SlideShare a Scribd company logo
1 of 14
सजीव ांची लक्षणे
1
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
पेशींनी
युक्त
व ढ व
ववक स सांघटन च्य
पद्धती
प्रवतस द उजेच
व पर
पुनरुत्प दन
2
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
आपल्य सभोवत लच्य पररसर त प्र णी, वनस्पती
असे सजीव घटक असत त.
तसेच प णी, दगड, यांत्रे, व हने, ववववध वस्तू असे
वनजीव घटक असत त.
सवव सजीव ांमध्ये क ही प्रमुख वैवशष्ट्ये ददसून
येत त. ती वनजीव ांमध्ये नसत त
एख दी इम रत जशी ववट ांप सून बनलेली असते, त्य प्रम णे सजीव ांचे शरीर
सूक्ष्म पेशींनी बनलेले असते. प्रत्येक सजीव च्य शरीर च्य आक र नुस र शरीर तील
पेशींची सांख्य कमी-ज स्त असते. क ही सजीव ांचे शरीर एक पेशीनेच बनलेले असते अश
सजीव ांन एकपेशीय सजीव म्हणत त. ते आक र ने अत्यांत लह न म्हणजे सूक्ष्म असत त.
स ध्य डोळय ांन ददसत न हीत. त्य ांन प हण्य स ठी सूक्ष्मदशवक ची गरज असते.
उद ; अवमब , पॅर मेवशयम
3
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
क ही सजीव मोठे असत त. त्य ांचे शरीर एक पेक्ष ज स्त
पेशींनी बनलेले असते. अश सजीव ांन बहुपेशीय सजीव म्हणत त.
बरेच बहुपेशीय सजीव स ध्य डोळय ांनी बघत येत त. उद : सवव
लह न मोठे प्र णी, वनस्पती. वनजीव घटक पेशींप सून बनलेले नसत त.
4
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
अन्न वमळवणे, स्वतःचे रक्षण करणे य क रण स ठी सजीव स्वतःहून
ह लच ली करत त. य ल स्वयांप्रेरणेने ह लच ल करणे म्हणत त. उद : पक्षी
उडत त, म से पोहत त, म णसे च लत त, फुले उमलत त इत्य दी. वनजीव ांन
स्वयांप्रेरण नसते.ते स्वतः हून ह लच ल करत न हीत. त्य ांन दुसऱ्य कोणीतरी
( सजीव ांनी ) हलव वे ल गते.
5
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव त्य ांच्य आसप स घडण ऱ्य घटन ांन प्रवतस द देत त. अश घटनेल
चेतन म्हणत त आवण चेतनेल सजीव ांनी ददलेल्य प्रवतस द ल चेतन कसांत
म्हणत त. उद : डोळय त कचर गेल्य स आपण डोळे चोळतो. एख द्य कुत्र्य ल
कोणी दगड म रल्य स ते ल ांब पळते. वनस्पती प्रक श च्य ददशेने व ढत त.
6
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
ग ांडूळ ह प्र णी अांध र त र हतो. त्य ल सूयवप्रक श त आणले
तरी त्य ची ह लच ल अांध र ज ण्य च्य ददशेने होते. एक परीक्ष नळीच
अध व भ ग क ळय क गद ने गुांड ळून, परीक्ष नळीत ग ांडूळ सोडून आवण
परीक्ष नळी सूयवप्रक श त धरून ते बघत येईल. ( प्रयोग नांतर ग ांडूळ
ओलसर जवमनीवर सोड वे. ) वनजीव ांमध्ये चेतन क्षमत नसते.
7
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव ांच जन्म झ ल्य नांतर त्य ांची व ढ होत न ददसते. व ढ
