Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť

Rodina
Tradícia
Vzdelanie
Spoľahlivosť
Projekt riadenia a rozvoja
Rozhlasu a televízie Slovenska
Zuzana Ťapáková

Rodina Tradícia Vzdelanie Spoľahlivosť
OBSAH
PODSTATA A CIELE .....................................................1
VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ VO SVETE ............................2
VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ NA SLOVENSKU ...................4
ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU A VÍZIA PRE BUDÚCI
ROZVOJ .......................................................................5
Súčasný stav...............................................................................................5
Vízia pre budúci rozvoj ..................................................................................6
TELEVÍZNA SLUŽBA.....................................................8
Princípy fungovania verejnoprávnej televízie .....................................................8
Zákonné podmienky fungovania RTVS..............................................................9
Miesto verejnoprávneho média v konkurenčnom prostredí ................................. 10
Konkrétne príležitosti pre rozvoj televíznej služby ............................................ 15
ROZHLASOVÁ SLUŽBA...............................................18
NOVÉ MÉDIÁ A WEB ..................................................28
FINANCOVANIE.........................................................30
Východiská pre ďalšie financovanie programových služieb RTVS ......................... 30
SPRAVODAJSTVO A PUBLICISTIKA ...........................33
Excelentnosť v obsahu spravodajstva a publicistiky........................................... 33
Filozofia zmeny obsahového rozmeru spravodajstva a publicistiky:...................... 33
Návrat k ozajstnej žurnalistike...................................................................... 34
MARKETING ..............................................................37
Marketing a komunikácia značky RTVS a jej jednotlivých programových služieb .... 37
Marketing a komunikácia obsahu programových služieb .................................... 39
Marketing a komunikácia aktivít a projektov.................................................... 40
TECHNOLÓGIE...........................................................41
Technologický rozvoj v televíznej službe......................................................... 41
Technologický rozvoj v rozhlasovej službe ...................................................... 42

1
PODSTATA A CIELE
Projekt riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý predkladám som
nazvala Rodina, Tradícia, Vzdelanie a Spoľahlivosť, pretože práve tieto piliere
považujem za ťažiskové pri rozvoji a koncepcii verejnoprávnej inštitúcie.
V tomto projekte predkladám víziu hodnotovo riadenej inštitúcie, ktorá je odlišná od
doterajšieho riadenia orientovaného prevažne na výkon, teda čísla sledovanosti
a súperenie s komerčnými televíziami. Predkladám projekt, ktorý na základe
hodnotového princípu umožní rozvíjať verejnoprávnu televíziu a rozhlas v zmysle
najmodernejších európskych a svetových štandardov.
V úvode projektu je načrtnutá situácia verejnoprávnych médií vo svete, ktorých
dynamický rozvoj a meniaca sa úloha v duálnom mediálnom priestore môže byť
dobrým porovnávacím kritériom pre rozvoj RTVS.
V ďalších častiach sa už venujem úlohe verejnoprávnych médií vo svete a na
Slovensku a mojej koncepcii ďalšieho rozvoja rozhlasu a televízie. V časti Televízna
služba som podrobila analýze súčasný stav programov Jednotka a Dvojka a uvádzam
aj ich porovnanie s komerčnými televíziami. Navrhujem niekoľko principiálnych
riešení, ktoré by mali rozšíriť verejnoprávnu funkciu televízie. V časti Rozhlasová
služba podrobne analyzujem situáciu v Slovenskom rozhlase a jeho programových
služieb a opäť ponúkam smerovanie, ktoré je v súlade s európskym trendom
digitálneho rozhlasového vysielania. V projekte sa venujem aj rozvoju poskytovania
služieb prostredníctvom nových médií a sociálnych sietí, ktoré sú už dnes
nevyhnutnou súčasťou rozvoja každej modernej mediálnej inštitúcie. V kapitole
Financovanie sa zaoberám východiskami pre tvorbu rozpočtu RTVS a vyjadrujem
presvedčenie, že v najbližšom období nie je prioritou zvyšovanie úhrad za služby
verejnosti. V technologickej časti na záver predkladám nielen analýzu technického
zabezpečenia programových služieb, ale aj pohľad na ich rozvoj s dôrazom na
digitalizáciu a zachovanie kultúrneho dedičstva.
Môj projekt sa opiera o filozofiu budovania rešpektovaného a a dôveryhodného
slovenského verejnoprávneho média, ktorého kľúčovými hodnotami sú:
• RODINA – Program pre celú rodinu od najmenších po najstaršiu generáciu;
• TRADÍCIA – Návrat k národným, ľudovým, kultúrnym hodnotám a
znovuoživenie tradičných značiek Slovenský rozhlas a Slovenská televízia;
• VZDELANIE – Kontinuálny rozvoj vedomostí, zručností a skúseností v
obsahovom zameraní programu najmä na detských a mladých divákov;
• SPOĽAHLIVOSŤ – Dôvera v hodnoty a istoty verejnoprávneho média ako aj
v zachovaní a budovaní kultúrneho dedičstva národa a národnostných menšín.

2
VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ VO SVETE
Európske krajiny sa prijatím Amsterdamského protokolu dohodli, že v prostredí
globalizácie a prudkého rozvoja informačnej spoločnosti neustále rastie význam
vysielateľov verejnoprávnej programovej služby. Systém verejnoprávneho vysielania
v členských štátoch EÚ je totiž v priamom vzťahu k demokratickým, spoločenským a
kultúrnym potrebám každej spoločnosti a k potrebe zachovania plurality médií. Je
viac než zrejmé, že úloha verejnoprávnych médií bude mať stále svoje pevné miesto
v spoločnosti. Pre udržanie kultúrnej identity a pre rozvoj autentickej národnej
kultúry je existencia a efektívne fungovanie verejnoprávneho média absolútne
nevyhnutnou podmienok.
Dnes už nie je témou dňa opodstatnenosť existencie jedinej verejnoprávnej
inštitúcie. Tá je dnes realitou mnohých európskych krajín, vrátane Slovenska a jej
myšlienka je podporovaná pozitívnymi skúsenosťami z členských krajín EBU i krajín
z celého sveta. Medzi najvýznamnejšie verejnoprávne inštitúcie, zabezpečujúce
rozhlasové a televízne vysielanie v rámci jednej organizácie, patria: BBC – Veľká
Británia, ORF – Rakúsko, RTBF – Belgicko, YLE – Fínsko, RTE – Írsko, RAI –
Taliansko, RTP – Portugalsko, SSR – Švajčiarsko, ARD – ZDF – Nemecko, RTV –
Slovinsko.
Verejný priestor v mediálnej oblasti predstavuje široké možnosti pre komunikáciu
informácií, ktoré verejnosť potrebuje na to, aby si vytvorila vlastnú mienku na
najdôležitejšie udalosti a dianie. V dnešnej „zlatej“ dobe technológií sa verejný
priestor v každej krajine stáva súčasťou globálnej komunikácie a jeho kvality sa
podrobujú hodnoteniu každého občana, ktorý má k dispozícii množstvo
komunikačných kanálov a zdrojov lokálneho aj medzinárodného významu.
Komercializácia s podporou digitalizácie častokrát v negatívnom zmysle ovplyvňujú
kvalitu takéhoto obsahu. A práve tu sa vytvára príležitosť pre verejnoprávne médiá,
ktoré v porovnaní s komerčnými vysielateľmi majú priestor a povinnosť tvoriť a
prinášať hodnotný obsah – od spravodajstva a publicistiky cez dramatickú tvorbu až
po nové médiá.
Najväčšia svetová aliancia verejnoprávnych médií European Broadcasting Union
(EBU) reaguje na základné a prebiehajúce zmeny vnímania verejnoprávnych médií
publikom v oblasti správania, technológií, mediálnych trhov a spoločnosti spustením
svojho programu VISION 2020. Jeho cieľom je aktualizovať status
verejnoprávnych médií v súvislosti s novými výzvami a zabezpečiť im
v každej krajine nepostrádateľné postavenie a rešpekt v rámci mediálneho
trhu. Táto dlhodobá úloha sa prenáša do všetkých činností verejnoprávnych médií
a je stratégiou, ktorú je možné implementovať a adaptovať v rámci lokálnych trhov.

3
Strategické ciele EBU pre verejnoprávne médiá v oblasti šírenia a tvorby obsahu,
komunikácie s verejnosťou a publikom a vytváranie pozitívneho obrazu média ako
inštitúcie odzrkadľujú potreby a nastavenie aj RTVS:
1. Posilnenie a pochopenie potrieb vlastného publika
Vytváranie vzájomných vzťahov s verejnosťou a rozvíjanie personalizovaných médií,
si vzhľadom na nutnosť ich kvality, vyžaduje oveľa hlbšiu znalosť cieľovej skupiny.
2. Zvýšenie angažovanosti a širokospektrálnosti
Zvýšenie angažovanosti verejnosti si vyžaduje zapojenie verejnoprávnych médií
do života verejnosti prostredníctvom stratégie rozmanitosti obsahu v širokom
ponímaní (vek, sociálna, kultúrna, etnická príslušnosť, pluralita, pohlavie, životný
štýl, región, národnostné menšiny, náboženstvo atď.).
3. Nastavenie priorít v portfóliu programového obsahu
Kontinuálne skvalitňovanie obsahu programových služieb z pohľadu kvality,
rozmanitosti, interakcie a kontextu je potrebné realizovať s ohľadom na rozpočet
a ekonomiku inštitúcie.
4. Získanie pozície najrelevantnejšieho a najdôveryhodnejšieho zdroja
informácií
Tvorba a nastoľovanie mediálnej agendy je prioritou číslo jedna verejnoprávnych
médií a je kľúčovým zdrojom tém rezonujúcich v spoločnosti pre spravodajstvo
a publicistiku.
5. Približovanie k mladšiemu publiku
Mladá generácia si vyžaduje špeciálnu pozornosť verejnoprávnych médií. Je ich
povinnosťou a súčasne záujmom prinášať aj obsah s ohľadom na potreby mladej
cieľovej skupiny a stať sa súčasťou nových foriem komunikácie.
6. Zdieľanie obsahu a pozitívna úloha na mediálnom trhu
Digitalizácia a otváranie archívov, zdieľanie obsahu prostredníctvom nových médií,
spolupráca s novinármi a kreatívnym priemyslom, podpora a riešenie sociálnych tém,
informovanosť v oblasti otázok verejného záujmu prináležia verejnoprávnym médiám
a predurčujú ich, aby boli vnímané ako kvalifikovaní ambasádori verejnosti.
7. Posilnenie inovácií a rozvoj technológií
Verejnoprávne médiá sa musia prispôsobiť súčasným trendom a držať krok
s požiadavkami trhu. Implementácia nových médií do obsahových služieb posilní ich
vnímanie ako dôveryhodného a relevantného zdroja masmediálneho trhu.
8. Transformácia inštitúcie
Verejnoprávna inštitúcia je modernou organizáciou s firemnou kultúrou, ktorá
rešpektuje spoločenské hodnoty a uplatňuje zásady transparentnosti,
komunikatívnosti a kvality riadenia.

4
VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ NA
SLOVENSKU
RTVS je inštitúciou zriadenou na poskytovanie verejnej služby, a to predovšetkým
tvorbou a vysielaním programov vo verejnom záujme zameraných na uspokojovanie
informačných a kultúrnych potrieb verejnosti. V zmysle Ústavy SR zabezpečuje práva
občanov na informácie, vzdelanie a prístup ku kultúrnemu bohatstvu krajiny.
Verejnoprávni vysielatelia sú v Európe viazaní zásadami, ktoré sú postavené na troch
hlavných princípoch: programy prispôsobené verejnoprávnemu vysielaniu,
nestranné a presné informovanie a univerzálny prístup.
Rozdiel medzi komerčným a verejnoprávnym vysielateľom je v európskom duálnom
systéme principiálny. Na rozdiel od komerčných televízií, ktoré vysielajú, aby
zarábali, verejnoprávna televízia vysiela, aby plnila službu verejnosti. Aj preto
komerčné televízne stanice potrebujú diváka osloviť svojim produktom, ktorého
cieľom je získať čo najvyššiu sledovanosť, aby ho následne mohli predať reklamným
klientom. Je to úplne pochopiteľné, keďže sú závislé na sledovanosti a príjmoch
z predaja reklamného času. Je preto logické, že sa snažia reflektovať momentálny
vkus diváka.
Verejnoprávna RTVS musí na seba prevziať spoločenskú zodpovednosť za
svoje pôsobenie. Mala by byť šíriteľom kultúrneho dedičstva a etických
hodnôt spoločnosti a zaviazať sa vysielať to, čo je hodnotné, kultúrne,
názorovo pluralitné a čo celú spoločnosť robí múdrejšou, súdržnejšou
a lepšou. Sledovanosť nemôže byť hlavnou prioritou verejnoprávnej
televízie a rozhlasu a len samotný divácky/poslucháčsky rating nesmie
zásadným spôsobom ovplyvňovať zloženie programu. Je povinnosťou
verejnoprávnej RTVS moderným spôsobom rozvíjať identitu slovenského
národa, národnostných a etnických menšín.

5
ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU A VÍZIA
PRE BUDÚCI ROZVOJ
Súčasný stav
V ostatných piatich rokoch sa vďaka dobrým manažérskym rozhodnutiam podarilo
posunúť vývoj RTVS dopredu. Netreba však zabúdať, že najmä televízia bola v čase
nástupu súčasného vedenia takmer v rozklade a obe programové služby mali veľmi
nízku kvalitu, z čoho vyplývali neuspokojivé čísla sledovanosti a počúvanosti. Je
dôležité zdôrazniť aj fakt, že na zmeny a ich uskutočnenie malo súčasné vedenie
priestor v trvaní celého funkčného obdobia.
Za pozitíva doterajšieho vývoja RTVS je možné označiť:
• Výmena technológií v rámci komplexnej digitalizácie.
• Vyriešenie nevyhovujúceho stavu fungovania štúdií a administratívnych
priestorov v starej výškovej budove.
• Zmena organizačno-personálnej štruktúry.
• Zastavenie permanentne klesajúceho trendu sledovanosti.
• Redizajn značky a vizualizácie v rámci grafiky a upútaviek ako aj
spravodajstva RTVS.
Za rezervy v rámci doterajšieho pôsobenia je možné považovať:
• Výrazné oslabenie verejnoprávneho charakteru obsahu vysielania.
• Komercializácia až bulvarizácia obsahu ako aj spravodajstva.
• Nedoriešenie problému výškovej budovy.
• Väčší dôraz na komerčnú cieľovú skupinu 12-54 (celkovo by orientácia
programu mala zohľadňovať viac aj mladšieho, t.j. detského diváka ako aj
starších ľudí a dôchodcov).
• Nadmerné využívanie externých zdrojov a externej výroby, ako aj nákupu
zahraničných licencií.
• Nedostatočná objektívnosť a transparentnosť v prípade „kauzy SMS“.
• Zameranie sa na televíznu časť RTVS na úkor rozhlasu.
V rámci programovej štruktúry bol nastavený optimálnejší žánrový mix ako počas
predchádzajúcich období. V prípade televíznej programovej služby sa však vedenie
televízie sústredilo namiesto rozvoja pôvodných televíznych programov, spolupráce
so slovenskými scenáristami a režisérmi, podpory detskej, dokumentárnej,
hudobnej, publicistickej a hranej tvorby, skôr na nákup zahraničných komerčných
formátov v produkcii externých producentov. Prirodzeným dôsledkom tejto
stratégie je výrazné oslabenie verejnoprávneho charakteru programovej
služby televízie.
RTVS sa musí vrátiť k svojej verejnoprávnej funkcii, ktorá jej vyplýva aj zo zákona.
Aj vzhľadom k tomuto faktu je zrejmé, že v programovej stratégii televízie bude

6
potrebné urobiť zásadné zmeny. Za priaznivý možno označiť trend postupného
navyšovania objemu vysielania na oboch okruhoch televízie, čo z pohľadu stratégie
prináša istú stabilizáciu programov Jednotky a Dvojky.
Kvantita však nevypovedá o programovej skladbe a obsahovej kvalite vysielania.
V oblasti koncepcie programu totiž reformné úsilie neprinieslo očakávané pozitívne
výsledky. Stratégia zvyšovania sledovanosti, „ktorá oslabuje
konkurenciu“ v konečnom dôsledku oslabila samotnú identitu televízie ako
verejného vysielateľa.
Vízia pre budúci rozvoj
Vzhľadom na doterajšiu situáciu za najväčšie rezervy je možné považovať
obsahové zameranie a programovú profiláciu najmä televíznych staníc.
S tým je samozrejme spojený aj spôsob a systém financovania inštitúcie.
Pri otváraní diskusií o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov sa zvykne
argumentovať, že je to potrebné z dôvodu zabezpečenia väčšej miery plnenia úloh,
ktoré vyžaduje zákon a zároveň tých, ktoré očakáva verejnosť. Je potrebné si potom
položiť otázku či je to myslené tak, že by si RTVS doteraz za rôznych vedení neplnila
verejnoprávnu funkciu?
Nemá logiku, aby RTVS kopírovala komerčné stanice, a tým sa snažila tlačiť na
zvyšovanie vlastných čísel sledovanosti. Na rozdiel od komerčných staníc však
zvýšená sledovanosť neprináša žiadne navýšenie zásadného zdroja jej financovania
a ani morálno-verejný kredit. Pri plnení verejnoprávnej činnosti nejde o financie, ale
o obsah. Príbuznosť formovania RTVS s komerčnými stanicami naznačujú aj firmy,
ktoré dané programy vyrábajú, tak ako ich predtým vyrábali pre komerčné stanice –
bohužiaľ aj s podobnými rozpočtami.
Čo sa týka počtu kanálov, na najbližšie obdobie je možné považovať súčasné
nastavenie dvoch televíznych programových služieb za dostačujúce. Je
pochopiteľné, že verejnoprávna TV by do budúcna mala expandovať a rozhodne
uvažovať aj o spustení tretej televíznej programovej služby (tretí kanál).
Táto by sa ale rozhodne mala stať predmetom hlbšej analýzy, čo sa týka obsahového
zamerania a formátu. Doteraz bol tretí kanál zo strany súčasného vedenia postupne
definovaný ako spravodajský, či športovo spravodajský.
Na stanovenie optimálnej koncepcie tretieho kanálu sú potrebné detailnejšie
informácie v rámci akvizícií, programov z archívu, práv na športové podujatia,
kapacity pôvodnej tvorby. Rovnakej analýze bude potrebné podrobiť aj možnosti
finančného vykrytia tretieho kanála.
V prípade už existujúcej športovej trojky sa ukázalo, že na nej šport nedosahoval
adekvátne výsledky a v konečnom dôsledku tým trpel aj prvý a druhý kanál.
Rovnako na pokrytie spravodajsko-športového kanálu momentálne nie sú k dispozícii

7
na trhu dostatočné ľudské zdroje. Veď napríklad spravodajstvo má problém vyrobiť
dve diskusné fóra v priebehu jedného týždňa. V prípade jej vzniku sa športové
prenosy z Jednotky a Dvojky presunú na „Trojku“. Tým sa však na Jednotke a
Dvojke, uvoľní priestor, a to si bude vyžadovať ďalšie financie na jeho zaplnenie.
Momentálne je dôležitejšie sústrediť sa na to, aby súčasné kanály boli jasne
vyprofilované a naplnené verejnoprávnym obsahom. Chýba množstvo formátov,
ktoré by televízia mala vysielať a ktoré posilňujú historické a kultúrne vedomie
národa.
V programových službách absentujú okrúhle stoly, diskusné žánre a udalosti z
kultúrneho života krajiny. Minulý rok bol rokom slovenskej klasiky, SND uviedlo
jedenásť inscenácií. Považujem za povinnosť televízie takéto diela nasnímať a
vysielať.
Chýba publicistika o jednotlivých druhoch umenia, ich historickom vývoji
i súčasnosti. Chýbajú tiež formáty, ktoré by rozvíjali občiansku spoločnosť či
podnikateľské prostredie. Rezervy vidím aj v spravodajstve, najmä v politických
diskusiách, investigatívnej a občianskej publicistike, v detských programoch, ako aj
v programoch pre národnostné menšiny. Ako zmysluplnú vnímam možnosť vyrábať
viac kvalitných seriálov, ktoré by okrem televízneho vysielania bolo možné zaradiť aj
do kultúrneho dedičstva televíznej a filmovej tvorby.
Vízie o rušení regionálnych štúdií, centralizovanie do Bratislavy a vypĺňanie programu
prostredníctvom externých dodávateľov sú nelogické, antisystémové a určite idú
proti verejnoprávnemu formátu. Ak hovoríme o RTVS hovoríme o televízii pre celé
Slovensko, nielen pre Bratislavu. Nový rozmer RTVS predpokladá obnovenie
a rozšírenie regionálnych štúdií, posilnenie ich funkcie, zavedenie
pravidelného regionálneho spravodajstva, podporu vysielania v jazykoch
národnostných menšín, ako aj špeciálnych programových útvarov pre
národnostné menšiny.

8
TELEVÍZNA SLUŽBA
V oblasti programu a televíznej a rozhlasovej produkcie by RTVS mala byť etalónom
programovej kvality a profesionality. V jej prospech napovedá aj fakt, že programové
štruktúry komerčných TV a rádií sú prísne komerčné a prvoplánovo podliehajú
dopytu diváka. Práve preto by sa RTVS mala stať priestorom na vybudovanie
programovej ponuky, ktorá bude ozajstnou alternatívou vo vzťahu k nim.
RTVS vo svojej dnešnej podobe nie je dostatočnou programovou alternatívou, ale
stala sa aktívnym hráčom v konkurenčnom boji komerčných staníc, možno
s výnimkou rozhlasu. Preto sa strategicky musí vrátiť do pozície národnej
a významne kultúrnej inštitúcie, ktorá bude mať rešpekt ako u svojich
divákov, tak i u odbornej verejnosti. Musí preto nielen v oblasti spravodajstva
a publicistiky, ale aj vo sfére umeleckej tvorby plniť úlohy, ktoré komerčné média
z povahy a charakteru ich prevádzkovania nikdy plniť nemôžu a ani nebudú.
V praxi toto znamená:
• Vysielať nezávislé, vyvážené, presné, nestranné, objektívne
spravodajstvo a informácie.
• Zabezpečiť diverzitu programov a pohľadov.
• Vysielať v určitom pomere spravodajské, kultúrne, umelecké,
vzdelávacie, menšinové, náboženské, detské a zábavné programy.
• Presadzovať domácu kultúru a hodnoty.
• Vyrábať a vysielať programy relevantné pre všetky regióny v krajine.
• Bezplatne poskytovať vysielací priestor oznamom vo verejnom
záujme.
Takto naformulované princípy vymedzujú verejnoprávnym médiám významnejšiu
spoločenskú rolu než majú komerčné médiá. V súčasnej dobe musí RTVS definovať
svoju misiu verejnej služby oveľa jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Musí obhajovať
nové spôsoby dosiahnutia tejto misie a jej zabezpečenia.
Princípy fungovania verejnoprávnej televízie
Verejnoprávne médiá sa primárne neriadia trhovými princípmi, ale cieľmi
definovanými v zákone či v štatúte organizácie. Verejnoprávne médiá okrem
legislatívnej úpravy determinujú od tzv. komerčných rozhlasových a televíznych
staníc aj rozdielne princípy programovej tvorby a v neposlednom rade financovanie
organizácií.
Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý vzor
verejnoprávneho vysielania, je informovať, vzdelávať a zabávať:
1. Informovať - prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek
života spoločnosti, "politikou počínajúc a rozvojom regiónov končiac".

9
2. Vzdelávať - prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj
dokumentárnej tvorby.
3. Zabávať - prinášať nové formáty a osvedčené programy.
Verejnoprávne médiá musia dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy
edukatívneho a politického charakteru. To ale neznamená, že verejnoprávne médiá
majú byť nudné. Preto je potrebné pokrývať aj populárne a mainstreamové témy.
Zákonné podmienky fungovania RTVS
Zo zákona o RTVS (532/2010 Z.Z.) vyplýva, že programovú službu Rozhlasu a
televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické,
hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a
iné programy, ktoré:
a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu
vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti,
b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom
celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na
slobodné utváranie názorov,
c) rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na
pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali
rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov
a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti,
d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom
posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej
spoločnosti.
Ďalšie povinnosti RTVS ukladá zákon o digitálnom vysielaní (220/2007 Z.z., § 18),
ktorý definuje nasledovné:
(1) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť rôznorodú skladbu
programov, najmä väčšinový podiel programov vo verejnom záujme, a to v každej
ním vysielanej programovej službe.
(2) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní
televíznej programovej služby, ktorú nevysiela digitálne, aby bolo najmenej
a) 25 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými
titulkami, a to v každej takej programovej službe,
b) 1 % všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich
alebo v posunkovej reči nepočujúcich, a to najmenej v jednej takej programovej
službe.

10
(3) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k
programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby,
ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej
a) 50 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými
titulkami,
b) 3 % všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich
alebo v posunkovej reči nepočujúcich,
c) 20 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním
pre nevidiacich.
Miesto verejnoprávneho média v konkurenčnom prostredí
Celková sledovanosť televízií za posledných 5 rokov zaznamenala nárast, ktorý je
spôsobený dokončením procesu digitalizácie, čo znamenalo lepšiu dostupnosť a
ponuku TV programov. To teda viedlo aj k rozšíreniu dostupných TV kanálov v rámci
programových ponúk jednotlivých platforiem.
Graf 1. Vývoj celkového počtu divákov v čase
Zdroj: PMT/TNS
Orientácia na multikanálovú stratégiu viedla k tomu, že sa okolo hlavného
(univerzálneho) kanála vytvára rodina špecializovaných kanálov, zväčša
smerovaných na špecifické cieľové skupiny divákov. Televízny trh sa čoraz viac mení
a fragmentuje podľa tematického zamerania a diváckych skupín.

