SlideShare a Scribd company logo
1 of 61
CONCEPTS OF PHYSIOTHERAPY IN AYURVEDA
1
PHYSIOTHERAPY
Is a clinical health science and profession
that aims to rehabilitate and improve a
person’s ability to move and function.
2
EVOLUTION OF PHYSIOTHERAPY
•Principles of Physiotherapy has been considered in
Ayurveda classics.
•About 5000 years ago it has evolved from single
massage to a complex assortment of therapies.
3
GENERAL BENEFITS OF PHYSIOTHERAPY
•Helps to restore movement
•Normalizes body function
•Helps in the mobility for immobile part
•Strengthens the muscle tissue
•Improves circulation and healing
•Pain management
4
METHODS
EXERCISE THERAPY
HEAT THERAPY
LIGHT THERAPY
SOUND THERAPY
ELECTROMAGNETIC FORCE
MASSAGE THERAPY
MANIPULATIVE THERAPY
5
EXERCISE /व्यायाम
•Bodily or mental exertion.
• दिनचर्य/Disease
•शरीरायास जननं कर्य व्यार्ार् उच्यते | (अ.स.सु)
•र्नोवाक्कार्कर्यणादर्त्यत्र कर्यशब्दो व्यापारवचन:॥)
(चक्रपादण.च.सु.७/२६)
• सिा व्यार्ार्ो िोषनाशन:॥
(सु.दच.२४/१०९)
Modern
•Endurance
•Relaxation
•Strengthening
6
VYAYAMA ACCORDING TO RITUS
RITU HOW TO DO VYAYAMA
SISIRA
दनर्ुद्
द ं क
ु शलै:सार्धं
VASANTHA
अर्धयशक्त्या
GREESHMA
अनर्य
VARSHA
र्ृिु
SARAD
र्ृिु
HEMANTHA
अर्धयशक्त्या
7
BENEFITS
• शरीरोपचर्:कान्तिर्ायत्राणां सुदवभक्ता ॥
िीप्तादित्वर्नालस्यं न्तथिरत्वं लाघवं र्ृजा ॥
श्रर्क्लर्दपपासोष्णशीतािीनां सदर्ष्णुता ॥
आरौग्यं चादप परर्ं व्यार्ार्ािुपजार्ते ॥ (सु.दच.२४/३९-४०)
•लाघवं कर्य सार्र्थ्यं िीप्तोअदिर्ेिस:क्षर्:
दवभक्तघनर्ात्रत्वं व्यार्ार्ािुपजार्ते || (अ.सं.सु.३/६३)
• लाघवं कर्यसार्र्थ्यं थिैर्ं िु:खसदर्ष्णुता।
िोषक्षर्ोअदिवृन्तिश्चव्यार्ार्ािुपचार्ते॥ (च.सू ७/३२)
8
BENEFITS
EXERCISE व्यायाम
Lightness to the body लाघवर्द
Improves stability थिैर्यकर
Improves metabolism अदि िीन्तप्त
Attains Good physique. दवभक्तघनर्ात्रत्वर्द
Reduce excess fat. र्ेिक्षर्ः
Develops strength of muscles. कर्यसार्र्थ्यं
9
HOW MUCH ?
•अियशक्त्यादनषेव्यस्तु बदलदभ:दिग्धभोदजदभ:|
शीतकाले वसिे च,र्न्दर्ेव ततो अन्यिा॥
(अ.ह्रद.सु.२/१)
•िेर्व्यार्ार्संख्याता र्ात्रर्ा तां सर्ाचरेतद॥
(च.सू.७/३१)
•मात्रया अनपादर्पररर्ाणेन । च.सू(चक्रपादण)
•कक्षललाटनासासु र्स्तपािादिसन्तिषु |
प्रस्वेिातद र्ुखशोषाच्च बलार्धं तदिदनदियशेतद |
(अ.हृ.सु.सवायङ्गसुन्दर)
10
व्यायाम क्रम
Modern:
• Department of Health and Human Resources indicate
- 30 minutes/day.
उदचतािदर्तािीर्ानद क्रर्शो दवरर्ेन्नर:।
दर्तं क्रर्ेण सेवेत क्रर्श्चात्रोपदिश्यते ॥
प्रक्षेपापचर्े ताभ्ांक्रर्:पािंदशको भवेतद ।
एकािरं ततश्चोर्ध्वं िर्िरं त्र्यिरं तिा ॥
(चद.सु.७/३६-३७)
11
सम्यक
् व्यायाम लक्षणं
• स्वेिार्र्:श्वासवृन्तिर्ायत्राणां लाघवं तिा
हृिर्ािद र्ुपरोर्धश्च इदत व्यार्ार्लक्षणर्द ॥
(च.सु.७/३३ चक्रपादण)
12
अतियोग OF व्यायाम
•श्रर्:क्लर्:क्षर्स्तृष्णा रक्तदपत्तं प्रतार्क:।
अदतव्यार्ार्त: कासो ज्वरश्छदियश्च जार्ते ॥
(च.सु. ७/३३)
•क्षर्तृष्णारुदचछदियरक्तदपत्तभ्रर्क्लर्ा: ॥
कासशोषज्वरश्वासा अदतव्यार्ार् संभवा:॥ (सु.दच.२४/३९)
•तृष्णाक्ष्य: प्रतर्को रक्तदपत्तं श्रर्: क्लर्: ।
अदतव्यार्ार्त: कासो ज्वरछदियश्च जार्ते ॥ (अ.हृ.सु २/१३)
•Modern - Muscle fatigue
13
CONTRA INDICATION
VYAYAMA
•व्रण
• िार्
• ज्वर
• वातज दवकार
• दपत्तज दवकार
• अजीणय
•अदत क
ृ श
• उिर
• दवसपय
• वृि
• बाल
EXERCISE
•Heart diseases
•Hypertension
•Osteoporosis
•Herniated disc
•Aged people
•Psoriasis
14
ONE SHOULD NOT DO VYAAYAMA
भुक्तवानद स्त्रीषुचक्षीणस्तृड्भदभ्रर्ातयश्चवजयर्ेतद ॥
सु.दच २४/५०
15
INDICATION
EXERCISE
•Sports injuries
•Paraplegia
•Neuromuscular diseases
• Gait training
• Postural defects
• Nerve injuries
• Prevention of post
•operative complications
VYAYAMA
•उरुस्तंभ
•अवबाहुक
•थिौल्य,
•प्रर्ेर्
•संतपयण जन्य व्यार्धी
16
17
DISEASE WISE VYAYAMA
VYAYAMA
उरुस्तम्भं
स्थलान्याक्रामर्ेतद कल्यं शक
य रा: दसकतास्तिा॥
(च.दच.२७/५७)
अवबाहुकम्
र्ाषतैलरसोनाभ्ार्द बाह्वोश्च पररवितनाि् ॥
(र्ो.र.२५/१३२-१३५)
सन्तपतण जन्य व्याधी
शस्तर्ुल्लेखनं तत्र दवरेको रक्तर्ोक्षणर्द ।
व्यायामश्चोपवासश्च र्धूर्ाश्च स्वेिनादन च॥
(च सु.२३/८)
18
व्यायाम IN िल भग्न
उभे तले सर्े क
ृ त्वा तलभिस्य िेदर्न: ॥
बध्नीर्ािार्तैलेन पररषेक
ं च कारर्ेतद ॥
मृि् तपण्डंर्धारर्ेतद पूवं लवणं च तत: परर्द
र्स्ते जातबले चादप क
ु र्ायतद पाषाण र्धारणर्द ॥
(सु.दच.३/३४- ३५)
19
ADHVA
•अर्ध्वा वणयकफथिौल्यसौक
ु र्ार्यदवनाशन:॥
अत्यर्ध्वा दवपरीतोअस्माज्जरािौबयल्यक
ृ च्च स:॥
र्त्तु चङ्कद क्रर्णं नादतिेर्पीड्भाकरं भवेतद ॥
तिार्ुबयलर्ेर्धादिप्रिदर्न्तिर्बोर्धनर्द ॥
(सु.दच.२४/ ७९-८०)
•प्रमेहं
र्ोजनानां शतं र्ार्ात्खनेिा सदललाशर्ानद।
अ.हृ.दच.१२/३७
•अति स्थौल्य (च.सु.२१/२८)
व्यार्ार् is administered
20
HYDROTHERAPY
• Use of water for relaxation .
• Exercises done
under warm water
• (33-36 degree.celcius)
INDICATION
• Back pain
• Prevents contractures
21
JALA SANTHARANAM
उरुस्तम्भ
प्रतारर्ेतद प्रदत स्रोतो निीं शीतजलां दशवं ।
सरश्च दवर्लं शीतं न्तथिर तोर्ं पुन: पुन: ||
( च.दच.२७/४८-४९)
HEAT THERAPY v/s SWEDANA
•A common remedy for various diseases in the
form of fomentation.
BENEFITS:
• Increase circulation of the part.
•Absorption of exudates.
•Relieves pain.
23
SWEDANA
• स्वेदनं - स्तंभगौरवशीिघ्नंस्वेदनंस्वेदकारकम्
॥
च.सू.२२/११
TYPES - रूक्ष स्वेि, दिग्ध स्वेि.
24
TYPES
Surface heat
•Dry heat
•Moist heat
Deep heat
•Short wave
diathermy
•Long wave
25
TYPES
अतग्न स्वेद :
• व्यार्ार्
• उष्णसिनं
• बहुपानं
• र्ुरुप्रावरणं
• भर्
• क्रोर्ध
• उपनार्
• आर्व
• क्षुर्धा
• आतप
तनरतग्न स्वेद:
•ताप,
•उपनार्
• द्रव
•ऊष्म
26
RUKSHA SWEDAM/DRY HEAT
• Vaaluka swedam
• Choorna pinda Swedam
• Lavana pinda
• Ashmaghana sweda
• Kuti sweda
• Bhu sweda
• Kupa sweda
• Holaka sweda
27
SNIGDHA SWEDA/MOIST HEAT
•Naadi sweda
•Parisheka sweda
•Avagaaha sweda
•Sashtika sali pinda sweda
•Pizhichil
•Patra pinda sweda
28
WAX THERAPY
•Application of hot paraffin wax.
•Layers of lint soaked in molten wax.
INDICATION
•Osteoarthritis
•Peri arthritis shoulder
•Rheumatoid arthiritis
•Post traumatic stiff fingers.
29
Agnikarma
•क्षौद्र,र्ुड्भ,िेर्- िर्नोपकरण
•अन्तथि,सन्ति. Disease
•Prathisarana method
30
सम्यक
् लक्षण OF स्वेदनं
•शीिशूलव्युपरमे स्तम्भ गौरवतनग्रहे
संजािे मादतवे स्वेदे स्वेदनातिरतिमतिा |
च.सु १४/१३
31
INDICATION
स्वेदन
• Prathishyaya
• Kasa,Hikka,Shwasa
• Karna ,manya,Shira shoola
• Ardita, Ekanga& Sarvanga vata
• Muthraghata
• Ghridrasi
• Mutra krichra
• Vatakantaka
• Parshwaprishta katee graha
HEAT THERAPY
• Rheumatoid arthritis
• Osteo arthritis
• Peri arthiritis
• Shoulder
• Post traumatic stiffness
32
CONTRAINDICATION OF SVEDANA
• Ati sthoola, rooksha, durbala, Moorchitha
• Kshata ksheena, madya vikara
• Udara, Visarpa
• Kushta, Adyavata
• Virechita
• Dagdha
• Kamala, Pandu, pitta Vikara
• Garbhini, Suthika
33
SHORT WAVE DIATHERMY
34
Alternative current of high frequency is administered to
large area of deeper tissues
CONTRA INDICATION
• Inflammation of shoulder joint
• Inflammation of elbow joint
• Cervical spondylosis
• Osteoarthritis
• Ligament sprains in knee joint
• Low back ache.
• Pregnancy
• Sensitive skin
• Cancers
• Cardiac pacemaker users
35
INDICATION
SOUND THERAPY
•High frequency Ultra sound waves .
•Can be applied to a localized area.
•Wave length 0.5-3.5 MHz
Indication
• Acute inflammation
• Scars
• Acute pain
• Tennis elbow
• Frozen shoulder
• Cervical spondylosis
36
CONTD…
सन्यास
वादित्रर्ीतानुनर्ैरपूवैदवघयट्टनैर्ुयप्तफलावघषै ॥
(सु.उ.४६/२२)
• अश्मनोवायिनं चास्य कणयर्ूले सर्ाचरेतद
अिास्य िदक्षणे कणे र्न्त्रर्ुच्चारर्ेदिम्मद ॥
अ.र्द.उ.१/२
• तवष
अनेन िुन्िुदवयदलम्पते पताकां तोरणादन च ।
श्रवणािशयनातद स्पषायतद दवषातद संप्रदतर्ुच्यते ॥
सु.क.६/४
37
LIGHT THERAPY
Light energy is used in different forms
TYPES
Laser therapy Infrared therapy
Ultraviolet therapy
38
EXPOSURE TO AGNI
•अदिवायतकफस्तम्भशीतवेपिुनाशन:।
आर्ादभष्यन्दजरणो रक्तदपत्तप्रिू षण: ॥
(सु.दच.२४/८७)
39
ATHAPA SEVA
•kushta chikista
• Swithra
•आतप:दपत्ततृष्णादिस्वेिर्ूछय भ्रर्ास्त्रक
ृ तद ॥
िार्वैवर्ण्यकारर च छार्ा चैतानपोर्दत ॥
(सु.दच.२४/८६)
40
MASSAGE THERAPY
• French word -friction of kneading
Arabic Massa -to touch, feel, or handle.
Types
• Relaxation massage
• Rehabilitative massage
Massage benefits
 Reduces pain
• Increases circulation
• Tones up muscle
• Enhances healing process
• Improves sleep
41
METHODS
•Stroking
•Wringing
•Effleurage
•kneading
•Hacking
•Clapping
•Friction
42
MASSAGE /Abhyanga
•दिनचर्ाय
•प्रदवचारण िेर्
•पूवयकर्य/प्रर्धान कर्य/पश्चातद कर्य
•िेर् द्रव्य/चूणय
43
ABHYANGA:
•Rubbing with िेर् द्रव्य
•Friction or rub with hands
•तैलािेर्ियने ॥
•अभ्ङ्गर्ाचरेदन्नत्यं स जराश्रर्वातर् ।
दृदिप्रसािपुष्ट्यार्ु:स्वप्रसुत्वक्त्विार्ढ्यक
ॄ तद ॥
दशर:श्रवणपािेषु तं दवशेषेण शीलर्ेतद ।
वजयर्ो अभ्ङ्कर् कफग्रस्तक
ृ तसंशुध्याजीदणयदभ ॥
अ.हृ.सु.२/८-९
44
TERMINOLOGIES RELATED – TO अभ्यङ्ग
•Udvarthanam
•Utsadanam
•Udgharshanam
•Samvahanam
•Mardanam
•Vimlaapan
•Paada abhyangam
•Paadaghatam
45
उिितनं
•Going up, pounding
•उितयनं र्ात्रर्ियनर्द। (सु.दच.२४/५१ िल्हण)
•उितयनं वातर्रं कफर्ेिोदवलापनर्द ।
न्तथिरीकरणर्ङ्गानां त्वक्प्रसािकरं परर्द ॥ (सु.दच.२४/५१)
46
उत्सादन
•Rubbing
•Rubbing with in दिग्ध कल्क in upward direction
(सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण)
•सिेर्कल्क
े नोिद घषयणर्ुत्सािनर्द । (सु.दच.२४/५२
ड्भल्हण)
•त्वक्स्िस्यािेस्तेजनर्ुत्सािनर्द ।
(सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण)
•कान्तिकार,त्वच्यं
47
उद् घषतण
• Friction.
• Massage done with dry powders in upward direction.
• उिद घषयणं अिेर्ौषर्धचूणायदिदभघषयणर्द ॥
(सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण)
• दसरार्ुखदवदवक्तत्वं (सु.दच.२४/५२)
• कण्ड
ू कोठादनलापर्र्द ॥ (सु.दच.२४/५४ ड्भल्हण)
• Friction massage
48
MARDANAM
• Violent stroke
• र्ियनं तू र्ाढं पािाभ्ार्ारभ् कदटपर्यिं ॥
(सु.दच.२४/८३ ड्भल्हण)
•ततद क
ृ त्वा तु सुखर्द िेर्ं तवमृद्नीयाि् सर्ित:॥
सु.दच २४/३८
•नस्य पश्चाि् कमत
ित्ते पाितलस्किर्स्तकणायदि मदतयेि् ॥ अ.ह्रु.सु.२०/२
•Shiro basti, Anuvasana Basti Paschath Karma
•Efflurage, hacking. stroking
49
SAMVAAHANAM
• Gentle rub/Soothing touch
• सम्वार्नं सुखकरस्परशय:॥(सु.दच.२४/८३ ड्भल्हण)
• र्स्ताभ्ां शनै:शनैरार्ननदर्ती विदत ॥ (सु.दच.२४/८३)
• दवर्ियनं शरीरसंवार्नं ॥ (अ.हृ.सु.३/१०)
•प्रीदतदनद्राकरंवृष्यं कफवातश्रर्ापर्ं ॥
संवार्नं र्ांसरक्तत्वक्प्रसािकरं सुखर्द ॥ (सु.दच.२४/८३)
• Relaxation massage
50
PAADABHYANGAM
•दनद्राकरो िेर्सुखश्चचक्षुष्य:भ्रर्सुन्तप्तनुतद ॥
पाित्वङ्कर्ृिुकारर च पािाभ्ङ्कर्: सिा दर्त:॥
(सु.दच.२४/९०)
•खरत्वं स्तब्धता रौक्ष्यं श्रर्: सुन्तप्तश्च पािर्ो:।
सद्य एवोपशाम्यन्ति पािभ्ङ्ग दनषेवणातद ॥
जार्ते सौक
ु र्ार्ं च बलं थिैर्ं च पािर्ो: ।
दृदि प्रसाि लभते र्ारुतश्च उपशाम्यदत ॥
न च सािद र्ृध्रसीवात: पािर्ो: स्फ
ु टनं न च ॥
न दसरा िार्ु संकोच पािभ्ङ्ग
े न पािर्ो:॥
(च.सू.५/९०-९२)
51
PADAAGHATAM
• Done after व्यार्ार्
• Body massage with feet
• पािाभ्ार्द र्ियनर्द ॥ (अ.हृ.सु.३/१० सवयङ्कद सुन्दर)
• पािाभ्र्द उन्मियनर्द (अ.हृ.सु.३/१० सवयन्ङ्कद सुन्दर)
52
तवम्लापनं
• Kneading
• आिौ दवम्लापनर्ङ्कद र्ुल्यादिर्ियनेन शोफदवलर्नर्द ॥ (सु.सु.१७/१७)
• न्तथिराणां रुजतां र्न्दं कार्ं दवम्लापनं भवेतद ॥
अभ्ज्य स्वेिदर्त्वा तू वेणुनाड्या तत: शनै:॥
दवर्ियर्ेन्तिषक
द प्राज्ञस्तलेनाङ्कद र्ुष्ठक
े न वा॥ (सु.दच.१/२२)
• Kneading, Roller massage
53
MANIPULATIVE THERAPY
• Manual & manipulative therapy
to treat musculoskeletal pain and disability;
Includes:
• Manipulation of muscles.
• Joint mobilization.
• Joint manipulation.
54
MANIPULATIVE TECHNIQUES
•आञ्छनै: पीड्भनैश्चैव सङ्क्ष
े पैबयिनैस्तिा ॥
(सु.दच.३/१७)
• Traction
55
• हनुग्रह:
• व्यात्तानने र्नुं न्तस्वन्नर्ङ्क
द र्ुष्ठाभ्ां प्रपीड्य च ॥
प्रिेदशनीभ्ां चोन्नाम्य दचबुकोन्नार्नं दर्तर्द।
स्त्रस्तं स्वं र्र्र्ेत्स्िानं स्तब्धं न्तस्वन्नं दवनार्र्ेतद ॥
(च.दच.२८/१०२-१०३)
56
DISLOCATION OF ELBOW JOINT
कौपयरं तु तिा सन्तिर्ङ्क
ु ष्ठेनानुर्ाजयर्ेतद ॥
अनुर्ृज्य तत: सन्तिं पीडयेि् क
ू पयराच्च्च्युतर्द
प्रसायातक
ु ञ्च्येच्चैनं िेर्सेक
ं च िापर्ेतद ॥ (सु.दच.३/३२)
•Same procedure is done on case of
Janu,Gulpha,Manibhandha dislocation
57
REHABILITATIVE EQUIPMENTS
• Walker
• Walking stick (three legged, four legged, crutches)
• Dumb bells
• Hand gym board
• Grip exercises
फक्क रोग
• दत्रचक्र
ं फक्करथक
ं प्राज्ञ: दशन्तिकदनदर्यतर्द ।
दविध्यात्तेन शनैर्ृयर्ीतो र्दतर्भ्सेतद ॥ (क.स.दच)
58
दण्ड धारणं
•स्खलत: संप्रदतष्ठानं शत्रूणां चद दनषूिनर्द ॥
अविम्भर्नार्ुष्यं भर्घ्नं िण्ड र्धारणं ॥
(चद.सु.५/१०१)
• Mruth pinda dharana/ weight cuff
59
CONCLUSION
• We cannot exactly compare the methods of both sciences but can find
the principles of physiotherapy in Ayurveda.
• Ayurveda holds an upper hand in explaining some of the physiotherapic
methods like heat modalities and massage techniques as we have much
more varieties
• The classification methodologies and modern techniques adopted in
physiotherapy sounds more convenient for understanding and
application. This can be borrowed from them to strengthen our science.
60
THANK YOU
61

More Related Content

What's hot (20)

CONCEPT OF SHODHANA
CONCEPT OF SHODHANACONCEPT OF SHODHANA
CONCEPT OF SHODHANA
 
Niruha basti vyapat
Niruha basti vyapatNiruha basti vyapat
Niruha basti vyapat
 
Sandhivata (osteoarthritis)
Sandhivata (osteoarthritis)Sandhivata (osteoarthritis)
Sandhivata (osteoarthritis)
 
Jvara ppt
Jvara pptJvara ppt
Jvara ppt
 
Management of pandu roga (1)
Management of pandu roga (1)Management of pandu roga (1)
Management of pandu roga (1)
 
Panchakarma in vatarakta
Panchakarma in  vataraktaPanchakarma in  vatarakta
Panchakarma in vatarakta
 
Vaitarana basti
Vaitarana bastiVaitarana basti
Vaitarana basti
 
PANCHAKARMA INTERVENTIONS FOR STHOULYA
PANCHAKARMA INTERVENTIONS FOR STHOULYAPANCHAKARMA INTERVENTIONS FOR STHOULYA
PANCHAKARMA INTERVENTIONS FOR STHOULYA
 
Virechana tirupati 2 dr.santosh bhatted
Virechana tirupati  2  dr.santosh bhattedVirechana tirupati  2  dr.santosh bhatted
Virechana tirupati 2 dr.santosh bhatted
 
Snehana Karma
Snehana KarmaSnehana Karma
Snehana Karma
 
Swedana Adhyaya
Swedana AdhyayaSwedana Adhyaya
Swedana Adhyaya
 
Virechana karma
Virechana karmaVirechana karma
Virechana karma
 
Sthoulya in ayurveda
Sthoulya in ayurvedaSthoulya in ayurveda
Sthoulya in ayurveda
 
Madhutailika basti
Madhutailika bastiMadhutailika basti
Madhutailika basti
 
Nadi Pareeksha (Pulse Diagnosis) - An Authentic Scientific Approach
Nadi Pareeksha (Pulse Diagnosis) - An Authentic Scientific ApproachNadi Pareeksha (Pulse Diagnosis) - An Authentic Scientific Approach
Nadi Pareeksha (Pulse Diagnosis) - An Authentic Scientific Approach
 
Pariharya vishay
Pariharya vishayPariharya vishay
Pariharya vishay
 
Kas chikitsa
Kas chikitsaKas chikitsa
Kas chikitsa
 
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
 
Possible correlation of vatarakta
Possible correlation of vataraktaPossible correlation of vatarakta
Possible correlation of vatarakta
 
Gandhaka rasayana
Gandhaka rasayanaGandhaka rasayana
Gandhaka rasayana
 

Similar to Concept of Physiotherapy In Ayurveda.pptx

Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panambur
Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi PanamburKamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panambur
Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panamburshruthipanambur
 
Mutrakricchra
MutrakricchraMutrakricchra
Mutrakricchravdsriram
 
Pranayama प्राणायाम
Pranayama प्राणायामPranayama प्राणायाम
Pranayama प्राणायामDr. Piyush Trivedi
 
Presentation on Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptx
Presentation on  Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptxPresentation on  Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptx
Presentation on Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptxgurkaurgur456
 
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvritt
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvrittAbhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvritt
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvrittMonark Shrivastava
 
Baabaa raamdev ke_yog
Baabaa raamdev ke_yogBaabaa raamdev ke_yog
Baabaa raamdev ke_yogramkrityadav
 
YOGA PPT CREATE BY SHIVANK UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH
YOGA PPT  CREATE BY SHIVANK  UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH YOGA PPT  CREATE BY SHIVANK  UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH
YOGA PPT CREATE BY SHIVANK UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH shivank srivastava
 
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTS
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTSVIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTS
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTSssuser30952b
 
Sthaanika chikitsa in prasuti stri roga
Sthaanika chikitsa in prasuti stri rogaSthaanika chikitsa in prasuti stri roga
Sthaanika chikitsa in prasuti stri rogaAkhila A K
 
Rajyakshma by dr hari sharan aryal
Rajyakshma by dr hari sharan aryalRajyakshma by dr hari sharan aryal
Rajyakshma by dr hari sharan aryalHari Aryal
 
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...Shivartha
 

Similar to Concept of Physiotherapy In Ayurveda.pptx (20)

Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panambur
Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi PanamburKamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panambur
Kamala (jaundice) by Dr. Shruthi Panambur
 
Asan jaya final 28th dec 2014
Asan jaya final 28th dec 2014Asan jaya final 28th dec 2014
Asan jaya final 28th dec 2014
 
Mutrakricchra
MutrakricchraMutrakricchra
Mutrakricchra
 
Hikka shwas
Hikka shwasHikka shwas
Hikka shwas
 
Pranayama प्राणायाम
Pranayama प्राणायामPranayama प्राणायाम
Pranayama प्राणायाम
 
Shuddhi kriya - 4
Shuddhi kriya - 4Shuddhi kriya - 4
Shuddhi kriya - 4
 
Yoga
YogaYoga
Yoga
 
Presentation on Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptx
Presentation on  Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptxPresentation on  Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptx
Presentation on Ayurveda for Holistic Health (1) (1).pptx
 
Hemabhrak ras Sindur ppt.pptx
Hemabhrak  ras Sindur ppt.pptxHemabhrak  ras Sindur ppt.pptx
Hemabhrak ras Sindur ppt.pptx
 
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvritt
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvrittAbhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvritt
Abhyang( अभ्यंग) Massage ppt swasthvritt
 
Baabaa raamdev ke_yog
Baabaa raamdev ke_yogBaabaa raamdev ke_yog
Baabaa raamdev ke_yog
 
आसन
आसनआसन
आसन
 
YOGA PPT CREATE BY SHIVANK UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH
YOGA PPT  CREATE BY SHIVANK  UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH YOGA PPT  CREATE BY SHIVANK  UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH
YOGA PPT CREATE BY SHIVANK UNDER GUIDENCE DR. D. P. SINGH
 
Pranayama
PranayamaPranayama
Pranayama
 
Yogic Shuddhikriya
Yogic ShuddhikriyaYogic Shuddhikriya
Yogic Shuddhikriya
 
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTS
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTSVIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTS
VIRECHANA PPT BY PANCHAKARMA DEPARTMENT TO THE STUDENTS
 
Sthaanika chikitsa in prasuti stri roga
Sthaanika chikitsa in prasuti stri rogaSthaanika chikitsa in prasuti stri roga
Sthaanika chikitsa in prasuti stri roga
 
Rajyakshma by dr hari sharan aryal
Rajyakshma by dr hari sharan aryalRajyakshma by dr hari sharan aryal
Rajyakshma by dr hari sharan aryal
 
Presentation (7).pdf
Presentation (7).pdfPresentation (7).pdf
Presentation (7).pdf
 
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...
How to do ardha matsyendrasana (half spinal twist pose) and what are its bene...
 