होत न शरीर च आक र व ढतो, उांची व ढते, शरीर च्य अांतभ वग तही
व ढ होते. वनस्पतींची उांचीतील व ढ मोजत येते. वनजीव ांची व ढ होत
न ही.
8
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सवव सजीव ांन जगण्य स ठी ऑवससजनची आवश्यक्त असते.
हवेतील ऑवससजन ते श्व स व टे शरीर त घेत त आवण उच््व स व टे
शरीर तील क बवन ड य ऑसस ईड ब हेर सोडत त. श्व स व टे
ऑवससजन शरीर त घेणे आवण उच््व स व टे क बवन ड य ऑसस ईड
ब हेर सोडणे य ल श्वसन म्हणत त. सवव प्र णी आवण वनस्पती श्वसन
करत त. वनजीव श्वसन करत न हीत.
9
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सवव सजीव स्वतःस रख दुसर जीव वनम वण करत त. क ही प्र णी वपल ांन
जन्म देत त. क ही प्र णी अांडी घ लत त.त्य तून त्य ांची वपल्ले ब हेर पडत त. क ही
वनस्पतींच्य वबय ांप सून क ही वनस्पतींच्य मुळे, फ ांद्य प सून नवीन वनस्पती
तय र होत त. स्वतःस रख दुसर जीव वनम वण करणे य ल प्रजनन ककांव पुनरुत्प दन
म्हणत त. वनजीव पुनरुत्प दन करू शकत न ही.
10
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव ांन जगण्य स ठी, व ढीस ठी अन्न ची प ण्य ची
आवश्यकत असते. प्र णी वेगवेगळय पद्धतींनी अन्न ग्रहण करत त.
वनस्पती मुळ ांव टे क्ष र, प णी शोषून घेत त आवण स्वतःचे अन्न स्वतः
तय र करत त. वनजीव अन्नग्रहण करत न हीत.
11
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव ांनी अन्नप णी ग्रहण केल्य नांतर ते ववववध जीवनक्रीय ांस ठी
व परले ज ते.य दक्रय ांमध्ये व परले ज ते. य दक्रय ांमध्ये शरीर स वनरुपयोगी
असण रे ट क ऊ पद र्व तय र होत त. हे ट क ऊ पद र्व शरीर तून ब हेर
ट कण्य च्य दक्रयेल उत्सजवन म्हणत त. प्र णी मल, मुत्र आवण घ म य ांच्य
रुप त ट क ऊ पद र् वचे उत्सजवन म्हणत त. वनस्पतींमध्ये वचक, वपकलेली
प ने, व ळलेली स ल य ांच्य रुप त उत्सजवन ची दक्रय होते. वनजीव उत्सजवन
करत न हीत.
12
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव ांमध्ये जन्म – व ढ – प्रजनन - क्षीण होणे - मृत्यू हे
टप्पे ददसत त. जन्म च्य वेळी सुरु झ लेल्य जीवनदक्रय
क ल ांतर ने र् ांबत त आवण त्य ांच मृत्यू होतो. प्र णी आवण
वनस्पती य ांच्य आयुष्ट्य ची मय वद वेगवेगळी असते. वनजीव ांन
मृत्यू येत न ही. क ही वनजीव घटक ांची झीज होते.
13
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre
सजीव ांमध्ये पेवशमय रचन , ह लच ल, चेतन क्षमत , व ढ,
श्वसन, प्रजनन, अन्नग्रहण, उत्सजवन, मृत्यू ही प्रमुख लक्षणे ददसत त.
वनजीव ांमध्ये ही लक्षणे ददसत न ही.
14
© Jnana Prabodhini Educational Resource
Centre