11
Graf 2. Vývoj podielu sledovanosti (share v %, cieľová skupina 12+)
Zdroj: PMT/TNS
V rámci aktuálnej situácie na Slovenskom trhu došlo v posledných rokoch k viacerým
signifikantným zmenám, ktoré viedli k prerozdeleniu jednotlivých trhových pozícii.
Vplyvom pribúdajúceho množstva kanálov, došlo k oslabovaniu trhových pozícii
hlavných komerčných kanálov. Za posledných 5 rokov síce sledovanosť RTVS
stúpala, ak sa však na to pozrieme z hľadiska dlhodobého vývoja, išlo skôr
o postupný návrat k číslam spred niekoľkých rokov.
Dlhoročný trhový líder, CME group, pristúpil k rozhodnutiu opustiť 1.1.2017 klasické
terestrické vysielanie, čo viedlo k posilneniu pozícii ostatných TV programov, ktoré v
tomto distribučnom kanáli zostávajú, predovšetkým oboch kanálov RTVS a druhej
lokálnej komerčnej skupiny JOJ Media House.
Graf 3. Podiel sledovanosti jednotlivých vysielateľov v SR
Zdroj: PMT/TNS

12
CME Group klesla medziročne o 4,1 percentuálneho bodu a z tohoto poklesu
profitovali predovšetkým obe verejnoprávne stanice ako aj stanice
komerčného JOJ Media House.
Ďalšou dôležitou udalosťou je postupné obmedzovanie dostupnosti, na Slovensku
obľúbených, českých staníc (NOVA k 1.3. 2017 dosiahla takmer úplne vypnutie
všetkých staníc svojej ponuky okrem Nova International, ktorý však neponúka také
široké portfólio programov, ako univerzálne cielená NOVA a doplnkové stanice z jej
portfólia (Nova Cinema, Nova Action, Nova Gold, Nova 2).
Graf 4. Aktuálne prerozdelenie televízneho trhu v SR
Zdroj: PMT/TNS
Aktuálne prerozdelenie televízneho trhu v SR v sledovanej cieľovej skupine 12+
počas celého dňa - o vedúcu pozíciu bojujú dvaja hlavní komerční hráči: Markíza a
JOJ, aktuálne Markíza s celkovým podielom na sledovanosti 16.5% pod úrovňou JOJ
s podielom 16.9%.
Jednotka ako trhová trojka dosahuje celkový podiel na sledovanosti 11.7 % a Dvojka
s úrovňou 2.9% je aktuálne na siedmej trhovej pozícii.

13
Graf 5.: Podiel na sledovanosti v hlavnom vysielacom čase
(share v %, cieľová skupina 12+, 19-22 hod)
Zdroj: PMT/TNS
V hlavnom vysielacom čase je zrejmý dramatický pokles dlhoročného lídra
Markízy spôsobený odchodom z terestrického vysielania, z čoho profitovala
aj Jednotka. Zároveň z medziročného porovnania vyplynulo, že nárast podielu
Jednotky súvisí aj z väčším množstvom športových programov, ktoré boli
odvysielané v hlavnom vysielacom čase, ako aj celkovo väčší počet športových
udalostí (Olympijské hry 2016, IIHF 2016, Tour de France, Euro 2016)
Dvojka profituje tiež predovšetkým zo záujmu o športové programy a jej výsledky
sledovanosti sú od nich priamo závislé (podiel na sledovanosti v hlavnom vysielacom
čase aktuálne 2.9%).
Graf 6: Podiel na sledovanosti v off-time (share v %, cieľová skupina 12+)
Zdroj: PMT/TNS
Vývoj sledovanosti v tejto časti dňa je viac-menej stabilný, opäť mierny výkyv
spôsobený odchodom CME Group z terestrického vysielania. Jednotka zaznamenala
tiež nárast, ale nie taký signifikantný ako v prípade hlavného vysielacieho času (rast
za posledných 5 rokov cca o 0,5 percentuálneho bodu ročne). Sledovanosť Dvojky
v off-time je stabilne približne 3%.

14
Graf 7: Rozdelenie diváckej základne jednotlivých staníc podľa vzdelania
(2017)
Zdroj: PMT/TNS
V cieľovej skupine divákov so základným vzdelaním vedú komerčné stanice. Jednotka
má 14,9% divákov so základným vzdelaním, 30.9% s učňovským vzdelaním, 36,2%
divákov so stredoškolským vzdelaním a až 18.1% vysokoškolsky vzdelaných
divákov. Dvojka má členenie divákov podobné (20.8% VŠ, 37.5% SŠ, 29,2%
učňovské vzdelanie, zvyšok diváci so základným vzdelaním).
Celková sledovanosť RTVS v vo všeobecnosti vzrástla. V niektorých cieľových
skupinách však stagnovala, prípadne poklesla. V cieľovej skupine deti celková
sledovanosť do roku 2013 stagnovala, potom už zaznamenala mierny rast a za
posledné 3 roky sledovanosť tejto cieľovej skupiny stagnuje. Je zrejmé, že v tejto CS
je ešte potenciál na rast.
Graf 8: Podiel sledovanosti TV v skupine deti (4 -14 rokov) počas dňa (5:00-
21:00)
Zdroj: PMT/TNS
Podiel na sledovanosti aktuálne predstavuje 8% pre RTVS, 22,7% pre CME Group,
18,4% pre JOJ Media House a na ostatné kanály ostáva až 50%.

15
Graf 9: Diváci Jednotky podľa veku
(podiel na sledovanosti počas celého dňa)
Zdroj: PMT/TNS
Na Jednotke po roku 2013 je zrejmý nárast v cieľovej skupine 12+54 aj 55+, deti
stagnujú.
Graf 10: Diváci Dvojky podľa veku
(podiel na sledovanosti počas celého dňa)
Zdroj: PMT/TNS
Na Dvojku sa po roku 2013 presunuli deti (cieľová skupina 4-14), ostatné cieľové
skupiny v podstate stabilné.
Konkrétne príležitosti pre rozvoj televíznej služby
PROFILOVANIE JEDNOTKY
Pre Jednotku navrhujem programovú štruktúru, ktorá by mala byť rodinná, určená
pre široké publikum, ale aj viac verejnoprávna. Jednotka by mala byť „výkladnou
skriňou“ televíznej časti RTVS a esenciou toho najlepšieho, čo Slovenská
televízia ponúka. Súčasne by mala mať mainstreamový charakter so
záberom na celú rodinu s optimálnym nastavením žánrového mixu. V

16
„áčkovej“ štruktúre by mala ponúkať najlepšie akvizície, inteligentnú zábavu,
náročnejšiu a pestrú publicistiku, šport. Navrhujem zvážiť zaradenie rodinného
seriálu do podvečerného času v rámci nábehovej krivky na hlavnú spravodajskú
reláciu. V hlavnom vysielacom čase má mať svoje nezastupiteľné miesto aj
dramatická tvorba, ktorá by sa mala striedať so súťažno-vedomostnými a zábavnými
formátmi. Rada by som iniciovala retro inscenácie, ktoré by boli pretočením klasiky
v modernom štýle, nový kvalitný seriál inšpirovaný súčasnými príbehmi, historickými
postavami a velikánmi Slovenska (v duchu českých seriálov „První republika“,
„Bohéma“, „Já, Mattoni“), ako aj krátke filmové poviedky zo slovenskej a svetovej
klasiky.
Zo súčasných formátov by som ponechala v štruktúre „Milujem Slovensko“ a „Čo ja
viem“. Príležitosťou je možno aj nájsť zábavné a vedomostné formáty, ktoré by
vhodnou formou zapájali a prezentovali mestá, regióny (v štýle Dvaja v meste, Naj
dedinka, Vo štvorici po Slovensku). Rozhodne majú v štruktúre Jednotky svoje
miesto aj najvýznamnejšie športové podujatia.
Pravidelnou súčasťou programu by sa mali stať charitatívne programy počas roka
v štýle „Hodina deťom“, „Úsmev ako dar“ alebo programy podobné formátu rakúskej
verejnoprávnej televízie ORF „Licht ins Dunkel“ („Svetlo do tmy“), spojené
s finančnou zbierkou a pomocou sociálnym zariadeniam alebo jednotlivcom v núdzi.
Zvážila by som ich nasadenie podobných relácií v mesačnej periodicite.
V programe Jednotky tiež absentuje kvalitná zábavná talkshow v zmysle niekdajšej
Gala Borisa Filana alebo talkshow Milana Kňažka so skutočnými osobnosťami
slovenského kultúrno-spoločenského prostredia.
V rámci verejnoprávneho rozmeru je nevyhnutné priniesť kvalitnú a profesionálnu
publicistiku. Inšpiráciou môže byť relácia „Spiegel TV“, ktorá v úzkom prepojení
s vybraným printovým médiom rozoberá spoločensky závažné témy a konkrétne
udalosti z rôznych uhlov v spolupráci s odborníkmi a osobnosťami.
Príležitosťou je neperiodicky vysielať aj medailóny a profily významných osobností pri
príležitosti ich jubilea, alebo významného úspechu, aj vo forme veľkých podujatí
(princíp „Kniha môjho života“).
V novej programovej štruktúre plánujem vytvoriť aj priestor pre seniorov, napríklad
v rámci programu Rande pre starých rodičov („Navždy mladí“), čo by mala byť milá a
pozitívna relácia, kde naši rodičia a starí rodičia dostanú priestor vrátiť sa v čase.
PROFILOVANIE DVOJKY
Dvojka by mala naďalej spĺňať kritériá kanálu pre náročného diváka.
Náročnejšie európske filmy, filmy patriace do zlatého fondu kinematografie,
kvalitná publicistika a diskusie v pestrejšej a veľkorysejšej podobe
s využitím moderných grafických a online nástrojov ako aj dokumenty, by
mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou a profilovať ju s týmto zameraním. Na

17
Dvojke by mali mať svoje miesto kultúrno-vzdelávacie programy, publicistické
programy, zamerané na ľudí, ktorí potrebujú pomoc či radu, programy pre deti
a mládež, charitatívne programy a programy pre národnostné menšiny.
Plánujem vytvoriť priestor pre filmy mladých talentovaných filmových tvorcov, ako aj
výnimočné diela študentov slovenských VŠ, dokumentárne cykly o významných
ľuďoch z vedy, výskumu, kultúry, medicíny, v podobnom duchu ako „Trinásta
komnata“ alebo „Tucet“ v iných televíziách.
Dôležitá by mala byť úzka spolupráca so SND a inými divadlami, kde je potrebné
zaznamenávať, vysielať a uchovávať významné diela. Tento rok bol rokom slovenskej
klasiky, kde slovenská činohra uviedla 10 až 12 divadelných predstavení, čerpajúcich
zo slovenských diel a RTVS nasnímala iba 1 (!) predstavenie. To isté sa týka
popredných umelcov, režisérov, hercov, scénografov. Pomaly strácame velikánov
našej kultúry a málokedy máme spracovaný záznam o ich živote v podobe
dokumentu alebo medailónu.
V programe Dvojky plánujem dať priestor magazínom o súčasnom kultúrnom dianí
v regiónoch. Každý mesiac by bol k dispozícii prehľady z oblasti kultúrneho
a spoločenského diania zo všetkých regiónov Slovenska. Svoje miesto by dostala aj
regionálna publicistika, v rámci ktorej by si ľudia prediskutovali konkrétne problémy
priamo s politikmi, poslancami, či odborníkmi.
Programovú ponuku plánujem obohatiť aj o zaujímavý program z oblasti
zdravotníctva a školstva, životného prostredia a národnostných menšín, kde sa
s kamerou vyberieme medzi ľudí, do regiónov, za múry nemocníc a ambulancií, škôl
a akadémii. Spoznáme lekárov, sestry, učiteľov, vedcov, poľnohospodárov, ale aj
živnostníkov a akademikov a postupne im budeme zvyšovať vážnosť v spoločnosti
vďaka priestoru, ktorý dostanú.
Ďalším zaujímavým formátom, ktorý je mimoriadne úspešným v zahraničných
verejnoprávnych médiách a môže obohatiť aj program Dvojky je ľudovo-politická
diskusia pod vedením výrazného moderátora (v štýle „Máte slovo s M.
Jílkovou“ v Českej televízii).

18
ROZHLASOVÁ SLUŽBA
Dnes sa veľa diskutuje o budúcnosti rozhlasového vysielania. Niektorí odborníci
tvrdia, že rozhlas v 21. storočí postupne stráca poslucháčov a tým aj svoje
postavenie na mediálnom trhu. Podľa nich počúvanie rozhlasových staníc nahrádzajú
nové, dynamicky sa rozširujúce formy komunikácie – predovšetkým sociálne siete
a nové spôsoby prehrávania hudby. Podľa prieskumov sa odchod od klasického
terestrického vysielania prejavuje predovšetkým u mladších poslucháčskych skupín.
Rozhlasové vysielanie od roku 2000 aj u nás stratilo viac ako 10% poslucháčov.
Z tohto dôvodu existujú obavy, že rozhlas ako médium má svoje najlepšie roky za
sebou.
Nezastupiteľné programové služby verejnoprávneho rozhlasu, majú svoje
opodstatnenie, s podmienkou, že nové technológie a moderné, multimediálne
spôsoby šírenia informácií, sa musia stať integrálnou súčasťou nového moderného
rozhlasového vysielania. Iba tak sa dokáže verejnoprávny rozhlas presadiť aj v
„postanalógovej“ dobe, v ktorej bude stále viac vládnuť digitál. Či už v oblasti výroby
programu, pri jeho šírení alebo percepcii. Budúcnosť verejnoprávneho rozhlasu
bezpochyby závisí od dvoch faktorov – na jednej strane musí nadviazať na
všetko kvalitné a progresívne, čo rozhlas za viac ako 90 rokov svojej
existencie vytvoril a od urýchlenej implementácie najmodernejších
multimediálnych technológií predovšetkým do procesu výroby, šírenia aj
vnímania rozhlasového vysielania.
Okrem toho je mimoriadne dôležité zvyšovať efektivitu komunikácie s poslucháčmi
cez sociálne siete, využívanie podcastov a streamovania, ako aj komplexné
poznávanie individuálnych záujmov a potrieb jednotlivých vekových poslucháčskych
skupín. Mojím cieľom bude, aby sa s touto výzvou stotožnili rozhlasoví pracovníci na
všetkých pozíciách. Som presvedčená, že len vtedy bude mať verejnoprávny rozhlas
aj v budúcich rokoch na našom mediálnom trhu nezastupiteľné postavenie. Musíme
urobiť všetko preto, aby svoje postavenie obhájil aj v budúcnosti, lebo práve
verejnoprávny rozhlas má v našej spoločnosti jedinečné a ničím nezastupiteľné
postavenie.
Jeho schopnosť rýchlo a operatívne informovať o najdôležitejších udalostiach u nás
doma aj vo svete, efektívne reagovať na závažné celospoločenské problémy
v publicistických programoch, ako aj vytvárať a uchovávať kultúrne hodnoty, z neho
robí jeden z najvýznamnejších masovokomunikačných prostriedkov aj v 21. storočí.
Slovenský rozhlas je dlhodobo najvplyvnejším „rozhlasovým domom“. So svojimi
deviatimi programovými službami je inštitúciou s najväčším počtom poslucháčov so
stabilnými číslami počúvanosti. SRo dosahuje najvyššie hodnoty počúvanosti, napr.
podiel na trhu v uplynulých 9 rokov kontinuálne rástol (Graf 12 – share/podiel na
trhu).

19
To aj napriek tomu, že celkový vývoj počúvanosti rozhlasu (teda verejnoprávne aj
komerčné programové služby) má na Slovensku postupne klesajúcu tendenciu. Rádio
si dnes pustí významne menej poslucháčov, ako tomu bolo na začiatku milénia.
Deklarovaná denná počúvanosť rádií od roku 2000 klesla zo 79 % na súčasných
66 %, vykazovaných v roku 2016.
Graf 11: Počúvanosť slovenských rádií
Dlhodobý trend potvrdzuje, že za úspechom v číslach počúvanosti nie je len samotný
program verejnoprávneho rozhlasu, ktorý má svoje kvality, je obsahovo dobre
diverzifikovaný na jednotlivé jeho stanice, ale stoja za ním aj podujatia organizované
rozhlasom v Bratislave, ako aj v ďalších mestách Slovenska. Podľa výsledkov
národného prieskumu MML-TGI za rok 2016, ktoré som získala zo zverejnených
zdrojov, Slovenský rozhlas v parametri „Rádiá posledný týždeň“ dosahoval úrovne
1,9 milióna poslucháčov a viac ako 1,1 milióna poslucháčov v parametri „rádiá
včera“. Narátané na cieľovej skupine „všetci“ (tzn. vek 14 - 79 rokov).
Počúvanosť Slovenského rozhlasu je v poslednom období podľa národného prieskumu
stabilná.
Na rozdiel od televízie si rozhlas udržal svoju pevnú dramaturgickú líniu ako zástanca
verejnoprávnych hodnôt aj bez súperenia s privátnymi stanicami komercializáciou
obsahu.

20
Graf 12: Podiel rozhlasových prgramových služieb RTVS
Domáci rozhlasový trh okrem stabilných štyroch komerčných staníc zažíva
v posledných dvoch rokoch výrazné zmeny s príchodmi nových komerčných staníc,
ktoré sa už nezameriavajú len na väčšinového poslucháča v tom najširšom slova
zmysle, ale vznikajú stanice, ktoré cielia na užšie cieľové skupiny (oldies rádiá,
rockové rádiá, rádiá zamerané na spravodajský servis, atď.).
Z tohto pohľadu bude prioritou presnejšie nastavenie obsahu jednotlivých
programových služieb a ich výraznejšia komunikácia. Cieľom je nielen
udržať súčasných, ale aj získať nových poslucháčov, ktorých často obsah
súkromných rádií neuspokojuje. Tí potom hľadajú alternatívu neraz v
zahraničných médiách, prípadne od klasických médiatypov dokonca celkom
odchádzajú. Verejnoprávny rozhlas by mal v ideálnom prípade pre každého
koncesionára poskytovať aspoň jednu programovú službu, ktorá mu vyhovuje.
PROGRAMOVÉ SLUŽBY SLOVENSKÉHO ROZHLASU A ICH BUDÚCNOSŤ
Pri vyhodnocovaní vysielania Slovenského rozhlasu je možné konštatovať, že
jednotlivé stanice sú dostatočne vyprofilované a zásadné zmeny v tejto oblasti nie sú
potrebné. Pozornosť by sa mala venovať skvalitňovaniu obsahu a presnejšie
zacielenie vysielania na konkrétne poslucháčske sociálne skupiny. Jednotlivé
programové služby im síce aj v súčasnosti poskytujú rôznorodý program - aktuálne
objektívne spravodajstvo, informácie z krajov, slovenská a svetová pesničková
tvorba, dostávajú priestor aj inojazyčné (ako len anglické) skladby, relácie zamerané
na folklór, kultúru a klasickú hudbu, nechýba ani alternatívna produkcia (nielen pre
mladších poslucháčov), národnostné a etnické vysielanie či napr. vysielanie pre
17.6 17.6
19.2 18.9 19.5 19.4 20.5 21.4 21.6
7 7.2 7 7.8 8 7
8.5 8.3 8.0
0.4 0.3 0.6 0.6 1.2 0.7 0.9 0.6 0.5
1.9 1.8 2.2 1.8 2.1 2.5 2.2 2.1 2.4
0.3 0.3 0.4 0.8 0.2 0.4 0.3 0.5 0.3
27.2
27.2
29.4
29.9
31
30.1 32.4
33.1 32.8
0
5
10
15
20
25
30
35
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
% Podiel na trhu - share
Rádio Slovensko Rádio Regina Rádio Patria
Rádio_FM Rádio Devín SRo spolu

21
našich krajanov v zahraničí, pričom zamestnanci musia efektívnejšie reagovať
na postupne sa meniace očakávania poslucháčov.
V strednodobom horizonte počítam s vytvorením verejnoprávneho rozhlasového
digitálneho multiplexu (najneskôr do roku 2026). Počet staníc pre nasledujúcich
päťročný horizont navrhujem rozšíriť na 14, neskôr by bolo možné pridať ešte ďalšie.
Slovenský rozhlas by mal byť ten, kto by mal „režírovať“ celý proces
digitalizácie na Slovensku. Máme jedinečný priestor doplniť súčasnú ponuku
staníc o ďalšie žánrové stanice, ktoré komerčné prostredie nedokáže
poslucháčom priniesť v dostatočnej kvalite či optimálnom objeme.
V komplexnej programovej ponuke SRo musí jestvovať rovnováha medzi hovoreným
slovom (spravodajstvo, analytická publicistika, umelecká tvorba, ...) a hudbou
(slovenská tvorba, klasika, džez, menšinové žánre, folklór, ...). V rámci digitálneho
verejnoprávneho multiplexu DAB+ bude prioritou vytvoriť medzi prvými
novú stanicu zameranú výlučne na spravodajstvo, publicistiku, obsažné
rozhovory a dokumentárne, vzdelávacie programy a jednu novú čisto
hudobnú stanicu zameranú na slovenskú a českú hudbu, pre ktorú by ako
ťažisko hudobnej knižnice poslúžil archív pôvodných nahrávok SRo
jedinečného archívu Slovenského rozhlasu, ku ktorému ostatné rádiá
nemajú prístup.
Plánujem zachovať všetky súčasné programové služby dnes šírené
v celoplošnom terestriálnom vysielaní na VKV až do definitívneho prechodu na
digitálne vysielanie DAB+ v Slovenskej republike (predpoklad vypnutia analógového
VKV vysielania je v roku 2026).
Digitalizácia rozhlasu je priorita. Nie len na Slovensku, ale v celej Európskej
vysielacej únii. V tejto oblasti však súčasné vedenie RTVS (osobitne technické zložky
a marketing) neurobili takmer nič. Slovenský rozhlas má byť lídrom digitalizácie,
minimálne tak, ako je ním Český rozhlas.
Český rozhlas na rozdiel od RTVS robí v rozvoji digitalizácie podstatne viac než my:
• Z vlastnej iniciatívy ČRo zorganizoval odborné konferencie či diskusie k tejto
téme.
• Veľmi intenzívne tému komunikuje na internete aj vo vysielaní.
• Zriadil špeciálnu internetovú stránku k tejto téme:
http://www.rozhlas.cz/digital
• Napriek odporu zo strany komerčných vysielateľov, Český rozhlas otvorene
podporuje digitalizáciu a prezentuje sa ako líder.
Český rozhlas udáva stopercentné digitálne rozhlasové pokrytie vďaka forme prenosu
DVB-T (televíznemu digitálnemu šíreniu). Rozhlasové pásmo DAB/DAB+ má dosah
na cca 55% obyvateľov.

22
Súčasný manažment argumentuje tým, že ČRo má výrazne viac peňazí, než
Slovenský rozhlas. Do istej miery je to pravda, ale neznamená to , že by RTVS
nemala mať aspoň stratégiu, ktorú by v postupných krokoch mohla realizovať. RTVS
by mala byť aktívna v nastoľovaní tejto témy a otvorení diskusie o tom, ako môže
štát podporiť digitalizáciu (aj finančne).
PESTRÝ OBSAH PRE KAŽDÉHO
Do budúcna je dôležité oveľa výraznejšie špecifikovať dramaturgickú
profiláciu jednotlivých programových služieb tak, aby si navzájom
nekonkurovali. V minulosti už podarilo výraznejšie odlíšiť najmä vysielanie Rádia
Slovenska a Rádia Regina. Navyše je pozitívne, že sa podaril zastaviť postupný trend
„starnutia“ poslucháčov stanice Rádio Slovensko, ktorá je z pohľadu priorít „číslo
jedna“ a samozrejme aj ostane hlavnou programovou službou SRo. Rádio Slovensko
si v posledných rokoch upevnilo svoje trhové pozície u „zrelej populácie“ (30 – 79
rokov) a je jednotkou spomedzi všetkých rádií na Slovensku v tejto vekovej
kategórii.
Rádio Slovensko je dnes v SR jediným rádiom, ktoré je možné definovať ako 24-
hodinové živé prúdové vysielanie. V tomto trende – teda nielen udržať si celú
súčasnú poslucháčsku základňu, ale postupne získavať aj mladšie skupiny
koncesionárov (najmä vo veku 30-45 rokov), je potrebné pokračovať.
Aj keď si uvedomujem, že v prípade verejnoprávneho vysielania nemôžu byť
jedinými hodnotiacimi kritériami čísla počúvanosti, sú to objektívne údaje, ktoré
spravodlivo vypovedajú o atraktivite rozhlasovej stanice pre väčšinového poslucháča.
Aj preto je oprávneným záujmom, aby Rádio Slovensko po viac ako desiatich
rokoch sa vrátilo na pozíciu lídra slovenského trhu a vydobylo si rešpekt
nielen u poslucháčov, ale aj u jeho konkurencie z komerčnej časti
rozhlasového trhu, ktorého prirodzenými pozitívnymi prívlastkami by mali
byť slová ako najpočúvanejšie, najkvalitnejšie, najlepšie. Ambícia dosiahnuť
pozíciu trhovej jednotky je aj naplnením jednej z kľúčových hodnôt – návrat
k tradícii, ktorú Slovenský rozhlas plní.
V ročných dátach počúvanosti (za rok 2016) Rádio Slovensko od súčasnej trhovej
jednotky – Rádia Expres – delia v parametri dennej počúvanosti 2 % a v parametri
podiel na trhu približne jedno percento. Preto som presvedčená, že dosiahnutie tohto
cieľa je reálne. Navyše táto ambícia je prirodzená, lebo Rádio Slovensko má obsah,
ktorý má predpoklad posunúť ho na pozíciu lídra.
Je dôležité zamerať sa aj na zvýšenie počúvanosti jednotlivých programových služieb
SRo na východe Slovenska. Podľa zverejnených dát sa v tejto časti Slovenska
významne darí len Rádiu Regina Východ. Rádio Slovensko je napriek jeho
celoštátnemu charakteru vnímané ako bratislavské rádio a zatiaľ v týchto krajoch
neoslovuje želané množstvo poslucháčov.

