SlideShare a Scribd company logo
1 of 41
Rozhodovanie na základe
intuície, alebo dát ?
Peter Guštafík, lunchseminár PDCS
23. marca 2015
Harvard Business Review:
Algoritmy víťazia nad inštinktom
Analýza 17 štúdií hodnotení uchádzačov o
prácu: jednoduchá rovnica má minimálne o 25
% lepšie výsledky ako ľudia. Platí to v
akejkoľvek situácii s veľkým počtom
uchádzačov, bez ohľadu na pozíciu – vrátane
tých najvyšších pozícií v podnikoch.
Mnohí manažéri tvrdia, že žiaden algoritmus
nedokáže nahradiť kumulatívne znalosti
skúseného veterána.
Zdroj: https://hbr.org/2014/05/in-hiring-algorithms-beat-instinct
Analýza: http://psycnet.apa.org/journals/apl/98/6/1060/
Autori štúdie navrhujú:
Nathan R. Kuncel and Deniz S. Ones (University of Minnesota),
David M. Klieger (Educational Testing Service):
„Odporúčame použiť algoritmický systém s veľkým súborom
dát na zúženie počtu kandidátov a potom využiť ľudský
úsudok na výber z posledných pár finalistov – napr. troch. Ešte
lepšie: Nechajte niekoľkých manažérov rozhodovať nezávisle
na sebe a spriemerujte ich hodnotenia.“
Nové poznatky o (i)racionalite
BIG DATA
Prvý dotyk s oceánom
Rozhodovanie a dáta:
čo sa zmenilo?
Gut & gigabytes: Capitalising on
the art & science in decision
making, správa z prieskumu,
Economist Intelligence Unit,
zadal: PwC
Augmentovaná realita:
analýza dát vylepšuje
rozhodovanie postavené len na
skúsenostiach a intuícii.
Veľké rozhodnutia v biznise:
na čom sú založené?
Správa Big Decisions, PWC
Ako robia rozhodnutia výkonní riaditelia: 58 % z nich sa
spolieha primárne na: vlastnú intuíciu, skúsenosť a
skúsenosť ďalších ľudí v organizácii.
Ale: z firiem využívajúcich dáta, 43 percent hlási
v uplynulých 2 rokoch významné zlepšenie v
rozhodovaní.
V nasledujúcich 2 rokoch sú pre nich investície do
kvalitnej analýzy dát pre lepšie rozhodnutia tou
najvyššou prioritou. Zdroj: Big Decisions, PWC
Ako sa mení (a naďalej bude meniť)
rozhodovanie?
Prieskum Accenture: BIG DATA
predstavujú prelomovú a revolučnú zmenu
Intuícia, alebo analýza dát?
49 % výkonných riaditeľov sa vyjadrilo, že kvôli dostupnosti
dátových súborov a analýz postupne klesá význam
rozhodovania na základe intuície a skúseností (21 % s tým
nesúhlasí).
Výzva: ako spojiť inštinktívne rozhodovanie a analýzu dát.
Dnes sa rozhodovanie čoraz viac opiera o veľké množstvá dát,
hoci ani na tie najväčšie súbory dát sa nedá pri rozhodovaní
spoľahnúť bez zapojenia človeka.
Zdroj: Big Decisions, PWC
Prieskum CapGemini:
Ako uplatniť Big Data
?
Decisive (Rozhodni se!)
Dan a Chip Heathovci
Decisive – Rozhodni se!
Dan a Chip Heath
Dan Lovallo, profesor na Sydney University, a
Oliver Sibony, riaditeľ McKinsey and Company:
Proces rozhodovania je dôležitejší
než analýza dát – a to 6-násobne.
Kvalitný proces často vedie k lepšej
analýze – napr. tým, že odstránime
nepresné a nelogické závery.
Ako zvyčajne prebieha rozhodovanie
1. Čelíme voľbe.
Ale kvôli úzkemu vymedzeniu možností prichádzame
o ďalšie varianty riešenia.
2. Analyzujeme varianty riešenia.
Ale tendencia k potvrdeniu predsudkov/predpojatosti
nás privádza k informáciám, ktoré naše predčasné
závery podporujú.
3. Rozhodneme sa.
Ale krátkodobé emócie nás často zvedú k výberu zlých
riešení.
4. Žijeme s rozhodnutím.
Ale často sme si príliš istí, ako bude budúcnosť
vyzerať.
Rozhodovanie
bez viacerých možností?
Rozhodovanie
bez viacerých možností?
V prieskume tínedžerov spadalo 65 percent rozhodnutí do dvoch
kategórií – rozhodné prehlásenia a voľba medzi áno a nie. Ak sa
tínedžer rozhoduje, je vysoko pravdepodobné, že k žiadnej skutočnej
voľbe nakoniec vôbec nedôjde.
Mnohé organizácie sú na tom podobne:
Paul Nutt (Ohio State University) analyzoval spolu 168 rozhodnutí vo
firmách. Zo skúmaných tímov sa len 29 percent zaoberalo viac než
jedným variantom riešenia.
Nepoznaná cena príležitosti:
Dáta, ktoré nevnímame
Nepoznaná cena príležitosti:
Dáta, ktoré nevnímame
A. Kúpiť film. (75 %)
B. Nekúpiť film. (25 %)
A. Kúpiť film. (55 %)
B. Nekúpiť film. Nechať si 15 dolárov na iný nákup. (45 %)
Vplyv na rozhodovanie má aj spôsob myslenia -
preventívny vs. povzbudivý
Preventívne uvažujúce organizácie robia v ťažkej situácii defenzívne
kroky - uťahujú opasok a znižujú riziko – s cieľom prežiť.
Povzbudivo uvažujúce spoločnosti pôsobili v čase ekonomickej krízy
naivne a reagovali pomaly. V nich rozvinutá kultúra pozitívneho myslenia
ich viedla k tomu, že nezdravo prehliadali skutočné riziká.
Najúspešnejšie organizácie dokázali spojiť najlepšie prvky
preventívneho a povzbudivého prístupu: šetrili tam, kde bolo treba a
zároveň investovali do rozvoja
Vedomé vyhľadávanie dát
Roger Martin, dekan Rotmanovej obchodnej
školy a autor knihy The Opposable Mind:
Venujme sa jednej možnosti za druhou
a položme si otázku „Aké fakty/dáta by museli
platiť, aby práve toto riešenie bolo správne?“
Získavanie dát otvorenými otázkami
namiesto potvrdzovania vlastných domnienok
Dr. Barbour o prvku subjektivity v diagnostike:
„Aj keď si lekár myslí, že je objektívny a postupuje vedecky,
v skutočnosti prispôsobuje získané informácie vlastnej
predstave o ochorení, bez toho, aby si to uvedomoval, že to
robí. Namiesto riešenia problému ho sám vytvára.“
„Vnútorný“ a „vonkajší“
pohľad na situáciu
Vnútorný pohľad ťaží z informácií, ktoré sú v reflektore našej
pozornosti – naše vlastné dojmy a hodnotenie situácie,
v ktorej sa nachádzame. Naproti tomu, vonkajší pohľad sa
neupína na jednotlivosti a vníma širší kontext situácie.
Vnútorný pohľad prehliada všetko, čo robí danú situáciu
špecifickou. Človek sa môže zaseknúť vo vnútornom pohľade,
kým z vonkajšieho pohľadu by ľahšie videl všeobecne platné
dáta.
Aj keď ľudia niekedy majú k dispozícii všetky relevantné údaje
– aj tak ich dokážu ignorovať.
„Zoom In“ a „Zoom Out“
„Zoom In“ a „Zoom out“
Ak sa vzdialime (zoom out), používame variant vonkajšieho
pohľadu. Učíme sa zo skúsenosti ostatných, ktorí sa museli
rozhodovať v situáciách podobných tej našej.
Keď zaostríme (zoom in), získame detailný záber situácie,
hľadáme drobnosti, z ktorých môžeme získať cenné informácie.
Obe stratégie sú užitočné, oboma spôsobmi zistíme fakty, ktoré
nedostaneme v zasadacej miestnosti.
Skutočne by sme mali veriť súboru dát viac
než vlastným pocitom?
Skutočne by sme mali veriť súboru dát viac
než vlastným pocitom?
Niektorí ľudia prijmú všeobecné informácie okamžite, iní sú
váhavejší:
Nie je to prehnane analytický prístup, veriť dátam viac
než vlastnej intuícii?
Dôverovať číslam však neznamená byť posadnutí
štatistikami. Ide o pokoru – uvedomenie si, že za čísla sa
skrývajú príbehy/situácie iných ľudí.
Pokorný prístup spočíva v položení si otázky:
„Čo môžem očakávať, ak sa rozhodnem pre tento
krok?“
Znalosť minulosti ≠
prognóza do budúcnosti
Odborníci sú v predpovediach slabí. Ale sú výborní
v odhadovaní všeobecných údajov („base rates“).
Ak potrebujete dôveryhodné informácie, kontaktujte
odborníka – niekoho, kto má s danou oblasťou viac
skúseností než vy. Ale nežiadajte od neho, aby hovoril
