinového diváka. Je potrebné v rámci
systému vnútorného hodnotenia tvoriť posudzovanie aj samotnej programovej služby
a to nie na základe „píplmetrov“ v konkurencii s privátnymi médiami, ale na základe
služby verejnosti. RTVS musí neustále pracovať so zadávaním externých odborných
hodnotení vlastných programov, s ktorým musí intenzívne pracovať a okamžite reagovať
na nedostatky. Fundovaná a odborná kritika, je niečo čo na Slovensku chýba v plnom
rozsahu.
Inštitúcia nastúpila pozitívny trend hlavne za posledné roky, po dlhých rokoch
stagnácie. Nebudem ako riaditeľ prinášať revolúciu a razantné zmeny, ale kontinuitu
a pokračovanie v nastúpených pozitívnych trendoch. Rešpekt k minulosti a nové nápady
a logické riešenia do budúcnosti. Za dvadsať päť rokov sa vystriedalo v RTVS veľké
množstvo riaditeľov a každý z nich mal bezpochyby svoje predstavy o riadení
a smerovaní RTVS. Mnohé nápady nevyšli, málo sa podarilo, ale veľká väčšina bola
odkázaná na politikov a ich neschopné a šlendriánske rozhodnutia, pochybné zámery,
nečinnosť, či nezáujem.
Pokusy o ovládanie RTVS politickou mocou musia skončiť. Verím tomu, že
v súčasnosti je vôľa zo všetkých politických táborov mať kvalitné verejnoprávne
inštitúcie, že všetci politici sa poučili z doterajšieho vývoja vo verejnoprávnych médiách.
Keď sa politici pokúšali ovládať verejnoprávnu RTVS, výsledok bol vždy negatívny
a odzrkadľoval sa v stave celej krajiny. RTVS sa však určite nemôže v terajšom stave
obnovovať a pozitívne rozvíjať bez vôle politickej moci.
Za súčasný problém RTVS nepovažujem ani tak, či je dostatočne verejnoprávna
alebo nie. Pravidlá sú aj dnes ako tak nastavené, ale záleží na systéme ako sa pravidlá
dodržiavajú. Polemizovať o verejnoprávnosti sa stalo akoby neustálou slovenskou
debatou, na ktorú odpovedajú desiatky vedeckých prác našich bohato rozšírených
masmediálnych vysokých škôl, ktoré publikujú z povinnosti. Málokto však hovorí
o samotnej profesionalite ako tvorivých, tak aj technických výkonov RTVS. Obrazové
23

24. a zvukové výstupy televízie, zámerne nehovorím o RTVS ako celku (pretože rozhlas je
v tomto na úplne inom stupni), sú na mizernej úrovni, ničím sa nelíšiacej od súkromných
médií. Asi len logom na mikrofóne. Dokonca aj radenie reportáží je často veľmi podobné.
Zasadím sa za zvýšenie profesionality. Dosiahnem to zrušením rovnostárstva
a zavedením systému hodnotení a priamych zodpovedností.
Bezzubosť a niekedy akoby až strach vysloviť názor a postoj v spravodajstve nie
je verejnoprávnosť, ale servilnosť pod rúškom verejnoprávnosti. Samotné rozprávanie
obrazom a zvukom je v spravodajstve akési trápne zaznamenávanie predkamerovej
skutočnosti bez koncepcie a prípravy. Akoby bolo dôležité byť tam, kde sú aj tí z
„konkurenčných privátnych médií“. Vo výsledku je divákovi úplne jedno, ktoré správy
večer sleduje, vždy sa dozvie to isté, povrchný opis audiovizuálnymi prostriedkami.
Verejnoprávny názor, postoj, či obraz je daný predsa zákonom, bez ohľadu na politickú
orientáciu. RTVS by mala mať nálepkovanie nie či je to názor pravice, ľavice alebo
kohokoľvek iného z politického spektra, ale toto je názor verejnoprávnej televízie
a rozhlasu. Pre príklady nemusíme ísť ďaleko. Stačí len chvíľu pozerať či počúvať
verejnoprávne médiá niektorej z vyspelých krajín nášho európskeho spoločenstva.
Pýtam sa, kto s politikov v Nemecku, Rakúsku, alebo v iných vyspelých krajinách EU si
dovolí polemizovať s verejnoprávnou inštitúciou, ktorá dbá na dodržiavanie litery zákona
v duchu verejnoprávnosti.
