Public Policy News 2/2010

PPN ublic olicy
V čísle
Milí naši čitatelia,
Úvodník
ews
Štvrťročník Ústavu verejnej politiky a ekonómie FSEV UK, ročník 5, číslo 2/2010, ISSN 1337-7868

ďalší semester je za nami a s jeho zakončením prichádza
aj letné vydanie Public Policy News. V čísle predstavuje-
„ Konflikt záujmov na me habilitačnú prácu doc. Ing. Emílie Sičákovej-Beblavej,
Slovensku PhD., ktorá sa venovala téme konfliktu záujmov, korupcii
2; a lobingu a definovaniu rozdielov medzi týmito pojmami,
„ Frank Fischer: komparatívnej analýze verejnej politiky v oblasti konflik-
Reframing Public tu záujmov a definovaniu odporúčaní pre verejnú politiku
Policy v tejto oblasti na Slovensku.
4; V rámci rubriky Z knižnice verejnej politiky prinášame re-
„ Infoservis ÚVP, cenziu publikácie Franka Fischera: Reframing Public Policy
konferencie, venovanej diskurzívnej politike, ktorá môže byť zaujímavou
publikácie oblasťou analýzy a veľkou výzvou pre akademikov aj prakti-
7; kov i v slovenskom kontexte.
„ Regionalisti výročne Záver letného semestra nám priniesol nových absolventov,
v Pécsi ktorí úspešne zvládli štátne skúšky a obhajoby záverečných
9; prác, k čomu im srdečne blahoželáme a prajeme veľa úspe-
„ Vo Varšave o verejnej chov. Zároveň držíme palce študentom, ktorí sa rozhodli
správe pre augustový termín štátnic.
11; Z noviniek ÚVPaE v tomto čísle prinášame informácie
o novej publikácii venovanej integrácii migrantov, na ktorej
„ Rozhovor s prof.
PhDr. Františkom
sa podieľali aj naši doktorandi, ako aj o účasti členov Ústavu
Ochranom, DrSc. na početných domácich a zahraničných odborných konfe-
12; renciách.
Prinášame taktiež rozhovor s významným českým profeso-
„ Katedra veřejných
rom PhDr. Františkom Ochranom, DrSc. nielen o kompa-
financí Fakulty
financií a účetnictví rácii využitia teórie a praxe vo verejnej politike, či používa-
Vysoké školy nia manažérskych metód vo verejnom sektore v Čechách
ekonomické v Prahe a na Slovensku. Predstavujeme tiež pracovisko, v rámci kto-
19; rého pán profesor pôsobí, Katedru veřejných financí Fakul-
ty finaní a účetnictví VŠE v Prahe.
Prajeme vám krásne leto a príjemné čítanie!

Konflikt záujmov na Slovensku
Public Policy News * 2/2010

doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.
Moja habilitačná práca sa primárne venuje technikou presadzovania záujmov a definuje,
problematike konfliktu záujmov. Keďže vo kedy je lobing legitímny. Samotný konflikt
verejnej diskusii sa často zamieňajú pojmy záujmov je situácia, ktorá vzniká vždy, keď
konflikt záujmov, korupcia a lobing, ktoré pri výkone zverenej verejnej funkcie nastane
síce navzájom súvisia, ale nie sú identické, možnosť uprednostniť osobný záujem decizo-
vymedzenie uvedených konceptov a určenie ra pred verejným záujmom. Problémovým je
rozdielov medzi nimi bolo jej hlavným cieľom. v danom kontexte definovanie verejného záuj-
Popri teoretickej konceptualizácii uvedených mu. Preto viacerí odborníci venujúci sa danej
pojmov bola ďalším cieľom mojej habilitačnej problematike odporúčajú reguláciu konfliktu
práce komparatívna analýza verejnej politiky záujmov konkrétnych predstaviteľov verej-
v oblasti konfliktu záujmov a definovanie od- ného sektora. Vychádzajúc z komparatívnej
porúčaní pre verejnú politiku v skúmanej ob- analýzy regulácie konfliktu záujmov ministrov
lasti na Slovensku. a poslancov vo Veľkej Británii, Kalifornii a Ka-
Predmetom mojej habilitačnej práce bola ak- nade (federálna úroveň) v závere predkladám
tuálna téma, ktorá nebola doteraz podrobne odporúčania pre verejnú politiku v oblasti
spracovaná v slovenskom akademickom pro- problematiky konfliktu záujmov.
stredí. Z daného hľadiska preto môže táto ha- Vo verejnej diskusii sa často zamieňajú pojmy
bilitačná práca predstavovať základ pre ďalšie konflikt záujmov, korupcia a lobing, ktoré síce
spracovanie uvedenej problematiky v akade- navzájom súvisia, ale nie sú identické. Preto sa
Štúdia: Konflikt záujmov na Slovensku

mickom prostredí na Slovensku. Prínos habili- v prvej časti mojej habilitačnej práce venujem
tačnej práce vnímam aj v predložení konkrét- definovaniu pojmu korupcia z rôznych hľadísk
nych odporúčaní pre verejnú politiku v oblasti a vychádzam z článku Sičáková-Beblavá, E. –
regulácie konfliktu záujmov na Slovensku. Beblavý, M.: Prístupy k definovaniu korupcie.
V rámci tejto habilitačnej práce som použi- Sociológia, v. 39, no. 4, 2007, s. 316 – 336.
la viaceré výskumné metódy. Okrem analýzy Daný článok predkladá všeobecné definície
a interpretácie som pracovala s komparáciou korupcie, pričom zároveň definuje tento feno-
a syntézou. Venovala som sa komparácii re- mén z rôznych hľadísk. Prikláňam sa k definí-
gulácie problematiky konfliktu záujmov vo cii korupcie podľa Bardhana (1996), kedy pri
vybraných krajinách a analýze napríklad pri korupcii vo verejnom sektore ide o zneužitie
definovaní lobingu a určení rozdielov medzi verejného úradu na súkromný prospech. Túto
skúmanými konceptmi. Syntézu som použi- veľmi všeobecnú definíciu korupcie vo verej-
la napríklad pri vytváraní typológie korupcie nom sektore spopularizovala najmä Svetová
a návrhov na reguláciu konfliktu záujmov na banka. Presnejšie J. Nye (1967) hovorí o sprá-
Slovensku. vaní, ktoré sa odkláňa od formálnych povin-
Habilitačná práca bola vytvorená z piatich vý- ností a obmedzení verejnej služby kvôli prospe-
skumných prác, kde som bola jedinou autor- chu finančného, statusového alebo osobného
kou alebo spoluautorkou. charakteru. Tento výrok zahŕňa situácie, keď
V rámci teoretickej konceptualizácie pojmu porušením pravidiel profituje úradník a/alebo
korupcia predstavujem všeobecné definície jemu blízke osoby. Zároveň článok obsahuje
korupcie, ako aj typológiu korupcie z hľadis- typológiu korupcie z hľadiska oblastí, ktoré sú
ka viacerých kritérií. Uvádzam, že v porovnaní zasiahnuté korupciou – podľa priamosti dopa-
s konfliktom záujmov a korupciou je lobing du na občana, ďalej podľa úrovne organizácie
2

korupčných aktivít, podľa prítomnosti krádeže vytvára vhodné podmienky na to, aby k zne-
verejného majetku, podľa náhodnosti výskytu užitiu zverenej moci došlo. Konflikt záujmov
korupcie, vzťahu korumpovaného a korum- decizora je signálom toho, že môže dôjsť ku
pujúceho, formy a miery reciprocity, podľa korupcii, preto je potrebné venovať pozornosť
vzťahu elity a masy, ďalej podľa motivácií ko- jednotlivým decizorom a situáciám, keď sú
rumpujúceho a motivácií korumpovaného. v konflikte záujmov.
Korupčné transakcie sa líšia podľa dopadov Tretia časť habilitačnej práce obsahuje výňatok
na občanov a podľa tohto kritéria rozlišujeme z monografie Beblavý, M. – Sičáková-Beblavá,
veľkú a malú korupciu. Vo verejnom sektore E.: Inštitucionálne dilemy pri zabezpečovaní
rozlišujeme administratívnu a politickú ko- služieb. Transparency International Slovensko,
rupciu, pričom veľká korupcia sa môže usku- 2006, ktorý je doplnený komentárom k vzťa-
točňovať aj na administratívnej aj na politickej hu verejná politika – lobing – korupcia. Pou-
úrovni správy vecí verejných. Líšia sa motivá- kazujem na rozdiely medzi lobingom a korup-
cie korumpujúceho (korupcia s cieľom vyrov- ciou. Zároveň sa venujem vplyvu samotného
návania ponuky a dopytu, s cieľom znižovania lobingu na tvorbu a implementáciu verejnej
nákladov, s cieľom umožnenia kriminálnych politiky, ako aj na zlyhania štátu a trhu. Pri-
aktivít a korupcia ako motivačný prvok) a ko- chádzam k záveru, že korupcia a lobing sú
rumpovaného, kedy rozlišujeme medzi korup- odlišnými spoločenskými javmi a opieram sa
ciou z núdze a korupciou z nenásytnosti. Ku pritom o odbornú terminológiu Inštitútu Sve-
korupcii môže dochádzať vo vnútri verejnej tovej banky (World Bank Institute).
organizácie medzi jej zamestnancami, ako Vo štvrtej časti habilititačnej práce sa bližšie
aj medzi zamestnancami a občanmi, ktorí sa venujem samotnému konfliktu záujmov. Pred-