23
Je potrebné posilniť tím redaktorov (spravodajcov, publicistov) práve na východe
Slovenska. Prijatím opatrení v oblasti komunikácie, ľudských zdrojov a posilnenia
lokálneho obsahu by sa postupne mala pozícia Rádia Slovensko vo východnej časti
krajiny zlepšiť. Cieľom nie je odobrať poslucháčov Rádiu Regina Východ, ale získať
ich od komerčnej konkurencie. Potenciál, odkiaľ poslucháčov získať, nesporne
existuje.
Rádio Regina
Ambíciou je v prvej fáze zabezpečiť autonómne regionálne spravodajstvo na
všetkých spravodajských pozíciách na tejto programovej službe, v súčasnosti asi
v tretine časov sú správy preberané z Rádia Slovensko, čo nie je optimálne riešenie.
V druhej fáze overiť reprezentatívnym prieskumom u poslucháčov, či je žiadúce, aby
spravodajstvo každej Reginy (Východ, Stred, Západ) bolo rozštiepené a zabezpečené
každým regionálnym štúdiom v konkrétny čas osobitne a ak áno, pristúpiť aj
k tomuto kroku.
Posilniť výrobu literárno-dramatických a hudobných programov v regionálnych
štúdiách. Mojim zámerom bude vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti
vybudovania nového rozhlasového štúdia v Žiline.
Rádio_FM
Súčasné terestriálne pokrytie tejto programovej služby je nedostatočné. Je potrebné
získať pre túto programovú službu nové VKV frekvencie, nech už získaním voľných
frekvencií či koordináciou frekvencií, a to prednostne v univerzitných mestách Prešov
a Nitra či v jednom z najväčších okresných miest - v Prievidzi. Platí to však aj pre
ďalšie aglomerácie a tak rozšíriť poslucháčsky kmeň Rádia_FM.
Rádio Devín
Má podobne ako Rádio_FM nedostatočné pokryté územia. Ide najmä o lokality, kde
Devín vysiela len mimo hlavný vysielací čas, pretože na tých istých frekvenciách
v hlavnom vysielacom čase vysiela Rádio Patria. Cieľom bude skoordinovať vlastné,
aj keď menšie lokálne frekvencie pre potreby výlučne tejto programovej služby.
V oblasti programu budem presadzovať postupné rozširovanie poslucháčskeho
zázemia aj tejto programovej služby, prostredníctvom spolupráce aj so základnými a
strednými školami, preberaním záštit nad výchovnými koncertmi a kultúrnymi
podujatiami pre školy.
Rádio Devín a Rádio_FM majú potenciál byť hlavnými partnermi i spoluorganizátormi
väčšiny významných kultúrnych podujatí na Slovensku s kľúčom pre rozdelenie –
klasická hudba, klasické divadlo, džez a klasické konzervatívne formy kultúry je to
úlohou Rádia Devín, pre progresívne a moderné formy je to úlohou Rádia_FM.
Rádio Patria

24
Rádio Patria v súčasnosti nemá pokryté FM signálom územie Podunajskej nížiny
(Žitný ostrov), ktoré je pritom strategicky veľmi dôležité pre toto rádio vzhľadom na
silný potenciál jeho vysielania medzi občanmi maďarskej národnostnej menšiny. Na
tomto území je Rádio Patria dostupné len na stredných vlnách (vysielač v Nitre),
alebo prostredníctvom digitálneho vysielania DAB+ z Bratislavy a Nitry.
Ďalšou lokalitou nepokrytou FM signálom je región medzi Rimavskou Sobotou
a Rožňavou. Tu dokonca nie sú ani stredné vlny ani DAB+.
Tretím problematickým územím sú Košice a územie medzi Košicami a Rožňavou. Aj
toto územie je pokryté len strednými vlnami, prípadne digitálnym vysielaním DAB+,
to je však dostupné len na území mesta Košice a v jeho blízkom okolí.
Avizované rozhodnutie súčasného manažmentu (Sekcia techniky RTVS)
posilniť stredno-vlnové vysielače neprinesie požadovaný efekt. Aj poslucháči
maďarskej národnostnej menšiny predsa očakávajú kvalitné vysielanie na
požadovanej technologickej úrovni. No toto rozhodnutie by som prirovnala
k tomu, ako keby sme v televízii ponúkli divákom čierno-biely signál a tvrdili
by sme, že veď môžu pozerať Jednotku aj Dvojku. Ale v akej kvalite?
Dnes už pritom niektoré rádioprijímače ani neponúkajú možnosť počúvať stredné
vlny. Vysielanie na stredných vlnách je finančne náročné a pre mladšiu a strednú
generáciu pôsobí nemoderne, neatraktívne.
Navyše celé uvedené snaženie pôsobí dosť schizofrenicky. Na jednej strane tvrdíme,
že chceme ísť aj v Rádiu Patria technologicky dopredu, tak ako väčšina krajín
západnej Európy, preto vysielame aj digitálne, na druhej strane oživujeme
a podporujeme už prežité stredné vlny.
Za správnu cestu je možné považovať rozvoj digitálneho vysielania DAB+ a jeho
skutočnú podporu.
Zároveň však musí dôjsť k skvalitneniu pokrytia Slovenska FM signálom, keďže úplná
digitalizácia sa očakáva až v roku 2026. S plnou zodpovednosťou môžem povedať,
RTVS mohla mať dávno FM signálom Rádia Patria kvalitne pokryté minimálne Košice
a územie smerom na Rožňavu a tiež Nitru. Vedenie Rádia Patria podriadené priamo
GR RTVS však túto agendu absolútne podcenilo. Naproti tomu komerčné rádiá práve
v týchto lokalitách v uplynulých rokoch získali viacero frekvencií (zdroj: prehľad
pridelených frekvencií Radou pre vysielanie a retransmisiu od r. 2012).

25
Rádio Litera, Junior a Pyramída
Aj v nasledujúcom období počítam s existenciou týchto špecializovaných digitálnych
rádií. Ich počet by sa mal postupne zvyšovať o nové typy programov (špeciálne
hudobné stanice).
NAŠA SLOVENSKÁ HUDBA
Od apríla 2016 má Slovenský rozhlas zákonnú povinnosť na programových službách
(ktoré nedostali od Rada pre vysielanie a retransmisiu výnimku) odohrať predpísané
percento hudby (min. 30% rok 2016, min. 35% 2017), ktorá je podľa zákona č.
278/2015 Zb. považovaná za slovenskú tvorbu.
Okrem toho je potrebné splniť ešte aj povinnosť, aby minimálne pätina z tejto
slovenskej hudby bola klasifikovaná ako slovenská, ktorá nie je staršia ako päť
rokov. Podľa dostupných a zverejnených informácií tento zákon rozhlas dodržiava.
Mojím záujmom bude vysielanie slovenskej hudby na jednotlivých
programových službách sledovať a požadovať , aby sa táto zákonná
povinnosť dodržiavala. (Okrem tých, ktorým Rada pre vysielanie a retransmisiu
udelila výnimku.)
Je potrebné skonštatovať, že hudobný formát jednotlivých programových služieb
Slovenského rozhlasu kladie významný dôraz na podporu domácej hudobnej tvorby
v rôznych hudobných žánroch a subžánroch. Napr. v roku 2016 Slovenský rozhlas
usporiadal vyššie 300 koncertov a verejných nahrávok klasickej, ľudovej
a populárnej hudby. Už viac ako dva roky realizuje Rádio Slovensko formát „Naša
hudba naživo“, v rámci ktorého zorganizovalo cca 10 koncertov, ktoré sa dostali aj
do vysielania. V tomto trende by som chcela pokračovať aj v ďalších rokoch.
Rádio Regina je bezkonkurenčné v zastúpení ľudovej hudby, dychovky
a autentického folklóru.
Je dôležité zamerať sa na regionálnosť vysielania a playlisty jednotlivých
„Regín“ (Východ, Stred, Západ), ktoré je potrebné prispôsobovať regionálnym
požiadavkám poslucháčov. Prínosom by mohlo byť uzavretie spolupráce s veľkým
hudobným vydavateľstvom a obnoviť vydavateľskú činnosť podobne, ako to urobil
Český rozhlas.
LITERÁRNO-DRAMATICKÁ TVORBA
Slovenský rozhlas organizuje dva významné festivaly v oblasti dramatickej tvorby,
ktoré je potrebné zachovať. Vytvárajú priestor na výmenu skúseností
v medzinárodnom priestore a prezentáciu a propagáciu kvalitných rozhlasových
nahrávok, ktoré v uplynulom období vznikli (Prix Ex Aequou a Zázračný oriešok).
Je dôležité vytvoriť predpoklady na zásadnú zmenu počúvania dramatickej
rozhlasovej tvorby. Mojou snahou bude sprístupniť aj archív literárno-

26
dramatických diel a teda umožniť, aby si bolo možné v rôznom čase, podľa
vlastných časových možností vypočuť aj umeleckú tvorbu, ktorá vzniká na pôde
RTVS. Aby bolo možné šíriť diela aj prostredníctvom online služieb musí dôjsť
k úprave zmluvných podmienok pri nových zmluvách z hľadiska autorských práv
a doriešiť podmienky aj v prípade šírenia starších nahrávok.
Jednou z mojich priorít je výraznejšie podporovať nahrávanie nových
rozhlasových hier a iných literárnych žánrov, predovšetkým určených pre
mladších poslucháčov.
VZDELÁVANIE A JAZYKOVÝ PREJAV
Je dôležité venovať sa aj otázke úrovne jazykových prejavov redaktorov
a moderátorov rozhlasového a televízneho vysielania. Práve jazykový prejav
moderátorov a redaktorov je často terčom oprávnenej kritiky od divákov či
poslucháčov. Žijeme v dobe internetovej komunikácie, komunikácie prostredníctvom
sociálnych sietí, mobilných telefónov a sms správ. Vo všetkých týchto prípadoch
vnímame ako trpí spisovná slovenčina. Práca v oblasti jazykovej kultúry v rozhlase
i televízii je v dnešnej dobe výrazne zložitejšia ako kedykoľvek v minulosti. Z roka na
rok prichádzajú zo škôl do praxe jazykovo slabšie pripravení absolventi. Úmerne
s tým musíme v rozhlase vynakladať stále viac finančných prostriedkov a úsilia na
posilňovanie jazykových školení.
Je dôležité vytvoriť pozície jazykových redaktorov alebo poradcov, ktorí by
na dennej báze hodnotili a vylepšovali jazykový prejav moderátorov
a redaktorov.
UMELECKÉ TELESÁ A SÚBORY SRo
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu vznikol v roku 1929 ako prvý
profesionálny symfonický orchester na Slovensku a má za sebou takmer deväťdesiat
rokov histórie. Za ten čas orchester realizoval nespočetné množstvo nahrávok pre
Slovesný rozhlas a televíziu, Opus, Supraphon, Naxos, Marco Polo, Arte Nova a iné
vydavateľské subjekty. Pravdepodobne niet na svete orchestra s takým veľkým
počtom vydaných audionosičov, ako je Symfonický orchester Slovenského rozhlasu.
Okrem nahrávok klasickej hudby rôznych období a proveniencie s dominanciou na
slovenskú tvorbu, orchester pravidelne pracuje na nahrávaní hudby k slovenským
filmom prevažne z produkcie RTVS.
SOSR pravidelne účinkuje na domácej pôde vo Veľkom koncertnom štúdiu
Slovenského rozhlasu. V rámci svojej koncertnej sezóny každoročne uvedie deväť
koncertov, ktoré sa vysielajú v priamom prenose v Rádiu Devín. Okrem domácich

27
koncertov sa orchester v minulých sezónach predstavil aj na významných koncertoch
v zahraničí (v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku či Japonsku).
SOSR pravidelne hosťuje na významných slovenských hudobných festivaloch
(Bratislavské hudobné slávnosti, Radio_Head Awards festival, Melos-étos, Nová
slovenská hudba, Allegretto, Epoché alebo Konvergencie, či festival Pohoda).
SOSR je preto významnou súčasťou pridanej hodnoty verejnoprávneho
rozhlasu. Rozhodne by som chcela pokračovať v trende zvyšovať úväzok pre
jeho členov a pokračovať aj v jedinečnej dramaturgii nasledujúcich
koncertných sezón.
Detská rozhlasová dramatická družina
Je súčasťou Slovenského rozhlasu už 56 rokov. Má 20 členov, ktorí účinkujú
v rozhlasových reláciách, seriáloch, rozhlasových hrách, v rozprávkach a v ďalších
rozhlasových programoch určených pre deti i pre dospelých.
Je potrebné stabilizovať finančné a personálne podmienky pre existenciu
Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Pri postupnom spúšťaní digitálneho
vysielania Rádia Junior, by sa mala družina podieľať na výrobe premiérových
detských formátov vysielaných na tejto programovej službe.
OBRÁTENÁ PYRAMÍDA AKO PRIESTOR PRE KULTÚRU
Sídlo Slovenského rozhlasu zaznamenalo v uplynulých rokoch rapídny nárast
podujatí, ktoré prilákali obrovské množstvo návštevníkov, nie len poslucháčov SRo:
2016: 300 podujatí a koncertov
V tomto trende navrhujem pokračovať, ale bude si vyžadovať rozvíjať ho po stránke
investičnej, technologickej a marketingovej.