Dá sa povedať, že spravodajstvo je rovnako „objektívne“, ako na ostatných
kanáloch. Ale pýtam sa, toto očakáva verejnosť od verejnoprávnej RTVS? Malo by byť
„založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievať k právnemu vedomiu,
morálnemu vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti“, malo by
„poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku
vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné
utváranie názorov...“
Ako toto môže napĺňať bezzubé spravodajstvo, ktoré nemá vlastný obsahový
charakter verejnoprávnosti. Žurnalizmus RTVS akoby sa bál hore napísanej podstaty.
Vyslovenie názoru je akoby tabu. Rozhodne napĺňanie verejnoprávnosti nie je
zaznamenávanie dejov a suché konštatovanie.
Profesionáli RTVS sa akoby vôbec nevzdelávajú. Prax ich naučí? Vôbec nie.
Prax je len opakovanie overeného bez nutnosti sa vyvíjať a hľadať. Isto to má príčiny
24

25. a nie je to problém len samotných tvorcov spravodajstva. Stačí, ak si pozriete
verejnoprávnu televíziu niektorej zo susedných krajín a nutne musíte dospieť k názoru,
že formou podávania obsahov sme niekde v období sedemdesiatych rokov minulého
storočia. Mediálny jazyk sa vyvíja veľmi prudko a nie je to dané len modernými
technológiami, ale aj prudkým rozšírením nových médií. Spôsob ako sa obsahy
rozprávali v minulosti a dnes sa líši a to dosť výrazne. Neakceptovanie tohto vývoja
znamená vývoja a nutnú stratu komunikácie s verejnosťou a prenechávanie tohto
priestoru nízkym hodnotám, ktoré určite nemá vo vienku verejnoprávnosti RTVS.
Verejnoprávne médiá zaznamenali prudký pokles komunikácie s mladou generáciou.
Aké osobnosti, aké programy, čo priniesla RTVS pre komunikáciu s mladým divákom.
Vianočná rozprávka, alebo povrchná vedomostná súťaž je asi žalostne málo. Programy
– takzvané pre deti a mládež, ktoré by mali komunikovať s mladým divákom, sú zväčša
odsúvané do neatraktívnych časov a sú zväčša napĺňané „jednoduchým obsahom“.
Nemyslím tým na modernosť, či akési nové trendy, ale na hľadanie cesty
komunikácie s verejnoprávnosťou a jej základnej podstaty. Tým chcem povedať, že
tomu nepomôže napríklad nová grafika televíznych novín, alebo kde tu pokus
o kreatívnu znelku, či nejaký ten formálny úlet rozkmitaným obrazom, ale systematická
práca s obsahmi na producentskej báze v systéme priamej zodpovednosti všetkých.
Spolupráca so školami, ak je, tak je len formálne deklarovaná. Nie je vytvorený
žiaden systém pre elévov, asistentov, stážistov. Stáže alebo prax stredoškolákov
a vysokoškolákov je nesystémová. RTVS by sa mala plne zapojiť do systému duálneho
vzdelávania. Ako riaditeľ vytvorím systém reálnej spolupráce so školami. Je to možné
buď ako systém spoločných projektov formou priamej participácie na školských
umeleckých prácach, prípadne s mediálnymi školami na vedeckých prácach.
Dnes je možné vytvoriť grantový systém, ktorý bude akceptovať nie len tvorcu,
ale producentsky aj samotnú školu a prípadne aj iné zdroje financovania školských diel,
ako napríklad Audiovizuálny fond, KEGA, VEGA a podobne. Priame zapájanie sa do
diplomových a dizertačných prác v oblasti vedy a umenia formou vyhlasovania tém,
o ktoré má inštitúcia záujem a podieľania sa na spolufinancovaní týchto tém bude
jednou z mojich priorít. Nemyslím len na spoluprácu s umeleckými a masmediálnymi
školami, ale aj so strednými odbornými školami , prípadne vysokými školami
technického zamerania. Veď ako môže inak RTVS získať kvalitný technický a
25

26. technologický personál v IT, nových prenosových technológiách, archivačných
systémoch, či iných špecializovaných odborných profesiách. Každé oddelenie RTVS
bude musieť pracovať s mladými talentami a systematicky vyhľadávať kvalitu pre všetky
profesie.
