4. ULOŽIŤ
do banky, do
ponožky,…;
UTRATIŤ
užiť si za ne koľko sa
len dá;
INVESTOVAŤ
s nádejou na zisk
niekedy v budúcnosti.
ŽIVOT ako PENIAZE
Ak si namiesto peňazí
predstavíme náš život –
ktoré z týchto možnosti naň
môžeme použiť?
5. ULOŽIŤ
tak či onak sa Vám
minie a Vy zomriete;
UTRATIŤ
užiť si z pozemského
života koľko sa len dá;
INVESTOVAŤ
s nádejou na výnos v
živote za hranicami
tohto sveta (po smrti)
ŽIVOT ako PENIAZE
Na rozdiel od peňazí
život si nemôžete
uschovať.
Podobne ako u peňazí
môžete svoj životný
kapitál alebo UTRATIŤ,
alebo INVESTOVAŤ.
6. ULOŽIŤ
tak či onak sa Vám
minie a Vy zomriete;
UTRATIŤ
užiť si z pozemského
života koľko sa len dá;
INVESTOVAŤ
s nádejou na výnos v
živote za hranicami
tohto sveta (po smrti)
Poradcov je habadéj!
židovstvo a islam
Nič neinvestuj, všetko utrať!
Žiaden iný svet a život po smrti a mimo tohto materiálneho sveta
neexistuje! Takže je jedno, čo počas života robíš, je jedno, či sa
rozhodneš stať majstrom sveta v lyžovaní, jadrovým fyzikom, alebo
psom (aj takí ľudia sú) – všetko je to úplne jedno, hlavne ak ťa to
baví a užiješ si pri tom čo najviac „fun“.
kresťanstvo
Utrať, ale niečo z toho aj investuj!
… v podobe dodržiavania náboženských prikázaní, o ktorých veríme,
že nám ich uložil Boh. To ti úplne postačí na to, aby ti bolo dobre aj
po smrti v záhrobnom svete a živote.
Investuj, ale máš na to čas…
Nemusíš sa až tak ponáhľať, lebo veď žijeme stovky, možno dokonca
tisícky životov jeden za druhým, čo sa ti nepodarí v tomto živote,
podarí sa ti v ďalšom, takže žiadna tragédia nehrozí. Skôr či neskôr k
tej nirváne nejako dospeješ, tak žiaden strach!
budhizmus a
hinduizmus
Jednoznačne všetko investuj!
Máš len tento jeden život a druhá šanca už nebude. Jediným
spôsobom dobrej investície je pritom investovať v súlade s Bohom,
pretože On jediný Je objektívnou Pravdou i Cieľom všetkého a kto
neinvestuje podľa Boha, mrhá a stráca.
ateizmus, materializ
mus, agnosticizmus,
sekularizmus,…
filozofia New Age
Nie je v tom žiaden rozdiel
Ty sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený,
poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia.
7. Aká je Vaša voľba?
židovstvo a islam
Nič neinvestuj, všetko utrať!
Žiaden iný svet a život po smrti a mimo tohto materiálneho sveta
neexistuje! Takže je jedno, čo počas života robíš, je jedno, či sa
rozhodneš stať majstrom sveta v lyžovaní, jadrovým fyzikom, alebo
psom (aj takí ľudia sú) – všetko je to úplne jedno, hlavne ak ťa to
baví a užiješ si pri tom čo najviac „fun“.
kresťanstvo
Utrať, ale niečo z toho aj investuj!
… v podobe dodržiavania náboženských prikázaní, o ktorých veríme,
že nám ich uložil Boh. To ti úplne postačí na to, aby ti bolo dobre aj
po smrti v záhrobnom svete a živote.
Investuj, ale máš na to čas…
Nemusíš sa až tak ponáhľať, lebo veď žijeme stovky, možno dokonca
tisícky životov jeden za druhým, čo sa ti nepodarí v tomto živote,
podarí sa ti v ďalšom, takže žiadna tragédia nehrozí. Skôr či neskôr k
tej nirváne nejako dospeješ, tak žiaden strach!
budhizmus a
hinduizmus
Jednoznačne všetko investuj!
Máš len tento jeden život a druhá šanca už nebude. Jediným
spôsobom dobrej investície je pritom investovať v súlade s Bohom,
pretože On jediný Je objektívnou Pravdou i Cieľom všetkého a kto
neinvestuje podľa Boha, mrhá a stráca.
ateizmus, materializ
mus, agnosticizmus,
sekularizmus,…
Nie je v tom žiaden rozdiel
Ty sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený,
poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia. filozofia New Age
8. A ste si
touto
voľbou
istí?
Aká je Vaša voľba?
židovstvo a islam
Nič neinvestuj, všetko utrať!
Žiaden iný svet a život po smrti a mimo tohto materiálneho sveta
neexistuje! Takže je jedno, čo počas života robíš, je jedno, či sa
rozhodneš stať majstrom sveta v lyžovaní, jadrovým fyzikom, alebo
psom (aj takí ľudia sú) – všetko je to úplne jedno, hlavne ak ťa to
baví a užiješ si pri tom čo najviac „fun“.
kresťanstvo
Utrať, ale niečo z toho aj investuj!
… v podobe dodržiavania náboženských prikázaní, o ktorých veríme,
že nám ich uložil Boh. To ti úplne postačí na to, aby ti bolo dobre aj
po smrti v záhrobnom svete a živote.
Investuj, ale máš na to čas…
Nemusíš sa až tak ponáhľať, lebo veď žijeme stovky, možno dokonca
tisícky životov jeden za druhým, čo sa ti nepodarí v tomto živote,
podarí sa ti v ďalšom, takže žiadna tragédia nehrozí. Skôr či neskôr k
tej nirváne nejako dospeješ, tak žiaden strach!
budhizmus a
hinduizmus
Jednoznačne všetko investuj!
Máš len tento jeden život a druhá šanca už nebude. Jediným
spôsobom dobrej investície je pritom investovať v súlade s Bohom,
pretože On jediný Je objektívnou Pravdou i Cieľom všetkého a kto
neinvestuje podľa Boha, mrhá a stráca.
ateizmus, materializ
mus, agnosticizmus,
sekularizmus,…
Nie je v tom žiaden rozdiel
Ty sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený,
poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia. filozofia New Age
9. A ste si
touto
voľbou
istí?
Na istote záleží!
… pretože ak budete kresťansky
investovať svoj život namiesto
utrácania ho – a pravdu má
ateistická viera, potom ste svoj
život nenávratne premrhali.
Ale ak ho budete podľa rady
ateistov utrácať namiesto
investovania – a pravdu majú
kresťania, potom ste práve
urobil najkatastrofálnejšie
rozhodnutie celej svojej večnej
existencie.
11. „Kresťanstvo je jediným
náboženským posolstvom,
ktoré nespočíva na
múdrosloví, na nejakej
idei, ale je jediným
historicky podloženým
náboženstvom ľudstva
vôbec.“
(Peter Seewald, novinár)
Starogrécke náboženstvo:
Ľudia veria, že kedysi v dávnej mýtickej dobe na
mýtických miestach sa vraj nejakým mýtickým hrdinom
zjavovali Olympskí bohovia.
Ateistické a spol. náboženstvo:
Nejaký ľudia sú toho názoru, že žiaden Boh ani bohovia
nejestvujú a jestvuje len hmota a nič viac – hoci to
nevedia nijako a ničím dokázať (porov. I. Asimov).
Budhistické náboženstvo:
Človek Budha dospel k názoru, že objavil tajomstvo
zmyslu ľudského života a riešenie problému zla a
utrpenia vo svete.
Islamské náboženstvo:
Človek Mohamed tvrdil, že sa mu vraj zjavili anjeli a
poučili ho o tom, ako si správne uctievať Alaha a ako sa
dostať do neba a vyhnúť sa večnému peklu.
Kresťanstvo:
V konkrétnom historickom čase a na skutočnom
zemepisnom mieste sa reálnym ľuďom overiteľne zjavil Boh
a dodnes v tom stále pokračuje.
12. „V podstate všetci
odborníci na Nový zákon a
históriu Blízkeho východu,
využívajúc štandardné
postupy historického
bádania, prišli k záveru, že
historickosť postavy Ježiša
Krista je istá.“
(wikipedia)
* Kedysi si vedci mysleli, že to
v tento deň a rok najskôr
nebolo.
Najnovšie historické aj
astronomické bádania ukazujú,
že Ježiš Kristus sa zrejme
naozaj narodil v tento deň, ako
to vybádali kresťania na
samom začiatku kresťanstva.
25. decembra roku 1* v rímskej provincii Júdea, v
mestečku Bét Lechem, sa rodičom Márii, dcére
Joachima a Jozefovi, synovi Jakuba, narodilo dieťa.
Nazvali ho menom Ješua, v slovenčine bežne
prekladanom ako Jozue, hoci v tomto jednom prípade
ho prekladáme ako Ježiš.
13. „Venoval sa čarodejníctvu
a zvádzal Izrael k
odpadnutiu [od Boha].“
(Talmud, bSANH43a)
„Chcel sa stať bohom, aby
celý svet kráčal po zlej
ceste.“
(židovské svedectvo,
citované Césarom
Vidalom)
„Tieto [dobové židovské]
dokumenty vôbec
nepopierajú historickosť
evanjelií: iba ich používajú
ako prameň výsmechu a
hanobenia.“
(Klauster, židovský vedec)
V roku 30. po Kr. mladý Ježiš navštívil v Bethabare pri
Jordáne známeho proroka Jána Krstiteľa a nechal sa u
neho pokrstiť.
Potom zhruba tri roky vyučoval hlavne v Galilei, ale aj v
Júdei a zhromažďoval okolo seba žiakov.
Vyvolal obrovskú búrku diskusie, pretože otvorene
vyhlasoval, že je z Neba, že Boh je jeho Otcom v tom
najužšom zmysle slova a on sám je predpovedaným
Mesiášom, čiže Kristom, čiže Pomazaným od Boha, ba
viac, že je rovno Synom Boha, rovným Bohu a má od
Boha moc vládnuť, súdiť, odpúšťať hriechy i kriesiť z
mŕtvych a dávať Večný Život všetkým, ktorí v neho uveria.
Potvrdzoval to zázrakmi, ktoré boli jasné a
nepopierateľné.
14. „Analýzou lekárskych a
historických údajov nám
doktor Alexander
Metherell dokázal, že Ježiš
nemohol prežiť príšerné
múky ukrižovania a o to
menej obrovskú ranu po
kopijí, ktorou mu prerazili
pľúca a srdce. Názoru, že
na kríži len omdlel a
predstieral, že je mŕtvy,
chýba akýkoľvek podklad.
Rimania, ktorí vykonávali
popravy, boli neľútostne
dôkladní, pretože ak by sa
ktorýkoľvek z odsúdených
dostal z kríža živý, oni sami
by za to išli na smrť.“
(Lee Strobel,
investigatívny novinár,
predtým ateista)
Tí, ktorým sa to nepáčilo, ho
však podozrievali, že ich koná
mocou Diabla a že svojou náukou
zvádza ľudí preč od Boha a do
záhuby. Nakoniec, keď si nevedeli
rady, zinscenovali jeho zatknutie,
obvinenie a vymohli si na
rímskom prokurátorovi Pontiovi
Pilátovi jeho popravu tradičným
spôsobom rímskych popráv,
ukrižovaním. Stalo sa tak v piatok
3. apríla roku 33 po Kr.
v Jeruzaleme. Večer toho istého
dňa bol Ježiš mŕtvy a jeho telo
uložili nabalzamované do hrobu
a privalili ťažkým kameňom, ako
bolo v Júdei zvykom. Ježišovi
odporcovia pre istotou ešte hrob
zapečatili a pridali aj hliadku
rímskej vojenskej stráže.
15. „Môžeme to považovať za
historicky isté, že Peter a
učeníci zažili po Ježišovej
smrti zážitok, v ktorom sa
im Ježiš zjavil ako
vzkriesený Kristus.“
(Gerd Lüdemann, historik,
ateista)
„Nepoznám žiadnu
skutočnosť v dejinách
ľudstva, ktorá by bola
lepšie dokázaná a mala
viac dôkazov, ako je to, že
Ježiš Kristus zomrel a
znova vstal z mŕtvych.“
(Thomas Arnold, historik)
Napriek tomu v
nedeľu 5. apríla
roku 33 po Kr. na
úsvite Ježiš vyšiel z
hrobu vzkriesený, ba
viac, premenený,
oslávený, plný
Božského svetla.
Ešte štyridsať dní žil
so svojimi žiakmi,
vyučoval ich a dával
im pokyny, čo a ako
majú urobiť, keď
odíde.
Nakoniec vo štvrtok
14. mája roku 33. po
Kr. opustil svet a
vrátil sa k svojmu
Otcovi do Neba.
16. „Sám Pavol hovorí priezračne
jasne, prečo sa obrátil:
hovorí, že videl vzkrieseného
Ježiša … Pavlovým
spoločníkom na cestách,
podáva správu o Pavlovom
obrátení v Skutkoch 9, 22 a
26. Vo všetkých troch
správach sa píše o tom, že s
Pavlom boli ďalší ľudia, keď
sa stretol s Ježišom, a že buď
videli svetlo z neba alebo
počuli hlas, ale mu
nerozumeli. Takže to nebol
iba subjektívny zážitok, ktorý
sa odohral v Pavlovej hlave.
Iní mali na tej skúsenosti
podiel, čo naznačuje, že to
nebol produkt halucinácie. “
(Michael Licona, historik NZ a
špecialista na oblasť
Ježišovho zmŕtvychvstania)
Zhruba dva roky po tejto udalosti sa s týmto istým
vzkrieseným a osláveným Kristom stretol na ceste do
Damašku v Sýrii jeho zaprisahaný nepriateľ, Šavol z
Tarzu, žiak renomovaného rabína Gamaliela –
mimochodom, práve keď v Damašku mienil násilne
potlačiť vzmáhajúce sa kresťanstvo. Šavlom táto
skúsenosť otriasla, úplne ho premenila a on sa stal
najhorlivejším ohlasovateľom Boha Ježiša Krista, nám
dobre známym apoštolom Pavlom.
17. „Je tu osobná skúsenosť
miliónov ľudí.“
(John Lennox, matematik,
Oxford)
„Správy o zázrakoch v priebehu
kresťanských dejín dosahujú
státisícové počty. Či už ide o
uzdravenia, zázračné
obrátenia, zázračné účinky
hostií, tisícky mariánskych
zjavení, zjavení Krista,
stigmatizácie, bilokácie,
neporušiteľnosť tela takéto
„znamenia" sa vyskytujú hojne
a mnohorako aj dnes a ich
dokumentácia zaberá celé
knižnice. … všetky tieto prípady
boli v procesoch cirkevného
skúmania právne čo
najprísnejšie preverované a
vždy sa museli ukázať ako
„dodnes naozaj nepopierateľné
dokázané.“
(Peter Seewald, investigatívny
novinár)
Tento Kristus stále koná zázraky a mocné činy,
objektívne, viditeľné a hmatateľné, aj dnes.
Mnohé z nich sú preto vedecky dôkladne
preskúmané, zdokumentované a potvrdené.
Psychiatri spolupracujúci s exorcistami aj dnes
zažívajú to, čo ľudia zažívali pred 2 000 rokmi,
že totiž človek môže byť posadnutý Diablom a
žiadna ľudská veda ani medicína mu z toho
nedokáže pomôcť – ale v mene Ježiša Krista a
jeho mocou sú títo ľudia znova a znova
oslobodzovaní a uzdravovaní.
Odvtedy
uplynulo 2 000
rokov. Milióny a
milióny ľudí,
bez ohľadu na
dobu v ktorej
žili, bez ohľadu
na svoj pôvod,
pohlavie,
vzdelanie,
kultúru,
povahu, či
čokoľvek iné,
zažili nezávisle
na sebe
rovnakú a
porovnateľnú
skúsenosť
stretnutia s
Kristom a života
s Kristom a deje
sa tak stále, až
dodnes..
18. „Dokazovanie [zázrakov] v
Katolíckej cirkvi patrí do
prípravy každého
svätorečenia a dokonca je
jeho výslovnou
podmienkou. Ján Pavol II.
počas svojho pontifikátu
vyhlásil za svätých
rekordný počet 482 a za
blahoslavených 1 338
kresťanov a vo Vatikáne
čaká na rozhodnutie
ďalších asi 15 000
prípravných aktov iba za
roky 1588 až 1982.
Pripomeňme, že za
každým svätorečením je
jeden alebo viac
zázrakov.“
(Peter Seewald,
investigatívny novinár)
Tí, ktorí touto cestou
išli pred nami –
nazývame ich svätými
a už opustili náš svet
– dosiahli cieľ a
prisľúbenia, ktoré
Ježiš sľubuje.
Sami to preukazujú
tým, že stále, aj dnes,
„po smrti“, konajú
Božie činy, znamenia
a zázraky, ak ich o to
ako ich druhovia vo
viere v Krista
požiadame.
19. BOH sa overiteľne a viditeľne
zjavil ako JEŽIŠ KRISTUS v
konkrétnom historickom čase a
priestore.
Dôsledkom tejto udalosti je
KRESŤANSTVO, spoločný projekt
Boha a ľudí, kde Boh – stále
veľmi konkrétne, viditeľne a
overiteľne – koná dodnes.
21. ZHRNUTIE
Kresťanstvo…
… nie je miestom neoverených vier,
ľudských špekulácií, dohadov a
subjektívnych názorov.
Kresťanstvo sa veľmi nečakane a
(ľuďmi) neplánovane zrodilo ako
reakcia na prekvapivý fakt
návštevy Boha v našom svete
a ako také je celé založené na
overených a overiteľných faktoch,
resp. sú jeho presvedčenie a prax
týmito faktami a skúsenosťou
dôkladne podložené.
23. EVANJELIUM
Keď v Rímskej ríši
cisár vydal nejaké
nariadenie či
nejaký vládny
výnos, hovorilo sa
mu slovom
evanjelium.
V gréčtine eu angelion, dobré posolstvo. Ak teda cisár
niečo nariadil, považovalo sa to za dobrú a Ríši i ľudu
prospešnú vec – veď nakoniec bol považovaný za boha, nie?
Keď Ježiš žil na tejto zemi, tiež nám
oznamoval Evanjelium, vládny
výnos a rozhodnutie nie nejakého
vladára, ale svojho Otca, Boha.
„Ježiš chodil po celej Galilei,
učil v ich synagógach, hlásal
evanjelium o kráľovstve a
uzdravoval každý neduh a
každú chorobu medzi ľudom.“
(Mt 4,23 SSV)
24. „Napokon sa zjavil samým
Jedenástim, keď sedeli pri
stole, a vyčítal im neveru a
tvrdosť srdca, že neuverili
tým, čo ho videli
vzkrieseného.
15 A povedal im: "Choďte
do celého sveta a hlásajte
evanjelium všetkému
stvoreniu. 16 Kto uverí a
dá sa pokrstiť, bude
spasený; ale kto neuverí,
bude odsúdený.“
(Ježiš Kristus,
Mk 16,1416 SSV)
INFORMÁCIA EVANJELIA
Ježišovo Evanjelium je najdôležitejšia
informácia v dejinách ľudstva.
Je totiž „vládnym výnosom“ Boha,
na ktorom jedinom skutočne záleží,
bez ohľadu na to, o čom Evanjelium je,
či akým sám Boh je. Bodka.
25. „Bůh je tak bytostně láska, že
jednota, která je v jistém
smyslu jeho definicí, je
prostým důsledkem lásky.“
(Simone Weilová, filozofka)
„Pro křesťany znamenají
slova „Bůh je jeden" totéž
jako „Bůh je láska".“
(Remi Brague, filozof)
„Kto nemiluje, nepoznal
Boha, lebo Boh je láska.“
(1 Jn 4,8 SSV)
„Ja a Otec sme jedno.”
(Jn 10,30 SSV)
„Kto vidí mňa, vidí Otca…
Ja som v Otcovi a Otec vo
mne.“
(Jn 14,910 SSV)
„Choďte teda, učte všetky
národy a krstite ich v
mene Otca i Syna i Ducha
Svätého.“
(Mt 28,19 SSV)
INFORMÁCIA EVANJELIA
1. informácia
Boh je láska – a preto je sám v sebe
spoločenstvom Troch Osôb, spojených a
navzájom zladených tak hlbokým putom
lásky, porozumenia a priateľstva, že spolu nie
sú tromi bohmi, ale len jedným Bohom.
26. „Nebesia si Pán vyhradil
pre seba, ale zem dal
synom človeka.“
(Ž 115,16 SSV)
„Veď kto poznal Pánovo
zmýšľanie? Alebo kto bol
jeho radcom? 35 A kto mu
dal niečo prvý, aby mu
bolo treba vrátiť? 36 Lebo
od neho, skrze neho a pre
neho je všetko. Jemu sláva
naveky. Amen.“
(Rim 11,3436 SSV)
„Boh je večná blaženosť,
nesmrteľný život,
nezapadajúce svetlo: Boh
je Láska: Otec, Syn a Duch
Svätý.“
(KKC 257)
INFORMÁCIA EVANJELIA
2. informácia
Tento Boh žije „v Nebi“
dokonalý a nanajvýš šťastný,
čiže blažený* Život.
* slovo blažený je technický
termín, ktorým v kresťanstve
označujeme najvyššiu možnú
mieru šťastia, spokojnosti a
celkovej kvality života.
27. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu dal
účasť na svojom blaženom
živote.
Preto je v každom čase a
na každom mieste blízky
človeku.
Volá ho a pomáha mu,
aby ho hľadal, poznával a
zo všetkých síl miloval.
Všetkých ľudí, rozdelených
a rozptýlených hriechom,
zvoláva do jednoty svojej
rodiny, ktorou je Cirkev.“
(KKC 1)
Božia blaženosť vyviera
„zvnútra“ Boha!
Dôvodom a príčinou Božej blaženosti je teda to,
čo spočíva v Bohu samotnom, v jeho vnútri,
v jeho samom bytí:
• ČÍM Boh je;
• ČO a AKO Boh žije;
• a ešte aj S KÝM to žije.
Na rozdiel od mýtov starovekých národov, ktorí si mysleli, že
bohovia sú blažení preto, kde žijú, čo jedia a pijú, čím sa
zabávajú, čo vlastnia – teda vecami mimo seba…:
• severanskí bohovia jedením, pitkami a
zápasením v sieňach Valhally;
• grécki bohovia jedením ambrózie, pitím
nektáru a kochaním sa v charitkách na
Olympe;
• atď.
28. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu dal
účasť na svojom blaženom
živote.
Preto je v každom čase a
na každom mieste blízky
človeku.
Volá ho a pomáha mu,
aby ho hľadal, poznával a
zo všetkých síl miloval.
Všetkých ľudí, rozdelených
a rozptýlených hriechom,
zvoláva do jednoty svojej
rodiny, ktorou je Cirkev.“
(KKC 1)
Väčšina ľudí…
Je možné byť „sám v
sebe“ šťastný – bez
tohto všetkého?
… ale pevne verí, že k šťastiu je potrebných
veľa vonkajších veci:
• peniaze, majetok,…
• jedlo, pitie,…
• zábava, „užívanie si“,…
• uznanie a ocenenie okolia
• byť v porovnaní s inými v niečom
výnimočný, dôležitý,…
• moc, sláva,…
29. Vzorec plného života…
Podľa vedcov,
venujúcich sa otázke
ľudského šťastia, sa
ľudské šťastie odvíja
zhruba od troch vecí:
1
2
3
30. Vzorec plného života…
SEBAAKTUALIZÁCIA:
vnútorná túžba byť najlepším
možným, akým za daných
podmienok môžem byť
Podľa vedcov,
venujúcich sa otázke
ľudského šťastia, sa
ľudské šťastie odvíja
zhruba od troch vecí:
„Existují subjektivní potvrzení sebeaktualizace
nebo rozvoje směrem k ní. Jsou to pocity radosti
ze života, štěstí, euforie, vyrovnanosti, radosti,
klidu, odpovědnosti, důvěry ve vlastní schopnost
vyrovnat se se stresem, úzkostí a problémy. “
(Abraham Harold Maslow, psychológ)
2
3
31. Vzorec plného života…
SEBAAKTUALIZÁCIA:
vnútorná túžba byť najlepším
možným, akým za daných
podmienok môžem byť
Podľa vedcov,
venujúcich sa otázke
ľudského šťastia, sa
ľudské šťastie odvíja
zhruba od troch vecí:
TRANSCENDENCIA:
presahujúci zmysel života, niečo, pre
čo žijem, čomu z lásky slúžim, za čo
by som bez váhania aj život dal
„Štěstím není ani tak, když někdo
říká: daří se mi dobře, jako spíše
to, když může říci: jsem zde k
něčemu, co stojí za to.“
(Elisabeth Lukášova,
psychologička)
„Existují subjektivní potvrzení sebeaktualizace
nebo rozvoje směrem k ní. Jsou to pocity radosti
ze života, štěstí, euforie, vyrovnanosti, radosti,
klidu, odpovědnosti, důvěry ve vlastní schopnost
vyrovnat se se stresem, úzkostí a problémy. “
(Abraham Harold Maslow, psychológ)
3
32. Vzorec plného života…
SEBAAKTUALIZÁCIA:
vnútorná túžba byť najlepším
možným, akým za daných
podmienok môžem byť
Podľa vedcov,
venujúcich sa otázke
ľudského šťastia, sa
ľudské šťastie odvíja
zhruba od troch vecí:
TRANSCENDENCIA:
presahujúci zmysel života, niečo, pre
čo žijem, čomu z lásky slúžim, za čo
by som bez váhania aj život dal
VZŤAHY:
s inými ľuďmi, jednota,
priateľstvo, v ktorom zdieľame
svoje životy, radosť z nich,…
pomáhame si
a podporujeme
sa v…
„Štěstím není ani tak, když někdo
říká: daří se mi dobře, jako spíše
to, když může říci: jsem zde k
něčemu, co stojí za to.“
(Elisabeth Lukášova,
psychologička)
„Jasným odkazom, ktorý sme
získali z tejto 75 rokov trvajúcej
štúdie je toto: Dobré vzťahy nás
robia šťastnejšími a zdravšími.
Bodka.“
(Robert Waldinger, riaditeľ Grant
and Glueckovej štúdie)
„Existují subjektivní potvrzení sebeaktualizace
nebo rozvoje směrem k ní. Jsou to pocity radosti
ze života, štěstí, euforie, vyrovnanosti, radosti,
klidu, odpovědnosti, důvěry ve vlastní schopnost
vyrovnat se se stresem, úzkostí a problémy. “
(Abraham Harold Maslow, psychológ)
33. Vzorec plného života…
Výsledkom je
AUTOTELICKÝ ŽIVOT,
– život, ktorý má v
nás samotných motív
aj odmenu.
TRANSCENDENCIA:
presahujúci zmysel života, niečo, pre
čo žijem, čomu z lásky slúžim, za čo
by som bez váhania aj život dal
VZŤAHY:
s inými ľuďmi, jednota,
priateľstvo, v ktorom zdieľame
svoje životy, radosť z nich,…
Motív môjho konania
je v mojom vnútri:
NIE odmena,
pochvala, príkaz,
strach,…
ALE preto, že to je
dobré a správne a ja
to chcem žiť a konať
A aj odmena je v
mojom vnútri:
NIE výplata, pochvala,…
ALE vnútorný pocit
šťastia a naplnenia
SEBAAKTUALIZÁCIA:
vnútorná túžba byť najlepším
možným, akým za daných
podmienok môžem byť
Autotelický
život
pomáhame si
a podporujeme
sa v…
34. Spĺňa Boh tieto podmienky
na šťastný život?
A čo Boh? Žije tak?
35. Boh, ktorý žije naplno!
BOH JE DOKONALÝ:
Boh je číre dobro a súčasne je dokonalým,
nič Mu nechýba, všetko má a všetkým je.
BOH JE AUTOTELICKÝ:
Čo Boh koná, koná kvôli sebe, zo
seba a sám od seba – a aj jeho
blaženosť spočíva v Ňom
samotnom a neprichádza k
nemu odnikadiaľ zvonka..
Podľa všetkých moderných poznatkov…
36. Boh, ktorý žije naplno!
BOH JE LÁSKA:
V Trojici Otec žije pre Syna a
Ducha Svätého, Syn pre Otca a
Ducha Svätého, Duch Svätý pre
Otca i Syna. Navzájom sú si
transcendentným
zmyslom života.
BOH JE DOKONALÝ:
Boh je číre dobro a súčasne je dokonalým,
nič Mu nechýba, všetko má a všetkým je.
BOH JE AUTOTELICKÝ:
Čo Boh koná, koná kvôli sebe, zo
seba a sám od seba – a aj jeho
blaženosť spočíva v Ňom
samotnom a neprichádza k
nemu odnikadiaľ zvonka..
Podľa všetkých moderných poznatkov…
37. Boh, ktorý žije naplno!
BOH JE LÁSKA:
V Trojici Otec žije pre Syna a
Ducha Svätého, Syn pre Otca a
Ducha Svätého, Duch Svätý pre
Otca i Syna. Navzájom sú si
transcendentným
zmyslom života.
BOH JE DOKONALÝ:
Boh je číre dobro a súčasne je dokonalým,
nič Mu nechýba, všetko má a všetkým je.
BOH JE JEDNOTA TROJICE:
V nej Otec, Syn a Ducha Svätý zdieľajú v
dokonalej jednote všetko, samých seba.
BOH JE AUTOTELICKÝ:
Čo Boh koná, koná kvôli sebe, zo
seba a sám od seba – a aj jeho
blaženosť spočíva v Ňom
samotnom a neprichádza k
nemu odnikadiaľ zvonka..
Podľa všetkých moderných poznatkov…
38. Boh, ktorý žije naplno!
BOH JE LÁSKA:
V Trojici Otec žije pre Syna a
Ducha Svätého, Syn pre Otca a
Ducha Svätého, Duch Svätý pre
Otca i Syna. Navzájom sú si
transcendentným
zmyslom života.
BOH JE DOKONALÝ:
Boh je číre dobro a súčasne je dokonalým,
nič Mu nechýba, všetko má a všetkým je.
BOH JE JEDNOTA TROJICE:
V nej Otec, Syn a Ducha Svätý zdieľajú v
dokonalej jednote všetko, samých seba.
BOH JE AUTOTELICKÝ:
Čo Boh koná, koná kvôli sebe, zo
seba a sám od seba – a aj jeho
blaženosť spočíva v Ňom
samotnom a neprichádza k
nemu odnikadiaľ zvonka..
Podľa všetkých moderných poznatkov:
Boh žije ten najplnší, najšťastnejší
a najblaženejší možný život: svätosť!
SVÄTÝ
BOH
40. Boh tvorí z lásky. Nemá na
to žiaden iný dôvod.
Nepotrebuje nás,
nechýbame Mu, naša
viera, uctievanie,
bohoslužby,… Mu nič
nepridávajú, nemáme nič,
čo by sme Mu mohli dať
alebo preň urobiť, alebo
nejako „navýšiť kvalitu
jeho života“, sme Mu
osobne úplne zbytoční,
úplne na nič.
„Prídem a vezmem vás k
sebe, aby ste aj vy boli
tam, kde som ja.“
(Jn 14,3 SSV)
„Sám Duch spolu s naším
duchom dosvedčuje, že
sme Božie deti. 17 Ale ak
sme deti, sme aj dedičia:
Boží dedičia a Kristovi
spoludedičia.“
(Rim 8,1617 SSV)
„Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu dal
účasť na svojom blaženom
živote“
(KKC 1)
INFORMÁCIA EVANJELIA
3. informácia
Boh sa chce s týmto svojim vlastným
blaženým Životom podeliť s nami ľuďmi.
Tento projekt delenia sa Boha so svojim
Životom s nami, s ľuďmi, nazýva Ježiš
kódovým označením „Božie kráľovstvo“.
41. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu
dal účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
„Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril,
aby ich vo svojom
jednorodenom Synovi
urobil adoptovanými
synmi.“
(KKC 52)
Čo to vyžaduje?
ZOPAKUJME SI:
• Čo je príčinou a
zdrojom Božej
blaženosti?
42. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu
dal účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
„Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril,
aby ich vo svojom
jednorodenom Synovi
urobil adoptovanými
synmi.“
(KKC 52)
Čo to vyžaduje?
ZOPAKUJME SI:
• Čo je príčinou a
zdrojom Božej
blaženosti?
Zdrojom Božej blaženosti je:
• to, čím Boh JE
(dokonalý nekonečný Boh)
• to, čo Boh ŽIJE
(dokonalá Láska)
• a to, S KÝM to žije
(jednota Najsvätejšej Trojice)
DOKONALOSŤ
LÁSKA
JEDNOTA
43. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu
dal účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
„Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril,
aby ich vo svojom
jednorodenom Synovi
urobil adoptovanými
synmi.“
(KKC 52)
Čo to vyžaduje?
A TEDA:
• Čo by sa muselo udiať s
nami, aby sme mohli
prežívať presne tú istú
blaženosť, ako Boh?
44. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu
dal účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
„Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril,
aby ich vo svojom
jednorodenom Synovi
urobil adoptovanými
synmi.“
(KKC 52)
Čo to vyžaduje?
A TEDA:
• Čo by sa muselo udiať s
nami, aby sme mohli
prežívať presne tú istú
blaženosť, ako Boh?
Museli by sme:
• stať sa tým, čím JE Boh:
čiže Bohom;
• žiť to, čo ŽIJE Boh: život Boha;
• a tam, KDE to žije Boh:
v jednote „Božej rodiny“
Najsvätejšej Trojice!
45. „Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu
dal účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
„Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril,
aby ich vo svojom
jednorodenom Synovi
urobil adoptovanými
synmi.“
(KKC 52)
Je to možné?
Museli by sme:
• stať sa tým, čím JE Boh:
čiže Bohom;
• žiť to, čo ŽIJE Boh: život Boha;
• a tam, KDE to žije Boh:
v jednote „Božej rodiny“
Najsvätejšej Trojice!
… že by sme my, ktorí tu dnes
sme na tomto poučení, mohli
byť ako Boh?
46. „Človek [stvorený Bohom]
… bol určený na to, aby ho
Boh úplne „zbožstvil“ v
sláve.“
(KKC 398)
„[Kristus] Slovo sa stalo
telom, aby nás urobilo
„účastnými na Božej
prirodzenosti“ (2Pt 1,4): …
„Lebo on sa stal človekom,
aby sme sa my mohli stať
Bohom*.“ „Keďže
jednorodený Boží Syn
chcel, aby sme mali účasť
na jeho božstve, prijal
našu prirodzenosť, stal sa
človekom, aby ľudí urobil
bohmi.““
(KKC 460)
* preklad podľa anglickej verzie
zo stránky Svätej Stolice v Ríme.
Je to možné!
Presne o tom je kresťanstvo!
Stvorenie sveta a
človeka nie je nič
iné, než Božia
Trojičná láska, v
ktorej Boh voči nám
robí to, čo sám žije v
Kruhu Trojice: dáva
sa nám úplne celý,
aby sme aj my boli
tým, čím je On.
47. „Boh, ktorý „prebýva v
neprístupnom svetle“ (1
Tim 6, 16), chce darovať
svoj Boží život ľuďom,
ktorých slobodne stvoril.“
(KKC 52)
„Boh je večná blaženosť,
nesmrteľný život,
nezapadajúce svetlo: Boh
je Láska: Otec, Syn a Duch
Svätý. Boh chce slobodne
darovať slávu svojho
blaženého života. Také je
jeho „dobrotivé
rozhodnutie“ (Ef 1, 9).“
(KKC 257)
„Blaženosť nám dáva
účasť na Božej prirodze
nosti a na večnom živote.“
(KKC 1721)
Je to možné!
Presne o tom je kresťanstvo!
Podobní Bohu sme
tak uschopnení aj žiť
to, čo žije Boh,
nie ako nejaké
cudzie a
neprirodzené
bremeno, ale ako to,
čo nás napĺňa
radosťou a
blaženosťou tak, ako
Boha.
48. „Posledný cieľ celého
Božieho poriadku spásy je,
aby stvorenia vstúpili do
dokonalej jednoty
Najsvätejšej Trojice.“
(KKC 260)
„… účasť na Božej
prirodzenosti a na večnom
živote. S ňou človek
vchádza do Kristovej slávy
a do radosti života
Najsvätejšej Trojice.“
(KKC 1721)
„[Božia] Milosť je účasť na
Božom živote. Uvádza nás
do intímnosti trojičného
života.“
(KKC 1997)
Je to možné!
Presne o tom je kresťanstvo!
Nakoniec –
podobných Bohu a
žijúcich život Boha –
nás Boh pozýva k
jednote so sebou
samým, k tomu, aby
sme toto všetko žili a
týmto všetkým boli s
Ním a v Ňom, v Kruhu
Najsvätejšej Trojice!
49. „Účasťou v Bohu sa človek
stáva milosťou tým, čím je
Kristus [Boh] svojou
prirodzenosťou.“
(sv. Ján Damascénsky,
7. st.)