28
NOVÉ MÉDIÁ A WEB
Aj keď nové internetové mediálne služby stále nepatria do zákonom vyžadovaných
činností RTVS, bude treba klásť výrazný dôraz na prepojenie tzv. Nových médií
s klasickým spôsobom výroby a distribúcie televíznych a rozhlasových
programov.
Generácia koncesionárov, ktorá tieto služby nepotrebovala, nevyžadovala
a nepoužívala, postupne starne a namiesto nej prichádza generácia, ktorá je
s takýmito službami zžitá úplne a vyžaduje ich, a ak ich nedostane a nebude môcť
ich používať, obráti sa na iných dodávateľov, ktorí takéto služby poskytujú
a dodávajú - viď jednoznačný úspech internetových služieb typu Netflix (pre video
obsah) a Spotify (pre audio obsah).
Či chceme alebo nechceme, bude potrebné zabezpečiť štandardné vysielanie a aj
krátkodobý televízny a rozhlasový archív na prenosných používateľských
internetových zariadeniach (mobily, tablety), a toto všetko doplnené
o prepojenie s preferovaným spôsobom prezentácie spravodajstva, aby sa
zamedzilo dvojitým činnostiam spravodajstva (príprave obsahu pre klasické
vysielanie a následné pripravenie iných formátov rovnakého obsahu pre internetové
zariadenia), čo znamená lepšie využitie a zmodernizovanie existujúcej internetovej
vysielacej siete (CDN – Content Delivery Network) v rámci dlhodobo existujúcich
zmlúv s Benestra a.s. (predtým GTS Slovakia, a.s.) a Comsultia.
Z pohľadu najnovších trendov bude potrebné zjednotenie doteraz existujúceho
štandardného internetového vysielania a spravodajského obsahu (neskôr aj
iného umeleckého obsahu, v závislosti od vlastníctva resp. povolených alebo
zakúpených vlastníckych alebo vysielacích práv), preberania správ a iného
obrazového a zvukového obsahu od členských televízií EBU, preberania správ
z iných dodávateľských organizácií, to všetko do jednej dedikovanej mobilnej
resp. tabletovej aplikácie pre obidve majoritné mobilné platformy: iOS aj
Android (vzorom môže byť internetová aplikácia verejnoprávnej BBC). Takáto
kombinovaná aplikácia musí obsahovať aj podporné služby, ako sú
„videopožičovňa“ (Video on Demand), oneskorené spustenie práve vysielaných relácií
a programov, možnosť lokálneho uloženia pre programy s licenciou na voľné šírenie,
programovanie upozornení na zaujímavé programy pre používateľa a možnosť ich
odloženého spustenia alebo tzv. „nahrávania“, možnosť vyhľadania programov, ktoré
by používateľa mohli zaujímať na základe jeho prednastavených záujmových
preferencií.
Dôležitá je nielen sofistikovaná webová prezentácia RTVS , ale aj aktívna podpora
tvorby programu úplne novými aplikačnými internetovými médiami, hlavne
podľa ich aktuálnej popularity: Facebook, Instagram, Twitter a iných dedikovaných

29
mobilných aplikácií, a využitie potenciálu zjednotenia a napojenia výstupov programu
a spravodajstva RTVS priamo na tieto aplikácie.
V krátkom horizonte bude potrebné uvažovať nad zabezpečením personálneho
obsadenia pri príprave obsahu pre tieto nové médiá kvalitnými ľudskými zdrojmi.
V tejto súvislosti bude potrebné vybudovať čo najsilnejšiu interaktivitu
televízie a rozhlasu s ich používateľmi, na základe ich požiadaviek a ich
preferencií.
V tejto oblasti je RTVS ešte len v počiatkoch realizácie. Napriek tomu, že niektoré
kroky boli čiastočne realizované (vývoj webov, podpora komunikácie na sociálnych
sieťach) neboli takmer komunikované, takže dosah na cieľovú skupinu
(predovšetkým mladých ľudí) nemal dostatočný záber a efekt v podobe interakcie
a aktívneho využívania dostupných kanálov. Dnes už nie je možný rozvoj žiadneho
média bez rozšírenia obsahu na webový kanál a bez interakcie na sociálnych sieťach.
V prípade rádií sa komunikácia na sieťach musí zamerať na priamy a bezprostredný
kontakt s poslucháčmi najmä počas prúdového, živého vysielania.

30
FINANCOVANIE
Východiská pre ďalšie financovanie programových služieb RTVS
Najčastejšou otázkou popri programovej štruktúre a obsahu spravodajstva je
financovanie RTVS. Vzhľadom na súčasnú štruktúru programových služieb v rozhlase
a v televízii navrhujem ponechať spôsob financovania v súčasnom nastavení; to
znamená príjmy z troch hlavných zdrojov:
1. Úhrady za služby verejnosti
v €:
rozpočet
2016
skutočnosť
2016
%
plnenia
skutočnosť
2015
Rozdiel
(16-15)
Index
(16/15)
úhrady za služby verejnosti 78 000 000 78 263 511 100,34 75 172 390 3 091 121 1,04
koncesionárske poplatky 0 12 031 x 10 764 1 267 1,12
spolu daňové príjmy 78 000 000 78 275 542 100,35 75 183 154 3 092 388 1,04
RTVS predpokladá, že v rokoch 2018-2020 bude pokračovať stabilizácia príjmov z
úhrad za služby verejnosti a RTVS dokáže každoročne udržať najvýznamnejší príjem
RTVS na úrovni 77,66 mil.€ (RTVS akceptuje daňovú prognózu MF SR
zverejnenú 15. februára 2017). V roku 2017 RTVS očakáva príjem vo výške 77,3
mil.€. Treba však zdôrazniť, že udržateľnosť tohto príjmu na tejto úrovni je možná
len za predpokladu úspešnosti vymáhania starých dlžôb zo strany fyzických a
právnických osôb, tak ako to bolo v roku 2016.
Nasledujúci graf poukazuje na vývoj príjmov z úhrad za služby verejnosti od roku
2009.
Zdroj: Návrh rozpočtu RTVS na roky 2018 -2020

31
2. Granty a transfery súvisiace so zmluvou so štátom
v €:
rozpočet
2016
skutočnosť
2016
%
plnenia
skutočnosť
2015
Index
zmluva so štátom – televízna výroba 20 929 360 20 956 360 100,13 20 933 842 1,00
zmluva so štátom – rozhlasová výroba 2 700 000 2 700 000 100,00 3 300 000 0,82
zmluva so štátom – rozhlasové vysielanie do
zahraničia
1 000 000 1 000 000 100,00 1 000 000 1,00
zmluva so štátom – kapitálový transfer 2 631 600 2 631 600 100,00 5 000 000 0,53
digitalizácia – OPIS – bežný transfer 173 158 173 158 100,00 1 237 179 0,14
digitalizácia – OPIS – kapitálový transfer 0 0 x 1 593 827 0,00
ostatné bežné granty a transfery 18 188 21 188 116,49 3 932 5,39
spolu granty a transfery 27 452 306 27 482 306 100,11 33 068 780 0,83
Granty a transfery (Zdroj: Správa o hospodárení a činnosti RTVS II 2016) boli v
roku 2016 rozpočtované vo výške 27 452 306 €. Celkové poskytnuté granty a
transfery predstavovali v roku 2016 sumu 27 482 306 €, t.j. plnenie ročného plánu
na 100,11 %. V roku 2016 boli RTVS poskytnuté nasledujúce granty a transfery:
- bežný transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na rok
2016 na uskutočnenie pôvodných rozhlasových programov vo verejnom
záujme a na úhradu nákladov spojených so zabezpečením rozhlasového
vysielania do zahraničia vo výške 3 700 000 € (100 % z celkovej
zazmluvnenej výšky); 
- bežný transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na rok
2016 na uskutočnenie pôvodných televíznych programov vo verejnom
záujme vo výške 20 956 360 € (100 % z celkovej zazmluvnenej výšky);
- kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na
rok 2016 na uskutočnenie investičných účelových projektov RTVS vo
výške 2 631 600 € (100 % z celkovej zazmluvnenej výšky).
- bežný transfer v súvislosti s projektom digitalizácie archívu (projekt OPIS
– refundácia bežných výdavkov – mzdy, odvody, tovary a služby) vo
výške 173 158 €; 
- bežný zahraničný grant od Medzinárodného vyšehradského fondu na
projekt s názvom Kvarteto – televízny magazín krajín V4 vo výške 18 188
€.
Rovnako v návrhu rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na roky 2018 až 2020 sa
konštatuje:
V kategórii granty a transfery RTVS rozpočtuje v rokoch 2018 - 2020 celkovo vo
výške 30,0 mil. € ročne. Ide o nasledujúce transfery:
- transfer zo štátneho rozpočtu na základe novej zmluvy o zabezpečení
služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania:
- A) bežný transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 27 mil. €

32
- B) kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 3 mil. €
3. Príjmy z reklamy a ostatné príjmy
v €:
rozpočet
2016
skutočnosť
2016
%
plnenia
skutočnosť
2015
Index
televízna reklama, sponzoring a
teleshoping
4 245 679 5 015 604 118,13 3 727 696 1,35
z toho: reklama 2 630 595 2 959 836 112,52 2 113 513 1,40
reklama - web 10 000 17 340 173,40 8 500 2,04
teleshoping 431 651 426 100 98,71 368 856 1,16
sponzoring 1 173 433 1 612 328 137,40 1 236 827 1,30
rozhlasová reklama 1 739 854 1 877 349 107,90 1 381 485 1,36
ostatné príjmy 1 206 628 1 313 446 108,85 1 264 035 1,04
spolu administratívne a iné poplatky 7 192 161 8 206 399 114,10 6 373 216 1,29
Hlavnú časť tejto kategórie tvoria príjmy z reklamy. Vzhľadom na skutočnosť, že od
roku 2013 RTVS môže využívať len 0,5% televízneho vysielacieho času na reklamu
RTVS predpokladá, že v rozpočtovanom období rokov 2018 – 2020 sa príjem z
reklamy bude pohybovať na úrovni 4,85 – 5,25 mil. €.
Zdroj: Komentár k predloženému návrhu rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na roky 2018 až 2020.
V prípade analýzy a následného rozhodnutia o spustení tretieho kanálu bude
samozrejme nevyhnutné riešiť spôsob navýšenia financií, čo by sa malo diať formou
otvorenej verejnej diskusie. Do úvahy prichádza viacero možností, za reálne je
možné považovať dve:
1. Navýšenie úhrad za služby verejnosti.
2. Stanovením pevného percenta z HDP, čo môže by sa zabezpečiť väčšiu
nezávislosť inštitúcie.

33
SPRAVODAJSTVO A PUBLICISTIKA
Aktuálna štruktúra a vnímanie spravodajstva a publicistiky RTVS odzrkadľuje nutné
manažérske minimum pre pokrytie základných spoločenských oblastí a vykazuje
výrazné rezervy z hľadiska funkcií verejnoprávnosti. Priestor pre špeciálne
spravodajské i publicistické formáty v užších obsahových líniách nie je plne
obsadený ako zo strany RTVS, tak ani ostatnými vysielateľmi, nakoľko
plánovanie a riadenie aktuálneho obsahu je podriadené výlučne kritériu
atraktivity hlavného prúdu. To však predstavuje konflikt so základnou úlohou
RTVS, a to informovať o všetkých oblastiach spoločenského, politického, kultúrneho
či ekonomického života spoločnosti tak, aby občania dostali kvalitný informačný
servis a aby bola zachovaná kontinuita zdravého národného povedomia. Platí pritom,
že aj takýto špecializovaný typ obsahu je možné a žiadúce prezentovať formou, ktorá
bude pre koncového prijímateľa zrozumiteľná, užitočná a zaujímavá. Preto sa RTVS
dostáva do stavu, kedy takúto funkčnú nadstavbu nad aktuálnu štruktúru potrebuje.
Ak tvrdíme, že jedným z pilierov verejnoprávnosti je aj funkcia informovania, práve
spravodajstvo RTVS má príležitosť stať sa pomyselnou nie len výkladnou
skriňou televízie a rozhlasu, ale aj meradlom objektívnosti a profesionality.
Spravodajstvo by malo reflektovať na základné premisy, ktorými v ponímaní
verejnoprávneho rozmeru sú - informovanie, kontrola, kritické hodnotenie,
pravdivosť, vecnosť a pluralita. Televízne spravodajstvo má jedinečný a tým
vyhranený spôsob tlmočenia aktuálnych udalostí z domáceho, ako aj zahraničného
priestoru.
Excelentnosť v obsahu spravodajstva a publicistiky
Ak komerčné televízie abdikovali na špeciálne spravodajské aj publicistické formáty v
užších a odbornejších obsahových líniách, je to viac ako výzva práve pre RTVS
siahnuť po nich a pripraviť ich ako nový produkt, ktorý ponúkne divákovi. Takýto
produkt si musí klásť za cieľ ponúknuť odlišný priestor v úplne novo poňatom
formáte vnímania a riadenia aktuálneho obsahu, úplne odseparovaného a
nepodriadeného výlučne kritériám atraktivity hlavného prúdu, ale práve naopak
snažiaceho sa o detailnejší pohľad na témy spoločnosti, spoločného európskeho
domu, či svetového diania. Negovanie týchto zásad a tohto prístupu urobilo zo
spravodajstva na Slovensku akoby posúvača informácií ktoré sa udiali.
Filozofia zmeny obsahového rozmeru spravodajstva
a publicistiky:
Debulvarizácia obsahu
Uplynulý rok televíznemu trhu dominoval konkurenčný boj najväčších televízií, a to aj
v súvislosti so zmenami v metodológii píplmetrových meraní. Tohto boja sa v oblasti