Samotná dramatická tvorba, alebo takzvaná umelecká tvorba, nespĺňa často ani
najzákladnejšie atribúty vyspelého audiovizuálneho jazyka. A to hovorím len o akejsi
profesionálnej konvencii. O tvorivej nadstavbe sa nedá hovoriť už vôbec. Akoby všetko
bolo tvorené len aby to bolo. Obsahové, formálne a tvorivé hľadanie akoby bolo tabu.
Skúste sa spýtať mladých ľudí na niektorý televízny „umelecký počin“. Odpovedia vám,
že je to kanál a teraz to podám slušne, nie pre nich. To isté vám asi povie aj stredná
generácia...
Akoby bola dôležitá literatúra a literárna predloha (ale aj tá často nespĺňa
kritériá), ale to, ako je porozprávaný samotný príbeh je vedľajšie. Platí to aj na takzvané
koprodukcie, v ktorých ako sa zdá, hrá RTVS nejakú podradnú rolu štatistu a nie
tvorivého partnera a asi sa hrá na počet a nie na kvalitu výstupov. Samotní tvorcovia sú
asi hodnotení podľa toho, ako rýchlo dokážu príbeh zaznamenať. Nepostrehol som
záujem o našu dramatickú tvorbu na niektorom zo stoviek televíznych kanáloch, ktoré
sú u nás bežne dostupné napríklad u káblových operátorov. Ako riaditeľa ma bude
zaujímať kvalita tvorcov a kvalita ich práce z pohľadu dlhodobého využitia tvorby.
Prednosť dostane kvalita a nie akési hranie sa na zneužitie pasivity rokmi
zdecimovaného slovenského diváka. Veď ako je možné, že filmy, ktoré vzniknú na
Slovensku a mal by to byť sviatok – ich televízna premiéra, sú odsúvané na neskoršie
hodiny, alebo na takzvanú nekomerčnú dvojku? Odôvodnenie, že film je umelecký
a určený pre menšinového diváka je na dnešnú dobu trápne. Hľadanie chyby u diváka
a nie v samotnej inštitúcii, ako producentovi, je prinajmenšom neadekvátne.
To asi nie je výchova k vnímaniu umenia! Tvoriť priestor pre niekoľko fajnšmekrov
a ostatní nech sa pozerajú na licencovanú zábavu v „prajmtajme“ na jednotke je pre
mňa neslušné. V súčasnosti sa najviac prekladá „umeleckejšia“ dvojka úplne bizarne
športom. Takže sa ani nedá hovoriť o nejakom charaktere programu a programovom
vyhranení. Náročný divák, teraz pozeraj futbal a nie umenie. Vykrádame športové kanály
a zvyšujeme štatistiky dvojky, aby sme naplnili štatistiky sledovanosti „umeleckého
26

27. a tvorivo náročného kanálu“? Takéto tvorenie fikcie o bohatosti ducha národa si vo
svojom riadení RTVS vôbec nepredstavujem.
Športové vysielanie môže len ťažko konkurovať množstvu komerčných,
všeobecne dostupných kanálov pri vysielaní veľkých medzinárodných podujatí, ale
v skutočnej verejnoprávnej forme môže významne pomôcť rozvoju slovenského športu
tým, že pomôže jeho propagácii formou dokumentovania všetkých oblastí, reportážami
z podujatí, prenosmi z verejne žiadaných štátnych majstrovstiev i mládežníckych
podujatí. Pokiaľ bude prevažovať vysielanie so zameraním na národný šport, a športové
aktivity na Slovensku, môže pomôcť primäť potenciálnych sponzorov vkladať svoje
prostriedky do týchto oblastí, do športovej mládeže alebo národných súťaží. Tu sa určite
budem zaoberať obnovením vysielania tretieho športovo-publicistického kanálu – Trojky.
Tretí kanál sa v minulosti vypol, aj keď jeho retransmisiu RTVS vďaka nevýhodnej
zmluve z minulosti platí.
Inštitúcia potrebuje dlhodobú víziu rozvoja ako technologického, tak aj tvorivého.