na úrad obracajú. Podľa náhodnosti výskytu kladám časť výskumnej práce Sičáková-Bebla-
korupcie rozlišujeme medzi individuálnou vá, E.: Teoretický pohľad na problematiku
a systémovou korupciou. V rámci definovania konfliktu záujmov. In: Sičáková-Beblavá, E. –
typov korupcie podľa kritéria miery reciproci- Nechala, P.: Aby nevládol len súkromný záu-
ty sa dotýkam pojmu klientelizmus, pričom jem. Transparency International Slovensko,
rozlišujem medzi horizontálnym, partnerským 2008, ktorá sa venuje teoretickému pohľadu
klientelizmom a vzťahom patrón – klient, kde na problematiku konfliktu záujmov. Pracujem
patrí aj politický klientelizmus. s pojmom verejný záujem, s ktorým sa decizor
Na dokreslenie problematiky korupcie a jej vo verejnom sektore môže dostať do rozporu
rôznych podôb v druhej časti mojej habi- pri výkone zverenej verejnej úlohy. Poukazu-
litačnej práce predkladám prácu, ktorá je jem však na zložitosť definovania verejného
výňatkom z publikácie Zemanovičová, D. – záujmu. Môžeme ho napríklad definovať ako
Beblavá, E.: Krajinka rovných a rovnejších. záujem, ktorý tí, čo svedomito vykonávajú
Kalligram, 2004. Vymedzujem pojem úpla- zverenú moc, považujú za najvhodnejší pre
tok, pričom ukazujem, že úplatok nemusí mať všeobecné dobro spoločnosti. Ďalej sa stretne-
len finančný charakter tak, ako je to napríklad me s ponímaním verejného záujmu ako záuj-
v prípade partnerského klientelizmu alebo po- mu väčšieho počtu obyvateľov, spoločného zá-
litického klientelizmu. ujmu, súčtu individuálnych záujmov či výrazu
Pri každej korupčnej transakcii dochádza pre pluralitu záujmov. Obsah tohto pojmu
k zneužitiu zverenej moci na osobný prospech. vymedzujú aj kultúrne rozdiely a pre koncept
Forma úplatku môže byť rôzna. Konflikt zá- verejného záujmu existujú určité limity. Odliš-
ujmov ale nevyhnutne nemusí znamenať ne sa na koncept verejného záujmu pozerajú
korupciu, avšak predstavuje situáciu, ktorá jednotlivé spoločenskovedné odbory a v rámci
3

nich jednotlivé školy. Preto predkladám po- fliktu záujmov sa venujem viacerým aspektom

hľady ekonómie, politickej filozofie a práva na tejto problematiky, medzi ktoré patria povin-
tento koncept. nosti a obmedzenia verejných funkcionárov,
Zároveň v piatej časti tejto habilitačnej práce postzamestanecké obmedzenia, majetkové pri-
predkladám komparatívnu analýzu riešenia znania, dozorujúce inštitúcie, sankcie a odpo-
konfliktu záujmov členov vlády a príslušného rúčania pre Slovensko.
parlamentu v krajinách, v ktorých je rozsah V závere sa venujem zhrnutiu jednotlivých
korupcie podľa Indexu vnímania korupcie zistení, ktorými sa naplnili ciele habilitačnej
nižší ako na Slovensku, a navrhuje základné práce, a zároveň prekladám odporúčania pre
konceptuálne východiská riešenia konfliktu verejnú politiku v oblasti regulácie konfliktu
záujmov vo verejnom sektore na Slovensku. záujmov na Slovensku.
Ide o nasledovné krajiny: Veľká Británia, Kali-
fornia a Kanada. V rámci analýzy riešenia kon- doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.

Frank Fischer: Reframing Public Policy
Mgr. Zuzana Očenášová
Frank Fischer: Reframing Public Policy: Di- Tento pohľad vychádza z toho, že v dnešnej
scursive Politics and Deliberative Practices. spoločnosti, v ktorej neexistuje jednotný, do-
Oxford University Press, 2003. minantný smer, ale je pre ňu príznačná plu-
Prekladať anglické odborné termíny do sloven- ralita názorov a skupín, ktoré ich zastávajú, je

činy býva väčšinou ťažkým orieškom a často sa tento postup jediným spôsobom, ako dosiah-
stáva, že tým najlepším riešením je posloven- nuť legitímne rozhodnutia. Publikácia Franka
čenie anglického termínu. Terminológia totiž Fischera však nie je len o participatívnej de-
v sebe nenesie len lingvistický význam, ale aj mokracii, ako by sa z predchádzajúcej definície
kontext, v akom sa používa. Doslovné prekla- mohlo zdať, ale venuje sa najmä rôznym me-
dy jednotlivých slov v slovenčine často vyze- tódam diskurzívnej analýzy, konštruktivistic-
rajú zábavne práve preto, že by ste dané slovo kému vedeckému smeru, ktorý v posledných
v kontexte, v akom je používané, v slovenči- desaťročiach preniká aj do oblasti analýzy ve-
ne nikdy nepoužili. Nakoniec, kľúčové slovo rejnej politiky.
v názve „diskurz“ je aj do angličtiny prebrané Frank Fischer prednáša politické vedy na Rut-
z francúzštiny. Zatiaľ čo termín diskurz je už gers University v New Jersey. Venuje sa najmä
v slovenčine pevne zakotvený, termín „delibe- analýze verejnej politiky, diskurzívnej analýze
ratívny“ referujúci k verejnej diskusii je známy a teórii demokracie. V roku 1999 dostal Ha-
o niečo menej. rold Lasswell Award of the Policy Studies Or-
Diskurzívna alebo deliberatívna politika ganization udeľovanú za výrazný prínos k po-
predpokladá, že politickí a spoločenskí akté- chopeniu obsahu a procesov verejnej politiky.
ri namiesto toho, aby len presadzovali svoje Prerámcovanie verejnej politiky zhrňuje a po-
pôvodné, často izolované, záujmy, navzájom pisuje diskurzívne prístupy k analýze verejnej
komunikujú, zdôvodňujú svoje postoje vo politiky a reflektuje ako tieto prístupy menia
vzájomnej diskusii a sú pripravení ich prehod- postavenie analytika alebo analytičky v pro-
nocovať na základe oprávnených argumen- cese verejnej politiky a ich potenciálnu rolu
tov ďalších diskutujúcich (Habermas, 1992). v participatívnej/deliberatívnej demokracii.

4

Diskurzívna analýza je do istej miery stále ľudských práv alebo rovnosti príležitostí. Už
menšinovým, hoci progresívne sa rozvíjajúcim samotný výber toho, čo sa chápe ako problém
smerom analýzy verejnej politiky. Aj z týchto verejnej politiky a ako sa tento problém defi-
dôvodov je Fischerova publikácia akousi obha- nuje je daný oveľa viac spoločenským kontex-
jobou týchto metód a je písaná v konfrontácii tom, než ozajstnou nutnosťou nejaký problém
s dominujúcimi empirickými a technický- riešiť. Ešte pred niekoľkými desaťročiami vi-
mi modelmi. Fischer popisuje teoretické vý- aceré z dnešných environmentálnych problé-
chodiská diskurzívnej analýzy vychádzajúcej mov neexistovali nie preto, že sú v životnom
najmä z Foucaulta a Habermasa, poukazuje prostredí novinkou, ale jednoducho preto, že
na chápanie problémov verejnej politiky ako ako problémy vôbec neboli vnímané. Diskur-
sociálnych konštruktov a úlohu interpretácie zívne prístupy k analýze verejnej politiky sa
a rozprávania v tvorbe a implementácii verej- teda sústreďujú jednak na to, ako sú konštruo-
nej politiky. Venuje sa tiež konkrétnym metó- vané problémy, ktorým sa verejná politika ve-
dam, ako z tohto smeru pristupovať k analýze nuje, akými diskurzami sú rámcované, ako sú
verejnej politiky a ilustruje ich na viacerých prezentované a interpretované a jednak na in-
príkladoch z americkej i európskej literatúry. terakciu jednotlivých aktérov, pričom ich po-
Fischer poukazuje na limity prevládajúcich zície nie sú stabilne definované, ale sú konštru-
empiristických a racionalistických prístupov, ované ich vzájomnými akciami a rozprávaním
ktoré v analýze presne zadefinujú premen- v rámci diskurzu alebo diskurzov. Napríklad
né a skúmajú vzťahy medzi nimi očakávajúc pozícia vedy, ako autority, ktorá prináša rieše-
jednoznačné, dokázateľné výsledky. Z pohľa- nia problémov, je málokedy spochybňovaná,
du konštruktivizmu a post-empirizmu tento hoci samotný problém a jeho riešenie sa ved-