More from e-MAP

Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptx
Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptxRole of Panchakarma in Bell's Palsy.pptx
Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptxe-MAP
 
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptx
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptxContraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptx
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptxe-MAP
 
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptx
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptxRole of panchakarma in Raktha pitta.pptx
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Amavata.pptx
Role of Panchakarma in Amavata.pptxRole of Panchakarma in Amavata.pptx
Role of Panchakarma in Amavata.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptx
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptxRole of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptx
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptx
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptxRole of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptx
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptxe-MAP
 
Shodhana in prameha.pptx
Shodhana in prameha.pptxShodhana in prameha.pptx
Shodhana in prameha.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptx
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptxRole of Panchakarma in Hypothyroidism.pptx
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Kushta.pptx
Role of Panchakarma in Kushta.pptxRole of Panchakarma in Kushta.pptx
Role of Panchakarma in Kushta.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Atisara.pptx
Role of Panchakarma in Atisara.pptxRole of Panchakarma in Atisara.pptx
Role of Panchakarma in Atisara.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptx
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptxRole of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptx
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptxe-MAP
 
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptx
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptxContraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptx
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptxe-MAP
 
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxRelevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxe-MAP
 
Critical analysis of role of Vasti Karma in Gridhrasi.pptx
Critical analysis of role of Vasti Karma in  Gridhrasi.pptxCritical analysis of role of Vasti Karma in  Gridhrasi.pptx
Critical analysis of role of Vasti Karma in Gridhrasi.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in COPD.pptx
Role of Panchakarma in COPD.pptxRole of Panchakarma in COPD.pptx
Role of Panchakarma in COPD.pptxe-MAP
 
Role of panchakarma in Muscular dystrophy.pptx
Role of  panchakarma in  Muscular  dystrophy.pptxRole of  panchakarma in  Muscular  dystrophy.pptx
Role of panchakarma in Muscular dystrophy.pptxe-MAP
 
Role of panchakarma in GB syndrome.pptx
Role of panchakarma in GB syndrome.pptxRole of panchakarma in GB syndrome.pptx
Role of panchakarma in GB syndrome.pptxe-MAP
 
Sodhana in swasa kasa.pptx
Sodhana in swasa kasa.pptxSodhana in swasa kasa.pptx
Sodhana in swasa kasa.pptxe-MAP
 
Role of panchakarma in Hridroga.pptx
Role of panchakarma in Hridroga.pptxRole of panchakarma in Hridroga.pptx
Role of panchakarma in Hridroga.pptxe-MAP
 
Role of Panchakarma in Kamala.ppt
Role of Panchakarma in Kamala.pptRole of Panchakarma in Kamala.ppt
Role of Panchakarma in Kamala.ppte-MAP
 

More from e-MAP (20)

Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptx
Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptxRole of Panchakarma in Bell's Palsy.pptx
Role of Panchakarma in Bell's Palsy.pptx
 
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptx
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptxContraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptx
Contraindications of Virechana- Relevance in present scenario.pptx
 
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptx
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptxRole of panchakarma in Raktha pitta.pptx
Role of panchakarma in Raktha pitta.pptx
 
Role of Panchakarma in Amavata.pptx
Role of Panchakarma in Amavata.pptxRole of Panchakarma in Amavata.pptx
Role of Panchakarma in Amavata.pptx
 
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptx
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptxRole of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptx
Role of Panchakarma in Trigeminal Neuralgia.pptx
 
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptx
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptxRole of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptx
Role of Panchakarma in Alzheimers Disease.pptx
 
Shodhana in prameha.pptx
Shodhana in prameha.pptxShodhana in prameha.pptx
Shodhana in prameha.pptx
 
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptx
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptxRole of Panchakarma in Hypothyroidism.pptx
Role of Panchakarma in Hypothyroidism.pptx
 
Role of Panchakarma in Kushta.pptx
Role of Panchakarma in Kushta.pptxRole of Panchakarma in Kushta.pptx
Role of Panchakarma in Kushta.pptx
 
Role of Panchakarma in Atisara.pptx
Role of Panchakarma in Atisara.pptxRole of Panchakarma in Atisara.pptx
Role of Panchakarma in Atisara.pptx
 
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptx
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptxRole of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptx
Role of Panchakarma in Allergic Rhinitis.pptx
 
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptx
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptxContraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptx
Contraindications of niruha basti-relevance in present scenario.pptx
 
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxRelevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
 
Critical analysis of role of Vasti Karma in Gridhrasi.pptx
Critical analysis of role of Vasti Karma in  Gridhrasi.pptxCritical analysis of role of Vasti Karma in  Gridhrasi.pptx
Critical analysis of role of Vasti Karma in Gridhrasi.pptx
 
Role of Panchakarma in COPD.pptx
Role of Panchakarma in COPD.pptxRole of Panchakarma in COPD.pptx
Role of Panchakarma in COPD.pptx
 
Role of panchakarma in Muscular dystrophy.pptx
Role of  panchakarma in  Muscular  dystrophy.pptxRole of  panchakarma in  Muscular  dystrophy.pptx
Role of panchakarma in Muscular dystrophy.pptx
 
Role of panchakarma in GB syndrome.pptx
Role of panchakarma in GB syndrome.pptxRole of panchakarma in GB syndrome.pptx
Role of panchakarma in GB syndrome.pptx
 
Sodhana in swasa kasa.pptx
Sodhana in swasa kasa.pptxSodhana in swasa kasa.pptx
Sodhana in swasa kasa.pptx
 
Role of panchakarma in Hridroga.pptx
Role of panchakarma in Hridroga.pptxRole of panchakarma in Hridroga.pptx
Role of panchakarma in Hridroga.pptx
 
Role of Panchakarma in Kamala.ppt
Role of Panchakarma in Kamala.pptRole of Panchakarma in Kamala.ppt
Role of Panchakarma in Kamala.ppt
 

Recently uploaded

Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketing
Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketingEmail Marketing Kya Hai aur benefits of email marketing
Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketingDigital Azadi
 
2011 Census of India - complete information.pptx
2011 Census of India - complete information.pptx2011 Census of India - complete information.pptx
2011 Census of India - complete information.pptxRAHULSIRreasoningvlo
 
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?Dr. Mulla Adam Ali
 
knowledge and curriculum Syllabus for B.Ed
knowledge and curriculum Syllabus for B.Edknowledge and curriculum Syllabus for B.Ed
knowledge and curriculum Syllabus for B.Edsadabaharkahaniyan
 
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaning
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaningKabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaning
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaningDr. Mulla Adam Ali
 
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...lodhisaajjda
 

Recently uploaded (6)

Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketing
Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketingEmail Marketing Kya Hai aur benefits of email marketing
Email Marketing Kya Hai aur benefits of email marketing
 
2011 Census of India - complete information.pptx
2011 Census of India - complete information.pptx2011 Census of India - complete information.pptx
2011 Census of India - complete information.pptx
 
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?
बाल साहित्य: इसकी प्रमुख विशेषताएँ क्या हैं?
 
knowledge and curriculum Syllabus for B.Ed
knowledge and curriculum Syllabus for B.Edknowledge and curriculum Syllabus for B.Ed
knowledge and curriculum Syllabus for B.Ed
 
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaning
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaningKabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaning
Kabir Ke 10 Dohe in Hindi with meaning
 
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...
ali garh movement part2.pptx THIS movement by sir syed ahmad khan who started...
 