Nie je možné , aby sme udržiavali dve obrovské „múzeá“ v Bratislave. Budova televízie
a budova rozhlasu sú už pre modernú RTVS absolútne nevyhovujúce. Boli postavené
pre úplne iný druh tvorby a v úplne iných časoch. Je dôležité zahájiť práce na nových
projektoch pre jednu budovu ako pre rozhlas, tak aj televíziu a k tomu si dovolím pridať
aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Spojením týchto troch inštitúcií do jednej sa
vytvára jeden logický celok verejnoprávneho média pre krajinu, akou Slovensko je. Veď
technológie, ktoré inštitúcia potrebuje, sú drahšie ako ich obal – budova. Racionálna
a moderná jednotná informačná databáza, datacentrum, napomôže k tomu, aby sa
inštitúcia zefektívnila veľmi výrazne dovnútra a potom aj svojimi výstupmi von ako po
tvorivej, tak aj obsahovej stránke.
Je nutné si uvedomiť, že technológia televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania
postupne konverguje k technologicky veľmi podobnému riešeniu v rámci digitálnej
multimediálnej platformy. Prevádzka hlavných technológií bude založená na virtuálnej
digitálnej platforme, ktorá modeluje priebehy jednotlivých signálov v prostredí
informačných sietí. Konvergencie platforiem do spoločnej multimediálnej platformy
v budúcnosti ukážu, že technológie používané v oboch inštitúciách budú v modularite
riešiť projekty naprieč platformami.
27

28. Preto je nutné:
• dokončiť digitalizáciu - všetky obrazové, zvukové, textové a grafické archívne
fondy RTVS;
• doplniť a zrevidovať všetky metadátové údaje o nosičoch a archívnych fondoch
RTVS;
• vybudovať digitálny dátový a informačný server s databázovou podporou;
• vytvoriť priame prepojenie medzi všetkými aplikáciami;
• vybudovať digitálnu dátovú banku (DDB) RTVS, ktorá by riešila prepojenie
všetkých digitálnych materiálov archívu, výroby a vysielania;
• vytvoriť automatizované riešenie využitia archívnych materiálov RTVS pre
internetové rozhranie.
Celé roky sa čaká, že ktosi razantne zafinancuje obnovu RTVS. Prostriedky, ktoré
dostáva z verejných zdrojov nestačia, ale v terajšom systéme financovania a vnútornej
spotreby by mohol byť rozpočet aj mnohonásobne väčší, aj tak by to nestačilo na rozvoj.
Systém vnútorného rozpočtovania výroby programov akoby nezahŕňal využívanie
hmotných a aj nehmotných prostriedkov. Tie sa len spotrebovávajú akoby na dlh a ak je
potreba, tak sa diera nekoncepčne zalepí. Výsledok je mrakodrap v Mlynskej doline,
ktorý sa rozpadáva, bývalé zdravotné stredisko slúži ako „mozgový trust“, technológie sú
„lovkostový“ zlepenec a niektoré by neobstáli ani v lokálnych televíziách. Budova
rozhlasu je síce atraktívna architektúra, ale obrovské otvorené nevyužité priestory slúžili
v dobe, kedy ich stavali skôr ako pomník jej tvorcom a nie verejnej službe. Avšak ako
mamutiu metlu minulosti ju zo zotrvačnosti prevádzkujeme. Televízie a rozhlas
v štúdiách Banská Bystrica a Košice sú v zúfalom technologickom stave a tvoria
v dnešnom svete akoby archaickú spomienku na časy dávno minulé a to už ani
nespomínam nevhodné budovy, ktoré podľa vedenia sú nie v takmer havarijnom stave,
ale v havarijnom stave.
Ak zateplíme a vymeníme okná, tak v žiadnom prípade nedostaneme niečo
použiteľné pre tvorbu. RTVS nie je pamiatková a múzejná organizácia, ktorá má
udržiavať nostalgiu na zašlú slávu socialistickej tvorby čias minulých, ale inštitúcia, ktorá
28

29. je plne závislá, bez akýchkoľvek emócií, na technológiách a tie vyžadujú primerané
priestory.
Nedá mi nespomenúť Slovenský rozhlas. O ňom ako by v mediálnom a hlavne
rozhlasáckom svete všetci vedeli, no nikto o ňom nehovorí, nekomentuje (okrem opäť
niektorých politikov a to len o spravodajstve a publicistických reláciách). Na prvé zdanie
to vyzerá tak, že je všetko v poriadku, rádio vysiela, poslucháč počúva, tak hlavne
zachovajme status quo len aby sme niekoho nevyrušili. A poslucháč si akosi zvykol čo
môže očakávať od jednotlivých rádií Rozhlasu a akosi prijal čo ponúka.
