Prezentácia je v slovenčine.

1. Spor o univerzálie
Anselm z Canterbury
Mám dôkazy Božej
existencie, vy
neznajbohovia!

2. Všeobecniny Jednotliviny
štorcový stôlstôl
Janka Peter Ivančlovek
okrúhly stôl

3. Otázka: Existujú všeobecné pojmy človek, stôl ako
reálne individuálne veci alebo máme len
konkrétneho Ivana alebo konkrétny okrúhly stôl?
krajný
realizmus
krajný
nominalizmus
umiernený
realizmus
umiernený
nominalizmus
REALIZMUS NOMINALIZMUS

4. REALISTI
Najprv IDEA/PRAVZOR potom JEDNOTLIVINA
NOMINALISTI
Najprv JEDNOTLIVINA potom VŠEOBECNINA

5. Krajný realizmus – všeobecné pojmy ako človek, stôl existujú ako reálne
individuálne veci a len tie sú nemenné a trvalé – len tie možno poznávať
Umiernený realizmus – všeobecné pojmy sú vo veciach – možno ich z nich
vyabstrahovať
Krajný nominalizmus – prijíma len existenciu jednotlivého, všeobecné
pojmy považovali len za prázdny zvuk
Umiernený nominalizmus – uznáva nevyhnutnosť všeobecných pojmov pre
triedy predmetov, neprikladá im však samostatné bytie

6. realizmus
empirizmus
racionalizmus
jednotlivina/konkrétna vec
všeobecnina/idea
nominalizmus

7. Anselm z Canterbury
- narodený v severotalianskom Burgundskom kráľovstve – otec
veľmi prísny
- prechádza cez Alpy a prichádza až do Normandie (severná časť
dnešného Francúzska), tu vstupuje do benediktínskeho kláštora v
meste Le Bec
- tu je zvolený za opáta a píše tu aj svoje prvé filozofické diela –
Monologion, Proslogion, Slobodná vôľa
- arcibiskupom sa stáva v Canterbury
- odmietal križiacke výpravy
- jeho učenie v Le Bec bolo iné ako dovtedy – skôr vyučoval
analýzu jazyka, než výroky autorít
- cieľom jeho výučby nebolo porozumenie toho, čo človek hovorí,
ale porozumenie a dopracovanie sa k podstate veci
- považuje sa za zakladateľa scholastiky

8. „Verím, aby som porozumel.“
- podobne ako sv. Augustín tvrdil, že viera ma
predchádzať poznanie
- ak neverím v Boha a jeho pravdy, moje
poznanie nie je správne
- to ale neznamená, že viera má byť bez rozumu
- viera a rozum sa navzájom potrebujú
- rozum je tu od toho, aby vysvetľoval vieru
Vzťah viery a rozumu

9. Argumenty v prospech existencie Boha
Aposteriórne argumenty:
1. Aby mali dobrá zmysel, musia sa zúčastňovať na nejakom
inom dobre, ktoré by bolo absolútne a najvyššie dobré – Boh
2. Všetky veci sú skrze niečo. Keďže ich niečo muselo zapríčiniť
a musí byť taká vec, ktorá je jediná sama od seba – tým je
Boh
3. Bytie je, čo sa týka dokonalosti odstupňované – tým sa
dostávame k najdokonalejšiemu bytiu, čím je Boh

10. Apriórny argument božej existencie:
Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie.
veci, ktoré existujú len v mojej mysli veci, ktoré existujú v realite
B
O
H

11. Tento apriórny dôkaz božej existencie bol kritizovaný jeho
súčasníkom Gaunilom, ktorý kritizoval to, že nemožno z
pojmu usudzovať na jeho reálnu existenciu. Je to veľmi
rýchly skos od logiky (dialektiky) k ontológii (k náuke
bytia).
Neskoršie bol kritizovaný za tento istý dôvod aj Tomášom
Akvinským alebo ešte neskôr Immanuelom Kantom
Na druhú stranu Bonaventura a Leibniz tento argument
veľkoryso privítali