More Related Content

What's hot

Environmental pollution
Environmental pollutionEnvironmental pollution
Environmental pollutionkmnavneet
 
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesTopi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesDronstudy.com
 
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptx
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptxClass 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptx
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptxBasavarajBasagi1
 
Adjectives HINDI
Adjectives HINDIAdjectives HINDI
Adjectives HINDISomya Tyagi
 
ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindivethics
 
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत krishna mishra
 
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1IgnitedMindsCBSE
 
Conservation of plants & animals
Conservation of plants & animalsConservation of plants & animals
Conservation of plants & animalskanwaljeet2000
 
हिंदी व्याकरण
हिंदी व्याकरणहिंदी व्याकरण
हिंदी व्याकरणAdvetya Pillai
 

What's hot (20)

Environmental pollution
Environmental pollutionEnvironmental pollution
Environmental pollution
 
सजीवांचे वर्गीकरण
सजीवांचे वर्गीकरणसजीवांचे वर्गीकरण
सजीवांचे वर्गीकरण
 
कारक(karak)
कारक(karak)कारक(karak)
कारक(karak)
 
धातू अधातू
धातू अधातू धातू अधातू
धातू अधातू
 
Karak ppt
Karak ppt Karak ppt
Karak ppt
 
पोषण
पोषण पोषण
पोषण
 
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision NotesTopi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
Topi Shukla Class 10 X Hindi CBSE Revision Notes
 
गती आणि गतीचे प्रकार
गती आणि गतीचे प्रकार गती आणि गतीचे प्रकार
गती आणि गतीचे प्रकार
 
चुंबकत्व
चुंबकत्वचुंबकत्व
चुंबकत्व
 
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptx
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptxClass 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptx
Class 8 - Chapter 12 Reproduction in Animals.pptx
 
Adjectives HINDI
Adjectives HINDIAdjectives HINDI
Adjectives HINDI
 
ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindi
 
Science
ScienceScience
Science
 
संधि
संधि संधि
संधि
 
Life Process Class-X
Life Process Class-XLife Process Class-X
Life Process Class-X
 
Sandhi in Hindi
Sandhi in HindiSandhi in Hindi
Sandhi in Hindi
 
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
 
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1
Nutrition in plants cbse class 10 biology Life Processes Pt. 1
 
Conservation of plants & animals
Conservation of plants & animalsConservation of plants & animals
Conservation of plants & animals
 
हिंदी व्याकरण
हिंदी व्याकरणहिंदी व्याकरण
हिंदी व्याकरण
 

Viewers also liked

Γεωγράφοι
ΓεωγράφοιΓεωγράφοι
Γεωγράφοιstne
 
Cv λαρισα θεσσαλονικη
Cv λαρισα θεσσαλονικηCv λαρισα θεσσαλονικη
Cv λαρισα θεσσαλονικη3darchdeco
 
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБС
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБСзнайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБС
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБСkorsuna
 
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweitern
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweiternEine Symfony Application um CMS-Funktionen erweitern
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweiternMaximilian Berghoff
 
Portfolio 2015
Portfolio 2015 Portfolio 2015
Portfolio 2015 3darchdeco
 
PioneersIO - Networking with Docker
PioneersIO - Networking with DockerPioneersIO - Networking with Docker
PioneersIO - Networking with DockerLaurent Grangeau
 
Muskuloskeletal assesment for spinal and hamstring flexibility
Muskuloskeletal  assesment for spinal and hamstring flexibilityMuskuloskeletal  assesment for spinal and hamstring flexibility
Muskuloskeletal assesment for spinal and hamstring flexibilityDian Kusumaningtyas
 
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗCV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ3darchdeco
 
PORTFOLIO 2015 net
PORTFOLIO 2015 netPORTFOLIO 2015 net
PORTFOLIO 2015 net3darchdeco
 
Ερευνητές
ΕρευνητέςΕρευνητές
Ερευνητέςstne
 

Viewers also liked (20)

आम्ले आम्लारी आणि क्षार
आम्ले आम्लारी आणि क्षारआम्ले आम्लारी आणि क्षार
आम्ले आम्लारी आणि क्षार
 
Matter and molecules
Matter and moleculesMatter and molecules
Matter and molecules
 
सामाजिक पर्यावरण
सामाजिक पर्यावरणसामाजिक पर्यावरण
सामाजिक पर्यावरण
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
साधी यंत्रे
साधी यंत्रेसाधी यंत्रे
साधी यंत्रे
 
Γεωγράφοι
ΓεωγράφοιΓεωγράφοι
Γεωγράφοι
 
Cv λαρισα θεσσαλονικη
Cv λαρισα θεσσαλονικηCv λαρισα θεσσαλονικη
Cv λαρισα θεσσαλονικη
 
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБС
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБСзнайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБС
знайомство з бібліотекою - філією №2 Івано-Франківської МЦБС
 
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweitern
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweiternEine Symfony Application um CMS-Funktionen erweitern
Eine Symfony Application um CMS-Funktionen erweitern
 
Portfolio 2015
Portfolio 2015 Portfolio 2015
Portfolio 2015
 
Farming 2
Farming 2Farming 2
Farming 2
 
PioneersIO - Networking with Docker
PioneersIO - Networking with DockerPioneersIO - Networking with Docker
PioneersIO - Networking with Docker
 
The desert g
The desert gThe desert g
The desert g
 
Muskuloskeletal assesment for spinal and hamstring flexibility
Muskuloskeletal  assesment for spinal and hamstring flexibilityMuskuloskeletal  assesment for spinal and hamstring flexibility
Muskuloskeletal assesment for spinal and hamstring flexibility
 
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗCV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ
CV ΛΑΡΙΣΑ-ΘΕΣΣΑΛΟΝΙΚΗ
 
Mit dem API ins CMS
Mit dem API ins CMSMit dem API ins CMS
Mit dem API ins CMS
 
PORTFOLIO 2015 net
PORTFOLIO 2015 netPORTFOLIO 2015 net
PORTFOLIO 2015 net
 
Ερευνητές
ΕρευνητέςΕρευνητές
Ερευνητές
 
Magnesium m
Magnesium mMagnesium m
Magnesium m
 

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 
Characteristics of Living Things
Characteristics of Living ThingsCharacteristics of Living Things
Characteristics of Living Things
 

सजीवांची लक्षणे

  • 1. सजीव ांची लक्षणे 1 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre पेशींनी युक्त व ढ व ववक स सांघटन च्य पद्धती प्रवतस द उजेच व पर पुनरुत्प दन
  • 2. 2 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre आपल्य सभोवत लच्य पररसर त प्र णी, वनस्पती असे सजीव घटक असत त. तसेच प णी, दगड, यांत्रे, व हने, ववववध वस्तू असे वनजीव घटक असत त. सवव सजीव ांमध्ये क ही प्रमुख वैवशष्ट्ये ददसून येत त. ती वनजीव ांमध्ये नसत त
  • 3. एख दी इम रत जशी ववट ांप सून बनलेली असते, त्य प्रम णे सजीव ांचे शरीर सूक्ष्म पेशींनी बनलेले असते. प्रत्येक सजीव च्य शरीर च्य आक र नुस र शरीर तील पेशींची सांख्य कमी-ज स्त असते. क ही सजीव ांचे शरीर एक पेशीनेच बनलेले असते अश सजीव ांन एकपेशीय सजीव म्हणत त. ते आक र ने अत्यांत लह न म्हणजे सूक्ष्म असत त. स ध्य डोळय ांन ददसत न हीत. त्य ांन प हण्य स ठी सूक्ष्मदशवक ची गरज असते. उद ; अवमब , पॅर मेवशयम 3 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 4. क ही सजीव मोठे असत त. त्य ांचे शरीर एक पेक्ष ज स्त पेशींनी बनलेले असते. अश सजीव ांन बहुपेशीय सजीव म्हणत त. बरेच बहुपेशीय सजीव स ध्य डोळय ांनी बघत येत त. उद : सवव लह न मोठे प्र णी, वनस्पती. वनजीव घटक पेशींप सून बनलेले नसत त. 4 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 5. अन्न वमळवणे, स्वतःचे रक्षण करणे य क रण स ठी सजीव स्वतःहून ह लच ली करत त. य ल स्वयांप्रेरणेने ह लच ल करणे म्हणत त. उद : पक्षी उडत त, म से पोहत त, म णसे च लत त, फुले उमलत त इत्य दी. वनजीव ांन स्वयांप्रेरण नसते.ते स्वतः हून ह लच ल करत न हीत. त्य ांन दुसऱ्य कोणीतरी ( सजीव ांनी ) हलव वे ल गते. 