1. VÝVOJ BRATISLAVSKÉHO HRADU DO OBDOBIA STREDOVEKU
ARGUMENTÁCIA VÝBERU TÉMY
Tento text som vypracovala ako semestrálnu prácu na predmet Antropologie
středověku pod názvom „Bratislavský hrad“. Poskytovala historické
informácie o Bratislavskom hrade vrátane rozširujúcich podkapitol. Do
kurzu KPI ho chcem zaradiť, pretože spĺňa požiadavky daného úkolu – je to
odborný text z môjho odboru. Text pôvodnej práce som upravila pre
potreby KPI a upravila som jej zameranie výhradne na históriu hradu do
obdobia stredoveku.
STRUČNÁ ANOTÁCIA
Táto práca poskytuje informácie o Bratislavskom hrade, postavenom na
území dnešnej Bratislavy. Prvá kapitola sa venuje jeho polohe a historickým
podmienkam pre jeho vznik. Druhá, hlavná časť pojednáva o histórii,
spomína najstaršie osídlenia a zameriava sa najmä na obdobie stredoveku.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Bratislavský hrad, stredovek, Bratislava, história
1. Úvod
Vďaka strategickej polohe bolo územie, do ktorého spadá aj
Bratislavský hrad, využívané ľuďmi už v eneolite. Rôzne národy v priebehu
dejín oceňovali výhody, ktoré im ponúkalo skalné bralo týčiace sa 85 metrov
nad hladinou Dunaja. Osídlenia, ktoré tu vznikali, boli chránené z jednej
strany riekou, z druhej strany lesmi Malých Karpát. Okrem geograficky
výhodnej polohy je miesto významnou križovatkou obchodných a kultúrnych
ciest, pretože sa tu nachádzal dôležitý prechod cez Dunaj, predstavovaný

2. brodom pod horským výbežkom, tzv. Dunajská brána. Poskytoval osadníkom
možnosť kontroly nad obchodom a tak aj moc nad celým krajom.
2. História
2.1. Najstaršie osídlenia
Počiatky osídľovania siahajú do neskorej doby kamennej, keď tu
približne v čase 2500 BC žil ľud s volútovou keramikou. Predpokladá sa tu
opevnené sídlisko, no jeho existenciu sa nepodarilo priamo doložiť -
z obdobia praveku zostalo málo stôp, pretože sídliská nemali stály charakter.
Z halštatskej doby sa zachovali identifikovateľné stopy zemníc
a pravdepodobne už vtedy sa na hradnom kopci nachádzala akropola. Prvé
sídlisko mestského typu vzniklo za pôsobenia Keltov na našom území, keď
sa vtedajšia pevnosť stala súčasťou oppida ako obranná bašta. Na jej
ruinách založili vojenskú stanicu Rimania, ďalšie pramene už odkazujú na
vplyv Slovanov.
2.2. Obdobie stredoveku
2.2.1. Slovania
Na území Slovenska stredovek začal so sťahovaním národov, teda
s príchodom Slovanov na prelome 5. – 6. storočia. Využili trosky predošlých
objektov a sídlo zabezpečili radom fortifikácií až po Devín a Devínsku Kobylu.
Územie hradu s rozmermi cca 200 x 300 metrov bolo obohnané hradbami so
šírkou 4,5 m a výškou 1,6 – 2 metre. Do prvej polovice 9. storočia tu
vybudovali dobre opevnené sídlisko: „Koncentrácia osídlenia vo včasnom
stredoveku – predveľkomoravské obdobie – vrcholí v 9. storočí vybudovaním
rozsiahleho hradiska na hradnej vyvýšenine s opevnením, palácovou stavbou,
veľkomoravskou bazilikou, pohrebiskom i menšími obytnými objektmi.“
(Husovská a kol. 1994, 19). Z doby Veľkej Moravy sa zachovali mnohé
archeologické nálezy, napr. keramika a ozdoby, čo svedčí o využití miesta aj
na iné ako vojenské účely. „K nesporne najvýznamnejším nálezom z
veľkomoravského obdobia patria zvyšky cirkevnej stavby z 9. storočia na
východnej terase hradu. Že išlo o sakrálnu stavbu dokladá jej samotná
2

3. dispozícia, východné orientovanie a pohrebisko, ktoré sa v jej blízkosti
nachádzalo.“ (http://www.archiportal.sk/?p=1222). V tomto období bol hrad
jedným z najväčších vo Veľkomoravskej ríši a zastával dôležitú úlohu.
2.2.2. V počiatkoch Uhorska
Z 10. storočia sa zachovalo málo dokladov o živote obyvateľstva, no
objav murovanej veže odkazuje na význam hradu aj v tejto dobe. Z čias
Veľkej Moravy pretrvalo osídlenie, a keď nastúpil roku 1000 na Uhorský trón
prvý kráľ Štefan I., hrad nadobudol znovu dôležitú obrannú a správnu
úlohu. „Názov hradiska, jeho rozloha a funkčné členenie priestoru bolo
s menšími obmenami dôležitým základom ďalšieho kontinuitného osídlenia na
hradnom kopci.“ (Jankovič 1984, 22). Na mieste sakrálnej veľkomoravskej
stavby v 11. storočí vybudovali Kostol sv. Salvátora. V tom období sa už
spomína komitátny hrad, ktorý sa stal súčasťou línie opevnení štátu. Okrem
toho tu sídlili orgány cirkevné a administratívno-správne – župa a
prepozitúra s kapitulou. Za vlády Štefana I. sa razili strieborné mince, o čom
svedčí nález až zo Švédskeho Gotlandu, kde sa našiel uhorský denár zo
začiatku 11. storočia: „Minca...má na lícovej strane meno panovníka, na rube
meno mesta (B či P)RESLAVVA a CIV(ITAS), čo podľa odborníkov znamená
hrad, ku ktorému patrilo mesto.“ (Lacika 1992, 23).
2.2.3. Vplyv tatárskych vpádov
Územie Uhorska bolo v rokoch 1241-1242 ohrozované nájazdmi
Tatárov. Bratislavský hrad vpádom odolal, no táto skúsenosť vytvorila snahu
o lepšie zabezpečenie sídla. Na mieste dvoch starších predrománskych
objektov dal kráľ Belo IV. vybudovať novú obrannú trojpodlažnú vežu vnútri
členenú drevenou konštrukciou. „Drevozemné opevnenie posilnili neskôr
štvorbokými murovanými vežami s cimburím.“ (Jankovič 1984, 22). V tejto
podobe hrad pretrval až do začiatku 14. storočia.
2.2.4. Pôsobenie Žigmunda Luxemburského
Počas vlády Žigmunda Luxemburského došlo k najväčšej stavebnej
premene hradu okrem iného ovplyvnenej husitským ohrozením. Kráľ
3

4. ustanovil Bratislavu sídlom krajiny vďaka jej výhodnej polohe v rámci jeho
snáh získať titul rímskonemeckého cisára. Preto vzišla potreba prebudovať
hrad do reprezentatívnej podoby a nato skupina kamenárov vytvorila
štvorkrídlový mohutný gotický palác s kamenným opevnením a vysunutými
delovými baštami. Táto prestavba predstavuje „prechod medzi staršími
neopevnenými stavbami so samostatným vnútorným nádvorím a
nadväzujúcimi opevnenými renesančnými kaštieľmi. Je jedným z posledných
ohlasov doznievajúceho gotického stavebného slohu.“
(http://www.archiportal.sk/ ?p=1222). Takisto v tomto čase vybudovali
hradnú studňu. Napriek tomu hrad nenadobudol plánované využitie, čo bolo
spôsobené smrťou cisára.
2.2.5. Hrad koncom stredoveku
Po Žigmundovej smrti sa dostal na trón Albrecht Habsburský, ktorý
však zakrátko zomrel. Vznikli spory o nasledovníctvo trónu medzi mestom
a hradom, čoho dôsledkom bolo obliehanie hradu a jeho následné
poškodenie delami. Zanedbaný hrad znovu nadobudol svoj význam počas
tureckej expanzie a po bitke pri Moháči v roku 1526, po ktorej sem boli
presunuté korunovačné klenoty a Bratislava sa stala sídlom Ostrihomských
biskupov.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
 Dvořák, Pavel (2006): Prvá kniha o Bratislave. Budmerice :
Vydavateľstvo Rak Budmerice.
 Husovská, Ľudmila a kol. (1994): Slovensko. Bratislava : Príroda.
 Jankovič, Vendelín a kol. (1984): Národné kultúrne pamiatky na
Slovensku. Martin : Osveta.
 Lacika, Ivan, Tomčík, Vladimír (1992): Tvoja Bratislava. Bratislava :
Mladé letá.
 http://www.archiportal.sk/?p=1222, 10.11.2011.
 http://www.muzeum.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=70
0015&id=1182&p1=1005, 10.11.2011.
4

5. Dané monografie som si zvolila za použiteľné zdroje vzhľadom k ich
relevancii a obsahu informácií, ktoré som potrebovala. Internetové
zdroje som využila na doplnenie základných informácií.
SUMARIZAČNÁ GRAFIKA – časová os
5