Z knižnice verejnej politiky
prístup ignoruje samotnú podstatu verejnej cov a vedkýň nemusí vôbec dotýkať, na rozdiel
politiky, ktorá nie je nemenným, jasne defino- od pozície tých, ktorí sú samotným subjektom
vaným procesom s racionálne reagujúcimi ak- problému, býva braná do úvahy oveľa zried-
térmi, ale zložitou interakciou aktérov, spolo- kavejšie. Nehovoriac už o tom, že aj spomedzi
čenského diskurzu a reality, ktoré sa navzájom vedeckých záverov máme tendenciu vyberať
ovplyvňujú a konštruujú. Chápaním procesov tie, ktoré viac zapadajú do nášho pohľadu na
politík ako jednotiek, ktoré sa dajú objektív- fungovanie sveta. Príkladom môžu byť rôzne
ne skúmať, sa ignorujú dôležité komponenty postoje k znižovaniu CO2, kde sa obidve stra-
a faktory, ktoré na ne vplývajú. Ako príklad ny, zástancovia aj odporcovia, odvolávajú na
Fischer (2003, 141) uvádza tvorbu rozpočtu, vedecké poznatky.
ktorá nie je len jednoduchým výpočtom akti- Fischer sa však neobmedzuje len na popis
vít, ktoré treba financovať a ich pretavením do odlišných východísk medzi racionalistickými
jednotlivých položiek, ale pri jeho vytváraní a konštruktivistickými smermi, ale popisuje
berú aktéri do úvahy aj faktory mimo samot- aj konkrétne príklady ako diskurzívne prístu-
ného rozpočtovania (politická vôľa, ďalšie po- py využiť pri analýze verejnej politiky. Fischer
žiadavky na financujúce teleso a pod.). Tvorba popisuje 4 typy diskurzu, ktorým by sa diskur-
verejných politík tak nie je len racionálnym zívna analýza mala venovať pri vyhodnocovaní
rozhodovaním o prioritách, ale je do výraznej verejných politík. Prvým je technicko-analy-
miery ovplyvnená kontextom, v ktorom sa tický, teda nakoľko program splnil stanovené
odohráva ako i chápaním reality samotných ciele. Druhým je kontextový, či bol program
aktérov. Iné ciele politík stanoví aktér, ktorý je relevantný pre riešenie daného problému
orientovaný na trhovú ekonomiku a iné aktér, v danom prostredí. Ďalšou úrovňou je syste-
ktorý sa na ten istý problém pozerá z pohľadu mický diskurz, ktorý sa zameriava na to, aký
5

politiky a jej vyjednávanie) a pripra-

venou naráciou, ktorou je politika
prezentovaná verejnosti. Tieto dve
narácie môžu byť aj pri tej istej po-
litike výrazne odlišné a zo samotnej
analýzy druhého typu (napríklad
analýza dôvodovej správy k zákonom
alebo tlačových správ) sa o procese
tvorby verejnej politiky dá dozvedieť
len málo a treba využiť iné metódy
(sledovanie diskusií, rozhovory, ana-
lýzy záznamov z rokovaní a pod.).
Pri interpretatívnej analýze je prvým
krokom identifikácia tzv. „issue ne-
tworks“, sietí aktérov, ktorí sa k da-
nému problému vyjadrujú a majú zá-
ujem ho riešiť alebo neriešiť. Ďalším
dôležitým krokom je identifikácia
artefaktov, ktoré symbolicky repre-
zentujú zmysel problému (hodnoty,
presvedčenie a emócie) pre jednotli-
vých členov sietí. Úlohou analytika
Z knižnice verejnej politiky

alebo analytičky je potom vyskladať
skladačku rôznych spoločenských
a politických akcií a ich významov.
Podobne ako pri naratívnej analýze,
aj pri interpretatívnom prístupe je
dôležitý kontext a to nielen kontext
mal daný program dopad na celkový systém, samotnej verejnej politiky, ale i samotnej ana-
v ktorom fungoval (napríklad na sociálny sys- lýzy (čo sa od nej očakáva a ako to ovplyvní
tém alebo na oblasť rovnosti príležitostí). Po- možné výsledky). Fischer zdôrazňuje, že dis-
sledná úroveň je ideologická – teda zamerať kurzívna analýza kladie na výskumníčky a vý-
sa na normy a ideológie, ktoré stáli za daným skumníkov náročnejšie predpoklady, keďže
programom a nakoľko mohol spochybňovať analýza je oveľa komplexnejšia a zahŕňa nielen
existujúci systém (napríklad, prečo sa o iných skúmanie empirických dát a situačný kontext
druhoch riešení ani len neuvažovalo). Ďalšou predmetu analýzy, ale aj reflexiu úlohy in-
z diskurzívnych metód je naratívna analýza, terpretácie jednak zo strany aktérov, ktorí sa
ktorá sa sústredí na identifikáciu hlavných verejnej politiky zúčastnili, ale i zo strany vý-
narácií, ktorými je nejaký problém verejnej skumníka, ktorý musí reflektovať svoj vlastný
politiky organizovaný. Tento prístup sa sú- pohľad na problém.
stredí na hľadanie logiky medzi jednotlivými Posledná časť publikácie sa venuje tomu, akým
elementmi narácie (aktéri, kontext, samotná spôsobom sa mení pozícia analytičky alebo
akcia a význam, ktorí jej aktéri prikladajú). analytika používajúcich konštuktivistické
Czarniwska (2002) rozlišuje medzi dvomi typ- prístupy pri tvorbe verejnej politiky. Zatiaľ čo
mi narácií – naráciou v procese (formulácia pri empirickom prístupe existuje disproporcia
6

medzi analytickým výstupom (jedna správna chcú, komunikovať tieto postoje a stimulovať
odpoveď) a potrebami politikov, ktorí musia hľadanie alternatív. Táto nová úloha analýzy
spájať viacero perspektív, konštruktivistický v procese verejnej politiky je úzko spätá s chá-
prístup môže tento rozpor preklenúť. Pri po- paním verejnej politiky ako konsenzuálnej, na-
hľade na tvorbu verejnej politiky ako na ko- príklad v kontexte deliberatívnej demokracie.
munikačný model, dialóg medzi súťažiacimi Práve jej popisu sa venuje záverečná kapitola
pozíciami a naráciami, je úloha tvorcu verejnej knihy. Fischer nachádza konkrétne praktické
politiky podobná úlohe sudcu, ktorý má roz- príklady deliberatívnych prístupov v nových
hodnúť o najspravodlivejšom postupe. Rozho- sociálnych hnutiach alebo v oblasti komunit-
dovanie nie je hľadaním toho, čo je správne ného plánovania.
alebo nesprávne, ale zisťovaním čo je viac alebo Diskurzívna analýza verejnej politiky je v slo-
menej presvedčivé. Úlohou analýzy by potom venskom kontexte veľkou výzvou, keďže tieto
mohlo byť nájsť jednotlivé narácie, „preložiť“ prístupy sa u nás využívajú skôr v iných sociál-
ich do argumentov a zabezpečiť, aby boli rov- nych vedách ako antropológia, filozofia alebo
nocenne prezentované. Fischer tento posun politológia. Mohla by však ponúknuť zaujíma-
nazýva „argumentačným zvratom“, pri kto- vý pohľad na to, akými diskurzmi je verejná
rom sa skúmajú najskôr narácie a argumenty politika formovaná a ktorým aktérom tieto
a až potom sa hľadajú empirické dôkazy, ktoré diskurzy „povoľujú“ podieľať sa na jej formu-
ich podporujú. Týmto prístupom sa vyhne se- lácii a hľadaní riešení. Prerámcovanie verejnej
lektívnemu prístupu k výberu dát a perspektív, politiky tak môže slúžiť ako odrazový mostík
ktorý je vyčítaný racionalistickým prístupom. k týmto metódam pre kohokoľvek, kto by sa
Expertka alebo expert na verejnú politiku by im chcel venovať.

Z knižnice verejnej politiky/Infoservis
teda mohli fungovať ako facilitátori pri uvedo- Mgr. Zuzana Očenášová
movaní si toho, čo jednotliví aktéri v sieťach

Infoservis ÚVP, konferencie, publikácie

Uplynulý štvrťrok na ÚVPE sa niesol v duchu
štátnych skúšok, resp. obhajoby diplomovej
ukončenia letného semestra (1. polovica mája)
práce v 2. termíne štátnic. Takisto srdečne bla-
a záverečných štátnych skúšok. Podarilo sahoželáme novým absolventom bakalárskeho
nám tiež vydať novú publikáciu zameranú naštudijneho programu Aplikovaná ekonómia
migračnú politiku SR. a teritoriálne štúdiá, ktorí v júni tiež úspešne
zvládli štátne skúšky a teší nás, že s niektorými
„ Noví absolventi programu z nich sa stretneme na magisterskom štúdiu.
Verejná politika „

V termíne 1. – 3. júna 2010 sa na ÚVPE ko-
nali prvé tohtoročné záverečné štátne skúšky. „ Nová publikácia ÚVPE: Inte-
V magisterskom stupni študijného programu grácia migrantov – vieme, čo
chceme?
verejná politika štúdium úspešne ukončili
ôsmi študenti, ktorým aj touto cestou blahože- V januári 2010 vo vydavateľstve Adin vyšla
láme! Ďalší študenti budú môcť rozšíriť absol- nová publikácia pod názvom Integrácia mig-
ventské rady už koncom augusta, po zvládnutí rantov – vieme, čo chceme?: Procesy integrácie
7

migrantov na Slovensku po vstupe do EÚ. Jej tatívneho a sociálneho výskumu. Ústav ve-

editormi sú Michal Vašečka a Ctibor Košťál. rejnej politiky FSEV UK bol na konferencii
Do tejto publikácie prispeli aj dvaja členovia zastúpený študentkou doktorandského štúdia
tímu ÚVPE – Alexandra Poláková-Suchalová Zuzanou Očenášovou, ktorá vystúpila s prí-
a Juraj Mišina. Ambíciou publikácie je prispieť spevkom Europeanizácia politík rodovej rov-
ku skvalitňovaniu tvorby integračnej politiky nosti cez “oko ihly” Česka, Slovenska a Litvy:
vychádzajúcej z odborných aktuálnych in- kognitívny prístup.
formácií o stave migrácie v SR, jej trendoch, Konferenciu organizovali Inštitút politických
príležitostiach a prekážkach identifikovaných štúdií Sciences Po Grenoble, École national
expertmi na základe výskumu a skúseností des travaux public de l’etat, Francúzska asociá-
iných krajín. cia politických vied a Medzinárodná asociácia
„ politických vied.
„
„ 5. Medzinárodná konferencia Prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. sa od 21.
o interpretatívnej analýze do 23. júna 2010 zúčastnila 2. medzinárodnej
verejnej politiky vedeckej konferencie „E- GOVERNANCE“
v Sofii (Bulharsko). Konferencia bola zame-
V dňoch 23.-25. júna sa v Grenobli konala raná na vzdelávanie v oblasti e-governmentu.
Medzinárodná konferencia o interpretatív-
„
nej analýze verejnej politiky. Interpretatívny
výskum slúži ako protiklad k pozitivistickým Doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD. sa
a normatívnym prístupom v záujme meto- ako členka poradného výboru organizácie
Infoservis ÚVP

dologického pluralizmu a snahy komplexne Rozvojového programu OSN Regional Centre
popísať procesy a subjekty verejnej politiky. for Public Administration Reform v termíne
Interpretatívne metódy sa zaoberajú význa- 31. máj – 3. jún 2010 zúčastnila tréningu pre
mom, historickými a spoločenskými kontexta- členov tohto výboru v Turíne (Taliansko). Tré-
mi a rétorickými a diskurzívnymi praktikami. ning bol zameraný na rozvoj zručností v ria-
Zahŕňajú množstvo prístupov, ktoré sa snažia dení medzinárodných projektov a tzv. results-
o vysvetlenie súčasných výziev verejnej politi- based management.
ky akými sú ekonomická a environmentálna „
kríza, participatívna demokracia alebo vzťa- V termíne 20. – 25. apríla 2010 sa Darina
hom medzi verejnou politikou, legitimitou Ondrušová zúčastnila Akadémie solidarity
a mocou. v poľskom Gdansku. Cieľom akadémie bolo
Konferencia o interpretatívnej analýze verej- priblížiť tradíciu hnutia Solidarita, jej rôzne
nej politiky sa konala už piaty krát a francúz- aspekty (ekonomické, politické, filozofické)
sky Grenoble nasledoval Birmingham (2006), a aplikovateľnosť tejto skúsenosti v súčasnos-
Amsterdam (2007), Essex (2008) a Kassel ti. Akadémie sa zúčastnili mladí výskumníci
(2009). Konferencie sa zúčastnili veľké mená a aktivisti z viacerých krajín strednej a východ-
interpretatívnych prístupov k verejnej politi- nej Európy (Maďarsko, Ukrajina, Bielorusko,
ke ako Frank Fisher, Mark Bevir, Dvora Ya- Lotyšsko, Poľsko...), ktorí spolu o týchto otáz-
now, Vivien A. Schmidt alebo politický filozof kach diskutovali v rámci viacerých worksho-
Bruno Latour. Počas konferencie sa uskutoč- pov.
nilo 41 panelov, ktoré sa zaoberali rôznymi Okrem toho bolo podujatie výnimočné pod-
problémami verejnej politiky, spájali ich však netnými prednáškami významných osobností
podobné metodologické východiská interpre- hnutia Solidarita a poľskej politickej scény,
8

medzi inými Janusza Lewandowskeho – ko- diskutovať a porovnávať americkú a európsku
misára EÚ pre rozpočet a finančné plánova- skúsenosť demokracie, odvolávajúc sa tak na
nie, Jana Krzysztofa Bieleckeho – poľského klasikov politickej filozofie (Alexis de Tocque-
premiéra r. 1991, či Mirosławy Grabowskej, ville), ako aj na odborníkov z iných oblastí.
významnej sociologičky pôsobiacej na Varšav- Medzi hlavných prednášajúcich patrili ame-
skej univerzite. rický ekonóm Prof. Michael Novak (American
„ Enterprise Institute – public policy think tank,
Darina Ondrušová sa tiež zúčastnila seminára Washington, D.C.), či Dr. Robert Royal (Fai-
o slobodnej spoločnosti (Free society seminar), th and Reason Institute, Washington, D.C.).
ktorý sa konal od 1. do 10. júla v Bratislave Aktuálne politické dianie na Slovensku, ako aj
a bol určený pre slovenských a amerických štu- v krajinách V4 priblížil hosťujúci prednášajúci
dentov a mladých výskumníkov. Cieľom bolo Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky.

Regionalisti výročne v Pécsi
PhDr. Daniel Klimovský, PhD.
V dňoch 24. – 26. mája tohto roku organi- gres, na ktorom sa zúčastní napríklad aj nosi-
zovala Regional Studies Association pod ná- teľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2008,
zvom „Regional Responses and Global Shifts: Paul Krugman, sám som bol veľmi zvedavý,

Infoservis ÚVP/konferencie
Actors, Institutions and Organisations“ svoju koho všetkého pritiahne konferencia v Pécsi.
výročnú konferenciu v maďarskom Pécsi. Išlo V tomto kontexte som však bol príjemne pre-
o veľkú medzinárodnú vedeckú konferenciu kvapený. Zo známych tvárí, ktoré bolo možné
a celkovo sa na nej zúčastnilo viac než päťsto na tejto konferencii stretnúť, je vhodné uviesť
účastníkov, čo predstavuje v histórii výročných napríklad Johna Bachtlera, Arneho Isaksena,
konferencií tejto organizácie rekord. Petra de Souzu, Grzegorza Gorzelaka, Franza
Blízkosť Pécsu vo mne vyvolávala dojem, že Toedtlinga či Johna Gibneya.
by som tam mal stretnúť mnoho slovenských I keď kvalita príspevkov oscilovala vo väčšine
kolegov, no opak bol pravdou. Okrem mňa, prípadov okolo priemernej úrovne, účasť na
profesora Ota Hudeca a docentky Nataše tejto konferencii považujem za prínosnú, a to
Urbančíkovej (všetci sme reprezentovali Ka- hneď z niekoľkých dôvodov.
tedru regionálnych vied a manažmentu Eko- Po prvé, na konferencii sa zúčastnili odborníci
nomickej fakulty TU v Košiciach) sa na tejto z celej Európy a výmena poznatkov i skúsenos-
konferencii zúčastnilo už iba pár jednotlivcov tí bola skutočne intenzívna. Mnoho účastní-
zo Slovenska, čo nie je práve najlepšia vizitka kov si našlo čas i na diskusiu o možných spo-
pre našich regionalistov. Ale táto téma nie je ločných projektových aktivitách, čo význam
predmetom tejto krátkej správy, takže ju ďalej celého podujatia jednoznačne podčiarkuje.
nebudem rozvíjať... Po druhé, organizačne bola táto konferencia
Regional Studies Association predstavuje kon- zvládnutá na veľmi dobrej úrovni. Sekretari-
kurenta pre Regional Science Association In- át Regional Studies Association sa v období
ternationally a vzhľadom na to, že druhá zo konania konferencie „presťahoval“ z Veľkej
spomínaných organizácií v auguste tohto roku Británie do Maďarska a spolu s miestnymi or-
organizuje vo Švédsku svoj 50. výročný kon- ganizátormi vytvorili efektívne fungujúci tím.

9

Informácie o konferenciách

Zľava: Peter Heil, John Bachtler a Dirk Ahner (foto: Regional Studies Association)

Rýchla a bezproblémová komunikácia, flexi- V závere si dovolím uviesť jednu zaujímavosť.
bilné hľadanie ad hoc riešení pri atypických Výber Pécsu som od začiatku považoval za lo-
požiadavkách či problémoch, ochota pomôcť gický. Pécs v tomto roku požíva titul Európske-
– to je iba niekoľko skutočností, vďaka ktorým ho hlavného mesta kultúry a to je prirodzene
môže byť organizácia konferencie považovaná spojené s problematikou regionálneho rozvoja.
za veľmi dobrú. Táto konferencia bola dokonca uvádzaná ako
Po tretie, všetko podstatné sa dialo pod jednou oficiálne podujatie projektu Európskeho hlav-
strechou, čo uľahčovalo orientáciu účastníkov ného mesta kultúry, pričom spolupracujúcim
konferencie, a zároveň im umožňovalo v čase subjektom bola aj miestna samospráva (analo-
prestávok stretávať aj tých, ktorí sa zúčastňo- gicky teda uvažujem, že v roku 2013 bude Ka-
vali iných sekcií. tedra regionálnych vied a manažmentu Ekono-
No a po štvrté, vydarené boli tiež spoločenské mickej fakulty TU v Košiciach organizovať už
podujatia, ktoré k takýmto medzinárodným piaty ročník „Central European Conference in
konferenciám neodmysliteľne patria. Jediným Regional Science“ a nechám sa prekvapiť, aká
tienistým miestom tak zostalo nie celkom naj- bude ochota zaradiť toto podujatie medzi ofi-
lepšie zvládnutie veľkého záujmu o ochutnáv- ciálne podujatia realizované v rámci projektu
ku miestnych vín. Atmosféra medzi účastník- Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice
mi však bola pozitívna a tak celkový dojem z 2013). Pécsu pomohlo nesporne i to, že pa-
konferencie je kladný. trí medzi kľúčové maďarské centrá rozvíjajúce
regionalistiku. V tomto kontexte však trochu

10

zvláštne pôsobilo nepretržité ospravedlňovanie katiny či kopce som mal pocit, že pri výstavbe
sa miestnych organizátorov za to, že v centre tých tunelov museli úmyselne kopať smerom
mesta dodnes prebiehajú rekonštrukčné práce. nadol, aby sa tie tunely vôbec dali postaviť. Ale
Pre mňa osobne však bol šokom pohľad na tu- ako sa vraví, proti gustu žiadny dišputát...
nely, ktoré boli v súvislosti s prípravami na rok Daniel Klimovský
2010 postavené na ceste spájajúcej Budapešť Katedra regionálnych vied a manažmentu
a Pécs. Ako človek zvyknutý dívať sa na pahor- Ekonomická fakulta TU v Košiciach

Vo Varšave o verejnej správe
Network of Institutes and Schools of Public poznámku. Organizátori týchto konferencií
Administration in Central and Eastern Europe sa snažia, aby príspevky mali nejakú vodiacu
(NISPAcee) zorganizovala v dňoch 12. – 14. líniu a aby sa aspoň čiastočne prelínali svoji-
mája tohto roku svoju 18. výročnú konferen- mi témami. V tomto roku organizátori zvolili
ciu. Ako miesto konania bola vybraná Varšava tému „Verejná správa v čase krízy“, čo podľa
a titul konferencie znel „Public Administrati- mňa nebolo najšťastnejšie rozhodnutie. Po
on in Times of Crisis“. prvé, je otázka, nakoľko rýchlo a flexibilne
Výročné konferencie NISPAcee patria spolu možno v spoločenských vedách zachytiť taký
s výročnými konferenciami European Group fenomén, akým je kríza. O jej dopadoch sa

Informácie o konferenciách
of Public Administration už niekoľko rokov totiž bude hovoriť ešte niekoľko najbližších ro-
medzi to najlepšie, čo sa v oblasti verejnej sprá- kov. Po druhé, z názvu a vzhľadom na tradíciu
vy a súvisiacich vedeckých disciplín organizu- určovania týchto názvov implicitne vyplýva, že
je na európskom kontinente. Jednoznačne to organizátori nerátajú, že kríza potrvá aj ďalší
potvrdzuje účasť takých hviezd, akými sú Guy rok. Ibaže by nasledujúcu konferenciu preme-
Peters, Gyorgy Jenei, Allen Rosenbaum, Mar- novali promptne na „Verejná správa v ďalšom
ga Pröhl, Michiel de Vries, Wolfgang Drech- roku krízy“... A po tretie, názov konferencie sa
sler, Theo van der Krogt, Georg Sootla, Pawel stáva akousi slepou mantrou, vďaka ktorej sú
Swianiewicz, Donald Fuller a podobne. Spo- autori príspevkov „nútení“, aby svoje príspev-
menúť však na tomto mieste musím aj profe- ky orientovali na tému konferencie. Na jednej
sora Juraja Nemca z Banskej Bystrice, ktorý strane tejto tendencii možno rozumieť, preto-
bol ocenený v rámci otváracieho ceremoniálu že každá konferencia by mala mať spoločného
a prevzal si „Alena Brunovská Award for Te- menovateľa. No na strane druhej sú z konfe-
aching Excellence in Public Administration“. rencie (a v tejto súvislosti je potrebné dodať,
Výročné konferencie NISPAcee sú už tradične že ide o masovú medzinárodnú konferenciu
rozdelené do sekcií podľa vytvorených pracov- odborníkov, ktorí konfrontujú svoje poznatky
ných skupín, ktoré sú, respektíve môžu byť a skúsenosti zväčša v rámci pracovných sku-
aktívne aj počas roka, čo využíva hneď viacero pín) vylučované príspevky, ktoré sa priamo ne-
z nich. Vďaka tomu býva diskusia na týchto týkajú témy (to sa, ak mám byť korektný, stalo
výročných konferenciách pomerne živá a ne- v tomto roku aj mne, keďže som sa v navrho-
bolo tomu inak ani v tomto roku. vanom príspevku venoval téme, ktorú som ne-
Ak mám zhodnotiť 18. ročník výročnej kon- chcel spájať s krízou). Konferenčná realita však
ferencie NISPAcee, neodpustím si kritickú priniesla viacero prezentácií, ktoré s krízou
11

súviseli iba názvom, no nie obsahom. V zá- a každý, kto si chcel niečo z tejto konferencie

vere konferencie sme si dokonca zavtipkovali, odniesť, mal možnosť.
že kým si autor neregistroval návrh príspevku 18. výročná konferencia NISPAcee určite spl-
s výrazom „v čase krízy“, jeho príspevok nebol nila svoj účel. Odborníci nielen z Európy mali
považovaný za vhodný pre 18. výročnú konfe- opäť výbornú príležitosť vzájomne si vymeniť
renciu NISPAcee. svoje poznatky a skúsenosti v oblasti verejnej
Priebeh samotnej konferencie bol štandardný správy, verejnej politiky, verejného manaž-
(výročné konferencie NISPAcee však týmto mentu, verejných financií a tak ďalej. V tomto
svojím štandardom ďaleko prekračujú drvivú kontexte nám ostáva veriť, že kvalita týchto
väčšinu veľkých medzinárodných konferencií konferencií nebude mať klesajúcu tendenciu,
organizovaných na Slovensku) a kvalita prí- a že sa na nich oplatí zúčastniť bez ohľadu na
spevkov sa pohybovala od výborných až po miesto alebo čas ich konania.
príspevky, ktorých obsah by som označil ako
ľahko spochybniteľný. Väčšina príspevkov však Daniel Klimovský
mala dobrú či dokonca veľmi dobrú kvalitu Katedra regionálnych vied a manažmentu
Ekonomická fakulta TU v Košiciach

Rozhovor s prof. PhDr. Františkom Ochranom,
DrSc.
Mgr. Juraj Mišina
Konferencie/Rozhovor s...

Prof. PhDr. František Ochrana, DrSc. je Pocházím z maličké moravské vísky na roz-
uznávaný odborník na tému financovania ve- mezí Drahanské vrchoviny a Českomoravské
rejného sektora, výber spôsobu poskytovania vysočiny. To je nádherná avšak chudobná
verejných služieb, ich zadávanie a vyhodnoco- oblast. Moje rodiče pracovali v zemědělství.
vanie. Týmto (ale aj iným) témam sa venuje Jako malý kluk si ještě pamatuji druhou vlnu
v početných publikáciách. Prešiel zaujímavú kolektivizace. Platy v zemedělském družstvu
a netradičnú cestu, ktorá ho zaviedla i na Slo- byly opravdu opravdu žalostné. Maminka v
vensko, do Bratislavy. Okrem profesionálnych té době, bylo to na přelomu 50. a počátkem
cieľov tu plnil i tie osobné a našiel si tu man- 60. let, vydělala za měsíc asi 300 Kčs. Z toho
želku. O svojej práci i koníčkoch rozpráva so platu nás žilo šest, protože otec do domácnosti
zanietením a iskrou, čoho výsledkom je veľmi nepřispíval a a prarodiče měli směšně malý
zaujímavý rozhovor. důchod. A já již jako malý kluk jsem velmi
toužil po vzdělání. Chtěl jsem být učitelem
JM: Pri pohľade na Váš životopis sa hneď vnu- a v koutku duše jsem tajně snil bláhový sen,
cuje otázka, ako sa človek dostane od vojen- jaké by to bylo studovat na Karlově univerzitě.
skej školy k manažmentu, filozofii a verejnej Nakonec, jak pohlédnete do mého životopi-
politike. su se mně vše splnilo. Cesta k tomu ale byla
FO: Promiňte,že začnu svoji odpověď poně- dlouhá a místy trnitá. Stál jsem před svízelnou
kud zeširoka. Bude to klíč k pochopení mé otázkou: Jak udělat, když chcete studovat a v
poněkud klikaté kariéry, která je svéráznou, domě nejsou peníze? Řešení jsem nakonec na-
v uvozovkách řečeno „případovou studií“, že šel. To se psal rok 1968. V pololetí deváté třídy
žádný životní cíl nemusí být nedosažitelný. základní školy přišli z Ostravy dělat nábor do
12

hornictví. Náboráři se zara-
dovali, když uviděli moje vy-
svědčení a cítíce moji touhu
po studiu, hned na mě spustili
chacharským nářečím: „synku
ty mužeš jit přimo studovat na
baňskeho inženyra!“ To víte,
mamince se to moc nelíbilo.
Ostrava, černé město, doly. Už
mě viděla v důlním závalu. Její
bratr se totiž v Ostravě jako vo-
jenský „černý baron“ z pobytu v
dole psychicky zhroutil.
Vzápětí se zjevili náboráři ve
vojenské uniformě a v paletě
nabízených škol byla i chemic-
ká škola. K tomu musím po-
dotknout, že chemie a fyzika
byly jedněmi z mých nejoblí-
benějších předmětů. Nastoupil
jsem na chemickou školu do
Bratislavy. Ještě dnes si pamatu-