No toto zdanie, že je všetko v poriadku a rozhlas funguje perfektne je skutočne
len zdanie. Slovenský rozhlas sa od roku 1993 prakticky nikam výrazne neposunul.
Pomenil štruktúru, počet a skladbu prípadne obsah jednotlivých svojich rádií a podobne.
Ale to sú stále len formálne znaky, zmeny, ktoré, či manažment chcel alebo nechcel,
priniesla doba. A samozrejme aj obsah, nakoľko Rozhlas, tak ako televízia, musia
reagovať jednak na zmeny v spoločnosti a jednak na jej vývoj.
Ale to je málo v 21. storočí, poslucháči očakávajú ďaleko viac od verejnoprávneho
rozhlasu a právom, aj keď to nevedia často pomenovať. Rozhlas (ale aj Televízia) akoby
ostali zakliate v budovách z minulého storočia, z ktorých sa vytratil tvorivý duch a ostala
len pachuť doby minulej.
Rozhlas, jeho výrazové prostriedky, jazykový prejav, rytmus často sprevádza
infantilná intonácia divných vetných konštrukcií, akoby nás oslovoval zo záhrobia,
vyvoláva pocit nostalgie na časy minulé, až sa bojím napísať že socialistické.
Mám pocit akoby si manažment a zodpovední pracovníci jednotlivých vysielaní povedali,
bolo to dobré už pred 40 rokmi, tak načo to výrazne meniť.
Tento archaický monotónny, často krát nezáživný a trochu hlúpo podliezavý prejav treba
zmeniť. Rozumiem tomu, že Slovenský rozhlas má často inú cieľovú skupinu ako
komerčné rádiá.
Má početnú skupinu prevažne starších poslucháčov a toto zrejme viedlo manažmenty k
tomu, že nič výrazné, čo sa týka prejavov, sa nezmenilo ani v hudobnej dramaturgii či
skladbe obľúbených relácií. Mnohé z nich sa vysielajú ešte z čias socializmu v takmer
nezmenenom formáte či prejave. Ale naši dôchodcovia sú už predsa pamätníci rokovej
a rokenrolovej éry a asi si nezaslúžia podceňovanie.
29

30. Rozhlas snáď ako jediný v rámci mediálneho sveta ostal ako nostalgická
spomienka socializmu v zmysle svojej formy – v prejave.
To treba zmeniť, veď aj poslucháč sa mení, má iné nároky, žije v inej dobe a
zaslúži si aj iný moderný verejnoprávny Rozhlas po všetkých stránkach.
V rámci vízie RTVS bude nevyhnutné aj v rozhlase si presne zadefinovať cieľové
skupiny (alebo možno len v praxi aplikovať definície) pre jednotlivé rádiá, obhájiť ich
opodstatnenosť a tomu potom prispôsobiť výrazové prostriedky, kadenciu či formu
vysielania.
Rozhlas zamrzol a prestáva byť moderné širokospektrálne verejnoprávne médium.
Bude nevyhnutné aj tu posilniť a skvalitniť regionálne vysielanie čo do rozsahu, ale
hlavne odbornosti, profesionality a hĺbky obsahu.
Určite dať väčší dôraz na vysielanie pre deti a školy.
Dať väčší a hlavne zaujímavejší priestor mladým umelcom, literátom, hudobníkom a
pod. Ale keď hovorím, že pre deti, pre mladých začínajúcich umelcov, tak to mi hneď
dáva odpoveď na otázku, že akou formou?
A tá je jasná: moderne, mlado, sviežo, hravo, dynamicky, s výrazovými prostriedkami
dnešnej doby.
Inak to radšej nerobme, ak to nemáme zmeniť. Ale mojou ambíciou to je zmeniť, a aj to
zmením.
Samozrejme vyššie som len načrtol jeden-dva momenty, možno zo 100, ktoré treba
analyzovať, vyhodnotiť a riešiť.
Spravodajstvo a publicistika je kapitola sama o sebe. Aj tu treba klásť väčší dôraz
na profesionalitu, hlavne čo sa týka obsahu a hĺbky príspevkov a vyváženosti a
objektivity.