o prognózach do budúcnosti.
Algoritmus vs. experti
Algoritmus vs. experti
Phil Tetlock, profesor psychológie a managentu na University of
Pennsylvania
Autor: „Expert Political Judgment: How Good Is It? How Can We Know?“
Otázka pre ekonómov:
„Mali by sme vo vzťahu k hospodárskemu vývoju v nasledujúcich
dvoch rokoch očakávať posilnenie, oslabenie alebo stagnáciu rastu
HDP?“
Otázka pre politológov:
„Očakávate, že v budúcich voľbách v USA prehrá strana, ktorá je
v súčasnosti pri moci? Alebo si pozíciu udrží, ale s nižšou
podporou? Alebo si ju udrží s vyššou podporou verejnosti?
Algoritmus vs. experti
Phil Tetlock, profesor psychológie a managentu na
University of Pennsylvania
Autor: „Expert Political Judgment: How Good Is It? How Can
We Know?“
Aj tí najlepší prognostici mali horšie výsledky než Tetlockom
používaný „hrubý extrapolačný algoritmus“ – jednoduchý
výpočet, ktorý zohľadňuje obyčajné dáta a predpokladá, že
trendy z niekoľkých posledných rokov budú pokračovať.
„...je nemožné nájsť jedinú oblasť, v ktorej by ľudia
bodovali lepšie než hrubé extrapolačné algoritmy.“
Sondovanie
Sondovanie je najvhodnejšie na situácie, kedy
potrebujeme získať nové dôveryhodné informácie.
Nemalo by sa používať vtedy, keď sme presvedčení, že
vieme, ktoré riešenie je správne, ale chceme získať
priestor na emocionálne prešľapovanie, pretože
rozhodnutie je nepríjemné.
Samotné rozhodovanie
Ak narazíme na skutočne ťažkú voľbu, je dôležité, aby sme
získali odstup pred rozhodnutím a nestratili nadhľad. Keď
sme zavalení detailami, môže nás premôcť neistota a názor
môžeme zmeniť zo dňa na deň.
Najväčší nepriateľ: momentálne emócie.
Ľudia, ktorí hovoria o zlých životných rozhodnutiach,
väčšinou podotknú, že k nim došlo pod vplyvom emócií, ako
je túžba, zlosť, úzkosť či závisť.
Problémy s analýzou dát
pri rozhodovaní
Problémy s analýzou dát
pri rozhodovaní
46% výkonných riaditeľov sa vyjadrilo, že spoliehanie sa na
analýzu dát v minulosti ich firmu poškodilo.
Majú obavy z nedostatočnej kvality, presnosti a úplnosti
dát. Ťažko získavajú prístup k užitočným dátam.
Averzia k algoritmom – pri rovnakej chybe ľahšie
prestaneme dôverovať algoritmu ako človeku
Problémy s analýzou dát
pri rozhodovaní
Príliš mnoho informácií - potreba „prístupu zameraného na
riešenia“. Vyhľadávanie vzorcov a korelácií môže viesť k
„paralýze analýzou“.
Predpojatosť: tí, čo rozhodujú, vidia korelácie, ktoré potvrdzujú ich
súčasný názor („confirmation bias“) alebo tie, ktoré videli
nedávno či opakovane v minulosti („availability bias“).
„Firmy a vlády robia strategické rozhodnutie
používať big data,
ale nepoužívajú big data
na strategické rozhodnutia.“
(Yun Jie Zhou, riaditeľ firmy Haier)
Zdroje:
• Big Success With Big Data, Accenture, apríl 2014,
www.acccenture.com/analytics
• Gut and Gygabytes, PWC, 2014, http://www.pwc.com/gx/en/issues/data-and-
analytics/big-decisions-survey/assets/big-decisions2014.pdf
• The Deciding Factor: Big Data & Decision Making, Economist Intelligence Unit,
2011
• New Surveys On Big Data, Big Decisions, Analysis, And Intuition, 2014,
Forbes, http://www.forbes.com/sites/gilpress/2014/09/10/new-surveys-on-big-
data-big-decisions-analysis-and-intuition/
• Decisive, Chip and Dan Heath, 2013
Ďalšia literatúra
• Blink, Malcolm Gladwell
• Nudge, Richard H. Thaler
• Big Data, Viktor Mayer-Schonberger, Kenneth Cukier
• Predictably Irrational, Dan Ariely
• Thinking Fast And Slow, Daniel Kahneman
Vďaka za pozornosť.