5 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 6. सजीव त्य ांच्य आसप स घडण ऱ्य घटन ांन प्रवतस द देत त. अश घटनेल चेतन म्हणत त आवण चेतनेल सजीव ांनी ददलेल्य प्रवतस द ल चेतन कसांत म्हणत त. उद : डोळय त कचर गेल्य स आपण डोळे चोळतो. एख द्य कुत्र्य ल कोणी दगड म रल्य स ते ल ांब पळते. वनस्पती प्रक श च्य ददशेने व ढत त. 6 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 7. ग ांडूळ ह प्र णी अांध र त र हतो. त्य ल सूयवप्रक श त आणले तरी त्य ची ह लच ल अांध र ज ण्य च्य ददशेने होते. एक परीक्ष नळीच अध व भ ग क ळय क गद ने गुांड ळून, परीक्ष नळीत ग ांडूळ सोडून आवण परीक्ष नळी सूयवप्रक श त धरून ते बघत येईल. ( प्रयोग नांतर ग ांडूळ ओलसर जवमनीवर सोड वे. ) वनजीव ांमध्ये चेतन क्षमत नसते. 7 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 8. सजीव ांच जन्म झ ल्य नांतर त्य ांची व ढ होत न ददसते. व ढ होत न शरीर च आक र व ढतो, उांची व ढते, शरीर च्य अांतभ वग तही व ढ होते. वनस्पतींची उांचीतील व ढ मोजत येते. वनजीव ांची व ढ होत न ही. 8 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 9. सवव सजीव ांन जगण्य स ठी ऑवससजनची आवश्यक्त असते. हवेतील ऑवससजन ते श्व स व टे शरीर त घेत त आवण उच््व स व टे शरीर तील क बवन ड य ऑसस ईड ब हेर सोडत त. श्व स व टे ऑवससजन शरीर त घेणे आवण उच््व स व टे क बवन ड य ऑसस ईड ब हेर सोडणे य ल श्वसन म्हणत त. सवव प्र णी आवण वनस्पती श्वसन करत त. वनजीव श्वसन करत न हीत. 9 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 10. सवव सजीव स्वतःस रख दुसर जीव वनम वण करत त. क ही प्र णी वपल ांन जन्म देत त. क ही प्र णी अांडी घ लत त.त्य तून त्य ांची वपल्ले ब हेर पडत त. क ही वनस्पतींच्य वबय ांप सून क ही वनस्पतींच्य मुळे, फ ांद्य प सून नवीन वनस्पती तय र होत त. स्वतःस रख दुसर जीव वनम वण करणे य ल प्रजनन ककांव पुनरुत्प दन म्हणत त. वनजीव पुनरुत्प दन करू शकत न ही. 10 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 11. सजीव ांन जगण्य स ठी, व ढीस ठी अन्न ची प ण्य ची आवश्यकत असते. प्र णी वेगवेगळय पद्धतींनी अन्न ग्रहण करत त. वनस्पती मुळ ांव टे क्ष र, प णी शोषून घेत त आवण स्वतःचे अन्न स्वतः तय र करत त. वनजीव अन्नग्रहण करत न हीत. 11 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 12. सजीव ांनी अन्नप णी ग्रहण केल्य नांतर ते ववववध जीवनक्रीय ांस ठी व परले ज ते.य दक्रय ांमध्ये व परले ज ते. य दक्रय ांमध्ये शरीर स वनरुपयोगी असण रे ट क ऊ पद र्व तय र होत त. हे ट क ऊ पद र्व शरीर तून ब हेर ट कण्य च्य दक्रयेल उत्सजवन म्हणत त. प्र णी मल, मुत्र आवण घ म य ांच्य रुप त ट क ऊ पद र् वचे उत्सजवन म्हणत त. वनस्पतींमध्ये वचक, वपकलेली प ने, व ळलेली स ल य ांच्य रुप त उत्सजवन ची दक्रय होते. वनजीव उत्सजवन करत न हीत. 12 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 13. सजीव ांमध्ये जन्म – व ढ – प्रजनन - क्षीण होणे - मृत्यू हे टप्पे ददसत त. जन्म च्य वेळी सुरु झ लेल्य जीवनदक्रय क ल ांतर ने र् ांबत त आवण त्य ांच मृत्यू होतो. प्र णी आवण वनस्पती य ांच्य आयुष्ट्य ची मय वद वेगवेगळी असते. वनजीव ांन मृत्यू येत न ही. क ही वनजीव घटक ांची झीज होते. 13 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre
  • 14. सजीव ांमध्ये पेवशमय रचन , ह लच ल, चेतन क्षमत , व ढ, श्वसन, प्रजनन, अन्नग्रहण, उत्सजवन, मृत्यू ही प्रमुख लक्षणे ददसत त. वनजीव ांमध्ये ही लक्षणे ददसत न ही. 14 © Jnana Prabodhini Educational Resource Centre