1. Hradisko Molpír
Makovičková Jana
Argumentácia
Ako tému pre záverečný úkol KPI som si zvolila hradisko Molpír. Na túto tému som písala už
skôr semestrovú prácu v predmete Antropologie pravěku, na tému Pamiatky praveku v mojom
okolí. Je to je jeden z hlavných predmetov môjho štúdia Antropológie, takže táto téma sa
priamo týka môjho oboru. Názov práce som zvolila jednoduchý, stručný, ktorý priamo
vystihuje predmet práce.
Anotácia
Hradisko Molpír, ležiace na kopci nad Smolenicami, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky
zo staršej doby železnej na Slovensku. Radí sa do Kalendenberskej kultúry. Vznikol na
mieste, kadiaľ viedla obchodná cesta spájajúca JV a S Európu. Nálezy dokladajú rôznorodé
kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy. Molpír plnil funkciu
centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko – kultovým životom.
Kľúčové slová
Molpír - centrálne hradisko - nádvoria - Murus Gallicus - vojenská demokracia
1. Objavenie hradiska
Kedysi holý kopec, koncom minulého storočia čiastočne zalesnený, vždy dával najavo, že
niečo tají. Pozornosť pútal jasnými obrysmi múrov, občasnými nálezmi črepov,
bronzových úlomkov a iných dôkazov, že tu kedysi niekto žil.
Molpír, kopec nad Smolenicami pri Trnave (úradne zvaný Malá Lateršarna), zaujal už
koncom 19. storočia miestneho farára N. Sándorfiho. Preskúmal Molpír, ležiaci na
východnom výbežku Malých Karpát. Počas výskumu zistil praveké osídlenie, opevnenie
tromi obrannými múrmi a preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry,
zväčša s mohylovým násypom. Obsah hrobov už predstavuje klasickú mohylovú kultúru.
O 30 rokov neskôr vo výskume pokračoval archeológ A. Loubal. O jeho nálezoch sa však
1

2. nevie nič. Po jeho smrti sa stratili jeho denníky a tiež vykopané predmety, údajne
odložené v trnavskom múzeu. Po čase sa výskumu na Molpíri začal venovať moderný
vedec, nestor slovenskej archeológie, Štefan Janšák. Predpokladané hradisko zmeral ,
malo 12- 14 hektárov a nakreslil jeho plán. Bolo to najväčšie hradisko vtedajšej doby
v Karpatskej kotline (Dvořák 1974, s. 83).
Napriek všetkému sa ešte v roku 1963 našlo dosť skeptikov, ktorý v tom všetkom videli
len výplod fantázie a terénne nerovnosti na vrchu Molpír označovali za normálne
geologické tvary. Pod vplyvom týchto názorov sa ešte v tom istom roku začal
systematický archeologický výskum vedený Dr. Mikulášom Dušekom z archeologického
ústavu SAV v Nitre. Výskum trval do roku 1971.
2. Postavenie hradiska v histórii
Už vtedy sa zistilo, že ide o významné hradisko, intenzívne osídlené vo viacerých
obdobiach praveku a včasnej doby historickej. „Výnimočné postavenie malo toto miesto
najmä v staršej dobe železnej (8. – 7. storočie p. n. l.), keď bol Molpír vybudovaný na
križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým
hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom
mieste. Viedla tade obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Blízkosť
Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt
medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne
kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom
materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru. Kľúčový
význam majú niektoré unikátne predmety, ktoré majú paralely v juhovýchodnej Európe a
v Sedmohradsku, ako aj na hornom Dunaji." (www.archeol.sav.sk)
„Najviac nálezov bolo možné zaradiť do doby halštatskej, do strednej až neskorej doby
laténskej a do včasného stredoveku. Pritom asi 80% všetkých nálezov z výskumu môžeme
zaradiť do doby halštatskej, takže dnes vieme, že ťažisko osídlenia spadá do 8. a 7. stor.
pred Kr. Vtedy sa tu začalo postupne budovať rozsiahle opevnené výšinné sídlisko, ktoré
najneskôr na začiatku 7. stor. pred Kr. nadobudlo centrálne postavenie v rámci celej
severozápadnej časti Karpatskej kotliny.“ (www.sas.sav.sk)
2

3. 3. Opevnenie
Merania Štefana Janšáka sa časom takmer úplne potvrdzovali. Hradisko malo tri nad
sebou ležiace nádvoria - dve predhradia a akropolu, obkolesené terénnymi vlnami. Neboli
to valy z kamenia a hliny, ako sa pôvodne predpokladalo, ale išlo o dokonalé múry
z plochých kameňov naskladaných nasucho na seba do výšky asi dva a pol metra pri šírke
až dvoch metrov. Prvý a druhý múr spájal nasypaný val. Tretí múr tvoril uzavretý
prstenec. Bol spevnený dva metre hrubou drevenou komorovou konštrukciou, ktorej
komory boli vyplnené hlinou a kamením.
Zachovala sa v ňom kamenná brána s dvoma strážnymi štvorcovými vežami a zboku
s jednou oválnou vežou , dovtedy nezvyčajného tvaru. „Ale takéto múry stavali až oveľa
neskôr Kelti! „Murus Gallicus“, tak tieto múry nazval Gaius Julius Caesar, ktorý ich
neraz musel prácne dobývať. A v predkeltskej dobe poznalo ich už len Stredomorie
s prvými európskymi kultúrami. A potom Smolenice!“ (Dvořák 1974, s. 84)
4. Spoločenský systém
Molpír je práve svojou mohutnosťou a stavebnou náročnosťou jedinečným dokladom
o rozpade prvotnopospolnej rodovej spoločnosti a vzniku nového spoločenského
systému, tzv. vojenskej demokracie a súčasne novej historickej epochy - železnej doby.
Objavené príbytky ukazujú na 600 - 800 obyvateľov. Výstavba hradiska takej veľkosti si
vyžadovala vysokú organizačnú schopnosť ako aj veľký počet pracovných síl, otrokov,
ktorý stáli v sociálnom rebríčku najnižšie. Najvyššie sa radili vojvodcovia - kniežatá.
5. Príčiny zániku života na Molpíre
Náhle opustenie hradiska v dôsledku katastrofických udalostí spôsobilo, že väčšina
keramických nádob a najrôznejších predmetov sa zachovala priamo na podlahách
odkrytých domov. Dokazovali to napríklad celé hrnce na ohniskách, ak by ich majitelia
mali čas, určite by ich odpratali. Všade boli stopy po obrovskom ohni, po obrovskom
požiari. „Horiace strechy chát, opretých o vnútornú stranu III. múru, zasypali obsah
príbytkov, pričom žiarom spečené kamene z vápenca časom vytvorili vplyvom neskorších
dažďov konzervačný val nad násypom.“ ( Amaľrik 1970, s. 162 )
Tiež tu bolo vidieť stopy po boji. Jedinou obeťou vojenského konfliktu je obranca zabitý
v hlavnej bráne, medzi strážnymi vežami. V múroch okolo neho, z vonkajšej aj vnútornej
strany, sa našlo množstvo pozapichovaných kovových streliek. 3

4. 6. Záver
Hradisko Molpír je jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok zo staršej doby
železnej na Slovensku. Charakterizuje ho vyspelý druh opevnenia, obydlí, ako aj
množstvo keramických, železných, bronzových predmetov. Hradiskom prechádza náučný
chodník a pri ceste sa nachádza múzeum.
Zoznam literatúry
1. Amaľrik, A.S., Mongajt, A.L. Hľadanie dávnych kultúr. Bratislava: Obzor,1970
2. Dvořák, P. Odkryté dejiny: Dávnoveké Slovensko. Bratislava: Nakladateľstvo
Pravda,1974
3. Furmánek, V., Ruttkay, A., Šiška, S. Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava: Tatran,
1991
1. http://www.sas.sav.sk/inf/informator2008_1.pdf
2. http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-
news&news_no=2111&do=print
3. http://www.archeol.sav.sk/molpir.pdf
Hodnotenie zdrojov
Čo sa týka knižných zdrojov, autori sú odborníci vo svojom obore. Hĺbka a šírka obsiahnutej
problematiky je dostatočná, obsahujú presné, objektívne informácie.
Čo sa týka elektronických zdrojov, sú dôveryhodné, odborne kvalitné, sú uvedení autori
textov a texty obsahujú odbornú terminológiu. Texty sú štruktúrované a obsahujú aktuálne
informácie.
4