More Related Content

Viewers also liked

O Behave! Issue 10 - January 2015
O Behave! Issue 10 - January 2015O Behave! Issue 10 - January 2015
O Behave! Issue 10 - January 2015#ogilvychange
 
O Behave! Issue 4 (July Edition)
O Behave! Issue 4 (July Edition)O Behave! Issue 4 (July Edition)
O Behave! Issue 4 (July Edition)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 12- (March Edition)
O Behave! Issue 12- (March Edition)O Behave! Issue 12- (March Edition)
O Behave! Issue 12- (March Edition)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 9 (December Issue)
O Behave! Issue 9 (December Issue)O Behave! Issue 9 (December Issue)
O Behave! Issue 9 (December Issue)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 3 (June Edition)
O Behave! Issue 3 (June Edition)O Behave! Issue 3 (June Edition)
O Behave! Issue 3 (June Edition)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 5 (August Edition)
O Behave! Issue 5 (August Edition)O Behave! Issue 5 (August Edition)
O Behave! Issue 5 (August Edition)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 8 (November Edition)
O Behave! Issue 8 (November Edition)O Behave! Issue 8 (November Edition)
O Behave! Issue 8 (November Edition)#ogilvychange
 
O Behave! Issue 11 - February 2015
O Behave! Issue 11 - February 2015O Behave! Issue 11 - February 2015
O Behave! Issue 11 - February 2015#ogilvychange
 

Viewers also liked (15)

O Behave! Issue 10 - January 2015
O Behave! Issue 10 - January 2015O Behave! Issue 10 - January 2015
O Behave! Issue 10 - January 2015
 
O Behave! Issue 26
O Behave! Issue 26O Behave! Issue 26
O Behave! Issue 26
 
O Behave! Issue 25
O Behave! Issue 25O Behave! Issue 25
O Behave! Issue 25
 
O Behave! Issue 4 (July Edition)
O Behave! Issue 4 (July Edition)O Behave! Issue 4 (July Edition)
O Behave! Issue 4 (July Edition)
 
O Behave! Issue 13
O Behave! Issue 13O Behave! Issue 13
O Behave! Issue 13
 
O Behave! Issue 24
O Behave! Issue 24O Behave! Issue 24
O Behave! Issue 24
 
O Behave! Issue 16
O Behave! Issue 16O Behave! Issue 16
O Behave! Issue 16
 
O Behave! Issue 12- (March Edition)
O Behave! Issue 12- (March Edition)O Behave! Issue 12- (March Edition)
O Behave! Issue 12- (March Edition)
 
O Behave! Issue 9 (December Issue)
O Behave! Issue 9 (December Issue)O Behave! Issue 9 (December Issue)
O Behave! Issue 9 (December Issue)
 
O Behave! Issue 23
O Behave! Issue 23O Behave! Issue 23
O Behave! Issue 23
 
O Behave! Issue 14
O Behave! Issue 14O Behave! Issue 14
O Behave! Issue 14
 
O Behave! Issue 3 (June Edition)
O Behave! Issue 3 (June Edition)O Behave! Issue 3 (June Edition)
O Behave! Issue 3 (June Edition)
 
O Behave! Issue 5 (August Edition)
O Behave! Issue 5 (August Edition)O Behave! Issue 5 (August Edition)
O Behave! Issue 5 (August Edition)
 
O Behave! Issue 8 (November Edition)
O Behave! Issue 8 (November Edition)O Behave! Issue 8 (November Edition)
O Behave! Issue 8 (November Edition)
 
O Behave! Issue 11 - February 2015
O Behave! Issue 11 - February 2015O Behave! Issue 11 - February 2015
O Behave! Issue 11 - February 2015
 

Similar to Rozhodovanie na základe intuície, alebo dát?

Ako sa rozhodujeme
Ako sa rozhodujemeAko sa rozhodujeme
Ako sa rozhodujemeBSPartner
 
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webe
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webeAndrea Hrčková: Persuazívne techniky na webe
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webeKISK FF MU
 
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdy
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdyAko na internete rozoznať pravdu od nepravdy
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdyAndrea Hrckova
 
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)Daniel Butora
 
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu.
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu. Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu.
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu. Matej Chyľa
 
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajn
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajnPersuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajn
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajnAndrea Hrckova
 
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...COMM-PASS
 
Csf social entrepreneurship na web 2012
Csf social entrepreneurship na web 2012Csf social entrepreneurship na web 2012
Csf social entrepreneurship na web 2012Martina Tvrdonova
 
WebSupport roadshow 2018
WebSupport roadshow 2018WebSupport roadshow 2018
WebSupport roadshow 2018WebSupport
 
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWay
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWayRestartup Campaigns - Kampaň StartupWay
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWayRestartup
 
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho života
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho životaMaxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho života
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho životaMichal Vojtas
 

Similar to Rozhodovanie na základe intuície, alebo dát? (17)

Digitálne chuťovky s ADMA 10.11.2016: Analytika - čo je ešte užitočné a čo už...
Digitálne chuťovky s ADMA 10.11.2016: Analytika - čo je ešte užitočné a čo už...Digitálne chuťovky s ADMA 10.11.2016: Analytika - čo je ešte užitočné a čo už...
Digitálne chuťovky s ADMA 10.11.2016: Analytika - čo je ešte užitočné a čo už...
 
Ako sa rozhodujeme
Ako sa rozhodujemeAko sa rozhodujeme
Ako sa rozhodujeme
 
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webe
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webeAndrea Hrčková: Persuazívne techniky na webe
Andrea Hrčková: Persuazívne techniky na webe
 
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdy
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdyAko na internete rozoznať pravdu od nepravdy
Ako na internete rozoznať pravdu od nepravdy
 
Efektívny inovátor
Efektívny inovátorEfektívny inovátor
Efektívny inovátor
 
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)
Na ceste k funkčnému tímu (YLD Community)
 
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu.
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu. Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu.
Co má obsahovat příprava před stavbou úspěšného webu.
 
Google-1
Google-1Google-1
Google-1
 
Budúcnosť manažmentu
Budúcnosť manažmentuBudúcnosť manažmentu
Budúcnosť manažmentu
 
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajn
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajnPersuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajn
Persuazivita v prostredí internetu: technológie a dizajn
 
Manažment nápadov
Manažment nápadovManažment nápadov
Manažment nápadov
 
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...
SCHOPNOSŤ SPRÁVNEJ KOMUNIKÁCIE MÁ VPLYV NA DOSAHOVANIE CIEĽOV A ÚSPEŠNÉ PROJE...
 
Csf social entrepreneurship na web 2012
Csf social entrepreneurship na web 2012Csf social entrepreneurship na web 2012
Csf social entrepreneurship na web 2012
 
WebSupport roadshow 2018
WebSupport roadshow 2018WebSupport roadshow 2018
WebSupport roadshow 2018
 
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWay
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWayRestartup Campaigns - Kampaň StartupWay
Restartup Campaigns - Kampaň StartupWay
 
Bank of New Zealand
Bank of New ZealandBank of New Zealand
Bank of New Zealand
 
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho života
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho životaMaxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho života
Maxman University - Vlado Zlatoš: Staň sa architektom svojho života
 

Rozhodovanie na základe intuície, alebo dát?

  • 1. Rozhodovanie na základe intuície, alebo dát ? Peter Guštafík, lunchseminár PDCS 23. marca 2015
  • 2. Harvard Business Review: Algoritmy víťazia nad inštinktom Analýza 17 štúdií hodnotení uchádzačov o prácu: jednoduchá rovnica má minimálne o 25 % lepšie výsledky ako ľudia. Platí to v akejkoľvek situácii s veľkým počtom uchádzačov, bez ohľadu na pozíciu – vrátane tých najvyšších pozícií v podnikoch. Mnohí manažéri tvrdia, že žiaden algoritmus nedokáže nahradiť kumulatívne znalosti skúseného veterána. Zdroj: https://hbr.org/2014/05/in-hiring-algorithms-beat-instinct Analýza: http://psycnet.apa.org/journals/apl/98/6/1060/
  • 3. Autori štúdie navrhujú: Nathan R. Kuncel and Deniz S. Ones (University of Minnesota), David M. Klieger (Educational Testing Service): „Odporúčame použiť algoritmický systém s veľkým súborom dát na zúženie počtu kandidátov a potom využiť ľudský úsudok na výber z posledných pár finalistov – napr. troch. Ešte lepšie: Nechajte niekoľkých manažérov rozhodovať nezávisle na sebe a spriemerujte ich hodnotenia.“
  • 4. Nové poznatky o (i)racionalite
  • 5. BIG DATA Prvý dotyk s oceánom
  • 6. Rozhodovanie a dáta: čo sa zmenilo? Gut & gigabytes: Capitalising on the art & science in decision making, správa z prieskumu, Economist Intelligence Unit, zadal: PwC Augmentovaná realita: analýza dát vylepšuje rozhodovanie postavené len na skúsenostiach a intuícii.
  • 7. Veľké rozhodnutia v biznise: na čom sú založené?
  • 8. Správa Big Decisions, PWC Ako robia rozhodnutia výkonní riaditelia: 58 % z nich sa spolieha primárne na: vlastnú intuíciu, skúsenosť a skúsenosť ďalších ľudí v organizácii. Ale: z firiem využívajúcich dáta, 43 percent hlási v uplynulých 2 rokoch významné zlepšenie v rozhodovaní. V nasledujúcich 2 rokoch sú pre nich investície do kvalitnej analýzy dát pre lepšie rozhodnutia tou najvyššou prioritou. Zdroj: Big Decisions, PWC
  • 9. Ako sa mení (a naďalej bude meniť) rozhodovanie?
  • 10. Prieskum Accenture: BIG DATA predstavujú prelomovú a revolučnú zmenu
  • 11. Intuícia, alebo analýza dát? 49 % výkonných riaditeľov sa vyjadrilo, že kvôli dostupnosti dátových súborov a analýz postupne klesá význam rozhodovania na základe intuície a skúseností (21 % s tým nesúhlasí). Výzva: ako spojiť inštinktívne rozhodovanie a analýzu dát. Dnes sa rozhodovanie čoraz viac opiera o veľké množstvá dát, hoci ani na tie najväčšie súbory dát sa nedá pri rozhodovaní spoľahnúť bez zapojenia človeka. Zdroj: Big Decisions, PWC
  • 13. ?
  • 14. Decisive (Rozhodni se!) Dan a Chip Heathovci
  • 15. Decisive – Rozhodni se! Dan a Chip Heath Dan Lovallo, profesor na Sydney University, a Oliver Sibony, riaditeľ McKinsey and Company: Proces rozhodovania je dôležitejší než analýza dát – a to 6-násobne. Kvalitný proces často vedie k lepšej analýze – napr. tým, že odstránime nepresné a nelogické závery.
  • 16. Ako zvyčajne prebieha rozhodovanie 1. Čelíme voľbe. Ale kvôli úzkemu vymedzeniu možností prichádzame o ďalšie varianty riešenia. 2. Analyzujeme varianty riešenia. Ale tendencia k potvrdeniu predsudkov/predpojatosti nás privádza k informáciám, ktoré naše predčasné závery podporujú. 3. Rozhodneme sa. Ale krátkodobé emócie nás často zvedú k výberu zlých riešení. 4. Žijeme s rozhodnutím. Ale často sme si príliš istí, ako bude budúcnosť vyzerať.
  • 18. Rozhodovanie bez viacerých možností? V prieskume tínedžerov spadalo 65 percent rozhodnutí do dvoch kategórií – rozhodné prehlásenia a voľba medzi áno a nie. Ak sa tínedžer rozhoduje, je vysoko pravdepodobné, že k žiadnej skutočnej voľbe nakoniec vôbec nedôjde. Mnohé organizácie sú na tom podobne: Paul Nutt (Ohio State University) analyzoval spolu 168 rozhodnutí vo firmách. Zo skúmaných tímov sa len 29 percent zaoberalo viac než jedným variantom riešenia.
  • 20. Nepoznaná cena príležitosti: Dáta, ktoré nevnímame A. Kúpiť film. (75 %) B. Nekúpiť film. (25 %) A. Kúpiť film. (55 %) B. Nekúpiť film. Nechať si 15 dolárov na iný nákup. (45 %)
  • 21. Vplyv na rozhodovanie má aj spôsob myslenia - preventívny vs. povzbudivý Preventívne uvažujúce organizácie robia v ťažkej situácii defenzívne kroky - uťahujú opasok a znižujú riziko – s cieľom prežiť. Povzbudivo uvažujúce spoločnosti pôsobili v čase ekonomickej krízy naivne a reagovali pomaly. V nich rozvinutá kultúra pozitívneho myslenia ich viedla k tomu, že nezdravo prehliadali skutočné riziká. Najúspešnejšie organizácie dokázali spojiť najlepšie prvky preventívneho a povzbudivého prístupu: šetrili tam, kde bolo treba a zároveň investovali do rozvoja
  • 22. Vedomé vyhľadávanie dát Roger Martin, dekan Rotmanovej obchodnej školy a autor knihy The Opposable Mind: Venujme sa jednej možnosti za druhou a položme si otázku „Aké fakty/dáta by museli platiť, aby práve toto riešenie bolo správne?“
  • 23. Získavanie dát otvorenými otázkami namiesto potvrdzovania vlastných domnienok Dr. Barbour o prvku subjektivity v diagnostike: „Aj keď si lekár myslí, že je objektívny a postupuje vedecky, v skutočnosti prispôsobuje získané informácie vlastnej predstave o ochorení, bez toho, aby si to uvedomoval, že to robí. Namiesto riešenia problému ho sám vytvára.“
  • 24. „Vnútorný“ a „vonkajší“ pohľad na situáciu Vnútorný pohľad ťaží z informácií, ktoré sú v reflektore našej pozornosti – naše vlastné dojmy a hodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzame. Naproti tomu, vonkajší pohľad sa neupína na jednotlivosti a vníma širší kontext situácie. Vnútorný pohľad prehliada všetko, čo robí danú situáciu špecifickou. Človek sa môže zaseknúť vo vnútornom pohľade, kým z vonkajšieho pohľadu by ľahšie videl všeobecne platné dáta. Aj keď ľudia niekedy majú k dispozícii všetky relevantné údaje – aj tak ich dokážu ignorovať.
  • 25. „Zoom In“ a „Zoom Out“
  • 26. „Zoom In“ a „Zoom out“ Ak sa vzdialime (zoom out), používame variant vonkajšieho pohľadu. Učíme sa zo skúsenosti ostatných, ktorí sa museli rozhodovať v situáciách podobných tej našej. Keď zaostríme (zoom in), získame detailný záber situácie, hľadáme drobnosti, z ktorých môžeme získať cenné informácie. Obe stratégie sú užitočné, oboma spôsobmi zistíme fakty, ktoré nedostaneme v zasadacej miestnosti.
  • 27. Skutočne by sme mali veriť súboru dát viac než vlastným pocitom?
  • 28. Skutočne by sme mali veriť súboru dát viac než vlastným pocitom? Niektorí ľudia prijmú všeobecné informácie okamžite, iní sú váhavejší: Nie je to prehnane analytický prístup, veriť dátam viac než vlastnej intuícii? Dôverovať číslam však neznamená byť posadnutí štatistikami. Ide o pokoru – uvedomenie si, že za čísla sa skrývajú príbehy/situácie iných ľudí. Pokorný prístup spočíva v položení si otázky: „Čo môžem očakávať, ak sa rozhodnem pre tento krok?“
  • 29. Znalosť minulosti ≠ prognóza do budúcnosti Odborníci sú v predpovediach slabí. Ale sú výborní v odhadovaní všeobecných údajov („base rates“). Ak potrebujete dôveryhodné informácie, kontaktujte odborníka – niekoho, kto má s danou oblasťou viac skúseností než vy. Ale nežiadajte od neho, aby hovoril o prognózach do budúcnosti.
  • 31. Algoritmus vs. experti Phil Tetlock, profesor psychológie a managentu na University of Pennsylvania Autor: „Expert Political Judgment: How Good Is It? How Can We Know?“ Otázka pre ekonómov: „Mali by sme vo vzťahu k hospodárskemu vývoju v nasledujúcich dvoch rokoch očakávať posilnenie, oslabenie alebo stagnáciu rastu HDP?“ Otázka pre politológov: „Očakávate, že v budúcich voľbách v USA prehrá strana, ktorá je v súčasnosti pri moci? Alebo si pozíciu udrží, ale s nižšou podporou? Alebo si ju udrží s vyššou podporou verejnosti?
  • 32. Algoritmus vs. experti Phil Tetlock, profesor psychológie a managentu na University of Pennsylvania Autor: „Expert Political Judgment: How Good Is It? How Can We Know?“ Aj tí najlepší prognostici mali horšie výsledky než Tetlockom používaný „hrubý extrapolačný algoritmus“ – jednoduchý výpočet, ktorý zohľadňuje obyčajné dáta a predpokladá, že trendy z niekoľkých posledných rokov budú pokračovať. „...je nemožné nájsť jedinú oblasť, v ktorej by ľudia bodovali lepšie než hrubé extrapolačné algoritmy.“
  • 33. Sondovanie Sondovanie je najvhodnejšie na situácie, kedy potrebujeme získať nové dôveryhodné informácie. Nemalo by sa používať vtedy, keď sme presvedčení, že vieme, ktoré riešenie je správne, ale chceme získať priestor na emocionálne prešľapovanie, pretože rozhodnutie je nepríjemné.
  • 34. Samotné rozhodovanie Ak narazíme na skutočne ťažkú voľbu, je dôležité, aby sme získali odstup pred rozhodnutím a nestratili nadhľad. Keď sme zavalení detailami, môže nás premôcť neistota a názor môžeme zmeniť zo dňa na deň. Najväčší nepriateľ: momentálne emócie. Ľudia, ktorí hovoria o zlých životných rozhodnutiach, väčšinou podotknú, že k nim došlo pod vplyvom emócií, ako je túžba, zlosť, úzkosť či závisť.
  • 35. Problémy s analýzou dát pri rozhodovaní
  • 36. Problémy s analýzou dát pri rozhodovaní 46% výkonných riaditeľov sa vyjadrilo, že spoliehanie sa na analýzu dát v minulosti ich firmu poškodilo. Majú obavy z nedostatočnej kvality, presnosti a úplnosti dát. Ťažko získavajú prístup k užitočným dátam. Averzia k algoritmom – pri rovnakej chybe ľahšie prestaneme dôverovať algoritmu ako človeku
  • 37. Problémy s analýzou dát pri rozhodovaní Príliš mnoho informácií - potreba „prístupu zameraného na riešenia“. Vyhľadávanie vzorcov a korelácií môže viesť k „paralýze analýzou“. Predpojatosť: tí, čo rozhodujú, vidia korelácie, ktoré potvrdzujú ich súčasný názor („confirmation bias“) alebo tie, ktoré videli nedávno či opakovane v minulosti („availability bias“).
  • 38. „Firmy a vlády robia strategické rozhodnutie používať big data, ale nepoužívajú big data na strategické rozhodnutia.“ (Yun Jie Zhou, riaditeľ firmy Haier)
  • 39. Zdroje: • Big Success With Big Data, Accenture, apríl 2014, www.acccenture.com/analytics • Gut and Gygabytes, PWC, 2014, http://www.pwc.com/gx/en/issues/data-and- analytics/big-decisions-survey/assets/big-decisions2014.pdf • The Deciding Factor: Big Data & Decision Making, Economist Intelligence Unit, 2011 • New Surveys On Big Data, Big Decisions, Analysis, And Intuition, 2014, Forbes, http://www.forbes.com/sites/gilpress/2014/09/10/new-surveys-on-big- data-big-decisions-analysis-and-intuition/ • Decisive, Chip and Dan Heath, 2013
  • 40. Ďalšia literatúra • Blink, Malcolm Gladwell • Nudge, Richard H. Thaler • Big Data, Viktor Mayer-Schonberger, Kenneth Cukier • Predictably Irrational, Dan Ariely • Thinking Fast And Slow, Daniel Kahneman

Editor's Notes

  1. Týmto spôsobom dokážeme maximalizovať výhody algoritmov a potrebu manažérov použiť ťažko nadobudnutú múdrosť – a obmedziť pritom práve škodlivé účinky tejto múdrosti.
  2. Takmer dve tretiny (64%) výkonných riaditeľov sa vyjadrilo, že použitie dát už zmenilo rozhodovanie vo firme a očakáva, že dopad dát bude ešte rásť.
  3. Nutt zistil, že z dlhodobého hľadiska neuspeli rozhodnutia medzi „áno, alebo nie“ v 52 percentách prípadov, oproti 32 percentám neúspechov v prípade, kedy na rozhodovanie existovali dve alebo viac možností.
  4. Akvizície, fúzie – neprinášajú hodnotu
  5. Rovnaké dáta: ekonomická kríza; iná reakcia Multitrackers 42 percent more likely to be strong rebounders than companies that were solely promotion focused and 76 percnet more likey to be strong rebounders than companies prevention focused
  6. Existujú dôkazy, ktoré by nás primäli zmeniť názor. Poďme sa rozprávať o tom, ako by také dáta mali vyzerať. Proces zatvorenia továrne na ťažbu medi – prehltnúť stratu?
  7. 18 sekúnd, otázky smerujúce k potvrdeniu domnienky
  8. Daniel Kahneman – vydanie učebnice za osem rokov
  9. Príklad Japonskej stratégie
  10. Až keď prijmeme odpoveď a budeme ju pri rozhodovaní brať vážne, tak sa môžeme zamerať na boj proti nepriaznivo vyzerajúcej pravdepodobnosti.
  11. Predpovede expertov, hoci svetových, musíme vnímať s odstupom, ale musíme zostať pozorní k ich znalostiam všeobecných dát.
  12. Tendencia spoliehať sa na intuíciu a skúsenosť vychádza zo... skúsenosti. („Algorithm Aversion: People Erroneously Avoid Algorithms After Seeing Them Err“, Berkeley J. Dietvorst, Joseph P. Simmons, Cade Massey)