1. Verejný ochranca práv Českej republiky
Argumentácia
Danú tému som si zvolila takmer okamžite. Oborom môjho štúdia sa stalo právo a úrad
ombudsmana považujem síce za novú, ale veľmi progresívnu záruku zákonnosti a rada by som sa o
ňu podelila so širšou verejnosťou. S témou sa mi pracovalo výborne, pretože je to problematika,
ktorá ma zaujíma a navyše obohatila moje vedomosti o verejnom ochrancovi práv, ktoré v
budúcnosti určite zužitkujem. Pre začiatok som si zozbierala potrebné informácie z rôznych zdrojov
a o danej téme som si naštudovala, čo možno najviac. Potom som sa pokúsila zosumarizovať tie
najhlavnejšie fakty, z ktorých som následne vytvorila moju prácu.
Anotácia
V texte bola riešená problematika verejného ochrancu práv Českej republiky. Pojednáva a
bližšie približuje túto inštitúciu. Hovorí o jej pôsobnosti , opisuje voľbe ombudsmana a
charakterizuje súčasnú situáciu v Českej republike. Taktiež je v nej priblížený súčasný ombudsman
Českej republiky Pavel Varvařovský. Na záver práce je zhrnutá mienka ľudí o úrade verejného
ochrancu práv, ktorá je v nej aj graficky znázornená.
Kľúčové slová
Verejný ochranca práv - Nestranná osoba, ktorá vyšetruje protiprávnosť a chyby v jednaní
verejnej správy v krajine.
Záruky zákonnosti - Formy právnej činnosti štátnych orgánov, ktoré sú spôsobilé na to, aby
zabezpečovali tvorbu práva a aj jeho realizáciu.
Ústava - Je základný zákon štátu a jeho najvyššia právna norma.
2. Na začiatok, by sme si mali priblížiť, čo to vlastne úrad ombudsmana je a akú úlohu zastáva
v českom práve a predovšetkým v súdnictve. Ombudsman môže byť charakterizovaný ako
nestranná ale taktiež nezávislá osoba, ktorej voľbou je poverený parlament a ktorá s určitou mierou
neformálnosti, vyšetruje protiprávnosť a taktiež aj chyby, ktoré častokrát vznikajú jednaním
verejnej správy, a to všetko na základe sťažnosti buď fyzickej či právnickej osoby, ale aj z vlastnej
iniciatívy. Práca verejného ochrancu práv na danej veci, začína vtedy, keď už neexistuje nijaký iný
účinný právny prostriedok. Jeho snahou iniciuje nápravu a to prostredníctvom svojho doporučenia,
ktoré však nemožno považovať za vynútiteľné.
Inštitúcia verejného ochrancu práv bola v Českej republike založená zákonom č. 349/1999
Sb., o Veřejném ochránci práv. Možno povedať, že spomínaná inštitúcia má hneď niekoľko
predností oproti súdnictvu v Českej republike. Hlavnými vymoženosťami sú jednoduchosť a taktiež
neformálnosť riadenia, ale aj rýchlosť a bezplatnosť a v neposlednom rade ľahká prístupnosť pre
obyčajných ľudí, ktorí určitým právnym veciam nerozumejú a potrebujú konkrétnu právnu pomoc.
Určite by sme mohli vyzdvihnúť aj to, že ombudsman môže pracovať na danom prípade viac do
hĺbky, pretože jeho inštitúcia nie je viazaná takými presnými a striktnými pravidlami, ako je to
napríklad v prípade súdnictva.
Ombudsman sa venuje veciam, medzi ktoré by sme mohli zaradiť diskrimináciu, nekorektný
prístup, nejednotný výklad predpisov a taktiež posudzuje chyby a správnosť postupov správnych
orgánov. Toto všetko môže posudzovať aj z iných hľadísk, ako len z čisto právneho. Za najväčší
nedostatok je považované to, že verejný ochranca práv nie je poverený k vydávaniu rozhodnutí, ale
len doporučení. Tie nie sú síce právne vymáhateľné, ale aj napriek tomu bývajú rešpektované. Obor
jeho pôsobnosti sa vzťahuje na všetky správne úrady a subjekty, ktoré sú poverené vykonávaním
štátnej správy. Do jeho pôsobnosti sa nezaraďujú len najvyššie ústavné orgány.
Voľba verejného ochrancu práv prebieha činnosťou poslaneckej snemovne na volebné
obdobie, ktoré má v Českej republike určené trvanie 6 rokov a môže byť volený najviac na dve po
sebe idúce obdobia. Je volený zo štyroch kandidátov, ktorí sú najskôr po dvoch navrhovaní
prezidentom a návrh zvyšných dvoch kandidátov podáva senát . Volený do tejto funkcie môže byť
každý, kto je voliteľný do Senátu. Sídlo inštitúcie verejného ochrancu práv sa nachádza v Brne.1
Keby nastalo ústavné zakotvenie inštitúcie verejného orchráncu práv aj v Ústave, mohli by
sa jeho právomoci ešte značne rozšíriť. Ombudsman by týmto získal aj zákonodarnú iniciatívu a v
posledných rokoch často preberenú možnosť, ktorou by mohol dokonca podávať návrh na zrušenie
zákona. Nejednalo by sa len o podzákonné právne normy, ale aj o podávanie ústavnej sťažnosti, v
prospech konkrétneho sťažujúceho a to v obzvlášť závažnom verejnom záujme. Získal by taktiež
1 SLÁDEČEK, Vladimír. Obecné správní právo. 2., aktualiz. a přeprac. vyd. Praha: ASPI, 2009, s. 374-390. ISBN 978-
80-7357-382-9.
