SlideShare a Scribd company logo
1 of 6
Download to read offline
!वचा%य: ल"णे व EmÉcÉÉU
डॉ !"वण पाट$ल, !"याटोलॉ)ज+ट (संिधवात त")
एम. आर. सी. पी. (यु के ), सी सी ट" (लंडन)
सु#ुत हॉ#पीटल नािशक
फोन: ०२५३२५७७७१७
punerheumatologist.com
1. !वचा%य(Lupus/SLE) qWûhÉeÉå MüÉrÉ?
!वतःला !कं वा कु टुंबातील सद#याला होईपय&त ब"याच लोकांना !वचा%या
ची मा#हती नसते. !वचा%य WûÉ LMü UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU zÉ£üÏcÉÉ (Autoimmune
disease) AÉeÉÉU AÉWåû. या आजारात zÉUÏUÉcÉÏ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU xÉÇxjÉÉ
xÉÉÇkrÉÉcrÉÉ आ"ण !वचे%या mÉåzÉÏÇuÉU WûssÉÉ MüUiÉå. LMüSÉ UÉåaÉÉcÉÏ xÉÔÃuÉÉiÉ fÉÉsÉÏ
MüÐ सां$यांम$ये वेदना/जखडण सु# होते AÉÍhÉ irÉÉuÉU EmÉcÉÉU lÉ
MåüsrÉÉxÉ, सां$याम$ये कायम%व'पी नुकसान होऊ शकते. WûÉ AÉeÉÉU rÉÉåarÉ
uÉåVåûiÉ ÌlÉrÉǧÉhÉÉiÉ न आण#यास !कडनी, !दय, फु #फु से, र"वा%ह'या आ"ण
म"दू अशा शर#रा%या अनेक अवयवांवर !परणाम होऊ शकतो.
2. !वचा%याची ल"णे काय आहेत ?
बहुतेकदा,	
  !वचा%यचा	
  !ास	
  काह$	
  काळासाठ&	
  अचानक	
  उमळून	
  येतो	
  (flares)	
  	
  
आ"ण	
  नंतर	
  काह$काळ	
  	
  शांत	
  रहातो	
  (remission).
	
  
 
!वचा%यcÉÏ इतर sɤÉhÉå ZÉÉsÉÏsÉmÉëqÉÉhÉå AÉWåûiÉ -
• खोल !ास घेत$यावर छाती दुखणे ÌMÇüuÉÉ SqÉ	
  sÉÉaÉhÉå
(Pleurisy/Pericarditis)
• पाय !कं वा डो#याखाली सूज (Kidney disease)
• सुजले&या	
  !ंथी
• डोके दुखी, च"कर, उदासीनता !कं वा !फ#स यासारखी ल"णे
• U£ü¤ÉrÉ (Anemia)
• uÉeÉlÉ MüqÉÏ WûÉåhÉå
!वचेवर लाल च"टे छाती, हात व सूय$ उघड भागात येऊ शकतात. !वचा%य
असलेले अनेक !"ण सूय$%काश संवेदनशील असतात. !वचेवर लाल च"टे
!वचा%यcÉÏ xÉÉkÉÉUhÉmÉhÉå ÌSxÉÑlÉ rÉåhÉÉUÏ sɤÉhÉå ZÉÉsÉÏsÉmÉëqÉÉhÉå AÉWåûiÉ
-
• LMüÉ ÌMÇüuÉÉ AÍkÉMü xÉÉÇkrÉÉÇqÉkÉå xÉiÉiÉ ÌMÇüuÉÉ mÉÑlÉ:mÉÑlWûÉ
WûÉåhÉÉUÏ uÉåSlÉÉ ÌMÇüuÉÉ xÉÔeÉ
• SælÉÇÌSlÉ MüÉqÉå MüUhrÉÉiÉ xÉiÉiÉ jÉMüuÉÉ uÉÉOûhÉå
• वारंवार ताप येणे (Unexplained	
  fever)
• !वचेवर लाल च"टे पडणे, खासक%न चेह$यावर
• ऊ"हात !वचा लाल होणे (Photosensitivity)
• एक वैिश%&यपूण+ लाल पुरळ−फु लपाख'(या आकारात− दो#ह% गाल
आ"ण नाक ओलांडून.
• खुप के स गळणे
• वारंवार त"ड येणे (Mouth ulcers)
• गार वातावरणात हाताची !कं वा पायाची बोटे !फकट गुलाबी !कं वा जांभळ&
पडणे ((Raynaud's phenomenon)
• त"ड !कवा डोळे कोरडे पडणे
	
  
अनेकदा !थम कडक उ"हात गे#यावर !वकिसत होतात. !वचा%यcÉÏ !व!व
ध ल"णे वेगवेग$या वेळ$ येऊ शकतात. काह$ !"णांम'ये फ" !वचा !कं वा
सां$यांवर प"रणाम होतो.
3. !वचा%य MüzÉÉqÉÑVåû WûÉåiÉÉå?
!वचा%य WûÉ LMü UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU zÉ£üÏcÉÉ AÉeÉÉU AÉWå. eÉåuWûÉ ÂahÉÉcÉÏ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU
xÉÇxjÉÉ cÉÑMÔülÉ irÉÉcrÉÉcÉ zÉUÏUÉiÉÏsÉ ÌlÉUÉåaÉÏ mÉåzÉÏÇuÉU WûssÉÉ MüUiÉå iÉåuWûÉ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU
zÉ£üÏcÉå AÉeÉÉU ÌlÉqÉÉïhÉ WûÉåiÉÉiÉ.	
   काह$ अनुवांिशक !बघाडासोबत बा# कारणांचा
सम#वय होऊन आंत$रक !ितकार श"# !बघडते. LMüSÉ UÉåaÉÉcÉÏ xÉÔÃuÉÉiÉ fÉÉsÉÏ
MüÐ xÉÉÇkrÉÉÇlÉÉ xÉÑeÉ rÉåiÉå AÉÍhÉ irÉÉuÉU EmÉcÉÉU lÉ MåüsrÉÉxÉ इतर अवयवांनाह( WûÉlÉÏ
mÉÉåWûcÉÔ zÉMüiÉå.
4. !वचा%य AlÉÑuÉÉÇÍzÉMü AÉWåû MüÉ?
eÉU AÉmÉsrÉÉ MÑüOÕÇûoÉÉmÉæMüÐ MüÉåhÉirÉÉWûÏ urÉ£üÏsÉÉ !वचा%य fÉÉsÉåsÉÉ AxÉåsÉ iÉU
xÉuÉïxÉÉqÉÉlrÉ sÉÉåMüÉÇmÉå¤ÉÉ AÉmÉsrÉÉsÉÉ !वचा%य WûÉåhrÉÉcÉÏ eÉÉåZÉÏqÉ eÉÉxiÉ AÉWåû. eÉU
AÉmÉsrÉÉsÉÉ xÉÉÇkrÉÉÇcÉÉ §ÉÉxÉ WûÉåiÉ AxÉåsÉ iÉU AÉmÉhÉ xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇcÉÏ pÉåOû bÉåiÉsÉÏ
mÉÉÌWûeÉå.
5. !वचा%य WûÉ uÉ×® sÉÉåMüÉÇlÉÉ WûÉåhÉÉUÉ UÉåaÉ AÉWåû MüÉ?
lÉÉWûÏ. हा आजार साधारणतः १५ ते ४५	
  वयोगटातील !य#$ंना होतो. काह$वे
ळा या आजाराची सु#वात बालपणी !कवां qÉkrÉuÉrÉÏlÉ mÉëÉæRûÉÇqÉkÉå !दसून येते.
mÉÑÃwÉÉÇmÉå¤ÉÉ Îx§ÉrÉÉÇqÉkÉå iÉÉå 10 mÉOû AÍkÉMü mÉëqÉÉhÉÉiÉ AÉRûVûiÉÉå.
6. !वचा%य qÉkrÉå AÉWûÉUÌuÉwÉrÉMü MüÉåhÉMüÉåhÉiÉÏ mÉjrÉå mÉÉVûsÉÏ
mÉÉWûÏeÉåiÉ?
!वचा%य qÉkrÉå AÉWûÉUÌuÉwÉrÉMü काह$ खास mÉjrÉå पाळ$याने हा आजार बरा होतो
असा गैरसमज आहे. AÉÇoÉOû A³ÉmÉSÉjÉï eÉxÉå MüÐ ÍsÉÇoÉÔ, OûÉåqÉäOûÉå AÉÍhÉ uÉÉÇarÉÉxÉÉUZrÉÉ
pÉÉerÉÉ Wåû AÉuÉzrÉMü mÉÉåwÉhÉiÉiuÉÉÇcÉå AirÉÇiÉ qÉWûiuÉÉcÉå x§ÉÉåiÉ AÉWåûiÉ. ZÉÑmÉ xÉÉUÏ
AÉWûÉUÉÌuÉwÉrÉÏ mÉjrÉå mÉÉVÕûlÉ xÉÉÇkÉå AÉÍhÉ xlÉÉrÉÑ MüqÉMÑüuÉiÉ oÉlÉÔ zÉMüiÉÉiÉ uÉ irÉÉqÉÑVåû
irÉÉcrÉÉuÉU EmÉcÉÉU MüUhÉå AeÉÔlÉ AuÉbÉQû oÉlÉÔ zÉMüiÉå. LMü xÉÇiÉÑsÉÏiÉ AÉWûÉU
!"णांना zÉÉUÏUÏMü uÉeÉlÉ urÉuÉÎxjÉiÉ PåûuÉhrÉÉMüUÏiÉÉ AÉÍhÉ ÌlÉUÉåaÉÏ UÉWûhrÉÉMüUÏiÉÉ qÉSiÉ
MüUiÉÉå.
7. !वचा%य cÉå ÌlÉSÉlÉ MüxÉå MåüsÉå eÉÉiÉå?
!वचा%यचे िनदान कर#यासाठ( तुम$या डॉ#टर कडे यो#य !ान आ"ण या
आजरा !वषयी जाग$कता असणे आव#यक आहे. !वचा%य crÉÉ ÌlÉSÉlÉÉxÉÉPûÏ
MåüuÉVû LMücÉ AzÉÏ cÉÉcÉhÉÏ lÉÉWûÏ. xÉZÉÉåsÉ uÉæ±MüÐrÉ ÍcÉMüÐixÉÉ, zÉÉUÏUÏMü iÉmÉÉxÉhÉÏ,
ÌuÉÍzɹ U£ü cÉÉcÉhrÉÉ (ANA) AÉÍhÉ LYxÉ-Uå/Scans	
  Wåû !वचा%य cÉå ÌlÉSÉlÉ
MüUhrÉÉxÉÉPûÏ qÉSiÉ MüUiÉÉiÉ.
8. lÉæxÉaÉÏïMü EmÉcÉÉU mÉ®iÉÏlÉå !वचा%य oÉUÉ होऊ zÉMüiÉÉå MüÉ?
MüÉWûÏ !"ण uÉlÉÉæwÉkÉÏ, iÉåsÉ, ÌuÉzÉåwÉ AÉWûÉU ÌMÇüuÉÉ MåüuÉVû urÉÉrÉqÉÉlÉå oÉUå fÉÉsrÉÉcÉÉ SÉuÉÉ
MüUiÉÉiÉ. iÉjÉÉmÉÏ, AxÉå EmÉcÉÉU !वचा%य oÉUÉ MüUiÉÉiÉ rÉÉxÉÉPûÏ MüÉåhÉiÉÉWûÏ uÉæ¥ÉÉÌlÉMü
mÉÑUÉuÉÉ EmÉsÉokÉ lÉÉWûÏ. xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇlÉÏ (Rheumatologist) xÉÑcÉÌuÉsÉåsrÉÉ
EmÉcÉÉUÉÇlÉÉ ÌuÉsÉÇoÉ MåüsrÉÉqÉÑVåû श"रराला MüÉrÉqÉxuÉÃmÉÏ नुकसान होऊ शकते.
9. !वचा%य xÉÉPûÏ MüÉåhÉiÉå EmÉcÉÉU EmÉsÉokÉ AÉWåiÉû?
अलीकड&या काळात !भावी उपचार प"ती उपल$ध झा#याने !वचा%यचे
बहुतांश !"ण स"#य जीवन जगू शकता. !वचा%यcrÉÉ xÉÑUuÉÉiÉÏcrÉÉ
OûmmrÉÉÇqÉkÉåcÉ xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇzÉÏ xÉssÉÉqÉxÉsÉiÉ MåüsÉÏ mÉÉWûÏeÉå. xÉÇkÉÏuÉÉiÉ
iÉ¥ÉÉÇcrÉÉ (Rheumatologist) EmÉcÉÉU mÉ®iÉÏqÉÑVåû AÉeÉÉUÉcÉÏ iÉÏuÉëiÉÉ MüqÉÏ MüUiÉÉ
rÉåiÉå.
mÉålÉ ÌMüsÉxÉï uÉåSlÉÉ MüqÉÏ MüUiÉÉiÉ mÉhÉ iÉå xÉÉÇkrÉÉÇlÉÉ WûÉåhÉÉUå lÉÑMüxÉÉlÉ jÉÉÇoÉuÉÔ zÉMüiÉ
lÉÉWûÏiÉ. AäsÉÉåmÉjÉÏ (allopathy) QûÊYOûxÉï Wåû Tü£ü mÉålÉ ÌMüsÉxÉï uÉ xOåûUÊDQèxÉ
ÍsÉWÒûlÉ SåiÉÉiÉ WûÉ aÉæUxÉqÉeÉ AÉWåû. xÉÇkÉÏuÉÉiÉiÉ¥É ÌQûxÉÏeÉ qÉÊQûÏTüÉDÇaÉ (xÉÉÇkrÉÉqÉkrÉå WûÉåhÉÉUå
lÉÑMüxÉÉlÉ jÉÉÇoÉuÉनार$) AÉæwÉkÉå uÉÉmÉUiÉÉiÉ erÉÉqÉÑVåû !वचा%य cÉÏ sɤÉhÉå
uÉ आजाराची iÉÏuÉëiÉÉ MüqÉÏ WûÉåhrÉÉxÉ qÉSiÉ	
  WûÉåiÉå. Biologics हे !भावी उपचार
करणार% औषधे अलीकड&या काळात उपल$ध झाली आहे. या औषधांमुळे
आजाराची ती#ता कमी होते आ"ण काह$ !"णांम'ये आजारामुळे होणारे
नुकसान पूण$पणे थांबते.
10. मी !वतः मा#या आजारासाठ' काय क" शकतो?
!"णाला डॉ#टर सोबत रोग िनदान आ"ण उपचार म"ये स"#य भूिमका घेणे मह#वाचे आहे.
• एक आधार !णाली तयार करा. कु टुंब आ"ण िम#ांपासून िमळाले ले समथ$न आपणस
या आजारशी झुंज दे#यात मदत क" शकते .
• आप#या उपचाराम'ये सहभाग !या. डॉ#टरांनी संगीत&या)माणे सव# औषधे !या
आ"ण आप#या डॉ#टरांकडे िनयिमत भेट !ा. आपला आजार आ"ण औषधे ब"ल मा
!हती वाचा.
• स"#य राहा. िनयिमत !यायामामुळे सांधे लविचक राहतात. !दयरोग आ"ण लखवा
टाळ$यास मदत होते.
• जा#त वेळ सुय$ !काशात बसने टाळा. सूय$%काशामुळे !वचेवर च"टे पडू शकता व आ
जार अचानक उमळू शकतो. उ"हात जाताना लांब बा#ांचे कपडे, डो#यावर टोपी !कवा
छ"ी असू !ा. !वचेवर sunscreen मलम वापरा.
	
  
	
  
अिधक मा#हतीसाठ) पहा www.punerheumatologist
.com
	
  

More Related Content

More from Parvez Pathan

Hyderabad trip report
Hyderabad trip reportHyderabad trip report
Hyderabad trip reportParvez Pathan
 
Goa excursion of the model railway society
Goa excursion of the model railway societyGoa excursion of the model railway society
Goa excursion of the model railway societyParvez Pathan
 
Electric traction on railways
Electric traction on railwaysElectric traction on railways
Electric traction on railwaysParvez Pathan
 
Daund railway station
Daund railway stationDaund railway station
Daund railway stationParvez Pathan
 
Chittaranjan locomotive works
Chittaranjan locomotive worksChittaranjan locomotive works
Chittaranjan locomotive worksParvez Pathan
 
August kranti express
August kranti expressAugust kranti express
August kranti expressParvez Pathan
 
Project on the centre for incontinence & neurourology
Project on the centre for incontinence & neurourology Project on the centre for incontinence & neurourology
Project on the centre for incontinence & neurourology Parvez Pathan
 
Urologic illogic today
Urologic illogic todayUrologic illogic today
Urologic illogic todayParvez Pathan
 
Urinary incontinenece in women
Urinary incontinenece in womenUrinary incontinenece in women
Urinary incontinenece in womenParvez Pathan
 
Bladder outlet obstruction in women
Bladder outlet obstruction in womenBladder outlet obstruction in women
Bladder outlet obstruction in womenParvez Pathan
 
Key Facts over HIV by Dr. Milind Kulkarni
Key Facts over HIV by Dr. Milind KulkarniKey Facts over HIV by Dr. Milind Kulkarni
Key Facts over HIV by Dr. Milind KulkarniParvez Pathan
 
Tenofovir and kidney
Tenofovir and kidneyTenofovir and kidney
Tenofovir and kidneyParvez Pathan
 
Antiretroviral therapy switch
Antiretroviral therapy switchAntiretroviral therapy switch
Antiretroviral therapy switchParvez Pathan
 
Antiretroviral therapy failure
Antiretroviral therapy failureAntiretroviral therapy failure
Antiretroviral therapy failureParvez Pathan
 
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceDr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceParvez Pathan
 
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceDr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceParvez Pathan
 
Customer list of newtech
Customer list of newtechCustomer list of newtech
Customer list of newtechParvez Pathan
 

More from Parvez Pathan (20)

Hyderabad trip report
Hyderabad trip reportHyderabad trip report
Hyderabad trip report
 
Goa excursion of the model railway society
Goa excursion of the model railway societyGoa excursion of the model railway society
Goa excursion of the model railway society
 
Electric traction on railways
Electric traction on railwaysElectric traction on railways
Electric traction on railways
 
Diva vasai section
Diva vasai sectionDiva vasai section
Diva vasai section
 
Daund railway station
Daund railway stationDaund railway station
Daund railway station
 
Chittaranjan locomotive works
Chittaranjan locomotive worksChittaranjan locomotive works
Chittaranjan locomotive works
 
August kranti express
August kranti expressAugust kranti express
August kranti express
 
Project on the centre for incontinence & neurourology
Project on the centre for incontinence & neurourology Project on the centre for incontinence & neurourology
Project on the centre for incontinence & neurourology
 
Urologic illogic today
Urologic illogic todayUrologic illogic today
Urologic illogic today
 
Urinary incontinenece in women
Urinary incontinenece in womenUrinary incontinenece in women
Urinary incontinenece in women
 
Bladder outlet obstruction in women
Bladder outlet obstruction in womenBladder outlet obstruction in women
Bladder outlet obstruction in women
 
Key Facts over HIV by Dr. Milind Kulkarni
Key Facts over HIV by Dr. Milind KulkarniKey Facts over HIV by Dr. Milind Kulkarni
Key Facts over HIV by Dr. Milind Kulkarni
 
Dr yande-resume
Dr yande-resumeDr yande-resume
Dr yande-resume
 
Tenofovir and kidney
Tenofovir and kidneyTenofovir and kidney
Tenofovir and kidney
 
Antiretroviral therapy switch
Antiretroviral therapy switchAntiretroviral therapy switch
Antiretroviral therapy switch
 
Antiretroviral therapy failure
Antiretroviral therapy failureAntiretroviral therapy failure
Antiretroviral therapy failure
 
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceDr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
 
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conferenceDr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
Dr. Ameet Dravid presentation at International AIDS conference
 
Customer list of newtech
Customer list of newtechCustomer list of newtech
Customer list of newtech
 
New airoll
New airollNew airoll
New airoll
 

Lupus Treatment in Pune By Dr. Pravin Patil

  • 1. !वचा%य: ल"णे व EmÉcÉÉU डॉ !"वण पाट$ल, !"याटोलॉ)ज+ट (संिधवात त") एम. आर. सी. पी. (यु के ), सी सी ट" (लंडन) सु#ुत हॉ#पीटल नािशक फोन: ०२५३२५७७७१७ punerheumatologist.com 1. !वचा%य(Lupus/SLE) qWûhÉeÉå MüÉrÉ? !वतःला !कं वा कु टुंबातील सद#याला होईपय&त ब"याच लोकांना !वचा%या ची मा#हती नसते. !वचा%य WûÉ LMü UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU zÉ£üÏcÉÉ (Autoimmune disease) AÉeÉÉU AÉWåû. या आजारात zÉUÏUÉcÉÏ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU xÉÇxjÉÉ xÉÉÇkrÉÉcrÉÉ आ"ण !वचे%या mÉåzÉÏÇuÉU WûssÉÉ MüUiÉå. LMüSÉ UÉåaÉÉcÉÏ xÉÔÃuÉÉiÉ fÉÉsÉÏ MüÐ सां$यांम$ये वेदना/जखडण सु# होते AÉÍhÉ irÉÉuÉU EmÉcÉÉU lÉ MåüsrÉÉxÉ, सां$याम$ये कायम%व'पी नुकसान होऊ शकते. WûÉ AÉeÉÉU rÉÉåarÉ uÉåVåûiÉ ÌlÉrÉǧÉhÉÉiÉ न आण#यास !कडनी, !दय, फु #फु से, र"वा%ह'या आ"ण म"दू अशा शर#रा%या अनेक अवयवांवर !परणाम होऊ शकतो. 2. !वचा%याची ल"णे काय आहेत ? बहुतेकदा,  !वचा%यचा  !ास  काह$  काळासाठ&  अचानक  उमळून  येतो  (flares)     आ"ण  नंतर  काह$काळ    शांत  रहातो  (remission).  
  • 2.  
  • 3. !वचा%यcÉÏ इतर sɤÉhÉå ZÉÉsÉÏsÉmÉëqÉÉhÉå AÉWåûiÉ - • खोल !ास घेत$यावर छाती दुखणे ÌMÇüuÉÉ SqÉ  sÉÉaÉhÉå (Pleurisy/Pericarditis) • पाय !कं वा डो#याखाली सूज (Kidney disease) • सुजले&या  !ंथी • डोके दुखी, च"कर, उदासीनता !कं वा !फ#स यासारखी ल"णे • U£ü¤ÉrÉ (Anemia) • uÉeÉlÉ MüqÉÏ WûÉåhÉå !वचेवर लाल च"टे छाती, हात व सूय$ उघड भागात येऊ शकतात. !वचा%य असलेले अनेक !"ण सूय$%काश संवेदनशील असतात. !वचेवर लाल च"टे !वचा%यcÉÏ xÉÉkÉÉUhÉmÉhÉå ÌSxÉÑlÉ rÉåhÉÉUÏ sɤÉhÉå ZÉÉsÉÏsÉmÉëqÉÉhÉå AÉWåûiÉ - • LMüÉ ÌMÇüuÉÉ AÍkÉMü xÉÉÇkrÉÉÇqÉkÉå xÉiÉiÉ ÌMÇüuÉÉ mÉÑlÉ:mÉÑlWûÉ WûÉåhÉÉUÏ uÉåSlÉÉ ÌMÇüuÉÉ xÉÔeÉ • SælÉÇÌSlÉ MüÉqÉå MüUhrÉÉiÉ xÉiÉiÉ jÉMüuÉÉ uÉÉOûhÉå • वारंवार ताप येणे (Unexplained  fever) • !वचेवर लाल च"टे पडणे, खासक%न चेह$यावर • ऊ"हात !वचा लाल होणे (Photosensitivity) • एक वैिश%&यपूण+ लाल पुरळ−फु लपाख'(या आकारात− दो#ह% गाल आ"ण नाक ओलांडून. • खुप के स गळणे • वारंवार त"ड येणे (Mouth ulcers) • गार वातावरणात हाताची !कं वा पायाची बोटे !फकट गुलाबी !कं वा जांभळ& पडणे ((Raynaud's phenomenon) • त"ड !कवा डोळे कोरडे पडणे  
  • 4. अनेकदा !थम कडक उ"हात गे#यावर !वकिसत होतात. !वचा%यcÉÏ !व!व ध ल"णे वेगवेग$या वेळ$ येऊ शकतात. काह$ !"णांम'ये फ" !वचा !कं वा सां$यांवर प"रणाम होतो. 3. !वचा%य MüzÉÉqÉÑVåû WûÉåiÉÉå? !वचा%य WûÉ LMü UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU zÉ£üÏcÉÉ AÉeÉÉU AÉWå. eÉåuWûÉ ÂahÉÉcÉÏ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU xÉÇxjÉÉ cÉÑMÔülÉ irÉÉcrÉÉcÉ zÉUÏUÉiÉÏsÉ ÌlÉUÉåaÉÏ mÉåzÉÏÇuÉU WûssÉÉ MüUiÉå iÉåuWûÉ UÉåaÉmÉëÌiÉMüÉU zÉ£üÏcÉå AÉeÉÉU ÌlÉqÉÉïhÉ WûÉåiÉÉiÉ.   काह$ अनुवांिशक !बघाडासोबत बा# कारणांचा सम#वय होऊन आंत$रक !ितकार श"# !बघडते. LMüSÉ UÉåaÉÉcÉÏ xÉÔÃuÉÉiÉ fÉÉsÉÏ MüÐ xÉÉÇkrÉÉÇlÉÉ xÉÑeÉ rÉåiÉå AÉÍhÉ irÉÉuÉU EmÉcÉÉU lÉ MåüsrÉÉxÉ इतर अवयवांनाह( WûÉlÉÏ mÉÉåWûcÉÔ zÉMüiÉå. 4. !वचा%य AlÉÑuÉÉÇÍzÉMü AÉWåû MüÉ? eÉU AÉmÉsrÉÉ MÑüOÕÇûoÉÉmÉæMüÐ MüÉåhÉirÉÉWûÏ urÉ£üÏsÉÉ !वचा%य fÉÉsÉåsÉÉ AxÉåsÉ iÉU xÉuÉïxÉÉqÉÉlrÉ sÉÉåMüÉÇmÉå¤ÉÉ AÉmÉsrÉÉsÉÉ !वचा%य WûÉåhrÉÉcÉÏ eÉÉåZÉÏqÉ eÉÉxiÉ AÉWåû. eÉU AÉmÉsrÉÉsÉÉ xÉÉÇkrÉÉÇcÉÉ §ÉÉxÉ WûÉåiÉ AxÉåsÉ iÉU AÉmÉhÉ xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇcÉÏ pÉåOû bÉåiÉsÉÏ mÉÉÌWûeÉå. 5. !वचा%य WûÉ uÉ×® sÉÉåMüÉÇlÉÉ WûÉåhÉÉUÉ UÉåaÉ AÉWåû MüÉ? lÉÉWûÏ. हा आजार साधारणतः १५ ते ४५  वयोगटातील !य#$ंना होतो. काह$वे ळा या आजाराची सु#वात बालपणी !कवां qÉkrÉuÉrÉÏlÉ mÉëÉæRûÉÇqÉkÉå !दसून येते. mÉÑÃwÉÉÇmÉå¤ÉÉ Îx§ÉrÉÉÇqÉkÉå iÉÉå 10 mÉOû AÍkÉMü mÉëqÉÉhÉÉiÉ AÉRûVûiÉÉå. 6. !वचा%य qÉkrÉå AÉWûÉUÌuÉwÉrÉMü MüÉåhÉMüÉåhÉiÉÏ mÉjrÉå mÉÉVûsÉÏ mÉÉWûÏeÉåiÉ? !वचा%य qÉkrÉå AÉWûÉUÌuÉwÉrÉMü काह$ खास mÉjrÉå पाळ$याने हा आजार बरा होतो असा गैरसमज आहे. AÉÇoÉOû A³ÉmÉSÉjÉï eÉxÉå MüÐ ÍsÉÇoÉÔ, OûÉåqÉäOûÉå AÉÍhÉ uÉÉÇarÉÉxÉÉUZrÉÉ pÉÉerÉÉ Wåû AÉuÉzrÉMü mÉÉåwÉhÉiÉiuÉÉÇcÉå AirÉÇiÉ qÉWûiuÉÉcÉå x§ÉÉåiÉ AÉWåûiÉ. ZÉÑmÉ xÉÉUÏ AÉWûÉUÉÌuÉwÉrÉÏ mÉjrÉå mÉÉVÕûlÉ xÉÉÇkÉå AÉÍhÉ xlÉÉrÉÑ MüqÉMÑüuÉiÉ oÉlÉÔ zÉMüiÉÉiÉ uÉ irÉÉqÉÑVåû
  • 5. irÉÉcrÉÉuÉU EmÉcÉÉU MüUhÉå AeÉÔlÉ AuÉbÉQû oÉlÉÔ zÉMüiÉå. LMü xÉÇiÉÑsÉÏiÉ AÉWûÉU !"णांना zÉÉUÏUÏMü uÉeÉlÉ urÉuÉÎxjÉiÉ PåûuÉhrÉÉMüUÏiÉÉ AÉÍhÉ ÌlÉUÉåaÉÏ UÉWûhrÉÉMüUÏiÉÉ qÉSiÉ MüUiÉÉå. 7. !वचा%य cÉå ÌlÉSÉlÉ MüxÉå MåüsÉå eÉÉiÉå? !वचा%यचे िनदान कर#यासाठ( तुम$या डॉ#टर कडे यो#य !ान आ"ण या आजरा !वषयी जाग$कता असणे आव#यक आहे. !वचा%य crÉÉ ÌlÉSÉlÉÉxÉÉPûÏ MåüuÉVû LMücÉ AzÉÏ cÉÉcÉhÉÏ lÉÉWûÏ. xÉZÉÉåsÉ uÉæ±MüÐrÉ ÍcÉMüÐixÉÉ, zÉÉUÏUÏMü iÉmÉÉxÉhÉÏ, ÌuÉÍzɹ U£ü cÉÉcÉhrÉÉ (ANA) AÉÍhÉ LYxÉ-Uå/Scans  Wåû !वचा%य cÉå ÌlÉSÉlÉ MüUhrÉÉxÉÉPûÏ qÉSiÉ MüUiÉÉiÉ. 8. lÉæxÉaÉÏïMü EmÉcÉÉU mÉ®iÉÏlÉå !वचा%य oÉUÉ होऊ zÉMüiÉÉå MüÉ? MüÉWûÏ !"ण uÉlÉÉæwÉkÉÏ, iÉåsÉ, ÌuÉzÉåwÉ AÉWûÉU ÌMÇüuÉÉ MåüuÉVû urÉÉrÉqÉÉlÉå oÉUå fÉÉsrÉÉcÉÉ SÉuÉÉ MüUiÉÉiÉ. iÉjÉÉmÉÏ, AxÉå EmÉcÉÉU !वचा%य oÉUÉ MüUiÉÉiÉ rÉÉxÉÉPûÏ MüÉåhÉiÉÉWûÏ uÉæ¥ÉÉÌlÉMü mÉÑUÉuÉÉ EmÉsÉokÉ lÉÉWûÏ. xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇlÉÏ (Rheumatologist) xÉÑcÉÌuÉsÉåsrÉÉ EmÉcÉÉUÉÇlÉÉ ÌuÉsÉÇoÉ MåüsrÉÉqÉÑVåû श"रराला MüÉrÉqÉxuÉÃmÉÏ नुकसान होऊ शकते. 9. !वचा%य xÉÉPûÏ MüÉåhÉiÉå EmÉcÉÉU EmÉsÉokÉ AÉWåiÉû? अलीकड&या काळात !भावी उपचार प"ती उपल$ध झा#याने !वचा%यचे बहुतांश !"ण स"#य जीवन जगू शकता. !वचा%यcrÉÉ xÉÑUuÉÉiÉÏcrÉÉ OûmmrÉÉÇqÉkÉåcÉ xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇzÉÏ xÉssÉÉqÉxÉsÉiÉ MåüsÉÏ mÉÉWûÏeÉå. xÉÇkÉÏuÉÉiÉ iÉ¥ÉÉÇcrÉÉ (Rheumatologist) EmÉcÉÉU mÉ®iÉÏqÉÑVåû AÉeÉÉUÉcÉÏ iÉÏuÉëiÉÉ MüqÉÏ MüUiÉÉ rÉåiÉå. mÉålÉ ÌMüsÉxÉï uÉåSlÉÉ MüqÉÏ MüUiÉÉiÉ mÉhÉ iÉå xÉÉÇkrÉÉÇlÉÉ WûÉåhÉÉUå lÉÑMüxÉÉlÉ jÉÉÇoÉuÉÔ zÉMüiÉ lÉÉWûÏiÉ. AäsÉÉåmÉjÉÏ (allopathy) QûÊYOûxÉï Wåû Tü£ü mÉålÉ ÌMüsÉxÉï uÉ xOåûUÊDQèxÉ ÍsÉWÒûlÉ SåiÉÉiÉ WûÉ aÉæUxÉqÉeÉ AÉWåû. xÉÇkÉÏuÉÉiÉiÉ¥É ÌQûxÉÏeÉ qÉÊQûÏTüÉDÇaÉ (xÉÉÇkrÉÉqÉkrÉå WûÉåhÉÉUå lÉÑMüxÉÉlÉ jÉÉÇoÉuÉनार$) AÉæwÉkÉå uÉÉmÉUiÉÉiÉ erÉÉqÉÑVåû !वचा%य cÉÏ sɤÉhÉå
  • 6. uÉ आजाराची iÉÏuÉëiÉÉ MüqÉÏ WûÉåhrÉÉxÉ qÉSiÉ  WûÉåiÉå. Biologics हे !भावी उपचार करणार% औषधे अलीकड&या काळात उपल$ध झाली आहे. या औषधांमुळे आजाराची ती#ता कमी होते आ"ण काह$ !"णांम'ये आजारामुळे होणारे नुकसान पूण$पणे थांबते. 10. मी !वतः मा#या आजारासाठ' काय क" शकतो? !"णाला डॉ#टर सोबत रोग िनदान आ"ण उपचार म"ये स"#य भूिमका घेणे मह#वाचे आहे. • एक आधार !णाली तयार करा. कु टुंब आ"ण िम#ांपासून िमळाले ले समथ$न आपणस या आजारशी झुंज दे#यात मदत क" शकते . • आप#या उपचाराम'ये सहभाग !या. डॉ#टरांनी संगीत&या)माणे सव# औषधे !या आ"ण आप#या डॉ#टरांकडे िनयिमत भेट !ा. आपला आजार आ"ण औषधे ब"ल मा !हती वाचा. • स"#य राहा. िनयिमत !यायामामुळे सांधे लविचक राहतात. !दयरोग आ"ण लखवा टाळ$यास मदत होते. • जा#त वेळ सुय$ !काशात बसने टाळा. सूय$%काशामुळे !वचेवर च"टे पडू शकता व आ जार अचानक उमळू शकतो. उ"हात जाताना लांब बा#ांचे कपडे, डो#यावर टोपी !कवा छ"ी असू !ा. !वचेवर sunscreen मलम वापरा.     अिधक मा#हतीसाठ) पहा www.punerheumatologist .com