Rozhovor s...
ji, když jsem jako vykulený stře-
doškolák v uniformě kráčel po
Vajnorské ulici, kousek od vaší gementu, ta byla vedle studia společenských
fakulty. Za rok se ale škola přestěhovala a já věd rovněž součástí celkového studia. Teh-
mezitím při studiu střední školy objevil kouzlo dy se to nazývalo teorie řízení. Ve studijních
filozofie. Jenže, když jste se „upsali“ vojákům, programch jsme měli zařazenu i matematiku,
už jste se z vojny nedostali ani párem volů. statistiku, fyziku, teorii řízení a problematiku
Možná až po splnění dlouholetého závazku. rozhodování, která byla zejména obsahem stu-
Když jste chtěli studovat, tak jen vysokou dia vojenské vědy, strategie, operačního umění
vojenskou školu (akademii). Žádnou civilní a taktiky. Později jsem si teorii managementu
univerzitu. Společenské vědy, a v rámci nich rozšířil masterským studiem německo-české
i filozofii, bylo možné studovat jen na brati- European Business School. Nu a co se týká
slavské vojenské akademii. Měl jsem štěstí, že veřejné politiky, k té jsem se dostal svým ná-
v roce 1973 jsem se vrátil do Bratislavy, kde sledným působením ve státní správě.
jsem po vystudování akademie zůstal studovat
vědeckou aspiranturu. To byla obdoba dnešní- JM: V 90. rokoch ste niekoľko rokov pôsobili
ho doktorského studia. Po jejím skončení jsem v exekutíve aj v akadémii súčasne. Aký bol pre-
se stal učitelem filozofie. sun vedomostí z výskumu do praxe v tej dobe
Tím jsem zhruba odpověděl na vaši otázku a aký je podľa Vášho názoru teraz? V čom na-
ohledně toho, jak se člověk dostane od vo- stalo zlepšenie alebo zhoršenie?
jenské školy k filozofii. A teď mně zbývá ještě FO: Ano, máte pravdu, působil jsem nepřetr-
vysvětlit, jak jsem se dostal k managementu žitě téměř 6 let v exekutivě na postech analy-
a k veřejné politice. Co se týká teorie mana- tického, koncepčního, projekčního a řídícího
13

pracovníka ve státní správě. V roce 1991 jsem zkumu sociálních věd), že praxe veřejné sprá-

na přímé vyžádání ministra odešel z Bratislavy vy to automaticky využije. Nevyužije, protože
na ekonomický úsek ministerstva obrany do sama většinou neumí přetavit naše vědecká
Prahy. Tam začala moje nová kariéra, při níž abstrakta do praktických postupů, metodik,
jsem vystudoval ještě Karlovu univerzitu a již směrnic a nařízení. K tomu současná exeku-
zmiňovanou německo-českou manažerskou tiva nemá disponibilitu. A ani - až na výjimky
školu. Začal jsem v praxi realizovat to, co lze - takovou způsobilost za současných nezmě-
nazvat „aplikovanou vědou“, protože přímo něných podmínek mít nemůže. To se musí
v podřízenosti ekonomického náměstka bylo změnit. Nepomůže tomu zpracování dalších
vytvořeno pracoviště aplikovaného výzkumu. vizí, scénářů či jiných abstraktních úvah. Tím
Generovali jsme nové ideje týkající se reformy nechci říci, že bychom je neměli zpracovávat.
řízení zdrojů. Pak mně ekonomický náměs- Praxi můžeme jako akademičtí pracovníci (za
tek požádal, abych zaujal nový post, na němž současných podmínek) nejlépe pomoci tím, že
budu přímo tvořit klíčovou rezortní doku- ji pomůžeme přímo měnit. Ostatně to indi-
mentaci v oblasti řízení zdrojů (rezortní naří- kuje sama praxe veřejné správy. Poptává tako-
zení, směrnice, metodiky apod.). Tak jsem si vé pracovníky jako experty, kteří přímo tvoří
mohl v praxi přímo doslova ohmatat a vyzkou- metodiky, koncepce, stanoviska, realizují od-
šet, zda to, co člověk vymyslí, se dá realizovat. borná školení. Jenže to je extrémně náročné na
Zde jsem si utvrdil snad všechny moje před- čas, když působíte (podotýkám dobrovolně,
chozí akademické úvahy o tom, proč je často mimo svoje pracovní povinnosti) každý týden
takový propastný rozdíl mezi nabídkou teorie na některém orgánu ústřední státní správy.
a poptávkou praxe. Já jsem vědecké výzkumy Ještě abych byl zcela konkrétní na váš dotaz, co
Rozhovor s...

již v době svého předchozího akademického se zlepšilo či zhoršilo oproti minulosti. Změ-
působení na škole nazýval „konzervy“. Prostě na je příliš pomalá. Navyklé způsoby se mění
se něco vybádalo a odložilo na polici tak, jako velmi ztěžka. Přesto vidím naději na zlepšení.
když odkládáme konzervu. A tam konzerva Mohu to ukázat na osobní zkušenosti. V roce
zůstala ležet, protože ji „spotřebitel“, tedy akté- 1996 jsem z ministerstva odešel učit na Vyso-
ři veřejné správy, neuměli otevřít, tedy použít, kou školu ekonomickou, kde jsem mimo jiné
neboť neexistoval potřebný převodní můstek zavedl kursy připravující studenty na řešení
mezi „oblačnou“ (abstraktní) teorií a reálnou praktických problémů veřejné správy. Těší mě,
praxí. To se podstatně nezměnilo ani v sou- že po těchto absolventech je vysoká poptáv-
časnosti. Vidím to i na současné realitě přímo ka a mají v praxi veřejné správy vysoký kre-
kolem sebe. Praxe veřejné správy nepoptává dit. Ti začínají věci měnit. To je naše naděje.
naše výsledky, protože námi vyprodukovaná Pravdou ovšem je, že někteří ale po půl roce
abstrakta neumí použít. To není proto, že by znechuceně odejdou. Osobně vidím změnu ve
lidé v praxi veřejné správy byli hloupí (i takové veřejné správě jako problém spjatý s generační
tam najdete), ani proto že by byli leniví se učit výměnou. A k tomu můžeme napomoci svým
nové věci (i tací tam jsou), ale prostě proto, že pedagogickým působením na škole. Protože
nadále trvá divergence mezi teorií a praxí. A nyní působím od roku 2007 na vědeckém
tak věda a praxe veřejné správy jsou dva světy, pracovišti (Centru pro sociální a ekonomické
které, zdá se mně, se sobě stále vzdalují, nebo strategie Fakulty sociálních věd KU), zpětně
když to řeknu milosrdněji, se k sobě jen velmi se mně jeví, že mnohem více se dá ve veřejné
málo přibližují, žijí si svým vlastním životem. správě měnit z pozice vědecko-pedagogického
Je naivní si myslet, že když něco vybádáme (v pracovníka nežli čistě vědeckého pracovníka.
rovině základního a často i aplikovaného vý-
14

JM: Vo svojom výskume sa okrem iného ve- jak, když k tomu nedostanu politický mandát?
nujete aj riadeniu vo verejnej správe. V čom Politické vedení mé strany říká: my to začne-
vidíte prínosy a v čom naopak limity použitia me měnit a konečné výsledky, smetanu, slízne
manažérskych metód vo verejnom sektore? v dalších volbách někdo jiný“. To není ojedi-
FO: Předně musím úvodem říci, že veškeré nělý výrok! Chápete ten problém? Politický
manažerské metody, které ve veřejném sektoru cyklus determinuje racionální chování politi-
používáme, jsou metody pro podporu rozho- ků v tom, že jdou na jistotu. Neriskují. Proč
dování. Nic více. Jejich přínosem je, že nám také, když „odměnou“ za změny by jim bylo
poskytnou dodatečnou informaci, kterou pak následné nezvolení. To že neexistuje konsen-
můžeme použít při svém rozhodování V tom sus v podstatných reformních věcech mezi po-
je jejich ohromná podpůrná síla. Nesmíme se litickými stranami a že politici za svými zády
však domnívat, že samotné manažerské me- slyší hlas mediánového voliče – slovního libe-
tody za nás daný problém vyřeší. Nevyřeší. To rála a praktického socialistu (podívejte se na
je jedna z velikých iluzí některých řídících ale výzkumy názorů našich občanů) - jim brání
i analytických pracovníků, s níž se mám mož- dělat razantní změny. Výsledkem je ztráta nás
nost i nyní v praxi veřejné správy setkávat. všech! Ostatně sledujte tento problém, zda se
Jsou to jen metody pro podporu rozhodování. to v České republice změní za působení nově
V tom jsou jejich limity. Pak nastupuje mana- nastupující Nečasovy vlády. Myslím, že před
žerská způsobilost, tvořivost. Ale to už je jiný obdobnými problémy stojí u vás i Radičová.
problém. Mimochodem, obdobnou iluzí trpí
i někteří kolegové, kteří si myslí, že klíčová JM: Prof. Juraj Nemec v rozhovore pre náš ča-
chyba všech problémů ve veřejné správě je jen sopis (v čísle 4/2009) argumentuje, že nízka