3. možnosť sám a priamo podávať žalobu k správnemu súdu, čím by sa obišiel úrad najvyššieho
2
štátneho zástupcu, cez ktorého sú tieto žaloby podávané dnes.
Novým českým verejným ochrancom práv bol 7. septembra roku 2010 zvolený Pavel
Varvařovský. Koalícia sa na jeho voľbe zhodla s volebnou silou 118 hlasov a v nasledujúcej tajnej
voľbe mu svoju podporu preukázalo 98 poslancov. Táto osobnosť sa narodila v roku 1945 v
Českých Budejoviciach. Navštevoval a úspešne dokončil Právnickú fakultu Univerzity Karlovy v
Prahe a následne v roku 1973 získal titul JUDr. o obore správneho práva. 15 rokov sa živil ako
podnikový právnik hneď v niekoľkých štátnych podnikoch. Neskôr začal pracovať ako odborný
asistent v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve v Brne. V roku 1991 bol
zvolený poradcom zmocnenca vlády Českej a Slovenskej Federatívne Republiky a to pre otázky
utečencov. V tom istom roku začal pracovať ako sudca Najvyššieho súdu, kde pôsobil tri roky. V
Roku 1994 bol vymenovaný sudcom Ústavného súdu. Túto funkciu zastával po dobu 10 rokov. Jeho
problematikou sa stalo medicínske, správne a pracovné právo. Nikdy nebol členom nijakej
politickej strany a ani hnutia.3
Zaujímavé sú prieskumy, ktoré boli vedené medzi obyvateľmi Českej republiky. Otázky sa
týkali verejného ochrancu práv a zistenia boli viac ako prekvapivé. Občanom bola položená aj
otázka či majú dôveru v inštitúciu ombudsmana. Výsledky môžeme považovať za viac ako
uspokojivé, keďže až viac ako polovica opýtaných odpovedala, že skôr áno a dokonca takmer 20%
odpovedajúcich má v ombudsmana úplnú dôveru. Preto túto funkciu môžeme považovať za veľmi
progresívnu. Keďže bol úrad verejného ochrancu práv v Českej republike zriadený až dlho po páde
opony, konkrétne v roku 2000, výsledky by sme mali považovať za viac ako úspešné a je naozaj
obdivuhodné, ako si tento mladý úrad získal dôveru medzi širšou verejnosťou. Tieto výsledky
hovoria priaznivo pre túto inštitúciu, keďže ombudsman je tu ako posledná možnosť pre ľudí, ktorí
majú pocit, že im bolo uškodené.
2 SLÁDEČEK, Vladimír. Veřejný ochránce práv: první rok činnosti. Časopis pro právní vědu a praxi. Brno :
Masarykova univerzita. Právnická fakulta, 2002, roč. 10, č. 2., s. 162. ISSN 1210-9126.
3 Pavel VARVAŘOVSKÝ. In: [online]. [cit. 2013-01-06]. Dostupné z: <http://www.concourt.cz/clanek/1787 >.
5. Zoznam použitej literatúry
1. SLÁDEČEK, Vladimír. Obecné správní právo. 2., aktualiz. a přeprac. vyd. Praha: ASPI, 2009, s.
374-390. ISBN 978-80-7357-382-9.
- dobrá povesť vydavateľa
- objektívnosť informácii
- súčasný dátum vydania
- hlboké pokrytie danej problematiky
- kvalifikácia autora
2. SLÁDEČEK, Vladimír. Veřejný ochránce práv: první rok činnosti. Časopis pro právní vědu a
praxi. Brno : Masarykova univerzita. Právnická fakulta, 2002, roč. 10, č. 2., s. 162. ISSN 1210-
9126.
- kvalifikácia autora
- objektívnosť informácii
- dobrá povesť a história časopisu
- presnosť a bezchybnosť jazyka
- hĺbka danej problematiky
3. Pavel VARVAŘOVSKÝ. In: [online]. [cit. 2013-01-06]. Dostupné z:
<http://www.concourt.cz/clanek/1787 >.
- solídna inštitúcia
- nové informácie
- aktuálny dátum
- prehľadnosť stránky
- objektívne informácie
4. Graf. In: [online]. [cit. 2013-01-06]. Dostupné z: <http://www.vyplnto.cz/graf_266043.png>.
- nové informácie
- objektívne informácie
- aktuálny dátum
- prehľadnosť stránky
- odpovedajúci štýl jazyka