Concept of Physiotherapy In Ayurveda.pptx

  • 2. PHYSIOTHERAPY Is a clinical health science and profession that aims to rehabilitate and improve a person’s ability to move and function. 2
  • 3. EVOLUTION OF PHYSIOTHERAPY •Principles of Physiotherapy has been considered in Ayurveda classics. •About 5000 years ago it has evolved from single massage to a complex assortment of therapies. 3
  • 4. GENERAL BENEFITS OF PHYSIOTHERAPY •Helps to restore movement •Normalizes body function •Helps in the mobility for immobile part •Strengthens the muscle tissue •Improves circulation and healing •Pain management 4
  • 5. METHODS EXERCISE THERAPY HEAT THERAPY LIGHT THERAPY SOUND THERAPY ELECTROMAGNETIC FORCE MASSAGE THERAPY MANIPULATIVE THERAPY 5
  • 6. EXERCISE /व्यायाम •Bodily or mental exertion. • दिनचर्य/Disease •शरीरायास जननं कर्य व्यार्ार् उच्यते | (अ.स.सु) •र्नोवाक्कार्कर्यणादर्त्यत्र कर्यशब्दो व्यापारवचन:॥) (चक्रपादण.च.सु.७/२६) • सिा व्यार्ार्ो िोषनाशन:॥ (सु.दच.२४/१०९) Modern •Endurance •Relaxation •Strengthening 6
  • 7. VYAYAMA ACCORDING TO RITUS RITU HOW TO DO VYAYAMA SISIRA दनर्ुद् द ं क ु शलै:सार्धं VASANTHA अर्धयशक्त्या GREESHMA अनर्य VARSHA र्ृिु SARAD र्ृिु HEMANTHA अर्धयशक्त्या 7
  • 8. BENEFITS • शरीरोपचर्:कान्तिर्ायत्राणां सुदवभक्ता ॥ िीप्तादित्वर्नालस्यं न्तथिरत्वं लाघवं र्ृजा ॥ श्रर्क्लर्दपपासोष्णशीतािीनां सदर्ष्णुता ॥ आरौग्यं चादप परर्ं व्यार्ार्ािुपजार्ते ॥ (सु.दच.२४/३९-४०) •लाघवं कर्य सार्र्थ्यं िीप्तोअदिर्ेिस:क्षर्: दवभक्तघनर्ात्रत्वं व्यार्ार्ािुपजार्ते || (अ.सं.सु.३/६३) • लाघवं कर्यसार्र्थ्यं थिैर्ं िु:खसदर्ष्णुता। िोषक्षर्ोअदिवृन्तिश्चव्यार्ार्ािुपचार्ते॥ (च.सू ७/३२) 8
  • 9. BENEFITS EXERCISE व्यायाम Lightness to the body लाघवर्द Improves stability थिैर्यकर Improves metabolism अदि िीन्तप्त Attains Good physique. दवभक्तघनर्ात्रत्वर्द Reduce excess fat. र्ेिक्षर्ः Develops strength of muscles. कर्यसार्र्थ्यं 9
  • 10. HOW MUCH ? •अियशक्त्यादनषेव्यस्तु बदलदभ:दिग्धभोदजदभ:| शीतकाले वसिे च,र्न्दर्ेव ततो अन्यिा॥ (अ.ह्रद.सु.२/१) •िेर्व्यार्ार्संख्याता र्ात्रर्ा तां सर्ाचरेतद॥ (च.सू.७/३१) •मात्रया अनपादर्पररर्ाणेन । च.सू(चक्रपादण) •कक्षललाटनासासु र्स्तपािादिसन्तिषु | प्रस्वेिातद र्ुखशोषाच्च बलार्धं तदिदनदियशेतद | (अ.हृ.सु.सवायङ्गसुन्दर) 10
  • 11. व्यायाम क्रम Modern: • Department of Health and Human Resources indicate - 30 minutes/day. उदचतािदर्तािीर्ानद क्रर्शो दवरर्ेन्नर:। दर्तं क्रर्ेण सेवेत क्रर्श्चात्रोपदिश्यते ॥ प्रक्षेपापचर्े ताभ्ांक्रर्:पािंदशको भवेतद । एकािरं ततश्चोर्ध्वं िर्िरं त्र्यिरं तिा ॥ (चद.सु.७/३६-३७) 11
  • 12. सम्यक ् व्यायाम लक्षणं • स्वेिार्र्:श्वासवृन्तिर्ायत्राणां लाघवं तिा हृिर्ािद र्ुपरोर्धश्च इदत व्यार्ार्लक्षणर्द ॥ (च.सु.७/३३ चक्रपादण) 12
  • 13. अतियोग OF व्यायाम •श्रर्:क्लर्:क्षर्स्तृष्णा रक्तदपत्तं प्रतार्क:। अदतव्यार्ार्त: कासो ज्वरश्छदियश्च जार्ते ॥ (च.सु. ७/३३) •क्षर्तृष्णारुदचछदियरक्तदपत्तभ्रर्क्लर्ा: ॥ कासशोषज्वरश्वासा अदतव्यार्ार् संभवा:॥ (सु.दच.२४/३९) •तृष्णाक्ष्य: प्रतर्को रक्तदपत्तं श्रर्: क्लर्: । अदतव्यार्ार्त: कासो ज्वरछदियश्च जार्ते ॥ (अ.हृ.सु २/१३) •Modern - Muscle fatigue 13
  • 14. CONTRA INDICATION VYAYAMA •व्रण • िार् • ज्वर • वातज दवकार • दपत्तज दवकार • अजीणय •अदत क ृ श • उिर • दवसपय • वृि • बाल EXERCISE •Heart diseases •Hypertension •Osteoporosis •Herniated disc •Aged people •Psoriasis 14
  • 15. ONE SHOULD NOT DO VYAAYAMA भुक्तवानद स्त्रीषुचक्षीणस्तृड्भदभ्रर्ातयश्चवजयर्ेतद ॥ सु.दच २४/५० 15
  • 16. INDICATION EXERCISE •Sports injuries •Paraplegia •Neuromuscular diseases • Gait training • Postural defects • Nerve injuries • Prevention of post •operative complications VYAYAMA •उरुस्तंभ •अवबाहुक •थिौल्य, •प्रर्ेर् •संतपयण जन्य व्यार्धी 16
  • 18. VYAYAMA उरुस्तम्भं स्थलान्याक्रामर्ेतद कल्यं शक य रा: दसकतास्तिा॥ (च.दच.२७/५७) अवबाहुकम् र्ाषतैलरसोनाभ्ार्द बाह्वोश्च पररवितनाि् ॥ (र्ो.र.२५/१३२-१३५) सन्तपतण जन्य व्याधी शस्तर्ुल्लेखनं तत्र दवरेको रक्तर्ोक्षणर्द । व्यायामश्चोपवासश्च र्धूर्ाश्च स्वेिनादन च॥ (च सु.२३/८) 18
  • 19. व्यायाम IN िल भग्न उभे तले सर्े क ृ त्वा तलभिस्य िेदर्न: ॥ बध्नीर्ािार्तैलेन पररषेक ं च कारर्ेतद ॥ मृि् तपण्डंर्धारर्ेतद पूवं लवणं च तत: परर्द र्स्ते जातबले चादप क ु र्ायतद पाषाण र्धारणर्द ॥ (सु.दच.३/३४- ३५) 19
  • 20. ADHVA •अर्ध्वा वणयकफथिौल्यसौक ु र्ार्यदवनाशन:॥ अत्यर्ध्वा दवपरीतोअस्माज्जरािौबयल्यक ृ च्च स:॥ र्त्तु चङ्कद क्रर्णं नादतिेर्पीड्भाकरं भवेतद ॥ तिार्ुबयलर्ेर्धादिप्रिदर्न्तिर्बोर्धनर्द ॥ (सु.दच.२४/ ७९-८०) •प्रमेहं र्ोजनानां शतं र्ार्ात्खनेिा सदललाशर्ानद। अ.हृ.दच.१२/३७ •अति स्थौल्य (च.सु.२१/२८) व्यार्ार् is administered 20
  • 21. HYDROTHERAPY • Use of water for relaxation . • Exercises done under warm water • (33-36 degree.celcius) INDICATION • Back pain • Prevents contractures 21
  • 22. JALA SANTHARANAM उरुस्तम्भ प्रतारर्ेतद प्रदत स्रोतो निीं शीतजलां दशवं । सरश्च दवर्लं शीतं न्तथिर तोर्ं पुन: पुन: || ( च.दच.२७/४८-४९)
  • 23. HEAT THERAPY v/s SWEDANA •A common remedy for various diseases in the form of fomentation. BENEFITS: • Increase circulation of the part. •Absorption of exudates. •Relieves pain. 23
  • 24. SWEDANA • स्वेदनं - स्तंभगौरवशीिघ्नंस्वेदनंस्वेदकारकम् ॥ च.सू.२२/११ TYPES - रूक्ष स्वेि, दिग्ध स्वेि. 24
  • 25. TYPES Surface heat •Dry heat •Moist heat Deep heat •Short wave diathermy •Long wave 25
  • 26. TYPES अतग्न स्वेद : • व्यार्ार् • उष्णसिनं • बहुपानं • र्ुरुप्रावरणं • भर् • क्रोर्ध • उपनार् • आर्व • क्षुर्धा • आतप तनरतग्न स्वेद: •ताप, •उपनार् • द्रव •ऊष्म 26
  • 27. RUKSHA SWEDAM/DRY HEAT • Vaaluka swedam • Choorna pinda Swedam • Lavana pinda • Ashmaghana sweda • Kuti sweda • Bhu sweda • Kupa sweda • Holaka sweda 27
  • 28. SNIGDHA SWEDA/MOIST HEAT •Naadi sweda •Parisheka sweda •Avagaaha sweda •Sashtika sali pinda sweda •Pizhichil •Patra pinda sweda 28
  • 29. WAX THERAPY •Application of hot paraffin wax. •Layers of lint soaked in molten wax. INDICATION •Osteoarthritis •Peri arthritis shoulder •Rheumatoid arthiritis •Post traumatic stiff fingers. 29
  • 31. सम्यक ् लक्षण OF स्वेदनं •शीिशूलव्युपरमे स्तम्भ गौरवतनग्रहे संजािे मादतवे स्वेदे स्वेदनातिरतिमतिा | च.सु १४/१३ 31
  • 32. INDICATION स्वेदन • Prathishyaya • Kasa,Hikka,Shwasa • Karna ,manya,Shira shoola • Ardita, Ekanga& Sarvanga vata • Muthraghata • Ghridrasi • Mutra krichra • Vatakantaka • Parshwaprishta katee graha HEAT THERAPY • Rheumatoid arthritis • Osteo arthritis • Peri arthiritis • Shoulder • Post traumatic stiffness 32
  • 33. CONTRAINDICATION OF SVEDANA • Ati sthoola, rooksha, durbala, Moorchitha • Kshata ksheena, madya vikara • Udara, Visarpa • Kushta, Adyavata • Virechita • Dagdha • Kamala, Pandu, pitta Vikara • Garbhini, Suthika 33
  • 34. SHORT WAVE DIATHERMY 34 Alternative current of high frequency is administered to large area of deeper tissues
  • 35. CONTRA INDICATION • Inflammation of shoulder joint • Inflammation of elbow joint • Cervical spondylosis • Osteoarthritis • Ligament sprains in knee joint • Low back ache. • Pregnancy • Sensitive skin • Cancers • Cardiac pacemaker users 35 INDICATION
  • 36. SOUND THERAPY •High frequency Ultra sound waves . •Can be applied to a localized area. •Wave length 0.5-3.5 MHz Indication • Acute inflammation • Scars • Acute pain • Tennis elbow • Frozen shoulder • Cervical spondylosis 36
  • 37. CONTD… सन्यास वादित्रर्ीतानुनर्ैरपूवैदवघयट्टनैर्ुयप्तफलावघषै ॥ (सु.उ.४६/२२) • अश्मनोवायिनं चास्य कणयर्ूले सर्ाचरेतद अिास्य िदक्षणे कणे र्न्त्रर्ुच्चारर्ेदिम्मद ॥ अ.र्द.उ.१/२ • तवष अनेन िुन्िुदवयदलम्पते पताकां तोरणादन च । श्रवणािशयनातद स्पषायतद दवषातद संप्रदतर्ुच्यते ॥ सु.क.६/४ 37
  • 38. LIGHT THERAPY Light energy is used in different forms TYPES Laser therapy Infrared therapy Ultraviolet therapy 38
  • 40. ATHAPA SEVA •kushta chikista • Swithra •आतप:दपत्ततृष्णादिस्वेिर्ूछय भ्रर्ास्त्रक ृ तद ॥ िार्वैवर्ण्यकारर च छार्ा चैतानपोर्दत ॥ (सु.दच.२४/८६) 40
  • 41. MASSAGE THERAPY • French word -friction of kneading Arabic Massa -to touch, feel, or handle. Types • Relaxation massage • Rehabilitative massage Massage benefits  Reduces pain • Increases circulation • Tones up muscle • Enhances healing process • Improves sleep 41
  • 43. MASSAGE /Abhyanga •दिनचर्ाय •प्रदवचारण िेर् •पूवयकर्य/प्रर्धान कर्य/पश्चातद कर्य •िेर् द्रव्य/चूणय 43
  • 44. ABHYANGA: •Rubbing with िेर् द्रव्य •Friction or rub with hands •तैलािेर्ियने ॥ •अभ्ङ्गर्ाचरेदन्नत्यं स जराश्रर्वातर् । दृदिप्रसािपुष्ट्यार्ु:स्वप्रसुत्वक्त्विार्ढ्यक ॄ तद ॥ दशर:श्रवणपािेषु तं दवशेषेण शीलर्ेतद । वजयर्ो अभ्ङ्कर् कफग्रस्तक ृ तसंशुध्याजीदणयदभ ॥ अ.हृ.सु.२/८-९ 44
  • 45. TERMINOLOGIES RELATED – TO अभ्यङ्ग •Udvarthanam •Utsadanam •Udgharshanam •Samvahanam •Mardanam •Vimlaapan •Paada abhyangam •Paadaghatam 45