Verejnoprávna inštitúcia nemôže len informovať a konštatovať, musí aj analyzovať, klásť
odborné otázky, hľadať odpovede po celom spektre zainteresovaných subjektov či osôb.
Názor si má vytvárať poslucháč, redaktor nie je sudca.
Ale tento problém chcem riešiť, ako som už spomenul, vytvorením spoločnej
spravodajsko-publicistickej redakcie pre RTVS a TASR.
30

31. Sídlo a technické zázemie, materiálno-technické zabezpečenie
V súčasnosti odchádzajú veľké financie do prevádzky nerentabilných priestorov
postavených v duchu a potrieb začiatku sedemdesiatych rokov. Jednotlivé technológie
sú tak isto veľmi sporne generačne protichodne pospájané a tak povediac zlepené
núdzovou údržbou. Ako riaditeľ sa zasadím o komplexné technické a technologické
riešenie, ktoré prinesie racionalizáciu samotnej výroby, ale aj tvorby a zároveň zvýši jej
technickú a hlavne tvorivú kvalitu.
Ideálne by bolo postaviť nové centrum na „zelenej lúke“, ale je možné využiť aj
existujúce objekty Slovenskej televízie a to hlavne štúdiá, archívy a technologické
zázemie. Výšková budova je nepotrebná, technicky nevyhovujúca a priestorovo
zbytočne nad dimenzovaná, v súčasnosti je v havarijnom stave a je potrebná okamžitá
štúdia na jej sanáciu.
Mala by sa využiť štúdia, ktorú si RTVS objednala u spoločnosti CBRE s.r.o., na základe
ktorej žiada o posúdenie možnosti odčlenenia výškovej budovy od areálu RTVS, vrátane
prípravných prác pre predaj výškovej budovy RTVS v Mlynskej doline. Problémom je že
žiaden záujemca o výškovú budovu sa za dlhé roky neobjavil. Je preto potrebné štúdiu
rozšíriť aj o možnosť sanácie budovy, jej využitia na rozšírenie kapacít výroby, možnosti
prenájmu spoločnostiam, ale aj združeniam pôsobiacim v mediálnom prostredí na
prenájom.
Pre verejnosť by sa otvorila možnosť info centra pre marketingovú komunikáciu a aj
možnosť stálych výstav, súvisiacich s marketingovou komunikáciou ako: História
Slovenskej televízie - stála výstava, História slovenskej reklamy - stála výstava.
Cieľom by bolo vytvorenie Národného mediálneho komplexu.
Budova Slovenského rozhlasu je nesporne architektonicky zaujímavá, ale
v súčasnej dobe vhodná skôr ako turistická atrakcia s využitím povedzme ako galéria
moderného umenia, alebo multifunkčné kultúrne centrum. Rozhlasové vysielanie
nevyžaduje pri dnešných technológiách žiadne veľké priestorové nároky a spojením
s televíziou a spravodajskou agentúrou sa dajú mnohé účelové zariadenia a priestory
využívať vzájomne.
RTVS potrebuje nutne modernú technickú základňu v podobe nového centra,
ktoré bude založené na moderných technológiách. Súčasné zamortizované zastarané
31

32. budovy nevyhovujú novým technologickým trendom a je nerentabilné prispôsobovať,
udržiavať a rekonštruovať staré zariadenia, pretože samotná budova, predstavuje len
akýsi „obal“ na drahé moderné profesionálne technológie.
TV záznam sa stal imaginárnym a nehmotným. Záznamová páska alebo film
neexistujú. Sú jednotkami a nulami, ktoré sa závratnou rýchlosťou presúvajú po
optických sieťach a ukladajú sa v masívnych elektronických pamätiach. Možnosti týchto
záznamov oproti klasickým sú neporovnateľné a ich praktické využitie má obrovské
množstvá kombinácii.
Databázový systém digitálneho archívu je pomocou nami definovaného
vyhľadávacieho kritéria okamžite prístupným pomocou klaudového systému k všetkým
materiálom vyhovujúcim výberu na médiaserveri a po rýchlej sieti s možnosťou
okamžitého zapracovania do televízneho alebo rozhlasového programu. Tvorba dnes
pomocou moderných technológii nemusí fyzicky prebiehať na jednom mieste v danom
okamžiku. K tomu istému projektu môžu pristupovať viacerí tvorcovia v rovnakom čase
z akéhokoľvek miesta na svete.