Rozhovor s...
v „osvětě“, neznalosti problému. Zdaleka to kvalita verejných služieb poskytovaných štá-
není jen epistemologický či informační pro- tom do veľkej miery závisí od občanov, ktorí
blém. nie sú naučení požadovať za svoje dane kva-
litnejšie služby. Súhlasíte? (citát: „Občan mo-
JM: Ako by ste zhodnotili používanie mana- mentálne nie je schopný pochopiť, že štát má
žérskych metód českým verejným sektorom? len jeho peniaze. Štát nemá žiadne vlastné pe-
Čo sa podarilo zrealizovať a čo je ešte podľa niaze. Štát musí za tie peniaze poskytovať kva-
Vás potrebné zmeniť (z pohľadu manažmen- litné služby, občan má na ne právo a nemá sa o
tu), aby bol český verejný sektor kvalitnejší? ne čo prosiť. Toto chýba. Občan je z hľadiska
FO: Za dobu uplynulých dvaceti let došlo neoklasickej ekonomickej teórie a aj mnohých
nepochybně k pozitivním změnám, a to jak iných prúdov ekonomického myslenia rozho-
ke kvantitativním tak i ke kvalitativním. Od- dujúcim faktorom. Pokiaľ si občan neuplatňu-
borný personál je lépe připraven. Zdá se mně je svoje práva, tak nebudú realizované. A náš
však, že tato disponibilita a také ochota ke občan nevie o tom, že si ich má uplatňovať.
změnám je mnohem menší na vyšších postech. Náš občan – príklad z bežného života – pod-
To mně téměř každodenně potvrzují i samotní píše úverovú zmluvu a neprečíta si ani čo je
pracovníci různých segmetnů státní správy, tam malými písmenami napísané. Čiže nie je
když s nimi pracovně jako expert hovořím na schopný si uplatňovať ani svoje majetkové prá-
jednotlivých ministerstvech. Problémem je, že va, nieto ešte politické práva a ďalšie práva.“)
je příliš „malá politická vůle“ měnit věci. Pro FO: S profesorem Nemcem se myslím shodnu
dokreslení vám řeknu výrok jednoho z „osví- na všech problémech, tento nevyjímaje. Snad
cených“ vrcholových pracovníků (náměstků) jen doplnění, které souvisí s mojí předcho-
jednoho rezortu. „Já bych to chtěl změnit. Ale zí odpovědí. Náš občan je stále zvyklý spolé-
15

hat na „paternalistický stát“. To je zde silně pokud zůstanu u alokace zdrojů, že máte do-

zakořeněné. Je to pro většinu občanů i velmi sud podstatné rezervy právě v oblasti použití
pohodlné říci, „státe, postarej se o mě“. Víte, metod, sledujících hospodárnost, efektivnost
krásně to řekl R. Dahrendof. Politickou změ- a účelnost alokace veřejných zdrojů. Pokud se
nu učiníte za 6 měsíců. Ekonomickou změnu to nezmění, tak vše jen bude při monitorování
za 6 let a občanskou společnost vybudujete za výdajů „slohovým cvičením“. Ale i tak jste v
60 let. Takže kolik nám to ještě zbývá, aby to této oblasti před námi. Alespoň se to snažíte
fungovalo (smích)? Pokud správně počítám, měnit, i když to také „drhne“, jak vím napří-
tak ještě dvě generace se s tím budou trápit a klad z osobních rozhovorů s prof. Nemcem.
pak to bude O.K. (opět smích). Teď vážně. To U nás doba zaspala. Zhruba před 15 lety jsme
je opravdu nutné změnit. Jen bych k odpovědi měli know-how, jak realizovat to, co se nyní
prof. Nemce dodal a zdůraznil, že je to kom- v ČR nazývá cílově orientovaným rozpočtová-
plexní problém související s tvorbou občanské ním. Avšak onemocněli jsme spavou nemocí
společnosti. A je to spíše běh na dlouhou trať, „Šípkové Růženky“. Začínáme se probouzet.
na které bychom měli stále dělat alespoň in- Mám obavu, že spavý virus je silnější. Takže
krementální změny, když se nedaří provést ra- krátce řečeno. Inspirovat se vzájemně může-
dikální reformu. me, jak z úspěchů tak i z chyb. Jen je škoda,
že těch úspěchů není více. Snad se to změní,
JM: Z hľadiska použitia manažérskych metód pokud tu bude „politická vůle“ a „politické
v čom by sa slovenský verejný sektor mohol in- zadání“ to měnit.
špirovať českým a naopak, v čom by sa mohol
český verejný sektor inšpirovať slovenským? JM: Vaše publikácie prezrádzajú veľmi silný
Rozhovor s...

FO: Myslím, že se boříme se stejnými pro- metodický a analytický prístup (až matematic-
blémy a stejně tak se můžeme inspirovat vzá- ký). Myslíte si, že vo verejnom sektore sa pri
jemnými úspěchy. V době, kdy se rozpadla riadení tieto racionálne metódy aplikujú alebo
federace, jsem ještě působil ve státní správě. ide skôr o pomôcku v učebnom procese? Máte
Do určité míry jste měli výhodu, že jste začí- aj spätnú väzbu z praxe na Vaše metodické po-
nali na „zelené louce“. Nezatěžovaly vás žádné stupy, ktoré odporúčate?
předsudky a „povinnosti“ zachovávat institu- FO: Začnu osobní epizodou. Svým studen-
ce, pracovní místa a kdoví co ještě. Mohu říci, tům po celou dobu své kariéry zdůrazňuji.
že jste nás v některých oblastech, které jsem „Čím fundovaněji budete znát filozofii (zejmé-
schopen odborně posoudit (například alokace na metodologii) a matematiku, tím lépe bu-
zdrojů), v té době předběhli. Rychle jste se do- dete odborně a metodologicky připraveni řešit
kázali učit a to co bylo dobré, tvořivě převzít. svízelné problémy a snadno přejdete z jedné
Viděl jsem to počátkem 90. let při svých slu- oblasti vědy do druhé. Filozofie a matematika
žebních cestách na vaše ministerstvo obrany, jsou nástroji na kypření půdy na roli vašeho
kde jsme vedli rozhovory k programovému vědění. Na tom, jak filozofií a matematikou
rozpočtování. Měl jsem a mám radost, že jsem zkultivujete tuto půdu, závisí, jak bohaté plo-
mohl bezúplatně pomoci vašemu ministerstvu dy budete sklízet“. A že je to tak, svědčí i můj
financí a poskytnout mu svoji dokumentaci k životní příběh. Nikdy jsem si jako filozof ne-
problematice programového financování (viz myslel, že přejdu do jiné vědní oblasti a budu
materiál na rokování vlády Slovenské repub- se inaugurovat jako profesor financí. A teď se
liky číslo 3219/2001-41), o kterou v té době vrátím k odpovědi. Vámi zmiňované metody
u nás neměl nikdo zájem. Nenáleží mně po- jsou silnými kultivačními nástroji ke všem
suzovat současný stav u vás, ale zdá se mně, podloženým racionálním úvahám o daném
16

problému. Studenti by měli jasně vědět, že zády budou posmívat. Velmi dobře to znám z
jim nestačí, že to prostě „okecají“. Musí umět osobní praxe, jak „pohořeli“ lidé, kterých si ji-
problém „zarámovat“ a pak navrhnout řešení. nak odborně vážím. Veřejná správa má na tuto
Postupovat tak, jak o tom píše, a v praxi také naši akademickou bezzubost a bezmocnost
bezprostředně realizuje můj kolega Arnošt Ve- různá slovní pojmenování, z nichž nejslušnější
selý. A k řešení potřebujete použít nějakou jsou názvy „plky a kecy“. Vámi zmiňovanou
racionální metodu, získat výsledek a umět zpětnou vazbu z praxe mám. Působím perma-
jej interpretovat. To už je pak úplně o něčem nentně i v praxi. V současné době například
jiném. Cítíte, jak můžeme kultivovat myšlení rozpracovávám metodiky pro ministerstvo pro
našich absolventů? Nu a co se týká praxe, zde místní rozvoj v oblasti zadávání a hodnocení
je to evidentní, že bychom měli takové metody veřejných zakázek, pro ministerstvo obrany
používat jako nástroje pro podporu rozhodo- cílově orientované rozpočtování, či připravu-
vání. Podívejte, v praxi bezprostřeně působíme ji metodické postupy a školení pro odbornou
s lidmi, kteří mají vystudované různé obory přípravu personálu Nejvyššího kontrolního
- matematiku, techniku, přírodovědu. Každý úřadu v oblasti monitorování veřejných výda-
specialista má svůj způsob
myšlení. Vy s těmito lidmi v
praxi komunikujete, děláte s
nimi koncepční dokumenty,
píšete společná stanoviska,
vedete je v týmu. Jste v roli
dirigenta či trenéra. Potře-

Rozhovor s...
bujete znát noty. V našem
případě jsou těmi notami
adekvátní „vyjadřovací pro-
středky“. Když toto umíte,
máte v takové týmové práci
vyhráno. S techniky si nej-
lépe budete rozumět, když
problém dáte do vývojo-
vých diagramů, matema-
tici rozumí formalizované
komunikaci, přírodovědci
vám porozumí, když vaše
slovní vyjádření (např. mi-
nimalizace, maximalizace)
vyjádříte průběhem funkce.
Takoví lidé pak sami za vámi
přijdou a řeknou: „Tak teď
tomu rozumím“. Když ne-
cháte vše jen „ve slohové“
formě, jsou to pro ně infor-
mace, které nemají pro ně
hodnotu, protože je neoslo-
vují, spíše se vám přímo či za
17

jů. Obracejí se na mě z praxe často o konzul- studentům v této souvislosti říkávám. „Jestli