34
televízneho spravodajstva vedome aktívne zúčastnila aj RTVS. Hoci sa to premietlo
vo zvýšených ratingoch spravodajských formátoch, ide stále o krátkodobý trend,
pričom z hľadiska dlhodobého nie je reálne, aby tento boj RTVS vyhrala. Nie je to ani
správne z hľadiska jej poslania – pretože takýto postup namiesto edukácie občanov
nutne vedie k opačnému efektu, a to k znižovania kultúrnosti diváka. V
spravodajstve RTVS sú dnes bežné aj príspevky, ktoré svojim ladením výrazne
pripomínajú bulvárne média vrátane negatívnych symptómov, ktoré tento typ správ
prináša:
Nevhodná prezentácia príbehov
Hoci je potrebné ukazovať v spravodajstve príbehy úspechu jednotlivcov i
organizácií, bulvárna forma znižuje ich dôstojnosť. Je možné tvoriť takéto správy
serióznejšie.
Mylné úsudky
Privysoká miera zjednodušenia a syntézy zvyšuje šancu chybných úsudkov a
zavádzajúcich záverov, čo má nezvratný negatívny vplyv na spoločnosť i politický
diskurz. Hoci ratingy spravodajstva rastú (i keď výskumy ukazujú rastúci dopyt po
správach ako takých), nedá sa to povedať o počte chýb a opráv v spravodajstve.
Negatívnym fenoménom je tiež „zvykové právo“ nevyhovovať, alebo nereagovať na
oprávnené žiadosti o opravy a spresnenia.
Dekórum prejavu
Novinári boli historicky osobami, ktorí mali veľkú spoločenskú vážnosť a boli
synonymami vzdelanosti a autority. Je potrebné túto dôstojnosť vrátiť, pretože
objektívna žurnalistika sa dá robiť aj bez tendenčného prejavu.
Návrat k ozajstnej žurnalistike
Hlavná spravodajská relácia Správy RTVS v súčasnej podobe prešla zmenou imidžu
a vizuálne sa dá hovoriť o výraznom zlepšení. Po stránke obsahovej je však nutné
konštatovať, že niektoré reportáže sú nevyvážené a málo objektívne, neanalyzujú
danú tému do hĺbky a ich kvalita výrazne zaostáva za tým, čo by verejnoprávne
spravodajstvo malo dokázať ponúknuť. Nie úplne spĺňajú základné atribúty
spravodajstva ako sú okrem aktuálnosti a pohotovosti aj profesionálnosť,
objektívnosť, stručnosť a zrozumiteľnosť. Tiež sú badateľné rezervy pri dodržiavaní
základných postupov pri tvorbe spravodajstva – chronologický, logický a dynamický
postup. V tomto má súčasné spravodajstvo RTVS výrazné rezervy. Reportáže
ponúkané divákovi sú neusporiadané, ich radenie je mierne chaotické, alebo za tým
možno čítať súperenie s komerčnými médiami. V príspevkoch, ale aj v jednotlivých
reláciách významne absentujú rozhovory s odborníkmi z rôznych oblastí.

35
Výraznejšia profilácia televíznych a rozhlasových redaktorov a moderátorov
Spravodajstvo a publicistika RTVS je personálne stabilizované na úrovni junior a
senior novinárov. Chýbajú však lídri, ktorí jednotlivé stanice definujú spôsobom
bežným v anglosaskej žurnalistike, a to najmä vlastnou publicistickou prácou. Je to
dôležité z hľadiska výchovy a edukácie budúcej generácie žurnalistov, i z hľadiska
budovania želanej excelentnosti v tvorbe správ, komentárov, reportáží a ďalších
novinárskych žánrov. Jednotný prístup chýba aj v komunikácií redaktorov RTVS na
sociálnych sieťach, jej etickom štandarde a pravidlách (prejavovanie politických
názorov, tón prejavu, vzájomné verejné konflikty atď.).
Bolo by dobré vrátiť sa k profilácii jednotlivých redaktorov k ich zameraniu sa na
konkrétnu oblasť (zdravotníctvo, školstvo, kultúra, ekonomika). Výsledkom má byť
vyššia miera odbornejšieho sprostredkovania informácii a udalostí smerom k divákovi
a eliminácia povrchnosti a nedostatočnej erudovanosti.
Špecializácia obsahu
Manažérske minimum ako dôsledok nadmerného znižovania nákladov v minulých
obdobiach sa v obsahu správ a komentárov prejavilo absenciou niektorých
základných funkcií verejnoprávnej žurnalistiky. Z tohto pohľadu je stav alarmujúci. Je
preto potrebné obnoviť alebo rozšíriť ako samostatné nové formáty, tak podiel
obsahu v správach a komentároch, a to najmä v nasledovných oblastiach:
- Zahraničné spravodajstvo a publicistika
Slovensko je modernou európskou krajinou, ktorej makroekonomické ukazovatele i
kvalita života sú napriek vytváraniu opačného dojmu na dobrej úrovni. Ako európska
integrácia, tak budovanie rozumného prehľadu o dianí mimo krajiny by obsah RTVS
posunuli bližšie k svetovému štandardu (v UK, resp. Francúzsku tvorí zahraničná
politika až 45% správ). Existuje množstvo zahraničných i domácich zdrojov a
expertov, ktorí sú kompetentní zahraničnopolitické dianie komentovať spôsobom
erudovanejším, než to robia súčasní, cyklicky sa opakujúci a nie nezávislí experti,
ktorých vo vysielaní vidieť či počuť.
- Domáca politika
RTVS aktuálne nedostatočne plní funkciu „centrály“ politického diskurzu. Bez
preháňania sa dá konštatovať, že táto nedostatočná aktivita prispieva k nízkej
informovanosti mladých voličov, odlivu ľudí k nedôveryhodným zdrojom informácií,
rastu vplyvu fake news v spoločnosti, či rastu popularity nelegitímnych politických
subjektov. Existuje priestor na viac samostatných politických relácií v publicistike –
špeciálne diskusie politikov, rozhovory s politikmi, diskusie politikov a expertov,
expertné komentáre politického diania.

36
- Regióny
Globálne správy sa komoditizujú a vďaka technológiám sú generické informácie
dostupné v porovnateľnej podobe prakticky bez obmedzenia. To je dôvodom, prečo v
celej EÚ rastie dopyt po správach lokálnych – a tento dopyt nedokážu dostatočne
pokryť tlačové agentúry, ani regionálne a lokálne médiá vo svojej aktuálnej
poddimenzovanej podobe. RTVS by túto príležitosť mala využiť, kým to neurobia
súkromné mediadomy (ako napr. v Košickom regióne).
- Ekonomika
Nie je štandardné, že na Slovensku neexistujú v elektronických médiách špeciálne
formáty pre ekonomické a makroekonomické správy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu
všeobecného prehľadu obyvateľstva. Obyvatelia Slovenska majú jednu z najnižších
mier osobného investovania, čo ich znevýhodňuje pred ostatnými krajinami.
Informovanie a edukácia môžu prispieť k zvráteniu tohto stavu a k zdynamizovaniu
rastu životnej úrovne.
- Biznis
Pozitívne ladená publicistika poukazujúca na príbehy úspešných Slovákov je nutným
pozitívnym príkladom a inšpiráciou najmä pre mladých divákov a poslucháčov
(tzv.millenials).
- Menšiny
Zo skúsenosti posledných dvoch dekád je nespochybniteľné, že otázka menšín si
zaslúži inštitucionalizovanú pozornosť v podobe diskusných relácií, reportáží a ďalších
publicistických žánrov, pretože líderstvo vo vedení diskusie o ich postavení
automaticky vytvára priestor, ktorý dnes najmä na sociálnych sieťach obsadili
nelegitímne subjekty s cieľom šíriť nenávisť.
- Veda a technológie
Symbolom a mimoriadne dôležitým predpokladom pre moderný obsah je pevné
miesto v programových štruktúrach pre oblasti vedy a technológií – ako z širokého
pohľadu, tak z pohľadu praktického využitia v živote Slovákov v 21. storočí.
- Investigatívna žurnalistika
Korektná, no tvrdá a férová investigatívna žurnalistika je priestor v ktorom má RTVS
priestor získať pozíciu lídra a zaujať divákov.

37
MARKETING
Vyvážený a cielený strategický marketing, podporovaný systematickou komunikáciou
smerom k verejnosti je rozhodujúcim faktorom ako naďalej budovať silnú značku,
pokračovať v posilňovaní dôvery poslucháčov a divákov, prezentovať obsah
programových značiek a rozvíjať spoločnú platformu rozhlasu a televízie.
Z dlhodobého hľadiska je to cesta, ako zabezpečiť vnímanie silnej a rešpektovanej
mediálnej značky, ktorá je kultúrnou národnou inštitúciou.
Marketing a komunikácia značky RTVS sa za posledné obdobie výrazne rozvíjali, a je
potrebné z dlhodobého hľadiska v nastavenej stratégii pokračovať. Vízia vytvorenia
silnej mediálnej značky, ktorá zastrešuje všetky programové služby a napĺňa ich
komunikačné potreby s ohľadom na ich charakter, úlohy a ponuku by sa mala opierať
o 3 základné piliere, ktoré sú základom pozitívneho a dôveryhodného imidžu RTVS,
ako jedinej verejnoprávnej inštitúcie:
• Marketing a komunikácia značky inštitúcie RTVS a kľúčových značiek
rozhlasu a televízie
• Marketing a komunikácia obsahu programových služieb
• Marketing a komunikácia aktivít a projektov
Integrovaná marketingová komunikácia bude aj naďalej dôležitým prvkom
marketingovej stratégie RTVS. Prostredníctvom otvoreného, transparentného
a interaktívneho prístupu by mala ďalej rozvíjať kľúčové ciele marketingu: budovať
a podporovať povedomie o značke ako mediálnej inštitúcie, aktívne podporovať
jednotlivé značky a ich kontent, poskytovať informácie a promovať programové
portfólio jednotlivých programových služieb.
Marketing a komunikácia značky RTVS a jej jednotlivých
programových služieb
Rešpektovaná mediálna inštitúcia s dvomi silnými brandami
Slovenský rozhlas a Slovenská televízia historicky fungovali ako samostatné
inštitúcie bez spoločných znakov. Ich spojenie do jednej mediálnej spoločnosti –
Rozhlasu a televízie Slovenska – znamenalo nový spôsob komunikácie a budovania
identity. Snaha o spojenie ich cieľov, vytvorenie spoločnej platformy pre dve rozličné
prostredia a zadefinovanie spoločných hodnôt prinieslo okrem novej zastrešujúcej
značky RTVS so silnou komunikáciou aj zmätok v jej vnímaní verejnosťou.
V súčasnosti používané označenie RTVS je pre poslucháčov nezrozumiteľné a s touto
značkou si rozhlasoví poslucháči programové služby SRo nespájajú. Dôvody, pre
ktoré sa používanie RTVS zaviedli, teda okrem iného pred niekoľkými rokmi zlý imidž
značky STV, boli pre televíziu v danom čase osožné, no napríklad pre Slovenský

38
rozhlas to znamenalo útlm a postupné vymazávanie jednej z najlepších a
najcennejších mediálnych značiek na našom trhu.
Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú jednými z najstarších a
najtradičnejších značiek na slovenskom mediálnom trhu. V súčasnosti sú však
zatienené a potláčané komunikáciou spoločnej platformy RTVS. V prípade
verejnoprávnych médií je nepopierateľný fakt, že sila ich značky spočíva v
dlhodobom a historickom budovaní ich vzťahu s verejnosťou a tým, že sú súčasťou
národného povedomia a kultúrneho dedičstva Slovákov.
Súčasný stav prezentácie RTVS vytvára mätúci dojem a preto sa prikláňam k návratu
používania pôvodných názvov. Je dôležité vrátiť divákom a poslucháčom “ich”
Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. RTVS by mala byť v polohe
platformy pre verejnoprávny mediálny dom a administratívne zastrešenie
dvoch tradičných značiek Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a
mala by byť vnímaná ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná,
kultúrna a vzdelávacia inštitúcia.
Z tohoto pohľadu je potrebné vrátiť týmto dvom značkám s tradíciou zrozumiteľnú
komunikáciu a ich postavenie v rámci médií. Netreba sa báť ich znova pomenovať,
spájať ich s aktivitami a programovými službami a vrátiť ich do života. Tieto značky
sú totiž stále živé. Bežne si ľudia medzi sebou povedia: “STV-čka dáva nový seriál…
Slovenská televízia v Mlynskej doline, „Slovenský rozhlas vysiela”. Nie je zaužívané
„Čo dnes ide na RTVS“. Je preto najprirodzenejšie, že značky Slovenský rozhlas a
Slovenská televízia sa budú v prípade plošnej komunikácie súvisiacej s
činnosťou rádia alebo televízie opäť používať.
Súčasne by bolo potrebné zamyslieť sa nad formou loga, podrobiť ho podrobnej
analýze a prieskumu a na základe výsledkov ho rebrandovať.
Pre ďalší rozvoj RTVS je ďalej nutné začať hľadať a vychovávať nové talenty. Školy,
konkurzy a scouting, regionálne súťaže môžu byť zdrojom nových posíl, s ktorými je
potrebné začať systematicky pracovať. Navrhla by som urobiť veľký konkurz, do
ktorého by sa zapojilo celé Slovensko s cieľom získať nových, šikovných ľudí pre
Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. V spojení s veľkou kampaňou tak umožníme
mladým ľuďom znovu sa identifikovať so značkou a vytvoríme im pocit, že môžu
spoluvytvárať hodnoty. Popritom je potrebné v rámci spravodajstva a publicistiky
rozvíjať a podporovať trend budovania charakterov. Špecializácia redaktorov na
jednotlivé oblasti posilňuje ich dôveryhodnosť, spoľahlivosť a profesionalitu. Stávajú
sa odborníkmi v danej problematike.
RTVS má povinnosť ich ďalej odovzdávať a pripravovať novú televíznu
a rozhlasovú generáciu, ktorá bude mať vo svojej DNA verejnoprávne
médiá.