To bol len malý príklad z množstva možností, ako efektívne a rýchlo tvoriť
v moderných informačných technológiách. Hovorím o tom len ako technický amatér,
spomínam to preto, že ako riaditeľ sa plne zapojím do celkovej inovácie RTVS.
Práca v novom priestore si však vyžaduje nové profesionálne návyky, tvorivé a
technické pochopenie systému. Navyše tieto systémy majú obrovské množstvá
kombinácii pri využití v tvorbe, ktorých princíp a výstavbu treba poznať, alebo minimálne
je dobré mať o nich vedomosť. V slovenskej profesionálnej praxi sú tieto systémy zatiaľ
len v jednoduchej podobe a ich využitie je len na počiatku. Doba je však neústupná a po
vzore iných vysielateľov vo svete sa tomuto procesu nevyhneme a čo je hlavne treba
pochopiť, nedá sa to urobiť v terajšom stave postupnými technologickými zmenami, ale
kompletnou technologickou výmenou.
Hlavne televízna technológia potrebuje komplexné riešenie ako celok, ktorý
rešpektuje HD digitálne štandardy a vnútorné produkčné a posprodukčné spracovanie
s napojením na médiaserver.
Archívy treba priviesť do skutočnej digitalizácie a to tak, aby boli prístupné
v podobe obsahov v rámci celého centra na základe prístupových práv v plnej kvalite.
Tvorcovia a obslužný personál budú pracovať s plným rešpektovaním digitálnych
obsahov riadených pomocou metadát. Tu je opäť potrebné povedať, že ľudské zdroje
32

33. potrebujú nový druh vzdelania, vzhľadom na digitálnu éru s rešpektovaním nových
a stále sa meniacich technológií.
Čo sa týka budúcej obnovy technológií je potrebné nadstaviť systém tak, aby
obnovovanie technológií bolo kontinuálne. Verejnoprávny vysielateľ musí byť
v technologickom vývoji neustále o krok vredu pred privátnymi médiami. Táto obnova
musí byť, a o to sa zasadím, nadstavená v rámci vnútorných pravidiel pre každé
zariadenie alebo systém v pravidelných intervaloch. Technológovia musia mať v rámci
rozpočtu pevne stanovenú cenu z rozpočtu, s ktorou sa môže počítať, aby sa mohla
obnova pravidelne plánovať.
Technologický reťazec musí byť v štandardoch, ktoré sú prijateľné
v medzinárodnom priestore a kvalita spracovania musí tento medzinárodný rozmer plne
rešpektovať s uznaním najvyššej možnej technologickej kvality aj s ohľadom na
budúcnosť, čo vychádza z predpokladu, že verejnoprávny vysielateľ zo svojej podstaty
tvorí reálie doby a mnohé projekty, ktoré na pôde rozhlasu a televízie vznikajú získavajú
na hodnote, často aj postupujúcim časom.
Terajšia RTVS sa technologicky zastavila na úrovni začiatku 90-tych rokov
minulého storočia. Základným nedostatkom súčasného stavu v RTVS je nedôsledná
koncepcia technického rozvoja pri obnove a modernizácii technologických zariadení.
Doterajšia koncepcia modernizácie vnútornej televíznej technologickej štruktúry v STV
výmenou jednotlivých častí zastaraných analógových technológií za digitálne, vedie
k nehospodárnemu a nefunkčnému systému. Pri súčasnom celosvetovom trende
technického pokroku v oblasti televízie je dôležitá komplexnosť výmeny celých
technologických reťazcov v jednom kroku. Postupná výmena jednotlivých súčastí
technologického reťazca má za dôsledok neefektívne využívanie moderných technológii
v dôsledku nekompatibility jednotlivých technológii. V Slovenskom rozhlase je
technologický proces výroby jednoduchší a tým aj menej náročný na finančné
prostriedky.
Koncepcia technického rozvoja RTVS vychádza s celkovej koncepcie
nového audiovizuálneho centra, ktoré si predstavujem v dvoch resp. troch fázach:
1.Fáza
Prebieha do momentu kým sa nevytvorí návrh nového komplexného centra.
