Klasifikácia_VŠ_2009_Ivan Ostrovský

1,004 views
936 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,004
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
46
Actions
Shares
0
Downloads
2
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Klasifikácia_VŠ_2009_Ivan Ostrovský

  1. 1. K LASIFIK ÁCI AV YSOK ÝCH ŠKÔL 2009 (prehľad) Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. Bratislava Január 2010
  2. 2. Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.Klasifikácia vysokých škôl 20091.vydanie© Autor/ARRA/2010ISBN 978-80-89472-06-2K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli:Prof. Dr.h.c. Ing. F. Devínsky, DrSc.,Mgr. Jozef Bárta, PhDRukopis prešiel redakčnou úpravou.
  3. 3. OBSAHÚVOD 3METODIKA 3VÝSLEDKY 6  KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA 6  ARRA RATINGY 8  POROVNANIE KOMPLEXNEJ AKREDITÁCIE A ARRA RATINGOV 11ZÁVER 13
  4. 4. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 3 ÚVOD Tento materiál je súhrnom a prehľadom porovnania dvoch súčasných ratingových hodnotení slovenskýchvysokých škôl - komplexnej akreditácie, ktorú vykonala Akreditačná komisia (poradný orgán vlády) a ARRA ratin-gov. Tieto hodnotenia sú podrobne analyzované v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009. METODIKA Hodnotenia, ako ich analyzuje Klasifikácia vysokých škôl 2009 sú založené na vlastných metodikách. Roz-diely v týchto metodikách sú jedným z hlavných zdrojov rozdielov medzi výsledkami zaradenia vysokých škôlv komplexnej akreditácii a v ARRA ratingoch. Zatiaľ čo sa komplexná akreditácia sústredila na kvantitatívne uka-zovatele/parametre, metodika ARRA ratingov využíva sériu ukazovateľov/parametrov, ktoré majú výrazný kvalita-tívny charakter. Pomer medzi ukazovateľmi výskumného výkonu a ukazovateľmi vzdelávacieho výkonu je pritomvyvážený. Analýza a porovnanie parametrov/ukazovateľov pre vlastné zaraďovanie (rating) vysokých škôl sú uve-dené v tabuľke 1.Tabuľka 1. Ukazovatele použité v rámci klasifikácií. UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AK VÝSKUM VÝSKUM „atribút výstupov“ VV1a, publikácie/tvorivý zamestnanec VV2, počet citácií/tvorivý zamestnanec 50 výstupov výskumu (publikácie) VV2a, citácie/publikácia „atribút prostredia“ VV4a, PhD absolventi/PhD. študenti VV5, PhD absolventi/prof., doc. rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha aspoň 1/3) VV6, denní PhD/denní štud. VV7, VEGA granty/tvorivý zamestnanec objem finančných prostriedkov (grantov) získaných na pro- VV8, APVV/tvorivý zamestnanec jekty riešené na fakulte v hodnotenej oblasti v hodnotenom období (váha aspoň 1/3) VV9, zahraničné granty/tvorivý zamestnanec VV10, suma granty/tvorivý zamestnanec kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniž- nice, počítačové vybavenie - váha aspoň 1/6) ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa reali- zuje výskum (váha aspoň 1/6) „atribút ocenenia“ uskutočnené vyžiadané prednášky členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu poverenia z externého prostredia na organizovanie konferen- cií členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov členstvo v národných a medzinárodných komisiách a poro- tách
  5. 5. 4 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 ocenenia a vyznamenania VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE počet študentov v študijných programoch prvého a druhého SV1, počet študentov/učiteľ stupňa na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľov SV2, počet študentov/prof. alebo doc. SV3, počet učiteľov s PhD./učiteľ SV4, počet prof. a doc./učiteľ SV6, prihlásení/plán SV7, počet zapísaných/prijatých SV8 podiel zahraničných študentov V tabuľke 2. sú uvedené parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl vo všetkých troch hodno-teniach používaných v ARRA-e pre ranking. Pre Model B ARRA ratingu bola ako benchmark zvolená najvyššiaúroveň v každej z typických skupín fakúlt, ako ich používa ARRA pre ranking. Podrobná analýza všetkých troch metodík je v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.Tabuľka 2. Parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl (minimálne hodnoty resp. rozsahy) AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ 4,00 – 2,50 2,49 – 1,50 < 1,50 KZ -1 (publikácie) 60 % fakúlt/ 50 % pre OVŠ / B- C+ C- KZ -2 (granty domáce) Sk/osoba 60 000 40 000 20 000 / KZ -3 60 % fakúlt 1/3 ? ? / (PhD absolventi/školiteľa) KZ -4 (PhD. publikácie) 60 % fakúlt C+ ? ? / KZ -5 (počet PhD. počet PhD. študentov/učiteľ min. 1 ? ? / študentov/učiteľ) KZ -6 (počet študentov počet študentov 1. a 2. stupňa/učiteľ max. 20 max. 25 max. 30 1. a 2./učiteľ) ARRA „A” A B B C VV1a publikácie/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV2a citácie /publikácia Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV7 VEGA granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV8 APVV/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV9 zahraničné granty/ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- osoba VV10 suma granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-
  6. 6. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 5VV4a PhD. absolventi / Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-PhD. študentiVV5 PhD. absolventi/ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-prof., doc.VV6 denní PhD./denní Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-štud.SV1 počet študentov/ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-učiteľSV2 počet študentov/ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-prof. alebo doc.SV3 počet učiteľov Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-s PhD./učiteľSV4 počet prof. a doc./ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-učiteľPoužité len pre ARRASV6 prihlásení/plán Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-SV7 počet zapísaných/ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-prijatýchSV8 podiel zahraničných Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-študentovARRA „B” A B C DVV1a publikácie/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV2a citácie/publikácia Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV7 VEGA granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV8 APVV/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV9 zahraničné granty/ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0osobaVV10 suma granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV4a PhD. absolventi / Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0PhD študentiVV5 PhD. absolventi/ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0prof., doc.VV6 denní PhD./denní Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0štud.SV1 počet študentov/ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0učiteľSV2 počet študentov/ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0prof. alebo doc.SV3 počet učiteľov Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0s PhD./učiteľSV4 počet prof. a doc./ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0učiteľ
  7. 7. 6 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 Použité len pre ARRA SV6 prihlásení/plán Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 SV7 počet zapísaných/ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 prijatých SV8 podiel zahraničných Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 študentov Pre názornosť vzájomného porovnania komplexnej akreditácie a ARRA ratingov sú v tabuľke 3. uvedené ichklasifikačné stupnice. Z tabuľky je zrejmé, že len vlastné arbitrárne rozhodnutie Akreditačnej komisie rozhodlo o mie-re diferenciácie medzi vysokými školami a nie zvolená klasifikačná stupnica. Inak povedané, aj v tomto prípade o vý-sledku rozhodla predovšetkým definícia cieľa, až následne použité nástroje. A ako ukazujú konečné výsledky kom-plexnej akreditácie, v prípade, že vybrané nástroje nestačia na splnenie stanovené cieľa, sú naporúdzi i také, ktorébez ohľadu na svoju kvalitu splnenie cieľa zabezpečia.Tabuľka 3. Klasifikačné stupnice pre ratingy AK ARRA „A” ARRA „B” REDUKOVANÁ STUPNICA STUPNICA RATING STUPNICA CVV CSV RATING RATING KLASIFIKÁCIA [%] 4,00-3,75 A 93,80 % A + + A 100-80,0 A 3,74-3,50 A- 87,50 % A + + A 100-80,0 A 3,49-3,25 B+ 81,30 % A + + A 100-80,0 A 3,24-2,75 B 68,80 % B + - B 79,9-60,0 B 2,74-2,50 B- 62,50 % B + - B 79,9-60,0 B 2,49-2,25 C+ 56,30 % C - + B 59,9-40,0 C 2,24-1,75 C 43,80 % C - + B 59,9-40,0 C 1,74-1,50 C- 37,50 % D - - C < 40,0 D 1,49-1,25 D+ 31,30 % D - - C < 40,0 D 1,24-1,00 D 25,00 % D - - C < 40,0 D VÝSLEDKY Komplexná akreditácia1 Klasifikácia vysokých škôl, je podľa výsledkov komplexnej akreditácie uvedených v zápisniciach Akreditačnejkomisie zobrazená v tabuľke 4. V tabuľke 5. sú uvedené výsledky komplexnej akreditácie t.j. zaradenie vysokých škôlpo „opravách“. Výsledkom komplexnej akreditácie nie je skutočná diferenciácia doterajšej monokultúry univerzít, ale len jejrozdelenie na dve rovnomerne zastúpené skupiny vysokých škôl. Hoci dosiahnutý výsledok je určitým krokom smeromk štruktúrovanému systému vysokých škôl, nesplnil tie očakávania, ktoré ho (i verejne) sprevádzali a nie je zásadnýmpríspevkom k ďalšiemu rozvoju vysokého školstva na Slovensku. Slovensko so svojou 5,3 miliónovou populáciou,ktorá sa nelíši od iných, nemá kapacitu na 11 univerzít, a to napriek tvrdeniam formálnych, či iných autorít.1) Podrobne je komplexná akreditácia analyzovaná v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009
  8. 8. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 7Tabuľka 4. Klasifikácia vysokých škôl podľa predbežných výsledkov komplexnej akreditácie KZU KZU KZU KZU KZU KZU klasifi- KZV KZV KZV klasifi- vysoká škola -1 -2 -3 -4 -5 -6 kácia -1 -2 -3 káciaUniverzita veterinárskeho lekárstva + + + + + + AUniverzita Komenského + + + + + + AUniverzita Pavla Jozefa Šafárika + + + + + + AVysoká škola sv. Alžbety + + + + + + ATechnická univerzita Zvolen + + + + + + ASlovenská technická univerzita + + + + + + ATechnická univerzita Košice + + + + + + AEkonomická univerzita + + + + + - BSlovenská poľnohospodárska univerzita + + + + + - BUniverzita Mateja Bela + + + + + - BŽilinská univerzita + + + + + - BUniverzita Konštantína Filozofa + + + + + - BVysoká škola múzických umení + - + + + + BVysoká škola výtvarných umení + + - + - + BPrešovská univerzita + - + + - - BTrnavská univerzita + - - - + - BKatolícka univerzita - + - + - - + + + BUniverzita sv. Cyrila a Metoda - - - + + + BAkadémia umení + + + BUniverzita J. Selyeho + + + BTrenčianska univerzita A. Dubčeka + + + B + znamená splnené kritérium A znamená univerzitnú vysokú školu - znamená nesplnené kritérium B znamená nezaradenú vysokú školuTabuľka 5. Klasifikácia vysokých škôl podľa konečných výsledkov komplexnej akreditácie klasifi- klasifi- vysoká škola KZU -1 KZU -2 KZU -3 KZU -4 KZU -5 KZU -6 kácia KZV - 1 KZV - 2 KZV - 3 kácia UVL + + + + + + A UK + + + + + + A UPJŠ + + + + + + A TUZVO + + + + + + A STU + + + + + + A TUKE + + + + + + A SPU + + + + + (+) A ŽU + + + + + (+) A EU + + + + + (+) (A) UMB + + + + + (+) (A) UKF + + + + + (+) (A) VŠMU + - + + + + B VŠVU + + - + - + B PU + - + + - - B TU + - - - + - B KU - + - + - - + + + B UCM - - - + + + B AU + + + B UJS + + + B TUAD + + + B VŠSA ? ? ? ? ? - - (C)(+) = dodatočne splnené kritérium a získaná klasifikácia
  9. 9. 8 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 ARRA ratingy2 Ako už bolo uvedené, ARRA ratingy sú založené na porovnaní kvality hodnotených vysokých škôl so zvole-nou porovnávacou veličinou (benchmarkom). Tak v Modeli A je benchmarkom priemer výkonu slovenských vyso-kých škôl vo VÝSKUME a vo VZDELÁVANÍ. Výsledný rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 1. Z obrázka vyplýva, že rating „A“ získali predovšetkým vysoké školy, ktoré patria medzi najstaršie na Sloven-sku, u ktorých je známy tradične vysoký podiel výskumu v ich činnosti. Skupina s ratingom A, rovnako ako ostatnératingové skupiny univerzít, obsahuje všetky typy vysokých škôl z hľadiska ich výskumnej a/alebo vzdelávacejorientácie. Tento výsledok poukazuje na významný fakt, že tento rating je nezávislý od profesionálnej orientácievysokej školy. Ďalším zistením z tohto modelu ratingu je fakt, že s výnimkou STU, ostatné technicky orientované vysokéškoly zaznamenali len priemernú hodnotu svojej kvality. Okrem TUAD ide vždy o vysoké školy s dostatočnoutradíciou v príprave inžinierov a aj podmienkami primeranej kvality technického výskumu. Len priemerný ratingpravdepodobne spôsobila o.i. ich stratégia rozvoja za posledných 20 rokov. Základom tejto stratégie bola snahaexpandovať, ale nie smerom ďalšieho rozvoja pôvodnej orientácie, ale smerom budovania „plno-sortimentnýchuniverzít“. Rozširovanie počtu fakúlt orientovaných skôr spoločensko-humanitne, environmentálne, či dokoncaumelecky, budovaných na „zelenej lúke“ znamenalo i zníženie celkovej kvality výkonov tak vo výskume, ako ajvo vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na rating fakúlt2 .Výsledný rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 1. (strana 9) Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na obrázku 2. Grafické vyjadrenie ratingu podľa ModeluB plasticky zvýrazňuje kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými skupinami vysokých škôl i medzi školami navzájom.Výsledky ratingu sa vo viacerých prípadoch líšia od bežne zaužívaného vnímania jednotlivých vysokých škôl resp. ichskupín. Medzi prekvapenia možno zahrnúť napr. fakt, že sumárny rating „A“ nezískala žiadna technická univerzita.Z nich rating „B“ získali renomovaná Slovenská technická univerzita (STU), Slovenská poľnohospodárska univerzitav Nitre (SPU) a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO). Ostatné technické univerzity získali tiež rating „C“,čo nesvedčí o ich kvalitatívnom raste v poslednom období. Prekvapením môže byť tiež rating „B“ Ekonomickejuniverzity v Bratislave, ktorej všetky ekonomicky orientované fakulty získali rating „B“ a Fakulta medzinárodnýchvzťahov dokonca rating „A“. Na rozdiel od Modelu A má Model B výraznejšie kvalitatívne znaky, pretože jeho inter-ným benchmarkom je vždy najlepšia fakulta v danej skupine a nie priemer skupiny, ako je tomu v Modeli A.Preto možno bez prekvapenia pozorovať stav, keď podstatne staršie a zavedené vysoké školy, akými nesporne sú Žilin-ská univerzita a Technická univerzita v Košiciach, získali len rating C za sumárny výkon, ktorý je nižší ako je sumárnyvýkon Univerzity J. Seleyho, ktorá je podstatne mladšia. Poukazuje to na fakt, že kvalita väčšiny fakúlt týchto vysokýchškôl je v porovnaní s najlepšími dokonca podpriemerná. Za povšimnutie stojí fakt, že v tomto ratingu štyri posledné univerzity nedosahujú kvalitou ani 50 % najlepšíchfakúlt na Slovensku, pričom tri z nich ledva prekonávajú hranicu 40 %. To svedčí o faktickom zlyhaní rozvoja týchtoinštitúcií, čo zaráža zvlášť v prípade UKF. Je zrejmé, že zakladanie „univerzít“ nasilu, pre uspokojenie miestnychči osobných ambícií, nie je cestou rozvoja vysokého školstva ani na Slovensku. Toto konštatovanie platí aj pre vysokéškoly s vyšším ratingom. Určite nemôže nikoho uspokojiť nízky rating technických vysokých škôl, keď predovšetkýmnajväčšie z nich, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vykazujú prekvapujú-co nízku kvalitu a nevyrovnanosť svojich výkonov.Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na obrázku 2. (strana 10)2) Podrobne sú ARRA ratingy uvedené v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009
  10. 10. Obrázok 1. Rating vysokých škôl podľa ARRA ratingu Model A KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 9
  11. 11. 10 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 Obrázok 2. ARRA rating Model B
  12. 12. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 11 Porovnanie komplexnej akreditácie a ARRA ratingov3 V tabuľke 6. je porovnanie začlenenia vysokých škôl podľa výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratinguz oboch modelov. Z tabuľky vyplýva, že na rozdiel od ARRA ratingov žiadna vysoká škola nebola pôvodne v rámcikomplexnej akreditácie zaradená medzi odborné vysoké školy (v ARRA ratingoch klasifikácia „C“). Dodatočnýmiiniciatívami ministerstva školstva voči Vysokej škole svätej Alžbety po ktorých AK prehodnotila jej údaje sa ukazuje,že s ohľadom na uznesenie 49.5.2.4. o plnení „Kritérií pre začlenenie ...“ bude VŠSA zaradená ako jediná medzi„odborné vysoké školy“. To nesvedčí o príliš vysokej rozlišovacej schopnosti metodiky komplexnej akreditácie.Možno práve pomerne zreteľný vplyv subjektívneho rozhodovania „na mieste“, nech je „miestom“ čokoľvek, môže byťzdrojom špekulácií a nespokojnosti hodnotených. Práve tento moment poukazuje na zásadný význam nezávislosti,objektívnosti a transparentnosti klasifikačných kritérií. Zaujímavý pohľad dáva vzájomné porovnanie ratingov jednotlivých škôl navzájom. Predovšetkým je zrejmé,že ARRA ratingy sa líšia zvoleným benchmarkom. „Priemer“ ako benchmark v Modeli A rozširuje rating „A“ i „B“a zmenšuje rozsah ratingu „C“. Naopak, „najlepší v skupine“ ako benchmark v Modeli B významným spôsobomzužuje rozsah ratingu „A“ a rozširuje rozsah ratingu „C“, čo poukazuje na jeho významnejšiu kvalitatívnu orientáciuv porovnaní s Modelom A. Porovnanie ARRA ratingov s komplexnou akreditáciou ukazuje na významné rozdiely v dosiahnutejklasifikácii. Tieto rozdiely sú predovšetkým obrazom inak stanovených cieľov, odlišných prístupov a z nichodvodených metodík klasifikácie. Kým ARRA ratingy jednoznačne poukazujú na nízku kvalitu istej skupinyvysokých škôl, komplexná akreditácia sa uspokojila len s diferenciáciou univerzít od ostatných vysokých škôl.To je málo i na prvotinu akou komplexná akreditácia je. Rozdielne výsledky medzi oboma modelmi ARRA ratingovpoukazujú na fakt, že niektoré školy môžu ako celok patriť do skupiny nadpriemerných vysokých škôl (STU, UPJŠ,SPU a EU), ale výstrahou je druhý ARRA rating B (v Modeli B), ktorý poukazuje na fakt, že kvalita fakúlt týchtoškôl je značne nevyrovnaná, pričom väčšina z nich výrazne zaostáva v kvalite v porovnaní s najlepšou v skupine.Ďalším významným rozdielom medzi komplexnou akreditáciou a ARRA ratingami je fakt, že napriek priemernejkvalite výkonov vo výskume i vzdelávaní podľa ARRA ratingov (TUZVO, AU, PU, VŠSA) získala jedna z nichzaradenie medzi univerzity (TUZVO). Prípad Vysokej školy svätej Alžbety si žiada samostatný komentár. V rámcikomplexnej akreditácie získala škola najprv rating „A“, aby bol tento následne spochybnený ministerstvom školstva.Na základe výsledkov kontroly nebol proces komplexnej akreditácie tejto školy doteraz ukončený a AK prehodnocujesvoju pôvodnú správu. Ako ukazujú uznesenia zo 49. zasadnutia AK, škola po overení nových skutočností spĺňapravdepodobne kritériá len pre zaradenie medzi „odborné vysoké školy“. Rovnako v prípadoch, keď vysoké školy (TUKE, ŽU) získali v ARRA ratingoch priemerné a podpriemernéhodnotenie, čo znamená klasický slovenský priemer, tak v rámci komplexnej akreditácie vysoké školy z tejto skupinyzískali postavenie univerzity. ŽU získala klasifikáciu „A“ univerzitnej vysokej školy v samom závere komplexnejakreditácie zaujímavým spôsobom. podobne ako ďalšie štyri vysoké školy (SPU, EU, UMB, UKF)4. Najväčšie rozdiely medzi ARRA ratingami a komplexnou akreditáciou vykazuje skupina vysokých škôldo ktorej patrí UMB, KU, UKF, TUAD a UCM. Tieto vysoké školy získali oba ARRA ratingy „C“. To poukazujena podpriemerné výkony ich fakúlt tak vo výskume, ako ja vo vzdelávaní. V komplexnej akreditácii však „prekvapujú-co“ UMB aj UKF dodatočne získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“. To sú ďalšiedve vysoké školy, ktorých výsledky komplexnej akreditácie sa zásadne líšia od ARRA ratingov. Spolu so zvláštnympostupom známym už pri akreditácii ŽU a SPU aj tieto dve vysoké školy získali odporúčanie AK na zaradenie medzi„univerzitné vysoké školy“ na poslednú chvíľu a po oficiálnom ukončení ich komplexnej akreditácie. Rozdiely medziARRA ratingami a komplexnou akreditáciou v tejto skupine vysokých škôl poukazujú na významnosť rozdielov takv metodikách ARRA ratingov a komplexnej akreditácie predovšetkým z hľadiska subjektívnosti a kvantitatívnehocharakteru ukazovateľov komplexnej akreditácie, ako aj z hľadiska ďalších postupov, ako bola známa primárna kla-sifikácia týchto škôl v hodnotiacej správe AK. Z porovnania ratingov práve tejto skupiny vysokých škôl je zrejmé,3) Podrobne je porovnanie klasifikácií uvedené v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.4) Podrobnosti pozri VÝSLEDKY 2 v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.
  13. 13. 12 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009že komplexná akreditácia nevyústila do úplnej a kvalitatívnej diferenciácie slovenskej monokultúry univerzít a„univerzít“ a uspokojila sa s oddiferencovaním (príliš veľkej) skupiny univerzít od ostatnej monokultúry. Je na škoduďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku, že v tomto kritickom momente prvej diferenciácie a vykročeniak profesne i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok odvahy na riadnu a zo skutočného stavuvecí vyplývajúcu diferenciáciu vysokých škôl.Tabuľka 6. Porovnanie výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratingov (vysoké školy sú usporiadané podľa ARRAratingu Model A) ARRA ARRA ROZDIEL ROZDIEL ROZDIEL RATING 2009 AK „A“ „B“ „A“- „B“ „A“ - AK „B“ - AKUniverzita Komenského A A A 0 0 0Univerzita veterinárskeho lekárstva A A A 0 0 0Trnavská univerzita A A B 0 1 1Vysoká škola múzických umení A A B 0 1 1Vysoká škola výtvarných umení A A B 0 1 1Slovenská technická univerzita A B A 1 0 -1Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A B A 1 0 -1Slovenská poľnohospodárska univerzita A B A 1 0 -1Ekonomická univerzita A B (A) 1 0 -1Technická univerzita Zvolen B B A 0 -1 -1Akadémia umení B B B 0 0 0Prešovská univerzita B B B 0 0 0Vysoká škola sv. Alžbety B B (C?) 0 ? ?Technická univerzita Košice B C A 1 -1 -2Žilinská univerzita B C A 1 0 -2Univerzita J. Selyeho B C B 1 0 -1Univerzita Mateja Bela C C (A) 0 -1 -2Univerzita Konštantína Filozofa C C (A) 0 -1 -2Katolícka univerzita C C B 0 -1 -1Trenčianska univerzita A. Dubčeka C C B 0 -1 -1Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C B 0 -1 -1
  14. 14. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 13 ZÁVER Štúdia Klasifikácia vysokých škôl 2009 je jednak reflexiou komplexnej akreditácie vysokých škôl ako juvykonala Akreditačná komisia, a jednak reflexiou tých trendov, ktoré v oblasti hodnotenia kvality vysokých škôl dnespatria k významným. Spoločným znakom komplexnej akreditácie a ARRA ratingov bola nevyhnutnosť vykonať primárne ho-dnotenie na úrovni skupiny odborov, t.j. na úrovni fakúlt a až následne, sekundárne, zaradiť vysokú školu alebo jejpriradiť rating. To ukazuje, že pri hodnotení vysokých škôl (hoci na rôzne účely) nie je možné nájsť akúsi „prirodze-nú“ škálu, nezávislú od ich komplexného charakteru a zároveň nezávislú od cieľa príslušného hodnotenia. Z hľadiska výberu parametrov v hodnotení, či spôsobu ich spracovávania do informácie, sa prezentovanéprípady výrazne líšia. Komplexná akreditácia je príkladom metodiky, ktorá používa niekoľko vybraných parametrov (spolu 6), medziktorými prevažujú parametre charakterizujúce doktorandské štúdium (považované všeobecne skôr za parametre vý-skumu, spolu 3) a výskum ako taký (spolu 2), pričom vzdelávanie bolo hodnotené i ďalším parametrom (počet študen-tov 1. a 2. stupňa štúdia na jedného učiteľa). Uvedené parametre sú svojou podstatou kvantitatívne, ale panuje o nichvšeobecné presvedčenie, že obsahujú aj istý kvalitatívny prvok. Hodnotenie jednotlivých parametrov sa vykonalopodľa arbitrárne stanovenej 10–stupňovej stupnice a to na úrovni oblastí výskumu. Rovnako zaraďovanie univerzítdo troch skupín je výsledkov arbitrárne stanovenej stupnice plnenia príslušných parametrov stanoveným podielomfakúlt z ich celkového počtu. Takýmto postupom, ktorý možno označiť za špecifický druh ratingovej klasifikácie, t.j.s použitím niekoľko málo vybraných parametrov, jednoduchého matematického aparátu a arbitrárne stanovenýchškál bolo možné rozdeliť vysoké školy do troch kvalitatívne odlišných skupín. Na základe použitej metodiky a jej výsledkov možno komplexnú akreditáciu charakterizovať ako špecifickýrating vysokých škôl založený na plnení stanovených minimálnych úrovní vybraných kvantitatívnych ukazovateľov,ktorý reflektuje v miere potrebnej na základnú diferenciáciu vysokých škôl aj kvalitatívne rozdiely medzi vysokýmiškolami. Z hľadiska základných požiadaviek na spoľahlivosť predstavuje komplexná akreditácia pomerne pestrú zmes.Jej cieľ je definovaný jasne, rovnako aj cieľová skupina. Transparentnosť ukazovateľov i operácií je však diskutabilná,keďže niektoré sú vyslovene subjektívneho charakteru (posudzovanie a hodnotenie pracovnou skupinou ad hoc„na mieste“). Rovnako vstupné údaje nie sú dostatočne transparentné, keďže vysoké školy museli pripraviť tzv. akredi-tačné spisy ako ad hoc súbory, ktoré neboli zverejnené. Ich správnosť a presnosť je tým neznáma a neoveriteľná.ARRA ratingy sú príkladom klasifikácie, ktorá sa pokúša nájsť taký súbor ukazovateľov, a k nim prislúchajúci ma-tematický aparát, ktorým by bolo možné tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne charakterizovať jednotlivé vysokéškoly a podľa tohto charakteru im aj prideliť príslušný rating. Súbor parametrov použitých ARRA je takmer 3x väčší(17) ako súbor parametrov použitých v komplexnej akreditácii (6), pričom aspoň 7 z parametrov ARRA má prevažnekvalitatívny charakter (citácie/publikácia, citácie/tvorivý pracovník, študenti/profesor, učitelia s PhD./učiteľ, atď.).Vlastné hodnotenie sa vykonalo tiež na úrovni fakúlt aglomerovaných do typických skupín, a to na základe dvochinterných porovnávacích veličín (benchmarkov) použitých samostatne v dvoch modeloch ARRA ratingov. Takátoklasifikácia vysokých škôl, založená na porovnaní s „priemerom“, je pre „konzumentov“ (verejnosť, médiá a pod.), či„odberateľov“ (zamestnávatelia, štátna správa, a pod.) čitateľná, pretože umožňuje ľahko rozoznať „nadpriemerné“,„priemerné“ a „podpriemerné“ vysoké školy. Ako druhý benchmark (ARRA rating Model „B“) bola použitá vždy fakulta s najvyšším plnením sumy pa-rametrov teda porovnávanie s najlepším. Arbitrárnou, rovnomerne rozdelenou stupnicou bol jednotlivým fakultámpridelený rating v rámci skupiny do ktorej boli zaradené. A na základe aritmetického priemeru sumy ratingov fakúltbol príslušnej vysokej škole priradený jej vlastný rating. Takáto klasifikácia má výrazne kvalitatívnu orientáciu.Jej „nevýhodou“ voči konzumentom a odberateľom je práve jej schopnosť jednoznačne rozlíšiť kvalitné fakultyv rovnakej skupine od menej kvalitných. To pre „odberateľov“ vytvára náročnejšiu situáciu pri chápaní takto zostave-ného ratingu školy ako celku. Typickou ukážkou je rating STU. Podľa Modelu „A“ patrí STU medzi nadpriemernévysoké školy. Podľa Modelu „B“ však jej rating nie je vyšší ako „B“, pričom v skupine s ratingom „B“ skončila STU
  15. 15. 14 KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009ako posledná s najnižšou matematickou hodnotou ratingu 60,5 . Takéto rozdiely v ratingoch tej istej inštitúcie nemu-sia vôbec prekvapovať. Ak porovnáme fakulty STU so slovenským priemerom technických fakúlt, potom praktickyvšetky získajú rating „A“. Ak však porovnáme fakulty STU s najlepšou technickou fakultou v SR, ktorou je zhodouokolností Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, potom všetky okrem nej samotnej (rating „A“)a Fakulty elektrotechniky a informatiky STU (rating „B“) majú rating „C“ (spolu 5 fakúlt), čo znamená, že škola akotaká by štatisticky nemala mať rating vyšší ako „C“. Výsledný rating „B“ bol získaný len vďaka dostatočnému vplyvuoboch kvalitných fakúlt STU na celkovú matematickú hodnote ratingu a v porovnaní s priemerom vyšších hodnôtratingov ostatných fakúlt tejto školy. Podobný rating majú aj ostatné fakulty technicky a technologicky orientované,preto polovica technických univerzít získala v Modeli „B“ rating „B“ a polovica rating „C“, čo môže niekoho prekvapiť.Takto rozdielne výsledky však nie sú chybou niektorej z použitých metodík, ale obrazom ich rozdielnej orientácie.Kým Model „A“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od priemeru v normalizovanej škále,ktorá matematicky zmenšuje rozsah stupnice/škály, Model „B“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenejfakulty/školy od najlepšej v absolútnej škále, keď rozdiely t.j. “vzdialenosti“ môžu byť aj tak výrazné ako je tomuv uvedenom príklade STU. Inak povedané STU je nadpriemernou vysokou školou z hľadiska priemeru technickýchfakúlt v SR, ale je podpriemernou vysokou školou z hľadiska kvality najkvalitnejšej technickej fakulty v SR. Podobnerozdielnych ratingov, a nielen technických vysokých škôl možno pri porovnaní modelov „A“ a „B“ nájsť viac. PretožeModel B je výrazne kvalitatívne orientovaný možno pozorovať, že tento rating