39
V posledných piatich rokoch sa komunikácia RTVS sústredila viac na budovanie
televíznej značky. Rozhlas z hľadiska podpory vnímania brandu a komunikácie
obsahu stál v úzadí. V ďalšom období je nevyhnutné komunikačne posilniť aj túto
časť RTVS a pustiť sa do strategickej komunikácie, ktorá nadviaže na tradíciu
Slovenského rozhlasu ako najspoľahlivejšieho a najtradičnejšieho rozhlasového
brandu z hľadiska výkonnosti aj vnímania publikom.
RTVS ako inštitúcia - verejnoprávny mediálny dom zastreší dve silné
a tradičné značky Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktoré sa budú
kontinuálne a rovnocenne budovať a rozvíjať v duchu dlhoročných
tradičných hodnôt.
Marketing a komunikácia obsahu programových služieb
Moderná a atraktívna prezentácia kontentu programových služieb naprieč
celým portfóliom ponuky, ktorý je alternatívou komerčných médií dokáže
pritiahnuť pozornosť a získať nových divákov.
Úspech RTVS spočíva v jej programových službách. Rôznorodosť žánrov, množstvo
formátov a širokospektrálne zameranie na cieľovú skupinu sú výzvou z hľadiska
marketingu, ale súčasne príležitosťou ukázať, že verejnoprávne médiá môžu byť
moderné a dynamické, ale pritom stále spĺňať vysoké nároky divákov
a poslucháčov. RTVS v tejto súvislosti musí plniť nielen úlohu vysielateľa ale
aj inštitúcie verejnej služby, tvorcu a koproducenta.
Pri pohľade do minulosti boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v povedomí
poslucháčov a divákov voľbou číslo jedna. Boli to média, ktoré zapínali ako prvé. Mali
k nim vybudovaný vzťah, boli súčasťou ich života. Spolu s intenzívnym a presne
cieleným marketingom komerčných médií sa táto hodnota takmer stratila. Napríklad
Markíza na plnej čiare prevzala úlohu rodinnej televízie. So silnou a intenzívnou
komunikáciou práve rodinných hodnôt na ktorých stavala, získavala čoraz väčšiu
dôveryhodnosť a mienkotvornosť. Teraz je potrebné tieto hodnoty nielen obsahom
ale aj komunikáciou vrátiť tam, kam patria – do verejnoprávneho média.
Z prieskumov vyplýva, že ľudia hľadajú nielen informácie a zábavu, ale aj
istotu, pomoc a podporu. Tu vzniká priestor pre RTVS, ktorá by sa mohla
postaviť do role ambasádora verejnosti.
Nezastupiteľná úloha verejnej služby v spravodajstve a publicistike vytvára príležitosť
podporovať a rozvíjať vnímanie RTVS ako dôveryhodného a rešpektovaného zdroja
informácií.
Pozitívne nastavený trend rozvoja slovenskej kinematografie a pôvodnej tvorby
poskytuje RTVS príležitosť prezentovať svoju značku ako podporovateľa pôvodnej

40
tvorby, producenta, koproducenta a tvorcu, ktorý sa podieľa na vzniku slovenskej
a európskej filmovej a televíznej tvorby, vytvára pre ňu priestor a podporuje ju.
Intenzívna komunikácia s médiami, silné marketingové a PR kampane pri
podpore jednotlivých produktov, vytváranie atraktívnych tém pre médiá,
pravidelné prezentácie programových štruktúr a proaktívny prístup pri
riešení krízových komunikácií by mali byť základom korporátnej
a programovej komunikácie RTVS, ktorá je synergicky prepojená s ďalšími
komunikačnými prostriedkami.
Marketing a komunikácia aktivít a projektov
Zdroj atraktívneho obsahu a súčasť spoločenskej zodpovednosti.
RTVS má z hľadiska vytvárania verejnej mienky a pozitívneho spoločenského vplyvu
jedinečné postavenie na slovenskom mediálnom trhu.
Podpora verejnoprospešných aktivít, kultúrnych projektov, športových
podujatí a charitatívnych eventov prispieva k budovaniu dobrého mena značiek
a pozitívneho vnímania brandov RTVS, pričom prirodzeným spôsobom ovplyvňuje
angažovanosť verejnosti.
Pri výbere strategických partnerstiev a projektov je potrebné riadiť sa kritériami,
ktoré sú v súlade s verejnoprávnym poslaním RTVS, neziskovosťou, celonárodným
významom a spĺňajú podmienky jedinečnosti, prepojenia vizibility a komunikácie,
a predovšetkým sú zdrojom nového atraktívneho kontentu.
Dlhodobé posilňovanie pozitívneho vnímania RTVS a formovanie verejnej
mienky prostredníctvom významných projektov, verejnoprospešných
a charitatívnych aktivít celospoločenského významu, ktoré zodpovedajú
stratégii, prioritám a etickému kódexu RTVS.
Aj tu sa v komunikácii môžeme oprieť o základné piliere, ktoré sme si stanovili ako
ťažiskové pre rozvoj RTVS – Rodina, Tradícia, Vzdelanie a Spoľahlivosť.

41
TECHNOLÓGIE
Technologický rozvoj v televíznej službe
Absolútnou prioritou technického rozvoja v televíznej oblasti je
pokračovanie v digitalizácii celého produkčného reťazca od vlastnej výroby
a získavania hotového externého obsahu (SNG) (t.j. štúdiá, réžie), cez archívy
(krátkodobý, dlhodobý) až po vysielanie: klasické – terestrické, satelitné, ale aj iné
formáty: internetové, s doplňujúcimi informáciami (Hybrid broadcast broadband TV),
ktoré bolo pripravenými procesmi verejného obstarávania začaté v roku 2011 za
vedenia RTVS riaditeľkou Dr. Zemkovou a čiastočne zrealizované za
predchádzajúceho vedenia. Hlavným cieľom je teda zrealizovanie digitalizácie výroby
a vysielania v štúdiách A a C, ktoré ešte stále bežia v režime SDI, minimálne do
úrovne FullHD.
Prechod na digitalizáciu a na obrazové rozlíšenie FullHD v televíznych
štúdiách Banská Bystrica a Košice, ktoré doteraz pracujú v režime SDI a svoje
príspevky upscalujú a konvertujú do FullHD pred ich pripojením do hlavného
vysielania. Je potrebné dokúpenie kamier a réžií v rovnakých formátoch
a zariadeniach, ako sú v hlavných štúdiách v Bratislave v záujme zabezpečenia
úplnej kompatibility a nahraditeľnosti techniky pri potenciálnom výpadku akejkoľvek
takejto záznamovej a prenosovej techniky.
RTVS má 3, DSNG autá, z ktorých len jedno je vybavené pre získavanie FullHD
signálu. Veľké prenosové autá si RTVS prenajíma, lebo pôvodné, ktoré RTVS
vlastnila, sú už dnes nepoužiteľné, lebo nie sú digitalizované a nespĺňajú teda
podmienky modernej digitálnej televízie. RTVS vlastní aj malé prenosové autá,
ktorých digitalzácia nemá zmysel z hľadiska ich životnosti. Investície v oblasti
prenosových vozov by mali odzrkadľovať dlhodobú stratégiu z pohľadu
prípravy a výroby relácií a programov.
V rámci technologického rozvoja navrhujem zautomatizovanie grafiky vysielania
na najvyššiu možnú mieru, vybavenie odboru kreatívy modernými grafickými
stanicami a úložnými priestormi na plne automatické nasadzovanie vytvoreného
grafického vizuálu.
V rámci skvalitňovania používateľského zážitku je nutné pokračovať vo vytváraní
všeobecných titulkov pre čo najväčší počet programov a relácií zo
zahraničia, titulkové označovanie pre hluchonemých (skryté titulky),
audiopopis pre nevidiacich a slabozrakých (audio description) – a tým pádom
aj vybavenie zamestnancov potrebnou technikou a softvérom pre túto činnosť
a zabezpečenie ich vyškolenia na prácu s touto technikou a softvérom.

42
Príprava na prechod na vysielanie v ešte vyššom rozlíšení (pre ktoré sa dnes už
bežne predávajú televízory a satelitné prijímače – 4K), ktoré bude vyžadovať
čiastočné úpravy vysielacích reťazcov (kamery a réžie, len čiastočne vysielacie
kanály smerom na satelity (DVB-S2, v kódovaní H.265/HEVC) a do terestriálneho
vysielania v DVB-T2, keďže tlak výrobcov zábavnej techniky (prijímačov,
televízorov), sprostredkovateľov digitálneho vysielania (klasických terestriálnych
a satelitných, ale aj internetových) a v neposlednom rade aj ich zákazníkov (t.j.
našich koncesionárov) na prechod na vysoké rozlíšenie 4K sa bude zvyšovať.
V dnešnej dobe je reálna potreba znásobovania použiteľného rozlíšenia obrazového
obsahu až na štvornásobok v rozsahu každých cca. 5 rokov. To si vyžaduje sústavné
investície do techniky, výroby a vysielania. Našťastie nie v takej významnej miere do
systémov uskladnenia hotového programu, keďže tento je uskladnený na diskových
poliach s rozličnou rýchlosťou prístupu a na veľkoobsahových digitálnych páskových
poliach. Diskové polia a páskové jednotky archívu už má televízna časť k dispozícii
a používa ich. Tým pádom ich rozšírenie pre potreby uskladnenia väčších súborov
vyššieho obrazového rozlíšenia teda nebude až také nákladné, ako by bolo
vybudovať archív úplne od začiatku.
Technologický rozvoj v rozhlasovej službe
V rámci rozhlasovej časti je potrebné vybudovanie reálneho, geograficky
oddeleného synchronizovaného digitálneho archívu rozhlasu (na báze
diskových polí, tzv. zrkadlením existujúceho rozhlasového diskového poľa), aby sa
úplne eliminovala možnosť havárie a nebodaj aj straty údajov archívu
digitalizovaných historických nahrávok, ako aj nových vysielaných relácií rozhlasovej
časti. Táto skutočnosť by sa mala stať prioritou, nakoľko nebola doteraz vyriešená.
Zatiaľ je táto potreba riešená uskladnením kópie archívu rozhlasu u poskytovateľa
dátových služieb pre RTVS, firmy Benestra (bývalá GTS Slovakia), avšak myslíme si,
že verejnoprávna inštitúcia by svoj vlastný mediálny obsah mala mať uskladnený vo
svojich vlastných priestoroch a na svojich vlastných zariadeniach.
Takisto je potrebné pokračovanie v úplnej digitalizácii vysielania SRo – zo
štúdií cez úplný digitálny prepojovač na 11. poschodí budovy na Mýtnej ulici
(Pyramída) pre všetky vysielacie okruhy až po vysielanie vo novom digitálnom
štandarde T-DAB+, pre ktorý sa v celej EÚ začínajú predávať rozhlasové prijímače
(tento štandard dovoľuje vysielať viac programov v rovnakej šírke pásma, vo vyššej
kvalite, a s sprievodnými informáciami, správami a inými textami, ktoré sa na
moderných prijímačoch potom zobrazujú).

Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť

Recommended

Recommended

More Related Content

Similar to Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť

Similar to Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť (20)

More from Miroslava Kernová

More from Miroslava Kernová (14)

Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť