(Informační) vedci bežne vyhodnocujú množstvo zdrojov a vytvorili si pri tom určité zvyky. Iba na tejto prednáške vám niekoľko z nich ukážeme. Pozor, tieto tipy sa môžu zísť aj šíriteľom fake news a konšpirácií!

1. Čo sa môžu konšpirátori
naučiť od vedcov (a naopak)
Mgr. Andrea Hrčková, PhD.
Katedra knižničnej a informačnej vedy, Fif UK

2. Americkí vedci
zistili...
Väčšina vedcov sa
prikláňa k tomuto
názoru...
Vedci sú zaplatení z
grantov...
Dá sa veriť
vedcom?

3. Dá sa veriť vedcom.
A tiež sa dá ich postupmi
inšpirovať pri posudzovaní
zdrojov.

4. Kto je to vedec?

5. Vedec má úctu k poznatkom
a dokáže povedať, že nevie
Takže nepýtajte sa ma, či dvojičky
spadli vďaka explózii zvnútra

6. Dôležité je dlhodobé
pôsobenie vedca v danej
oblasti
Môžete sa ma spýtať, či článok/
informácia, ktoré to tvrdia, sú
hodnoverné

7. Čím menej
človek vie,
tým viac si o
sebe myslí

8. A mozog vie klamať (Kahneman, Thinking fast and slow)

9. Ako vyzerá práca
vedca/výskumníka
• Vyhľadávanie a štúdium literatúry a nachádzanie
medzier v poznaní
• Získavanie a vyhodnocovanie dát/ informácií pre
identifikáciu a riešenie problému na základe
výskumnej metódy
• Prezentácia výsledkov

10. Vyhľadávanie a štúdium literatúry: odborné databázy, Google Scholar
Autori
Uznávaný
vedecký
časopis
Názov bez
zbytočných
emócií
Citácie

11. Vyhľadávanie a štúdium literatúry: odborné databázy, Google Scholar
Množstvo odkazov
na ďalšie odborné
zdroje
Citácie
priamo v
texte

12. Naproti tomu článok z istého internetového portálu
Autor: neznámy
Clickbait názov
„Náhodná“
reklama na
predaj
alternatívneho
prípravku proti
rakovine

13. Naproti tomu článok z istého internetového portálu (pokračovanie)
Argumentácia
neexistujúcim vedcom
“rebelom“ (príp.
existujúcim ale v
odbore religionistika)

14. Naproti tomu článok z istého internetového portálu (pokračovanie)
Apel na
pochybnosti/
strach
Zdroj: pochybná,
už stiahnutá
stránka (z archívu
webu)

15. Akademický svet je vcelku slobodný,
čo sa týka vyjadrovania sa.
Ak je zistenie prelomové, vedec má
citácie a vysoká škola z toho
profituje

16. Výsledky výskumov
musia byť uverejnené
v odborných
časopisoch.
Nezávislí recenzenti =
kontrola správnosti
výsledkov

17. Ničím takým články
na blogoch alebo
webových portáloch
nemusia prechádzať.
Prejde všetko, s čím
súhlasí ich vlastník.

18. V tradičných médiách
majú aspoň editora
ktorý vykonáva svoju prácu v
rôznej kvalite podľa serióznosti
média

19. Sociálne siete (a e-mail u
seniorov) budia dojem, že
informácie pochádzajú od
dôveryhodných ľudí
= lebo ich „poznáme“
Pravdou je, že sú tam akékoľvek
informácie..

20. Vedci si nevyberajú len dáta, ktoré sa im
hodia.
Takto sa to nerobí (T.E.R.: „Rodina na odstrel“)
I1: Vo Švédsku označujú médiá ženy v domácnosti ako
zradkyne
I2: Vo Švédsku je vysoký podiel samovrážd (mladých
ľudí)
= Záver: Za počet samovrážd môže silný feminizmus
Príklad stratených informácií, ktoré sa nehodili:
Nedostatok slnečných dní v škandinávskych krajinách
a depresie s tým súvisiace...

21. A nespájajú si (väčšinou) nespojiteľné...

22. Lebo pri vyhodnocovaní dát vedia, že
korelácia neznamená kauzalita
Spôsobil snáď
Facebook krízu?

23. A pri interpretácii výsledkov nemôžu ignorovať
kontext. Cvičenie zo zistenia výskumu:
„Ľudia, ktorí začali so sexom neskôr majú
vyššiu kvalitu manželstva.“
Znamená to, že keď začnete VY so sexom neskôr, budete mať lepšie
manželstvo?

24. Interpretácia výsledkov: Pozor na unáhlené závery!
Možno, ale dôvod môže byť v kontexte (napr. tí, čo začali skôr mali zlý príklad v rodine, nedbalých/
rozvedených rodičov a pod.)

25. A sme platení
z grantov?
Áno.

26. Nie ste si istí? Overte si
článok alebo sa
spýtajte sa odborníka
na danú problematiku

27. Môžete argumentovať, že o
nič nejde, zdieľať konšpiračné
teórie je skôr sranda
Mať kvalitné informácie znamená vedieť robiť
dobré a samostatné rozhodnutia v živote.
Vypĺňať nevedomosť podsunutými
informáciami znamená nechať sa ovládať ich
autormi.

28. A čo sa môžu vedci naučiť od
konšpirátorov?
Zrozumiteľnej prezentácii svojich poznatkov

29. Literatúra (ak by ste chceli vedieť viac)
• Poundstone, W. 2017. The Dunning-Kruger President. |online|. Dostupné na:
https://www.psychologytoday.com/intl/blog/head-in-the-cloud/201701/the-
dunning-kruger-president
• Hrčková, A., Buzová, K. Ako rozlíšiť pravdu od konšpirácie. In: Naša univerzita, roč.
64, č. 1, 2017
• Meško, D. Akademická príručka. Bratislava: Osveta, 2005. ISBN 8080632006
• Hrčková, A. Techniky manipulácie v sociálnych médiách. [online]. In: Žurnalistika,
médiá, spoločnosť 3-4. Bratislava: STIMUL, 2014. Dostupné na:
http://stella.uniba.sk/texty/ZU_zurnalistika3-4.pdf
• Kahneman, D. Thinking fast and slow. Penguin. 2011. ISBN 978 0 141 03357 0
Prípadne moje ďalšie prezentácie na Slideshare na túto tému:
• Dezinformácie, hoaxy a manipulácia na sociálnych médiách
• Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdy