4. Maďarizácia na začiatku 20. storočia sa
prejavila podľa zákona z roku 1905 aj
premenovaním obce na DABAR (1906)
V roku 1927 mala Dobroč 1590 obyvateľov.
V r. 1928 bolo nameraných až -35°C opačný extrém bol v roku 1935, kedy
namerali +45°C
V roku 1947 v blízkosti obce pôsobila teroristická skupina "banderovcov"
7. mája 1949 o 17,15 hod. bola obec zapojená na elektrickú sieť, v tom istom
roku sa začalo aj s reguláciou potoka.Obecný rozhlas bol daný do prevádzky
10.septembra 1950.14. mája 1960 sa konalo slávnostné otvorenie kultúrneho
domu
Patrí medzi tzv. hovoriace .
Erb obce tvorí v zelenom štíte medzi
striebornými sklonenými odvrátenými
radlicami-čerieslom a lemešom-zlatý
esovito prehnutý kmeň viniča.
7. *Šušňov vršok je celoročne vyhľadávaným
nenáročným cieľom turistov kvôli širokému
výhľadu. Je z neho krásny výhľad na okresné
mesto Lučenec a široké okolie..
8. •Andrej Piskatoris
•bol farárom a veršovníkom v Dobroči. Tvoril v rokoch1649- 1653.
•Pavol Švehla
•(nar.13.11.1813 v Rimavskej Bani- zomrel 12.4.1880 Dobroč).Pochádzal z učiteľskej rodiny. Po skončení štúdia na bratislavskom lýceu (1836) bol za čas
profesorom na kalvinskom gymnáziu v Lučenci a od roku 1839 až do smrti evanjelickým farárom v Dobroči. Ako študent bol členom Spoločnosti česko-slovanskej
a v jej rámci sa začal literárne prejavovať. Písal balady a romance, z ktorých dve, "Asan Aga a Laura", "Sňatek pod hrobem", sa dostali aj do
zborníka Plody (1836). Ďalšie štyri (romance), známe iba podľa názvov (Trest za vinu, Znečka, Drotář, Sníček) poslal do almanachu Zora, ale tam nevyšli.
Jeho básne boli už len dozvukom rokokovej poézie, poznačenej školskou klasicistickou výchovou, ale bez básnického vzletu. Rukopisná báseň "Hádka"
(1835) sa pokladá za možný impulz pre Sládkoviča na vytvorenie desať veršovej strofy Maríny. Neskôr sa literárne odmlčal.
•Július Švehla
•(nar. 8.1.1848 Dobroč) - banský inžinier.Zaslúžil sa o rozvoj bansko-štiavníckeho baníctva, najmä technológie úprav rúd. Od roku 1897 bol hlavný banský
radca a od roku 1901 ministerský radca.
Pavol Hronec- Dobročský
•(nar. 26.3.1892 Dobroč, zomrel v r. 1938?)- slovenský veršovník. Výber z diela: Piesne žiaľu a slobody ( vlastenecké básne).
Ondrej Pavlík
• (nar. 1.4.1916 Zvolenská Slatina), PhDr.,Prof.,Dr.Sc., akademik ČSAV, štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, absolvoval v roku 1942. V rokoch
1936 až 1944 pôsobil ako učiteľ v Dobroči- Diel. V roku 1945-1948 bol námestníkom povereníka školstva. Autor početných štúdií a publikácií. Nositeľ Štátnej
ceny za pedagogiku, Rádu SNP I. triedy, Čs. vojenského kríža, vyznamenaný medailou J.A. Komenského.
Martin Kusý
•(nar. 14.11.1916 Dobroč- zomrel v r. 1989 Bratislava).Dr. Ing., vysokoškolský profesor, architekt, pedagóg. Študoval na ČVÚT v Prahe, na Technickej škole
vo Viedni. V rokoch1954-1961 pracuje v Štátnom projektovom ústave pre výstavbu miest a dedín. Podľa jeho projektov postavili početné verejné budovy,
školy, obytné domy,- v Bratislave budovu redakcie PRAVDY, Stroj. fakultu SVŠT , Ústav stavebníctva a architektúry SAV, obchodnú a administratívnu
budovu OMNIA. Je autorom architektonického riešenia Oravskej vodnej nádrže, projektoval sídlisko pri stanici v Banskej Bystrici, hrobku rodiny nár.
umelca J. Fullu v Ružomberku, autor viacerých publikácií, vyznamenaný čs. medailou Za chrabrosť (1945), Za zásluhy o výstavbu (1965).
Ivan Kusý, PhDr., DrCs.
•(nar. 6.4.1921 Dobroč)- literárny kritik a historik. Narodil sa v rodine evanjelického farára. Absolvoval FF UK v Bratislave, pracoval ako vedecký pracovník
MS v Martine. V rokoch 1957-1970 riaditeľ literárno-vedného ústavu SAV. Ako literárny kritik si všímal predovšetkým nové ideové a umelecké tendencie v
prozaickej tvorbe. Napísal desiatky kultúrno-politických, článkov a doslovov. Ťažisko jeho práce spočíva v oblasti literárno-historického výskumu. Z
realistických prozaikov najviac pozornosti venoval Timrave, publikoval o jej tvorbe niekoľko štúdií, pripravil na vydanie jej dielo, bol redaktorom zborníka
štúdií a spomienok na ňu, vydal jej korešpondenciu so Šoltésovou. Je spoluautorom diela "Dejiny slovenskej literatúry" (toto dielo patrí medzi základnú
študijnú literatúru na vysokých školách ).
Dušan Poliačik
•(nar. 11.2.1955 Dobroč), olympionik- vzpierač. Na Olympijských hrách v moskve 1980) v hmotnosti do 82 kg získal bronzovú medailu (dvojboj 367,5 kg). Na
majstrovstvách sveta 1980 druhý, v nadhode tretí, v roku 1979 a 1981 v dvojboji tretí a v nadhode 2.miesto. Od roku 1983 žije v SRN.
10. Kostolík postavili na kopci niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Išlo
o typickú vidiecku stavbu ranogotického slohu s obdĺžnikovou loďou,
predstavanou západnou vežou a polygonálnym presbytériom.
Začiatkom druhej polovice 15. storočia ho obsadili bratríci a opevnili kamenným
múrom s malými strieľňami, ktorý dopĺňala aj hlboká priekopa. K vojenským
účelom slúžil aj počas vojen s Turkami a v období stavovských povstaní (1604 -
1711).
Počas reformácie prešiel do rúk protestantom. V 17. storočí bol objekt prestavaný,
keďže ho v bojoch vážne poškodili a prišiel o hornú časť veže. V 18. storočí preto
postavili na južnej strane drevenú zvonicu, v ktorej sú umiestnené tri zvony.
V 19. storočí pristavali pred južný vchod otvorenú murovanú predsieň. Kostolík
bol obnovený po druhej svetovej vojne a naposledy v roku 2002, keď dostal
okrem iného aj novú strechu.
.