taci a radu i naprosto neznámí lidé a to právě mně někde něco na internetu opíšete a já to
v důsledku přímé reakce na moje publikace. nepoznám, mně sice podvedete, ale sebe sami
Já osobně jsem ke svým produktům kritický. ošidíte a potrestáte. Ponesete si to jako styl
Samozřejmě že vidím, že mnohé věci lze dále práce do svého života“. A k tomu dodávám.
zdokonalovat. Ale nejlepší referencí pro vás je, „Mnozí z vás budou v budoucnu politiky“. A
že tytéž instituce a titíž lidé se na vás řadu let když se pousmějí, tak jim vyjmenuji celou ple-
stále obrací. Myslím, že by to asi nedělali, kdy- jádu politiků, kteří jsou absolventi školy či fa-
by pro ně takové výstupy neměli význam. Oni kulty. A dodám: “Chcete být jako naši někteří
totiž mají extrémně málo času na všechna ře- politici? Líbí se vám, jak se chovají?“ Zdá se,
šení problémů. Ta operativa ve státní správě je že to zabírá. Studentům bych chtěl vzkázat, že
úděsně drtí na úkor koncepčnosti. Jsem rád, že cílevědomá a usilovná práce vede k výsledkům.
jim mohu pomoci. Jen mám málo času, abych A také bych doporučoval být silně kritickým
se vedle svého vědeckého působení na Centru ke své práci. To je dosti dáno osobnostně, ale
pro sociální a ekonomické strategie FSV KU myslím, že i to se dá naučit. Věda je svojí pod-
mohl této činnosti potřebně věnovat. statou kritická. I my bychom měli být ke svým
výplodům kritičtí. Měli bychom při psaní
JM: Vo výskume ste veľmi aktívny. Aký je Váš svých prací stále pochybovat. Doktorandům,
systém práce? Čo by ste odporúčali študen- jimž řadu let přednáším předmět „Filozofie a
tom pri písaní seminárnych alebo záverečných metodologie věd“ zdůrazňuji: „Stále pochy-
prác? Na čo by si mali dávať pozor a čoho sa bujte. Jen o jednom nesmíte pochybovat, a to,
vyvarovať? že napíšete špičkovou práci“. To je moje posel-
Rozhovor s...

FO: Na tuto otázku se mně těžko odpovídá, ství studentům. A my jako pedagogové, kteří
protože nechci, aby něco vyznělo v tom smyslu, učí předměty spjaté s praxí, bychom měli mít
jak se ve slovenštině říká, „byť chválenkárom“. praxi přímo „ohmatanou“ a učit je vedle ne-
Ale když se mně na to ptáte, odpovím vám, jak zbytné teorie i na praktických případech. Zde
to cítím. Základem je tvrdá, každodenní sys- vidím z naší (pedagogické) strany rezervy.
tematická práce. Ke špičkové práci potřebujte
asi 10 procent talentu. Bez toho se z vás nesta- JM: Ak si nájdete vo svojom programe voľný
ne Bolt, ani z nás nebudou bratři Hochschor- čas, ako ho najradšej trávite?
nerovi. Ostatní, a vidíte že je to podstatná část, FO: K mým koníčkům od mládí patří sport.
je píle a systematická práce. Bez té na vrchol V Bratislavě jsem se věnoval výkonnostně tri-
nedosáhnete. Teď prosím, probůh neberte, že atlonu. Teď mně z něho „zbylo“ jen kolo a
jsem se zařadil na nějaký vrchol vědy! To v žád- zejména plavání. Sport, pokud se mu člověk
ném případě. Jen tím myslím osobní vrchol, může věnovat, vřele doporučuji. Tam máte
kam jsem mohl se svými danými dispozicemi a možnost si sáhnout „na dno“. Je to o vůli,
možnostmi dosáhnout. Každý máme svoje li- sebepřekonávání, výdrži. přesně tak je to i ve
mity. Co mohu poradit studentům? Především studiu, vědě, v životě. A když k tomu nakom-
zmíněnou pravidelnost a systematičnost práce. binujete kolektivní sportovní činnosti, z nichž
To znamená každodenní studium. Zdaleka ne jsem se v Bratislavě věnoval turistice a štafeto-
(jen) toho, co po vás bezprostředně chce škola. vým dálkovým běhům, připraví a prověří vás
Chce to širší záběr a zároveň hlubší detail. Při to k týmové práci. V horách poznáte, koho
psaní nebýt nikdy povrchním. Nikdy to pro- byste si vzal „aj do koča aj do voza“. Mám rád
stě „neodfláknout“. Nejde o to, že si řeknete, folklór všeho druhu. Jsem členem Slováckého
„však on mně stejně ten zápočet dá“. Svým krúžku v Praze a chodského kroužku Prohlavci
18

v Praze. V době, kdy jsem bydlel v Bratisla- znovu vrátit k filozofii. Ta se mně dnes s ohle-
vě, „cvičil“ jsem zpěv i v bratislavských piv- dem na změnu pracovní role stala koníčkem.
nicích při výborném račianském a pezinském Závěrem bych vám chtěl poděkovat za mož-
vínečku (smích). K mým, v této době spíše nost pohovořit si s vámi a s vašimi čtenáři.
„odkládáným koníčkům“, patří psaní prózy a Myslím to zcela neformálně. S Bratislavou mě
útvaru, který nazývám lyrickou povídkou. Na- spojují nejhezčí vzpomínky mého života. Na-
psal jsem knížečku pověstí ze své rodné obce šel jsem si zde svoji manželku a dvě desetiletí
a okolí. Myslím, že není daleko doba, kdy se jsme zde žili nejhezčí období našeho života.
budu moci tomuto koníčku pro potěchu sobě Proto se do Bratislavy vždy rád vracím. Mám
a svých blízkých více věnovat. A pak také se zde celou rodinu z manželčiny strany a nej-
bližší přátele.

Katedra veřejných financí Fakulty financií a účet-
nictví Vysoké školy ekonomické v Prahe
Mgr. Alexandra Poláková-Suchalová
V tomto vydaní PPN vám ponúkame rozho- Katedra je zameraná na relatívne široký okruh
vor s významných českým profesorom PhDr. tém s makro i mikroekonomickými aspektmi.
Františkom Ochranom, DrSc., ktorý pôsobí Okrem účasti na celoškolsky povinnom kur-
na Katedre veřejných financí Fakulty financií a ze Finanční teorie, instituce a trhy sa zaoberá
účetnictví Vysoké školy ekonomické v Prahe. profilovými ekonomikami v rámci verejného

Rozhovor/Pracovisko verejnej politiky
Aby sme boli tematicky jednotní, rozhodli sektora, problematikou verejných zákaziek a
sme sa priblížiť vám aj domáce pracovisko na- programového financovania, a tiež daňovou
šej osobnosti, ktorú vám v tomto čísle pred- teóriou, politikou, zdaňovaním a daňovým
stavujeme. právom.
Katedra veřejných financí je druhou najväč- Katedra veřejných financí poskytuje vzdeláva-
šou katedrou spomenutej Fakulty financií a nie na bakalárskej aj magisterskej úrovni štu-
účetnictví Vysoké školy ekonomické v Prahe. dijných programov a pravidelne otvára aj dve
Vznikla v roku 1990 spojením časti Katedry vedľajšie špecializácie, a to Daně v podnikání
financí a úvěru a Katedry veřejné ekonomiky. a Management veřejné podpory projektů. Tiež
V súčasnosti predstavuje dôležité akademické garantuje bakalársky a nadväzujúci magister-
pracovisko fakulty, ktoré svojim zameraním ský program Zdanění a daňová politika. Po-
pokrýva najširšiu problematiku verejných fi- dieľa sa na výučbe v rámci doktorandských
nancií a neprivátnej ekonomiky. študijných programov.
Okrem pedagogickej činnosti sa kolektív Ka-
tedry veřejných financí venuje aj publikačnej a
výskumnej činnosti a organizovaniu každoro-
čnej odbornej konferencie „Teoretické a prak-
tické aspekty veřejných financí“.

Alexandra Poláková-Suchalová
(spracované podľa informácií na oficiálnej
stránke Katedry veřejných financí)

19

„ Public Policy News „ Redakcia

Public Policy News je štvťročník vydávaný Ústav verejnej politiky FSEV UK
Ústavom verejnej politiky a ekonómie FSEV Odbojárov 10/a, P. O. Box 129
UK. 820 05 Bratislava 25
Ročník: 5, číslo: 2/2010 publicpolicynews@gmail.com
ISSN: 1337-7868 Tel.: 02/501 17 660
Ak chcete PPN dostávať emailom, napíšte
nám na publicpolicynews@gmail.com a bude-
me vám ho pravidelne posielať. „ Kontakty na autorov
Elektronickú verziu si môžete stiahnuť na
http://www.fses.uniba.sk/ doc. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.
ema@transparency.sk
„ Redakčná rada
daniel.klimovsky@tuke.sk
Mgr. Juraj Mišina
Predsedníčka: misina@fses.uniba.sk
Mgr. Alexandra Poláková-Suchalová Mgr. Zuzana Očenášová
Členovia: zuzana.ocenasova@gmail.com
prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. Mgr. Darina Ondrušová
doc. Katarína Staroňová, PhD. ondrusova@fses.uniba.sk
Mag. Phil. Karol Decsi Mgr. Alexandra Poláková-Suchalová
Tiráž

Mgr. Juraj Mišina suchalova@fses.uniba.sk
Mgr. Zuzana Očenášová, M.A.
Mgr. Darina Ondrušová
Mgr. Miroslava Pagáčová „ Sociálne siete
Mgr. Ivan Rončák
Nájdete nás na Facebooku: http://www.face-
book.com/uvpefsevuk a máme aj svoj Google
„ Grafická úprava
profil: http://www.google.com/profiles/pub-
licpolicynews
Mgr. Juraj Mišina

20

Public Policy News 2/2010

Recommended

Recommended

More Related Content

Similar to Public Policy News 2/2010

Similar to Public Policy News 2/2010 (8)

Public Policy News 2/2010