V tomto období sa zastavia všetky investičné projekty. Financovať sa budú len
33

34. najdôležitejšie technologické zariadenia potrebné na nevyhnutný chod vysielania oboch
inštitúcii. Súčasne sa pripraví komplexná analýza potrieb rozhlasu a televízie pre
vytvorenie návrhu nových technologických celkov, aby jednotlivé výrobné zložky
pracovali na jednej platforme.
Vytvorí sa koncepcia jednotného archívu rozhlasu a televízie, redakčného
systému, výroby a správy.
Základom je ucelený systém, ktorého jadrom sú centrálne diskové polia.
K systému budú pripojené pracoviská rôznej úrovne. Ingest, strižne, kompozičné
a efektové pracoviská, náhľadové a skriptovacie terminály, 3D animačné pracoviská,
zvuková post produkcia, playout. Každé jedno pracovisko môže zdieľať spoločný projekt,
ktorý je alokovaný na centrálnom diskovom poli. Nad celou infraštruktúrou pracovísk je
nadradený systém, ktorý umožňuje bezpečný, bezprostredný a rýchly prístup k médiám.
Štruktúra umožňuje vyhľadávanie v databáze a okamžitý prístup k médiám, a zároveň
chráni cenné zdroje od neoprávneného použitia, archivovanie dát, s následným
prístupom k archivovaným sekvenciám.
2.Fáza
Realizácia komplexného investičného celku. Výstavba budovy, nákup technológii,
spustenie skúšobnej prevádzky, doladenie systému. Súbežne bude prebiehať
digitalizácia vytváranie databáz archívu rozhlasu a televízie.
3. Fáza
Účelný, racionálny chod inštitúcie verejnoprávneho vysielateľa na Slovensku
s plnením si všetkých úloh a očakávaní.
Záver
Vážení priatelia,
som si plne vedomý, že projekt, ktorý predkladám sa Vám môže zdať revolučný,
nerealizovateľný ba až chimérický.
A ja sa pýtam prečo?
Doba, vývoj spoločnosti sa obrovskou rýchlosťou posúvajú dopredu, hlavne vo svete
technológií ale aj tvorby a obsahu.
34

35. Ak chceme byť modernou, úspešnou krajinou s prívlastkami vedomostná spoločnosť,
vzdelaná a kultúrna spoločnosť a pod., potom je taktiež nutné zmeniť a vybudovať novú
technologicky modernú, obsahovo profesionálnu verejnoprávnu inštitúciu.
A kedy keď nie teraz? Slovensku sa podľa slov premiéra a vlády extrémne darí, patríme
medzi lídrov z krajín Európskej únie. Verejnoprávna inštitúcia si takúto investíciu zaslúži.
Veď jej významné a neodškriepiteľné postavenie v spoločnosti si to vyžaduje a nebojím
sa povedať, že je to Vaša povinnosť voči občanom tejto krajiny.
Vážení politici, už konečne splaťte dlh voči občanom, ktorý tlačíte pred sebou už viac
ako 25 rokov a poskytnite ľuďom verejnoprávnu službu vysoko profesionálnu, modernú,
na umeleckej úrovni. Vráti sa to postupne nám všetkým.
Verejnoprávna služba by sa mala stať významným článkom pri budovaní identity krajiny,
kultivovať ju a jej občanov, reprezentovať v zahraničí, vzbudzovať zvedavosť ľudí o
vzdelávanie, informácie aj zábavu.
Ak toto všetko nefunguje, alebo len čiastočne, a verejnoprávna služba nedisponuje
takýmito atribútmi, tak krajina skôr či neskôr a aj jej občania začnú mentálne stagnovať,
mnohí až upadať minimálne len do zlej nálady.
Preto navrhujem a dvíham varovný prst kým je ešte čas. Skúsme všetci spolu urobiť
prvý krok výrazného posunu dopredu práve vo verejnoprávnej službe. Ak sa čím skôr
naplnia vízie a kroky, ktoré navrhujem, tým skôr občania, ale aj samotná krajina pocíti
úľavu a postupne začne upgradovať svoje vnútro, myseľ, názor, postoje a hodnoty.
Začne poznávať svoju identitu a identitu krajiny, v ktorej žije. A takýto reset potrebuje
celé Slovensko, aj ono už konečne potrebuje víziu rovnako ako RTVS.
Dobrá vízia je nádej a keď sa postupne napĺňa prichádza aj dobrá nálada.
Spolu to dokážeme!
JUDr. Fedor Flašík
35