  • 46. उिितनं •Going up, pounding •उितयनं र्ात्रर्ियनर्द। (सु.दच.२४/५१ िल्हण) •उितयनं वातर्रं कफर्ेिोदवलापनर्द । न्तथिरीकरणर्ङ्गानां त्वक्प्रसािकरं परर्द ॥ (सु.दच.२४/५१) 46
  • 47. उत्सादन •Rubbing •Rubbing with in दिग्ध कल्क in upward direction (सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण) •सिेर्कल्क े नोिद घषयणर्ुत्सािनर्द । (सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण) •त्वक्स्िस्यािेस्तेजनर्ुत्सािनर्द । (सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण) •कान्तिकार,त्वच्यं 47
  • 48. उद् घषतण • Friction. • Massage done with dry powders in upward direction. • उिद घषयणं अिेर्ौषर्धचूणायदिदभघषयणर्द ॥ (सु.दच.२४/५२ ड्भल्हण) • दसरार्ुखदवदवक्तत्वं (सु.दच.२४/५२) • कण्ड ू कोठादनलापर्र्द ॥ (सु.दच.२४/५४ ड्भल्हण) • Friction massage 48
  • 49. MARDANAM • Violent stroke • र्ियनं तू र्ाढं पािाभ्ार्ारभ् कदटपर्यिं ॥ (सु.दच.२४/८३ ड्भल्हण) •ततद क ृ त्वा तु सुखर्द िेर्ं तवमृद्नीयाि् सर्ित:॥ सु.दच २४/३८ •नस्य पश्चाि् कमत ित्ते पाितलस्किर्स्तकणायदि मदतयेि् ॥ अ.ह्रु.सु.२०/२ •Shiro basti, Anuvasana Basti Paschath Karma •Efflurage, hacking. stroking 49
  • 50. SAMVAAHANAM • Gentle rub/Soothing touch • सम्वार्नं सुखकरस्परशय:॥(सु.दच.२४/८३ ड्भल्हण) • र्स्ताभ्ां शनै:शनैरार्ननदर्ती विदत ॥ (सु.दच.२४/८३) • दवर्ियनं शरीरसंवार्नं ॥ (अ.हृ.सु.३/१०) •प्रीदतदनद्राकरंवृष्यं कफवातश्रर्ापर्ं ॥ संवार्नं र्ांसरक्तत्वक्प्रसािकरं सुखर्द ॥ (सु.दच.२४/८३) • Relaxation massage 50
  • 51. PAADABHYANGAM •दनद्राकरो िेर्सुखश्चचक्षुष्य:भ्रर्सुन्तप्तनुतद ॥ पाित्वङ्कर्ृिुकारर च पािाभ्ङ्कर्: सिा दर्त:॥ (सु.दच.२४/९०) •खरत्वं स्तब्धता रौक्ष्यं श्रर्: सुन्तप्तश्च पािर्ो:। सद्य एवोपशाम्यन्ति पािभ्ङ्ग दनषेवणातद ॥ जार्ते सौक ु र्ार्ं च बलं थिैर्ं च पािर्ो: । दृदि प्रसाि लभते र्ारुतश्च उपशाम्यदत ॥ न च सािद र्ृध्रसीवात: पािर्ो: स्फ ु टनं न च ॥ न दसरा िार्ु संकोच पािभ्ङ्ग े न पािर्ो:॥ (च.सू.५/९०-९२) 51
  • 52. PADAAGHATAM • Done after व्यार्ार् • Body massage with feet • पािाभ्ार्द र्ियनर्द ॥ (अ.हृ.सु.३/१० सवयङ्कद सुन्दर) • पािाभ्र्द उन्मियनर्द (अ.हृ.सु.३/१० सवयन्ङ्कद सुन्दर) 52
  • 53. तवम्लापनं • Kneading • आिौ दवम्लापनर्ङ्कद र्ुल्यादिर्ियनेन शोफदवलर्नर्द ॥ (सु.सु.१७/१७) • न्तथिराणां रुजतां र्न्दं कार्ं दवम्लापनं भवेतद ॥ अभ्ज्य स्वेिदर्त्वा तू वेणुनाड्या तत: शनै:॥ दवर्ियर्ेन्तिषक द प्राज्ञस्तलेनाङ्कद र्ुष्ठक े न वा॥ (सु.दच.१/२२) • Kneading, Roller massage 53
  • 54. MANIPULATIVE THERAPY • Manual & manipulative therapy to treat musculoskeletal pain and disability; Includes: • Manipulation of muscles. • Joint mobilization. • Joint manipulation. 54
  • 55. MANIPULATIVE TECHNIQUES •आञ्छनै: पीड्भनैश्चैव सङ्क्ष े पैबयिनैस्तिा ॥ (सु.दच.३/१७) • Traction 55
  • 56. • हनुग्रह: • व्यात्तानने र्नुं न्तस्वन्नर्ङ्क द र्ुष्ठाभ्ां प्रपीड्य च ॥ प्रिेदशनीभ्ां चोन्नाम्य दचबुकोन्नार्नं दर्तर्द। स्त्रस्तं स्वं र्र्र्ेत्स्िानं स्तब्धं न्तस्वन्नं दवनार्र्ेतद ॥ (च.दच.२८/१०२-१०३) 56
  • 57. DISLOCATION OF ELBOW JOINT कौपयरं तु तिा सन्तिर्ङ्क ु ष्ठेनानुर्ाजयर्ेतद ॥ अनुर्ृज्य तत: सन्तिं पीडयेि् क ू पयराच्च्च्युतर्द प्रसायातक ु ञ्च्येच्चैनं िेर्सेक ं च िापर्ेतद ॥ (सु.दच.३/३२) •Same procedure is done on case of Janu,Gulpha,Manibhandha dislocation 57
  • 58. REHABILITATIVE EQUIPMENTS • Walker • Walking stick (three legged, four legged, crutches) • Dumb bells • Hand gym board • Grip exercises फक्क रोग • दत्रचक्र ं फक्करथक ं प्राज्ञ: दशन्तिकदनदर्यतर्द । दविध्यात्तेन शनैर्ृयर्ीतो र्दतर्भ्सेतद ॥ (क.स.दच) 58
  • 59. दण्ड धारणं •स्खलत: संप्रदतष्ठानं शत्रूणां चद दनषूिनर्द ॥ अविम्भर्नार्ुष्यं भर्घ्नं िण्ड र्धारणं ॥ (चद.सु.५/१०१) • Mruth pinda dharana/ weight cuff 59
  • 60. CONCLUSION • We cannot exactly compare the methods of both sciences but can find the principles of physiotherapy in Ayurveda. • Ayurveda holds an upper hand in explaining some of the physiotherapic methods like heat modalities and massage techniques as we have much more varieties • The classification methodologies and modern techniques adopted in physiotherapy sounds more convenient for understanding and application. This can be borrowed from them to strengthen our science. 60

Editor's Notes

  1. Patient is made to swim frequently, against the current of flow, he may be Advised to swim in a pond having clean cold and stable water.