je vždy „prísnejší“ a priraďuje nižšíklasifikačný stupeň ako Model A. Z hľadiska spoľahlivosti spĺňajú ARRA ratingy všetky základné podmienky.ARRA používa známu, dlhodobo zverejňovanú metodiku s jasne definovaným, transparentným cieľom, cieľovýmiskupinami, ukazovateľmi i metodikou. Podobne ako v prípade rankingov aj pri ratingoch boli použité výlučne verejnedostupné oficiálne údaje sprostredkované Ministerstvom školstva SR. Na základe použitej metodiky a jej výsledkovmožno ARRA ratingy charakterizovať ako typickú, od hodnotených nezávislú klasifikáciu vysokých škôl založenúna verejne dostupných údajoch spracovaných za pomoci interných bechmarkov, ktoré odzrkadľujú predovšetkýmkvalitatívne rozdiely medzi fakultami a tým aj vysokými školami. Komplexnú akreditáciu možno charakterizovať ako klasifikáciu vysokých škôl založenú na konsenzuálnes hodnotenými ad hoc dohodnutými parametrami s prevahou kvantitatívnych ukazovateľov, ktorej prahové(limitujúce) hodnoty, t.j. benchmark, sú tvorené hodnotami na úrovni priemeru a nižšími ako je priemer zvolenejstupnice. Ako ukazuje porovnanie komplexnej akreditácie s ARRA ratingom Model A to v skutočnosti posúvabenchmark komplexnej akreditácie často pod slovenský priemer. Metodika komplexnej akreditácie je tiež poznačenávplyvom subjektívneho hodnotenia pracovnej skupiny „na mieste“. Z metodiky i výsledkov komplexnej akreditácieje zrejmý nielen arbitrárny charakter použitej klasifikačnej stupnice, ale predovšetkým miernosť, či priam nízkanáročnosť komplexnej akreditácie na hodnotených. Napr. pre dosiahnutie úrovne „univerzitná vysoká škola“ pô-vodne stačilo, aby 60 % fakúlt splnilo požadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiestyklasifikačný stupeň v stanovenej desaťstupňovej stupnici komplexnej akreditácie. Inak povedané pre slovenskúuniverzitu stačilo, aby aspoň 60 % jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú úroveň stanovenýchukazovateľov vo výskume. To znamená, že na Slovensku už priemer je považovaný za univerzitnú úroveň. Všetkoostatné t.j. podpriemer stačí ešte na „dodatočný“ druhý stupeň tzv. „ne-zaradenú“ vysokú školu. Za najhorší prejavsubjektívnosti v rámci komplexnej akreditácie, ktorá túto aktivitu a jej výsledky výrazne diskvalifikuje, však trebapovažovať aktivity nespokojných ne-zaradených vysokých škôl, ministerstva a poslušnosť Akreditačnej komisie vočitýmto aktivitám, ktoré vyústili do zásadného prehodnotenia pôvodného návrhu na zaradenie týchto škôl. Výsledkomje skromná redukcia pôvodného počtu 17 verejných univerzít na 11 „univerzitných vysokých škôl“. Ako vyplýva z výsledkov komplexnej akreditácie, bola táto klasifikácia použitá spôsobom, keď Akreditačnákomisia pôvodne využila len dva z troch možných klasifikačných stupňov – prvý a „dodatočný“ druhý! To je systémováchyba, ktorá sa v komplexnej akreditácii vyskytuje. Ide v jej podstate o chybu strategického významu z hľadiskadopadov komplexnej akreditácie, keďže vytvára zmes „univerzít“ a „ne-zaradených vysokých škôl“. Namiestojasnej diferenciácie zbytočná iritácia s okamžitým hľadaním úniku z „ne-zaradenia“. Pritom ako ukazuje závercelého procesu, prechod medzi oboma klasifikáciami bol až priveľmi jednoduchý. Výsledky komplexnej akreditáciesú uvedenou systémovou chybou významne ovplyvnené a skresľujú skutočný stav vysokých škôl v krajine. Podľaklasifikácie komplexnej akreditácie má Slovensko v súčasnosti zvláštnu zmes univerzít a ne-zaradených vysokých škôl.Je podivuhodné, ako málo (úsilia, času, argumentov, atď.) stačí na to, aby sa z „vysokej školy“ (II. stupeň klasifikácie)
  16. 16. KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 15stala „univerzita“ (I. stupeň klasifikácie). Je zrejmé, že komplexná akreditácia je vykročením správnym smeromk diferenciácii vysokých škôl. Avšak takto znehodnotený prvý krok znamená zbytočné komplikácie so skutočnoudiferenciáciou slovenských vysokých škôl minimálne do najbližšej KA, ktorá by sa mala uskutočniť o 6 rokov.
  17. 17. Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.Klasifikácia vysokých škôl (prehľad) 20091.vydanie© Autor/ARRA/2010ISBN 978-80-89472-06-2Grafický návrh, tlač a redakčná úprava Devin printing house, s.r.o.

×