„Nekonečne dokonalý a
sám v sebe blažený Boh
podľa číro dobrotivého
rozhodnutia slobodne
stvoril človeka, aby mu dal
účasť na svojom
blaženom živote.“
(KKC 1)
Ako sa to stane?
ÚČASŤOU NA BOHU!
Je to celkom ako v rozprávke
o POPOLUŠKE:
• Popoluška sa nestáva princeznou
a kráľovnou preto, že by si nejako
vytvorila vlastné kráľovstvo a
vlastný kráľovský titul a vlastnú
moc a bohatstvo,…
• … ale tak, že sa vydá za princa – a
stane sa tak účastnou na jeho
kráľovskom titule, kráľovskej moci,
bohatstve i samom kráľovstve,
ktorému vládne.
• Naše zbožštenie sa
nedeje tak, že by sme
samých seba urobili
bohmi popri a povedľa
Boha;
• ale deje sa tak, že tak
úplne zjednotíme s
Bohom, že spolu s Ním a v
Ňom sme všetkým tým,
čím je On, žijeme všetko
to, čím žije On, v Jeho
Rodine, ktorou je
Najsvätejšia Trojica.
50. ZBOŽŠTENIE divinizácia theosis theopoiesis
Starobylé učenie a
viera Cirkvi od čias
Krista a apoštolov až
podnes.
„Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej
prirodzenosti“ (2 Pt 1,4 SSV); „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní.“ (1 Jn 3,2 SSV)
1. st.
„Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať bohom.“ (sv. Irenej z Lyonu) 2. st.
„Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil Bohom na svoj obraz!” (sv. Hyppolit) 3. st.
„Mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.” (sv. Gregor Naziánsky) 4. st.
„Boží Syn [nás] urobil účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa
človekom, aby ľudí urobil bohmi.” (sv. Tomáš Akvinský)
13.st.
„Stvorenie je nasmerované k zbožšteniu, k svätej Svadobnej Hostine, k jednote so samotným
Stvoriteľom.” (pápež Benedikt XVI.)
21.st.
51. ZBOŽŠTENIE divinizácia theosis theopoiesis
Starobylé učenie a
viera Cirkvi od čias
Krista a apoštolov až
podnes.
„Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej
prirodzenosti“ (2 Pt 1,4 SSV); „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní.“ (1 Jn 3,2 SSV)
1. st.
„Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať bohom.“ (sv. Irenej z Lyonu) 2. st.
„Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil Bohom na svoj obraz!” (sv. Hyppolit) 3. st.
„Mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.” (sv. Gregor Naziánsky) 4. st.
„Boží Syn [nás] urobil účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa
človekom, aby ľudí urobil bohmi.” (sv. Tomáš Akvinský)
13.st.
„Stvorenie je nasmerované k zbožšteniu, k svätej Svadobnej Hostine, k jednote so samotným
Stvoriteľom.” (pápež Benedikt XVI.)
21.st.
Toto je cieľ a zmysel všetkého:
Vesmíru, sveta, človeka, mňa, Teba,…
Kresťanstvo nie je nič iné, než cesta
k uskutočneniu tohto Božieho zámeru:
k zbožštenia človeka
(a teda aj mňa i Teba) v Bohu.
Ak by sme na tento cieľ zabudli, či nebrali ho do úvahy, kresťanstvo by sa
stalo absurdným a nezmyselným – a mnohým práve preto tak aj pripadá.
„Cieľom nášho kresťanského života je zbožštenie, tj. pripodobnenie sa
Bohu. Je to účasť človeka na živote Presvätej Trojice.“
(Gréckokatolícka eparchia Košice
Diecézny katechetický úrad sv. prvomučeníka Štefana)
52. ZBOŽŠTENIE divinizácia theosis theopoiesis
Starobylé učenie a
viera Cirkvi od čias
Krista a apoštolov až
podnes.
„Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej
prirodzenosti“ (2 Pt 1,4 SSV); „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní.“ (1 Jn 3,2 SSV)
1. st.
„Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať bohom.“ (sv. Irenej z Lyonu) 2. st.
„Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil Bohom na svoj obraz!” (sv. Hyppolit) 3. st.
„Mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.” (sv. Gregor Naziánsky) 4. st.
„Boží Syn [nás] urobil účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa
človekom, aby ľudí urobil bohmi.” (sv. Tomáš Akvinský)
13.st.
„Stvorenie je nasmerované k zbožšteniu, k svätej Svadobnej Hostine, k jednote so samotným
Stvoriteľom.” (pápež Benedikt XVI.)
21.st.
Toto je cieľ a zmysel všetkého:
Vesmíru, sveta, človeka, mňa, Teba,…
Kresťanstvo nie je nič iné, než cesta
k uskutočneniu tohto Božieho zámeru:
k zbožštenia človeka
(a teda aj mňa i Teba) v Bohu.
Ak by sme na tento cieľ zabudli, či nebrali ho do úvahy, kresťanstvo by sa
stalo absurdným a nezmyselným – a mnohým práve preto tak aj pripadá.
„Cieľom nášho kresťanského života je zbožštenie, tj. pripodobnenie sa
Bohu. Je to účasť človeka na živote Presvätej Trojice.“
(Gréckokatolícka eparchia Košice
Diecézny katechetický úrad sv. prvomučeníka Štefana)
„Tento dokonalý život s
Najsvätejšou Trojicou, toto
spoločenstvo života a lásky s ňou, s
Pannou Máriou, s anjelmi a so
všetkými blaženými sa volá
„nebo“.
Nebo je posledný cieľ človeka a
splnenie jeho najhlbších túžob, stav
vrcholnej a definitívnej blaženosti.“
(KKC 1024)
54. „Ja som Alfa a Omega,
Počiatok i Koniec.
Smädnému dám zadarmo
z prameňa živej vody. …
Kto je smädný, nech príde,
a kto chce, nech si naberie
zadarmo vody života.”
(Zjv 21,6; 22,17SSV)
„My sme sa stali „jeho“
ľudom a on je odvtedy
„naším“ Bohom. Tento
nový vzťah je vzájomná
príslušnosť, ktorú sme
dostali zadarmo.“
(KKC 2787)
INFORMÁCIA EVANJELIA
4. informácia
Boh túto ponuku adresuje úplne všetkým
ľuďom bez rozdielu.
Boh tento dar svojho vlastného Života navyše
ponúka úplne zadarmo, je teda dostupný pre
každého jedného človeka bez rozdielu.
Dar zbožštenia si nemôžeme
nijako kúpiť ani zaslúžiť,
ale ani si ho nemusíme a
nepotrebujeme nijako kúpiť
ani ničím zaslúžiť,
lebo Boh ho udeľuje a dáva
úplne každému jednému
človekovi a to bez rozdielu.
55. „Ak je Boh za nás, kto je
proti nám? Keď on
vlastného Syna neušetril,
ale vydal ho za nás
všetkých, akože by nám s
ním nedaroval všetko!?“
(Rim 8,3132 SSV)
„Ak sme neverní, on
ostáva verný, lebo seba
samého zaprieť nemôže.“
(2 Tim 2,13 SSV)
„Lebo Božie dary a
povolanie sú
neodvolateľné.“
(Rim 11,29 SSV)
INFORMÁCIA EVANJELIA
5. informácia
Boh sám už pre naše zbožštenie všetko
potrebné urobil, daroval i zariadil.
V Kristovi Boh daroval úplne všetko, celého
seba.
Niet už ničoho, čo by Boh
ešte mohol pre nás urobiť
a neurobil, alebo čo by nám
ešte mohol darovať
a už nedaroval
– a to neodvolateľne!
56. „Keďže je človek stvorený
na Boží obraz, má
dôstojnosť osoby: nie je
len niečím, ale niekým. Je
schopný poznať seba, byť
pánom seba samého,
slobodne sa dávať a
vstupovať do
spoločenstva s inými
osobami. Milosťou je
povolaný k zmluve so
svojím Stvoriteľom, aby
mu dal odpoveď viery a
lásky, ktorú nik iný nemôže
dať namiesto neho. “
(KKC 357)
V prvom rade…
1) STVORIL NÁS NA SVOJ OBRAZ, ako
bytosti schopné byť a žiť ako Boh a
tvoriť Trojičné spoločenstvo dôvery,
priateľstva a lásky s Bohom.
57. „Kristus spôsobuje, aby
sme všetko, čo žil on,
mohli žiť v ňom a on to
mohol žiť v nás. „Boží Syn
sa svojím vtelením
určitým spôsobom
zjednotil s každým
človekom.“ (Gaudium et
spes 22).“
(KKC 521)
„Boh sa stal človekom,
aby sa človek stal
Bohom.“
(sv. Irejnej z Lyonu)
1) STVORIL NÁS NA SVOJ OBRAZ, ako
bytosti schopné byť a žiť ako Boh a
tvoriť Trojičné spoločenstvo dôvery,
priateľstva a lásky s Bohom.
2) VTELIL SA A STAL SA ČLOVEKOM.
Aby sme mohli byť s Bohom
zjednotení a stať sa tým, čím je Boh,
musel sa aj Boh so svojej strany
zjednotiť s každým jedným z nás a
stať sa tým, čím sme my.
V Ježišovi Kristovi Boh nielen žil na
zemi ako človek, ale sa aj zjednotil s
každým jedným človekom aký kedy
na zemi žil, žije či bude žiť – stal sa
mnou, stal sa Tebou, stal sa tým, čím
sme každý jeden z nás.
Stal sa mnou!
58. Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
„Vskutku on niesol naše
choroby a našimi bôľmi
sa on obťažil.“
(Iz 53,4 SSV).
„Kristus, náš Spasiteľ, si
vyvolil kríž, aby na seba
vzal vinu sveta a aby na
sebe vytrpel utrpenie
sveta.“
(Youcat 101)
Strašlivá cena…
3) … CENA TOHTO ZJEDNOTENIA SA VŠAK
BOLA STRAŠLIVÁ: Kvôli hriechu je život
každého človeka naplnený bolesťou,
utrpením, sklamaním, zúfalstvom,… aj
všetko toto Ježiš pri zjednotení sa s nami
na seba vzal a ako človek s nami prežil.
Navonok túto svoju obetu vyjadril
telesnou smrťou a agóniou na kríži. Ak by
túto cenu nezaplatil, nikdy by sme nemohli
byť jedno s Bohom a teda ani byť
zbožštení, čiže spasení.
59. Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
„Vskutku on niesol naše
choroby a našimi bôľmi
sa on obťažil.“
(Iz 53,4 SSV).
„Kristus, náš Spasiteľ, si
vyvolil kríž, aby na seba
vzal vinu sveta a aby na
sebe vytrpel utrpenie
sveta.“
(Youcat 101)
Strašlivá cena…
3) … CENA TOHTO ZJEDNOTENIA SA VŠAK
BOLA STRAŠLIVÁ: Kvôli hriechu je život
každého človeka naplnený bolesťou,
utrpením, sklamaním, zúfalstvom,… aj
všetko toto Ježiš pri zjednotení sa s nami
na seba vzal a ako človek s nami prežil.
Navonok túto svoju obetu vyjadril
telesnou smrťou a agóniou na kríži. Ak by
túto cenu nezaplatil, nikdy by sme nemohli
byť jedno s Bohom a teda ani byť
zbožštení, čiže spasení.
Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
Ak by sme tých 108 miliárd
ľudí zoradili do zástupu
odtiaľto až po dráhu Mesiaca,
tak v každom rade by ich
vedľa seba stálo vyše 140!
Ak by sme každému chceli iba
podať ruku a povedať „Dobrý
deň!“ a robili by sme to denne
16 hodín, poslednému by sme
ruku podali po 18 000 rokoch
podávania rúk!
Dohromady je to 160 krát
dlhší čas, než je vek celého
Vesmíru od Veľkého Tresku až
podnes (čo činí 13,8 mld.
rokov) – rovných 2 bilióny 208
miliárd rokov všetkej bolesti a
utrpenia každého jedného
človeka na tejto zemi!
60. Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
„Vskutku on niesol naše
choroby a našimi bôľmi
sa on obťažil.“
(Iz 53,4 SSV).
„Kristus, náš Spasiteľ, si
vyvolil kríž, aby na seba
vzal vinu sveta a aby na
sebe vytrpel utrpenie
sveta.“
(Youcat 101)
Strašlivá cena…
3) … CENA TOHTO ZJEDNOTENIA SA VŠAK
BOLA STRAŠLIVÁ: Kvôli hriechu je život
každého človeka naplnený bolesťou,
utrpením, sklamaním, zúfalstvom,… aj
všetko toto Ježiš pri zjednotení sa s nami
na seba vzal a ako človek s nami prežil.
Navonok túto svoju obetu vyjadril
telesnou smrťou a agóniou na kríži. Ak by
túto cenu nezaplatil, nikdy by sme nemohli
byť jedno s Bohom a teda ani byť
zbožštení, čiže spasení.
Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
Podľa vedcov z amerického
Úradu pre štúdium populácie
žilo počas celej histórie
až dodnes na Zemi asi
108 miliárd ľudí.
Ak by sme tých 108 miliárd
ľudí zoradili do zástupu
odtiaľto až po dráhu Mesiaca,
tak v každom rade by ich
vedľa seba stálo vyše 140!
Ak by sme každému chceli iba
podať ruku a povedať „Dobrý
deň!“ a robili by sme to denne
16 hodín, poslednému by sme
ruku podali po 18 000 rokoch
podávania rúk!
Dohromady je to 160 krát
dlhší čas, než je vek celého
Vesmíru od Veľkého Tresku až
podnes (čo činí 13,8 mld.
rokov) – rovných 2 bilióny 208
miliárd rokov všetkej bolesti a
utrpenia každého jedného
človeka na tejto zemi!
Nazývame to VYKÚPENÍM a Krista
VYKUPITEĽOM
• pretože za našu šancu zbožštiť sa
musel sám nesmierne kruto
zaplatiť,
• a súčasne touto cenou nás
„vykúpil“, vyslobodil z tohto sveta,
zo zajatia hriechu a umožnil nám
„emigrovať“ do Neba.
63. „Vezmite na seba moje
jarmo a učte sa odo mňa!“
(Mt 11,29 SSV)
„Vy teda buďte dokonalí,
ako je dokonalý váš
nebeský Otec.“
(Mt 5,48 SSV)
„Toto je moje prikázanie:
Aby ste sa milovali
navzájom, ako som ja
miloval vás.“
(Jn 15,12 SSV)
„Zmýšľajte tak ako Kristus
Ježiš!“
(Flp 2,5 SSV)
„Napodobňujte Boha ako
milované deti!“
(Ef 5,1 SSV)
INFORMÁCIA EVANJELIA
6. informácia
Práve prebieha
konkurz na život v
„Božom kráľovstve“ –
a my všetci, čo tu dnes
sme, sme doň pozvaní.
Boli sme samým
Bohom vybratí, aby
sme sa stali Bohom!
Výsledok konkurzu
záleží od jediného:
či sa naučíme Nebeský
Blažený Život Trojice
žiť a staneme sa tak
schopnými Neba!
64. „Ak sa niekto nenarodí
zhora, nemôže uzrieť
Božie kráľovstvo. Musíte
sa znova narodiť.“
(Jn 3,3.7 SSV)
„Vchádzajte tesnou
bránou, lebo široká
brána a priestranná
cesta vedie do zatratenia
a mnoho je tých, čo cez
ňu vchádzajú. Aká tesná
je brána a úzka cesta, čo
vedie do života, a málo
je tých, čo ju
nachádzajú!“
(Mt 7,1314 SSV)
Musíme vojsť…!
Krátko a stručne to
pre nás znamená:
MUSÍME SA
OD BOHA
NAUČIŤ BYŤ
BOHOM.
ČIŽE: MUSÍME SA SPASIŤ – to už nemôže nikto urobiť za
nás, nikto sa nemôže zbožštiť namiesto nás
(lebo potom by aj „v Nebi“ bol namiesto nás on a nie my ).
65. „Ak sa niekto nenarodí
zhora, nemôže uzrieť
Božie kráľovstvo. Musíte
sa znova narodiť.“
(Jn 3,3.7 SSV)
„Vchádzajte tesnou
bránou, lebo široká
brána a priestranná
cesta vedie do zatratenia
a mnoho je tých, čo cez
ňu vchádzajú. Aká tesná
je brána a úzka cesta, čo
vedie do života, a málo
je tých, čo ju
nachádzajú!“
(Mt 7,1314 SSV)
Rozmenenénadrobné
Ak mám byť ako Boh,
musím byť aj ja.
Ak mám žiť to, čo Boh,
musím sa tomuto
spôsobu života
a konania naučiť aj ja.
Ak mám žiť s Bohom
v Trojici, musím sa
tomu naučiť aj ja.
Musíme teda Boha dôkladne spoznať, uveriť Mu,
zatúžiť po dare zbožštenia sa a naučiť sa
žiť Boží Trojičný život dokonalej jednoty
v bezvýhradnej láske a svätosti.
JA MUSÍM TIEŽ…
Boh je dokonalý
a svätý.
Boh žije veľmi
konkrétny
„božský životný
štýl“.
Boh žije život
dokonalej dôvery
a lásky v Trojici.
BOH JE…
A všetko toto úplne slobodne,na obraz Slobodného Boha!
67. Prvé dva zákony
nášho zbožštenia sa v Bohu
1. ZÁKON PODOBNOSTI
Ak chceš byť ako Boh, musíš byť ako
Boh.
Ak chceš žiť ako Boh, musíš žiť ako Boh.
Ak teda ešte nie si ako Boh, musíš sa
začať učiť byť ako Boh.
Ak ešte nežiješ ako Boh, musíš sa začať
učiť žiť ako Boh.
„Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám
žiť, ako žil on.“ (1 Jn 2,6 SSV).
„Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý
váš nebeský Otec.“ (Mt 5,48 SSV)
„Usilujte sa o pokoj so všetkými a o
svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.“
(Hebr 12,14 SSV)
„Kto verí v Krista,
stáva sa Božím
synom. Toto
adoptovanie za syna
ho premieňa a
umožňuje mu
nasledovať Kristov
príklad. Robí ho
schopným správne
konať a robiť dobro.
Učeník zjednotený so
svojím Spasiteľom
dosahuje dokonalosť
lásky čiže svätosť.
Mravný život dozretý
v milosti sa rozvíja do
večného života v
nebeskej sláve.“
(KKC 1709)
68. Prvé dva zákony
nášho zbožštenia sa v Bohu
2. ZÁKON IDENTITY
Nestačí len navonok sa nejako „tváriť“ a
niečo navonok dodržať. Je potrebné, aby
sme sa s tým, čím je Boh a s Jeho
životom úplne vnútorne stotožnili – čiže
zamilovali si to z celého srdca! Inak by
to bolo otroctvo a nie blaženosť Neba!
Byť ako Boh sa preto dá jedine byť, žiť
ako Boh sa dá jedine žiť – 7 dní v týždni,
24 hodín denne, celým svojim bytím.
Kresťanstvo sa z tohto dôvodu nedá
„praktizovať“ ani „dodržiavať“, ani nijako
„zachovávať“. Neexistuje nič také, ako
„praktizujúci kresťan“. Alebo kresťan
som, celým srdcom a celým bytím a
žitím, – alebo vôbec:
„Lebo ani obriezka nie je nič, ani
neobriezka, ale nové stvorenie.”
(Gal 6,15 SSV).
„Spoločné poslanie
[Trojice] sa bude
odteraz rozvíjať v
deťoch, ktoré
adoptoval Otec v
(tajomnom) tele
svojho Syna.
Poslaním Ducha
adoptívneho
synovstva bude
zjednocovať ich s
Kristom a dávať im
žiť v ňom.“
(KKC 690)
„Človek sa stáva
Bohom, pretože
miluje všetko
to, čo miluje Boh.“
(sv. Klement
Alexandrijský)
69. „Svetlo prišlo na svet, a
ľudia milovali tmu viac
ako svetlo, lebo ich skutky
boli zlé.“
(Jn 3,19 SSV)
„Veru, veru, hovorím vám:
Každý, kto pácha hriech, je
otrok. 35 A otrok neostáva
v dome navždy; navždy
ostáva syn. 36 Až keď vás
Syn vyslobodí, budete
naozaj slobodní.“
(Jn 8,3436 SSV)
„Lebo niet rozdielu: 23 veď
všetci zhrešili a chýba im
Božia sláva.“
(Rim 3,2223 SSV)
INFORMÁCIA EVANJELIA
7. informácia
Nášmu zbožšteniu však prekáža hriech, ktorý
je opakom toho, čím je a čo žije Boh, čiže
Božej dokonalosti, svätosti a lásky.
Kým žijeme hriech, kým ho milujeme a kým
ho nezanecháme, nijako nemôžeme byť
zbožštení a ani Boh s tým nič nespraví.
ZBOŽŠTENIE:
• BYŤ ako Boh;
• ŽIŤ to, čo Boh;
• V BOHU – V TROJICI.
Zbožštenie sa je teda stav,
spôsob bytia, životný štýl. Nie
je to skutok, nie je to miesto,
nie je to vec, ale spôsob bytia.
HRIECH:
• NEBYŤ ako Boh;
• NEŽIŤ to, čo Boh;
• BEZ A MIMO BOHA.
Aj hriech je teda stav, spôsob
bytia, životný štýl. Nie je to
skutok – a aj dobré skutky
vykonané v stave hriechu nič
na hriechu nemenia.
70. HRIECH
„Smrteľný hriech … ničí v
srdci človeka lásku.
Odvracia človeka od Boha,
ktorý je jeho posledným
cieľom a jeho blaženosťou, a
to tým, že človek dáva
prednosť nejakému
nižšiemu dobru pred
Bohom.“
(KKC 1855)
„Celými ľudskými dejinami
sa tiahne tvrdý boj proti
mocnostiam temnosti …
Človek, zatiahnutý do tohto
boja, musí ustavične
zápasiť, aby sa primkol k
dobru, a iba za cenu
veľkého úsilia je schopný s
pomocou Božej milosti
dosiahnuť svoju vnútornú
jednotu. “
(KKC 409)
Bude to tvrdé!
Na tento spôsob
života v hriechu
sme totiž už
odmalička
navyknutí,
je nám blízky
a je v nás
hlboko
zakorenený.
Ak sa teda chceme zbožštiť,
musíme si od neho odvyknúť –
aj za cenu tvrdej práce, námahy a obety
a schopnosti vydržať aj nejakú tú
bolesť a utrpenie!
71. „Učenie Cirkvi potvrdzuje,
že jestvuje peklo a že je
večné. … Hlavný trest
pekla spočíva vo večnej
odlúčenosti od Boha, lebo
jedine v ňom môže mať
človek život a blaženosť,
pre ktoré bol stvorený a po
ktorých túži.“
(KKC 1855)
„Priestor, kde bude
odteraz žiť ľudská duša,
možno pevne vybudovať …
iba na pevnom základe
zúfalstva…“
(Bertrand Russell, ateista)
Ak by sme to neurobili,
výsledkom je najväčšia možná pohroma…
• Sme stvorení, aby sme boli ako Boh, žili ako
Boh a v jednote s Bohom.
• Nič menšie ako sám Boh nás nedokáže
uspokojiť, ani naplniť…
• Čokoľvek okrem Boha nás síce dokáže na
chvíľu rozptýliť, ale potom nás to časom skôr,
či neskôr omrzí…
• Výsledkom je nuda – a keď už niet ničoho,
čo by ju zahnalo, nastupuje zúfalstvo…
depresia… závisť… hnev… nenávisť… a to už
naveky!
TOMUTO V KRESŤANSTVE
HOVORÍME PEKLO.
PEKLO
72. „Učenie Cirkvi potvrdzuje,
že jestvuje peklo a že je
večné. … Hlavný trest
pekla spočíva vo večnej
odlúčenosti od Boha, lebo
jedine v ňom môže mať
človek život a blaženosť,
pre ktoré bol stvorený a po
ktorých túži.“
(KKC 1855)
„Priestor, kde bude
odteraz žiť ľudská duša,
možno pevne vybudovať …
iba na pevnom základe
zúfalstva…“
(Bertrand Russell, ateista)
Ak by sme to neurobili,
výsledkom je najväčšia možná pohroma…
• Sme stvorení, aby sme boli ako Boh, žili ako
Boh a v jednote s Bohom.
• Nič menšie ako sám Boh nás nedokáže
uspokojiť, ani naplniť…
• Čokoľvek okrem Boha nás síce dokáže na
chvíľu rozptýliť, ale potom nás to časom skôr,
či neskôr omrzí…
• Výsledkom je nuda – a keď už niet ničoho,
čo by ju zahnalo, nastupuje zúfalstvo…
depresia… závisť… hnev… nenávisť… a to už
naveky!
TOMUTO V KRESŤANSTVE
HOVORÍME PEKLO.
PEKLO
Čo je, mimochodom, dôvod, prečo si mnoho
ľudí nevie predstaviť život bez
• peňazí, majetku,…
• jedla, pitia,…
• zábavy, „užívania si“,…
• súperenia s inými o moc a uznanie,…
Všetko toto im totiž poskytuje na chvíľu
ROZPTÝLENIE od NUDY ich vlastného života,
ktorý je sám v sebe prázdny a úbohý… a tak
unikajú pred peklom, ktoré v nich už začalo.
… až kým ich nakoniec neomrzí všetko a
nezunuje všetko a oni sa nezačnú meniť na
„jedovatých dedkov“ a „jedovaté babky“,
pretože už pred Peklom ďalej utekať nedokážu.
73. „Učenie Cirkvi potvrdzuje,
že jestvuje peklo a že je
večné. … Hlavný trest
pekla spočíva vo večnej
odlúčenosti od Boha, lebo
jedine v ňom môže mať
človek život a blaženosť,
pre ktoré bol stvorený a po
ktorých túži.“
(KKC 1855)
„Priestor, kde bude
odteraz žiť ľudská duša,
možno pevne vybudovať …
iba na pevnom základe
zúfalstva…“
(Bertrand Russell, ateista)
Ak by sme to neurobili,
výsledkom je najväčšia možná pohroma…
• Sme stvorení, aby sme boli ako Boh, žili ako
Boh a v jednote s Bohom.
• Nič menšie ako sám Boh nás nedokáže
uspokojiť, ani naplniť…
• Čokoľvek okrem Boha nás síce dokáže na
chvíľu rozptýliť, ale potom nás to časom skôr,
či neskôr omrzí…
• Výsledkom je nuda – a keď už niet ničoho,
čo by ju zahnalo, nastupuje zúfalstvo…
depresia… závisť… hnev… nenávisť… a to už
naveky!
TOMUTO V KRESŤANSTVE
HOVORÍME PEKLO.
PEKLO
Čo je, mimochodom, dôvod, prečo si mnoho
ľudí nevie predstaviť život bez
• peňazí, majetku,…
• jedla, pitia,…
• zábavy, „užívania si“,…
• súperenia s inými o moc a uznanie,…
Všetko toto im totiž poskytuje na chvíľu
ROZPTÝLENIE od NUDY ich vlastného života,
ktorý je sám v sebe prázdny a úbohý… a tak
unikajú pred peklom, ktoré v nich už začalo.
… až kým ich nakoniec neomrzí všetko a
nezunuje všetko a oni sa nezačnú meniť na
„jedovatých dedkov“ a „jedovaté babky“,
pretože už pred Peklom ďalej utekať nedokážu.
„Stav definitivní odloučenosti od Boha, který však není výsledkem toho, že
Bůh by zavrhl člověka, ale toho, že člověk zavrhl Boha, což je zavržení
věčné…“
(Gerald Vann, teológ, filozof a humanista)
JE KRUTÉ, ALE NEVYHNUTNÉ…:
• Ak by totiž neexistovala možnosť navždy a definitívne Boha a Nebo
odmietnuť, neboli by sme skutočne slobodní.
• Ak by sme ale neboli skutočne slobodní, nemohli by sme nikdy byť
zbožštení, byť ako Boh, lebo Boh slobodný je.
„Peklo, to je z Božej strany veľká poklona existencii ľudskej slobody a
dôstojnosti samostatného rozhodovania človeka.“
(Gilbert Keith Chesterton, bývalý ateista)
75. 3. ZÁKON VÝLUČNOSTI
Nemôžem mať naraz dve identity, len
jednu: alebo Božiu, alebo inú, ale nijako
nie obe naraz.
Nemôžem naraz žiť dva životy, len
jeden: alebo Boží, alebo iný, ale nijako
nie obidva naraz.
Nie je preto nijako možné „zladiť“
požiadavky Božieho života so starým
životom založeným na hriechu a
svetskom spôsobe života, nedá sa to.
„Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú
účasť má spravodlivosť na neprávosti?!
Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká
zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký
podiel má veriaci s neveriacim?! A ako
súvisí Boží chrám s modlami?!“
(2 Kor 6,1416 SSV)
Hriech a ďalšie dva zákony
nášho zbožštenia sa v Bohu
„„Obmyli ste sa, boli
ste posvätení, boli ste
ospravodlivení v mene
Pána Ježiša Krista a v
Duchu nášho Boha“
(1 Kor 6, 11).
Musíme si uvedomiť
veľkosť Božieho daru,
ktorý sme dostali vo
sviatostiach uvádzania
do kresťanského
života, aby sme
pochopili, do akej
miery je hriech
neprípustný pre toho,
kto si obliekol Krista.“
(KKC 1425)
76. 4. ZÁKON SMRTI a
ZNOVUZRODENIA
Jediný spôsob, ako prijať novú identitu,
je preto zomrieť úplne tej doterajšej aj s
jej spôsobom myslenia, túžbami, cieľmi,
názormi,…
Jediný spôsobom, ako žiť Boží život, je
zomrieť úplne svojmu doterajšiemu
životu, doterajšiemu životnému štýlu.
„Veď vieme, že náš starý človek bol s ním
ukrižovaný, aby bolo hriešne telo [= starý
človek] zničené, aby sme už neotročili
hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený
od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom,
veríme, že s ním budeme aj žiť. …
Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto
svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto
teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva
sa nepriateľom Boha.“ (Rim 6,68; Jak
4,4 SSV)
Hriech a ďalšie dva zákony
nášho zbožštenia sa v Bohu
„Vnútorné pokánie je
radikálne preorientovanie
celého života, návrat,
obrátenie sa k Bohu celým
srdcom, zanechanie hriechu,
odvrátenie sa od zla spojené
s odporom k zlým skutkom,
ktorých sme sa dopustili.
Zároveň zahŕňa v sebe túžbu
a rozhodnutie zmeniť život s
nádejou na Božie
milosrdenstvo a s dôverou v
pomoc Božej milosti. Toto
obrátenie srdca sprevádza
spasiteľná bolesť a
spasiteľný zármutok, ktoré
cirkevní Otcovia nazvali
animi cruciatus (trýzeň
duše), compunctio cordis
(skrúšenosť srdca). “
(KKC 1431)
77. „On odplatí každému podľa
jeho skutkov: večným životom
tým, čo vytrvalosťou v dobrých
skutkoch hľadajú slávu, česť a
nesmrteľnosť, hnevom a
rozhorčením tým, čo tvrdošijne
odporujú pravde a oddávajú sa
neprávosti.“
(Rim 2,68 SSV)
„Na konci čias príde oslávený
Kristus súdiť živých i mŕtvych,
odhalí skryté úmysly sŕdc a
každému človekovi odplatí
podľa jeho skutkov a podľa
toho, či milosť prijal, alebo
odmietol.“
(KKC 682)
Boží súd…
… spočíva potom už len v tom, že
Boh na základe našich skutkov –
týmto pojmom Písmo opisuje a zahrňuje doň naše:
• praxis – bežný spôsob všedného života, životný štýl;
• ergata – naše diela, to, do čoho investujeme svoj čas, peniaze a
prostriedky;
• logia – slová, to o čom bežne a radi hovoríme, lebo nás to zaujíma –
– nakoniec dá každému to, čo si sám vybral a po čom túžil:
Ak sú naše praxis, ergata a logia
svetské, znamená to, že svetský
spôsob života milujeme, je nám
blízky a netúžime sa ho vzdať.
Boh nám potom len umožní to,
čo milujeme a čo sme si
slobodne a sami vybrali:
„Dobre, nemusíš do Neba. Môžeš
ostať v Pekle a tam žiť ďalej svoj
svetský, nieBoží život!“
Ak sú naše praxis, ergata a logia
Božie a nebeské, znamená to,
že milujem Boha a Nebo a
všetko toto je nám milé, drahé
a veľmi blízke.
A Boh nám s láskou dopraje to,
čo milujeme a čo sme si
slobodne a sami vybrali:
„Fajn, poď! Môžeš tento nebeský
život žiť naveky s Nami v Nebi!“
78. „„Boh isto volá ľudí, aby
mu slúžili v duchu a
pravde, takže sú viazaní vo
svedomí, ale nie sú
nútení... To sa dokonale
ukázalo v Ježišovi Kristovi.“
Kristus síce pozýval k
viere a k obráteniu, ale
nijakým spôsobom k
tomu nenútil. „Vydal
svedectvo pravde, ale
nechcel ju nasilu nanútiť
tým, ktorí jej odporovali.
Lebo jeho kráľovstvo... sa
vzmáha... láskou, ktorou
Kristus vyzdvihnutý na
kríži priťahuje ľudí k
sebe.“
(KKC 682)
Alebo inak…:
Ak sa my sami rozhodneme, že nechceme byť ako Boh,
nechceme žiť ako Boh, nechceme byť druhmi a
nasledovníkmi Boha…
… a miesto toho sa
rozhodneme byť svetskými
ľuďmi, žiť bežný svetský život
a k Bohu sa akurát modliť,
aby sa nám vo svete darilo,
potom ani sám Boh nás
nemôže nasilu prinútiť žiť
nebesky v Nebi – a ani to
možné nie je.
Ani Boh sám nemôže
takéhoto človeka
nijako zachrániť od Pekla,
ktoré si ten človek takto
sám vyvolil.
80. Ak sa pozriete na seba
Vaše praxis, ergata a logia
– aké v tejto chvíli sú?
• Sú Božie a odzrkadľujú Božie veci
(svätosť, Boh a Nebo, láska a jednota)?
• Alebo sú svetské a odzrkadľujú svetský
spôsob života (priemernosť, túžbu po
majetku, uznaní a ocenení, postavení,
staranie sa hlavne sám o seba,…)?
Cítite sa v tejto chvíli skôr
na ceste do Neba,
alebo do Pekla?
82. „Všetko mu [Kristovi Otec]
položil pod nohy a jeho
ustanovil nad všetkým za
hlavu Cirkvi, ktorá je jeho
telom, plnosťou toho,
ktorý napĺňa všetko vo
všetkom.“
(Ef 1,2223 SSV)
„Boh stvoril svet kvôli
účasti na svojom božskom
živote. Táto účasť či
spoločenstvo sa
uskutočňuje „zhromažďo
vaním“ ľudí v Kristovi a
toto „zhromažďovanie“ je
Cirkev.“
(KKC 760)
INFORMÁCIA EVANJELIA
8. informácia
Aby sme v konkurze
uspeli, Ježiš na zemi
založil rekvalifikačné
centrum – Katolícku
Cirkev, postavenú na
úrade Petra (pápeža)
a apoštolov
(biskupov).
Jej úlohou je byť
miestom a nástrojom
našej rekvalifikácie
zo svetských ľudí na
Božích synov a dcéry,
na Boží nebeský
Život.
83. „Jedenásti učeníci odišli do
Galiley na vrch, kam im
Ježiš rozkázal. Keď ho
uvideli, klaňali sa mu, no
niektorí pochybovali.
Ježiš pristúpil k nim a
povedal im: "Daná mi je
všetka moc na nebi i na
zemi. Choďte teda, učte
všetky národy a krstite ich
v mene Otca i Syna i
Ducha Svätého a naučte
ich zachovávať všetko, čo
som vám prikázal.
A hľa, ja som s vami po
všetky dni až do
skončenia sveta.““
(Mt 28,1620 SSV)
Cirkev = ŠKOLA
Ježiš odovzdal svoje KNOWHOW zbožštenia Cirkvi a
zároveň jej dal osobnú garanciu, že toto knowhow
(nazývané technicky „viera Cirkvi“) vekmi nepodľahne
skresleniam a porušeniam, ale stále bude rovnako verné a
pravdivé – a teda aj rovnako účinné.
POTVRDZUJÚ TO DEJINY:
Cirkev ako jediná overiteľne
vyučuje a praktizuje to isté, čo
vyučovali a praktizovali
apoštoli pred 2 000 rokmi.
POTVRDZUJÚ TO VÝSLEDKY:
Svätí – ako absolventi tejto
školy – počas svojho života i
po odchode zo zeme
potvrdzujú, že to, čomu Cirkev
učí, naozaj k zbožšteniu vedie.
84. „Boh, „ktorý … ťa stvoril
bez teba, neospravodlivu
je ťa bez teba“
(sv. Augustín).“
(KKC 1847)
„A preto moji milovaní, …
s bázňou a chvením
pracujte na svojej spáse!“
(Flp 2,12 SSV)
„Kto vytrvá do konca,
bude spasený.”
(Mk 13,13 SSV)
HRIEŠNIK
človek, ktorý nespĺňa
ešte ani základné
požiadavky férovosti
a spravodlivosti
voči Bohu a ľuďom
SPRAVODLIVÝ
ČLOVEK
čestný a statočný, žijúci
férový vzťah s Bohom i s
ľuďmi, cieľ starozákonnej
etapy Dejín Spásy
BOŽÍ SYN /
DCÉRA
človek učiaci sa od
Boha zmýšľať, žiť
a konať ako Boh
a trénujúci svätosť
1.obrátenie
2.obrátenie
„Cesta očisťovania“ „Cesta osvietenia“ „bezbožnosť“
„základná škola“ „stredná škola“ „predškolský vek“
V Cirkvi sa potom všetci podieľame na intenzívnom
rekvalifikačnom tréningovom programe (= kresťanstvo),
v ktorom sa rekvalifikujeme z pozemského a svetského
na nebeský spôsob života:
Cirkev = FITKO
85. „Všetci, čo uverili, boli
pospolu a všetko mali
spoločné. Predávali
pozemky a majetky a
rozdeľovali ich všetkým,
podľa toho, ako kto
potreboval. Deň čo deň
svorne zotrvávali v
chráme, po domoch
lámali chlieb a s radosťou
a úprimným srdcom
požívali pokrm. Chválili
Boha a boli milí všetkému
ľudu.“
(Sk 2,4347 SSV)
„A tak sa všeobecná
Cirkev javí ako ,ľud
zhromaždený jednotou
Otca a Syna a Ducha
Svätého.“
(KKC 810)
Cirkev = RODINA BOH ŽIJE ŽIVOT SPOLOČENSTVA – čiže TROJICE.
Preto ani my Jeho Boží život nemôžeme žiť sami,
ale len ako spoločenstvo.
Spoločenstvom, ktoré medzi sebou navzájom žije
a trénuje tieto Božie Trojičné vzťahy, je CIRKEV.
„„Co je rozdělené, se sjednocuje, kde jsou
sváry, tam nastává mír": Takový je už v
podstatě účinek Kristova vtělení.“
(Henri de Lubac)
JEDINÉMIESTO,KDESADÁ
ŽIŤA TRÉNOVAŤBOŽÍŽIVOT!
„Už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste
spoluobčania svätých
a patríte do Božej rodiny.“
(Ef 2,19 SSV)
86. „[V Kristovi] máme
vykúpenie skrze jeho krv,
odpustenie hriechov, podľa
bohatstva jeho milosti, 8
ktorou nás štedro zahrnul vo
všetkej múdrosti a
rozumnosti, keď nám dal
poznať tajomstvo svojej vôle
podľa svojho dobrotivého
rozhodnutia, čo si v ňom
predsavzal uskutočniť v
plnosti času: zjednotiť v
Kristovi ako v hlave všetko,
čo je na nebi aj čo je na
zemi. … Všetko mu položil
pod nohy a jeho ustanovil
nad všetkým za hlavu
Cirkvi, ktorá je jeho telom,
plnosťou toho, ktorý napĺňa
všetko vo všetkom.“
(Ef 1,710.22n SSV)
Cirkev = KRISTUS
„Cirkev je
nebeská a nie
je ničím iným
ako nebom.“
(sv. Ján
Zlatoústy)
Vďaka tomu sa v nej môžeme nielen učiť byť ako Boh,
ale skutočne sa s Bohom Ježišom Kristom aj zjednotiť!
87. „Liturgia, nanajvýš posvätná
činnosť, je vrcholom, ku
ktorému smeruje činnosť
Cirkvi, a zároveň prameňom,
z ktorého vyviera jej životná
sila. Prostredníctvom
liturgie Kristus pokračuje vo
svojej Cirkvi, s ňou a skrze
ňu, v diele nášho
vykúpenia.“
(KKKC 219)
„Čo vyznanie viery
vyjadruje, to sviatosti
udeľujú. Sviatosťami totiž
veriaci dostávajú Kristovu
milosť a dary Ducha
Svätého, ktoré ich robia
schopnými žiť nový život
Božích detí v Kristovi,
ktorého prijali vierou.“
(KKKC 357)
Nástroje jednoty
CIRKEV je ako „zariadenie“,
vystrojené tým
najúčinnejším „náradím“ a
najdokonalejšími
„technológiami“ nášho
ZJEDNOCOVANIA SA S
BOHOM JEŽIŠOM
KRISTOM.
Týmto „náradím“ sú v
prvom rade SVIATOSTI –
mocné dary, cez ktoré Boh
sám koná a zbožšťuje nás –
čo by sme my sami bez
Neho nijako nedokázali.
Až sviatosti skutočne
završujú naše
zbožštenie sa.
88. „Krst odpúšťa dedičný
hriech, všetky osobné
hriechy i tresty za hriechy;
dáva účasť na trojičnom
Božom živote
prostredníctvom
posväcujúcej milosti,
milosti ospravodlivenia,
ktorá včleňuje do Krista a
do jeho Cirkvi; dáva účasť
na Kristovom kňazstve a
je základom spoločenstva
so všetkými kresťanmi;
udeľuje teologálne
(božské) čnosti a dary
Ducha Svätého. Pokrstený
patrí navždy Kristovi: je
totiž označený
nezmazateľnou Kristovou
pečaťou (charakterom).“
(KKKC 263)
Sviatosť krstu Všetky dary, ktoré nám Boh v Kristovi dáva –
úplne všetky! – sme už dostali od Boha raz a
navždy práve vo sviatosti krstu.
Nakoľko to závisí od Boha,
z Jeho strany už zbožštení sme:
„Pokrstený človek je dokonalou bytosťou,
„novým stvorením"
(2Kor 5,17). Je zbožštený.“
(Christoph kardinál Schönborn)
Je to podobné, ako keby niekto kúpil malému
dieťaťu pri narodení motorku, alebo mu založil
bankový účet:
• bez ohľadu na to, či dieťa o motorke (účte) vie
alebo nie, či ho vie, smie, dokáže používať alebo
nie,
• nič to nemení na fakte, že motorka (účet) dieťaťu
darované boli, patria mu, úplne a neodvolateľne.
89. „Sviatosťami uvádzania do
kresťanského života, t. j.
krstom, birmovaním a
Eucharistiou, sa kladú
základy celého
kresťanského života. „Účasť
na Božej prirodzenosti,
ktorú ľudia dostávajú
prostredníctvom Kristovej
milosti, má istú podobnosť
so vznikom, rastom a
udržiavaním prirodzeného
života. A vskutku, veriacich
znovuzrodených krstom
posilňuje sviatosť
birmovania a potom sa v
Eucharistii živia pokrmom
večného života, takže
týmito sviatosťami
uvádzania do kresťanského
života dostávajú v čoraz
väčšej miere bohatstvo
Božieho života a napredujú
k dokonalosti lásky.““
(KKC 1212)
Sviatosti iniciácie Zmyslom ostatných sviatostí je potom byť
nástrojmi toho, aby sme si naplno osvojili celý
obrovský Boží Dar, ktorý sme v krste dostali.
Sviatosť BIRMOVANIA nás posilňuje k dokonalému
žitiu Kristovho života a účasti na Kristovom diele.
Sviatosť EUCHARISTIE je vrcholom
sviatostného života, bytostne nás spája s
Kristom. Zjednocuje nás v Cirkvi
navzájom a vovádza nás do Nebeského
trojičného života a živí ho v nás.
Tieto tri sviatosti sa nazývajú spoločne
SVIATOSŤAMI KRESŤANSKEJ INICIÁCIE –
sviatosťami uvedenia do kresťanského života
– pretože až ich prijatím sa naplno
včleňujeme do života v Bohu.
90. „Ďalšie dve sviatosti,
posvätný stav a
manželstvo, sú zamerané
na spásu iných. Prispievajú
aj k osobnej spáse, ale
prostredníctvom služby
iným. Udeľujú osobitné
poslanie v Cirkvi a slúžia na
budovanie Božieho ľudu.“
(KKC 1534)
„V týchto sviatostiach môžu
prijať osobitné posvätenia
tí, čo už boli posvätení
krstom a birmovaním pre
spoločné kňazstvo všetkých
veriacich.“
(KKC 1535)
Sviatosti služby
Sviatosť BIRMOVANIA nás posilňuje k dokonalému
žitiu Kristovho života a účasti na Kristovom diele.
Sviatosť EUCHARISTIE je vrcholom
sviatostného života, bytostne nás spája s
Kristom. Zjednocuje nás v Cirkvi
navzájom a vovádza nás do Nebeského
trojičného života a živí ho v nás.
Sviatosti MANŽELSTVA a
KŇAZSTVA sú určené na
službu spoločenstvu Cirkvi.
Ich prijímatelia dostávajú
od Boha špeciálne
posvätenie k tejto službe.
Zmyslom ostatných sviatostí je potom byť
nástrojmi toho, aby sme si naplno osvojili celý
obrovský Boží Dar, ktorý sme v krste dostali.
91. Zmyslom ostatných sviatostí je potom byť
nástrojmi toho, aby sme si naplno osvojili celý
obrovský Boží Dar, ktorý sme v krste dostali.
„Sviatosť pomazania
chorých udeľuje osobitnú
milosť, ktorá chorého užšie
spája s Kristovým utrpením
pre jeho vlastné dobro a pre
dobro celej Cirkvi, dáva mu
posilu, pokoj a odvahu a aj
odpustenie hriechov, ak sa
nemohol vyspovedať.
Niekedy, ak to Boh chce,
táto sviatosť umožňuje aj
navrátenie telesného
zdravia.
V každom prípade toto
pomazanie pripravuje
chorého na prechod do
Otcovho domu.“
(KKKC 319)
Sviatosti uzdravenia
Sviatosť BIRMOVANIA nás posilňuje k dokonalému
žitiu Kristovho života a účasti na Kristovom diele.
Sviatosť EUCHARISTIE je vrcholom
sviatostného života, bytostne nás spája s
Kristom. Zjednocuje nás v Cirkvi
navzájom a vovádza nás do Nebeského
trojičného života a živí ho v nás.
Sviatosť POMAZANIA CHORÝCH
slúži na telesné uzdravenie a
posilnenie na duši v chorobe.
Sviatosti MANŽELSTVA a
KŇAZSTVA sú určené na
službu spoločenstvu Cirkvi.
Ich prijímatelia dostávajú
od Boha špeciálne
posvätenie k tejto službe.
92. Zmyslom ostatných sviatostí je potom byť
nástrojmi toho, aby sme si naplno osvojili celý
obrovský Boží Dar, ktorý sme v krste dostali.
„Keďže nový život milosti,
ktorý sme dostali v krste,
neodstránil slabosť ľudskej
prirodzenosti ani náklonnosť
na hriech (čiže žiadostivosť),
Kristus ustanovil túto
sviatosť na obrátenie
pokrstených, ktorí sa od
neho hriechom vzdialili.“
(KKKC 297)
„Kristova výzva na
obrátenie neprestáva
zaznievať v živote
pokrstených. Toto
obrátenie je nepretržitou
úlohou celej Cirkvi, ktorá
je svätá, ale zahŕňa vo
svojom lone hriešnikov.“
(KKKC 299)
Sviatosť BIRMOVANIA nás posilňuje k dokonalému
žitiu Kristovho života a účasti na Kristovom diele.
Sviatosť EUCHARISTIE je vrcholom
sviatostného života, bytostne nás spája s
Kristom. Zjednocuje nás v Cirkvi
navzájom a vovádza nás do Nebeského
trojičného života a živí ho v nás.
Sviatosti MANŽELSTVA a
KŇAZSTVA sú určené na
službu spoločenstvu Cirkvi.
Ich prijímatelia dostávajú
od Boha špeciálne
posvätenie k tejto službe.
Sviatosť POMAZANIA CHORÝCH
slúži na telesné uzdravenie a
posilnenie na duši v chorobe.
SviatosťPOKÁNIA
slúžinanápravu
hriechom
narušenéhovzťahu
človekasBohom.
Sviatosti uzdravenia
93. „Milosť Ducha Svätého sa
usiluje vzbudiť vieru,
obrátenie srdca a súhlas s
Otcovou vôľou. Tieto
dispozície sú predpokladom
na prijatie ďalších milostí
poskytovaných pri
samotnom slávení a na
ovocie nového života, ktoré
má potom slávenie priniesť.“
(KKC 1098)
„Ovocie sviatostí závisí aj
od dispozícií toho, kto ich
prijíma.“
(KKC 1128)
„Sviatosti prinášajú ovocie
v tých, ktorí ich prijímajú s
potrebnými dispozíciami.“
(KKC 1131)
Dispozícia
Je to znova ako v našom príklade s motorkou:
Ak sa dieťa z nášho príbehu časom nenaučí
používať motorku, bude mu nanič.
Bude síce stále jeho – ale nepoužívaná bude
úplne nanič, dokonca skôr na príťaž!
Aj keď sú sviatosti dané –
objektívne, isto, účinne a zadarmo
– ich výsledný dopad na náš život
už tak automatický nie je.
94. „Bojuj dobrý boj viery a
zmocni sa večného života;
veď doň si povolaný.“
(1 Tim 6,12 SSV)
„Neviete, že tí, čo bežia na
štadióne, bežia síce všetci,
ale iba jeden dosiahne
víťaznú cenu? Bežte tak, aby
ste sa jej zmocnili. A každý,
kto závodí, zdržuje sa
všetkého; oni preto, aby
dosiahli porušiteľný veniec,
my však neporušiteľný. Ja
teda tak bežím, nie ako na
neisto, tak bojujem, nie
akoby som bil do vetra. Ale
krotím svoje telo a
podrobujem si ho, aby som
azda, kým iným kážem, sám
nebol zavrhnutý.“
(1 Kor 9,2427 SSV)
Dispozícia
Je to znova ako v našom príklade s motorkou:
Ak sa dieťa z nášho príbehu časom nenaučí
používať motorku, bude mu nanič.
Bude síce stále jeho – ale nepoužívaná bude
úplne nanič, dokonca skôr na príťaž!
Aj keď sú sviatosti dané –
objektívne, isto, účinne a zadarmo
– ich výsledný dopad na náš život
už tak automatický nie je.
SVIATOSTI sú teda ako činky a stroje vo fitku
– a musia sa spojiť s našim tréningom, aby
fungovali:
• askéza ako tréning slobody;
• čnosti ako tréning osobnosti;
• rozjímanie ako tréning myslenia;
• komunita ako tréning vzťahov;
• modlitba ako tréning jednoty s Bohom;
• atď.
95. „Vyliatím Ducha Svätého v
deň Turíc bola Cirkev zjavená
svetu. Darom Ducha sa
začína nové … obdobie
Cirkvi, v ktorom Kristus
prostredníctvom liturgie
svojej Cirkvi zviditeľňuje a
sprítomňuje svoje dielo
spásy a dáva na ňom účasť,
„kým nepríde“ (1 Kor 11,
26). V tomto období Cirkvi
Kristus žije a pôsobí vo svojej
Cirkvi a s ňou novým
spôsobom, ktorý je vlastný
tomuto novému obdobiu.
Pôsobí prostredníctvom
sviatostí.“
(KKC 1076)
Nástroje premeny Sú ľudia, ktorí na sviatosti pozerajú len ako na nejaký
obrad, formalitu…
na niečo, čo reálne netreba…
alebo na niečo, čo treba mať „na poriadku“, „odbavené“,
„splnené“…
V SKUTOČNOSTI
sviatosti sú mocné a vskutku nevyhnutné
nástroje nášho zbožštenia, darované Bohom
nie len tak pre nič, za nič;
a našou úlohou je naučiť sa ich používať (= oná
„dispozícia“) a potom ich aj čo najhojnejšie
využívať na našu premenu a zbožštenie sa v
Bohu.
97. 5. ZÁKON DUCHA SVÄTÉHO
Zbožštenie vyžaduje nielen podobnosť,
ale skutočnú JEDNOTU s Bohom.
Duch Svätý – Tretí z Trojice – prichádza,
aby v nás túto jednotu uskutočnil.
Bez tejto jednoty s Trojjediným Bohom
by žiadna podobnosť nášho bytia a
života s Bohom spásu ani blaženosť
nepriniesli. Preto je Duch Svätý ten,
ktorý nás zbožšťuje, ale súčasne nám aj
napomáha svoje vlastné prijatie tým, že
spolupracuje na našej úplnej premene v
Krista.
„Kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my
všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v
zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás
premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz
... Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie
je jeho.” (2 Kor 3,1718; Rim 8,9 SSV)
Sviatosti a piaty zákon
nášho zbožštenia sa v Bohu
„„Sviatostná milosť“ je milosť Ducha Svätého udelená
Kristom a vlastná každej sviatosti. Duch uzdravuje
a premieňa tých, čo ho prijímajú, pripodobňujúc ich
Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života spočíva
v tom, že Duch adoptívneho synovstva zbožšťuje
veriacich, lebo ich životne spája s jednorodeným
Synom, Spasiteľom.“
(KKC 1129)
98. 5. ZÁKON DUCHA SVÄTÉHO
Zbožštenie vyžaduje nielen podobnosť,
ale skutočnú JEDNOTU s Bohom.
Duch Svätý – Tretí z Trojice – prichádza,
aby v nás túto jednotu uskutočnil.
Bez tejto jednoty s Trojjediným Bohom
by žiadna podobnosť nášho bytia a
života s Bohom spásu ani blaženosť
nepriniesli. Preto je Duch Svätý ten,
ktorý nás zbožšťuje, ale súčasne nám aj
napomáha svoje vlastné prijatie tým, že
spolupracuje na našej úplnej premene v
Krista.
„Kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my
všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v
zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás
premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz
... Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie
je jeho.” (2 Kor 3,1718; Rim 8,9 SSV)
Sviatosti a piaty zákon
nášho zbožštenia sa v Bohu
„„Sviatostná milosť“ je milosť Ducha Svätého udelená
Kristom a vlastná každej sviatosti. Duch uzdravuje
a premieňa tých, čo ho prijímajú, pripodobňujúc ich
Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života spočíva
v tom, že Duch adoptívneho synovstva zbožšťuje
veriacich, lebo ich životne spája s jednorodeným
Synom, Spasiteľom.“
(KKC 1129)
Predchádzajúce zákony
a z nich plynúca PODOBNOSŤ s Bohom
– toto všetko smerovalo k tejto jednote:
„Byť JEDNO S KRISTOM (= BOHOM)“ totiž nie je niečo
abstraktné, ale niečo veľmi konkrétne – a vyžaduje to
naozaj OPRAVDIVÉ ZJEDNOTENIE sa s Kristom:
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho myslením…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho postojmi…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho hodnotami…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho túžbami…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho cieľmi…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho konaním…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho životom…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO v Jeho vzťahoch…;
• Byť s Kristom ZAJEDNO VO VŠETKOM!
NAJPRV teda musím byť AKO Boh, aby som mohol
mocou Ducha Svätého byť JEDNO s Bohom!
… úplne rovnako, ako aj
všade inde:
• ak chcem byť členom
party motorkárov, musím
najprv aj ja sám byť
motorkárom ako oni, im
podobný
• ak chcem byť členom
expedície horolezcov,
musím najprv aj ja sám byť
horolezcom ako oni, im
podobný;
• atď.
99. 6. ZÁKON CIRKVI
Miestom, kde sa Božie zámery s nami
uskutočňujú, je Cirkev.
Ona je trvajúcim Vtelením Krista na
tejto zemi, JE Kristom a On v nej koná.
Ona je miestom zjednotenia s Bohom,
miestom, kde jedine môžeme žiť Boží
Trojičný život medzi sebou navzájom,
nástrojom našej lásky k Bohu a
nástrojom spásy všetkých ľudí.
Ona JE Nebom.
„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus
miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu …
Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu
manželku!" A v duchu ma preniesol na
veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto
Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha.”
(Ef 5,25; Zjv 21,910 SSV)
Cirkev a posledný zákon
nášho zbožštenia sa v Bohu
„Toto rozhodnutie, čiže
plán spásy, je milosť,
„ktorú sme dostali pred
večnými vekmi“ (2 Tim
1, 9), a pochádza
priamo z trojičnej lásky.
Tento plán sa rozvíja v
diele stvorenia a po
páde v celých dejinách
spásy, v poslaní Syna a v
poslaní Ducha Svätého,
v ktorých pokračuje
poslanie Cirkvi.“
(KKC 257)
„Preto by sa nemohli
spasiť tí ľudia, ktorí by
vedeli, že Katolícku
cirkev založil Boh skrze
Ježiša Krista ako
nevyhnutne potrebnú, a
predsa by nechceli do
nej vstúpiť alebo v nej
vytrvať. “
(KKC 846)
100. 6. ZÁKON CIRKVI
Miestom, kde sa Božie zámery s nami
uskutočňujú, je Cirkev.
Ona je trvajúcim Vtelením Krista na
tejto zemi, JE Kristom a On v nej koná.
Ona je miestom zjednotenia s Bohom,
miestom, kde jedine môžeme žiť Boží
Trojičný život medzi sebou navzájom,
nástrojom našej lásky k Bohu a
nástrojom spásy všetkých ľudí.
Ona JE Nebom.
„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus
miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu …
Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu
manželku!" A v duchu ma preniesol na
veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto
Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha.”
(Ef 5,25; Zjv 21,910 SSV)
Cirkev a posledný zákon
nášho zbožštenia sa v Bohu
„Toto rozhodnutie, čiže
plán spásy, je milosť,
„ktorú sme dostali pred
večnými vekmi“ (2 Tim
1, 9), a pochádza
priamo z trojičnej lásky.
Tento plán sa rozvíja v
diele stvorenia a po
páde v celých dejinách
spásy, v poslaní Syna a v
poslaní Ducha Svätého,
v ktorých pokračuje
poslanie Cirkvi.“
(KKC 257)
„Preto by sa nemohli
spasiť tí ľudia, ktorí by
vedeli, že Katolícku
cirkev založil Boh skrze
Ježiša Krista ako
nevyhnutne potrebnú, a
predsa by nechceli do
nej vstúpiť alebo v nej
vytrvať. “
(KKC 846)
„Mimo Cirkvi nieto spásy. … putujúca
Cirkev je nevyhnutne potrebná na
spásu. Lebo len Kristus, ktorý sa nám
stáva prítomným vo svojom tele, ktorým
je Cirkev, je prostredníkom a cestou k
spáse.“
(KKC 846)
102. „Kto by sa z cudziny
neponáhľal späť do vlasti? …
Tam nás očakáva veľký počet
našich drahých, tam za nami
túži početný a bohatý zástup
rodičov, bratov, detí, ktorí sú
si istí svojou neporušeno
sťou. … Tam je slávny zbor
apoštolov, tam je veľký
počet plesajúcich prorokov,
tam je nespočítateľný zástup
mučeníkov, ovenčených
slávou za víťazstvo v boji a v
utrpení; triumfujúce panny,
ktoré si silou zdržanlivosti
podrobili žiadostivosť mäsa
a tela; odmenení milosrdní,
ktorí kŕmili a obdarúvali
chudobných, čím konali
skutky spravodlivosti, ktorí
zachovávali Pánove
prikázania a prevádzali
pozemské majetky do
nebeských pokladníc. Za
nimi, milovaní bratia, s
nedočkavou dychtivosťou
túžme. “
(sv. Cyprián Kartáginský)
Skúsenosť kresťanstva…
(tisícky rokov a milióny ľudí)
ZHRNUTIE
… je teda prostá a veľmi jednoduchá:
• Boh žije sám v sebe blažený Trojičný život.
• Sme stvorení, aby sme žili s Bohom v Trojici blažene a naveky.
Tomu hovoríme „byť v Nebi“, „byť spasený“.
• Nikde inde preto nedokážeme byť šťastní ani spokojní.
• V Kristovi nás Boh pozval k sebe a urobil všetko, aby sme s
Ním takto žiť mohli – a zaplatil za to krutú cenu.
• My sa musíme rozhodnúť, či to chceme. Lebo ak nie, nikto
nás nijako nemôže k tomu proti našej vôli donútiť.
• Ak chceme, musíme sa naučiť byť
ako Boh a žiť Božím nebeským
spôsobom života. Lebo ak nie,
nedokážeme v Nebi žiť, aj keby sme
ako chceli.
103. „… ako je pravda v Ježišovi,
že máte odložiť starého
človeka s predošlým
spôsobom života, ktorý sa
ženie za klamnými
žiadosťami do skazy, a
obnovovať sa duchovne
premenou zmýšľania,
obliecť si nového človeka,
ktorý je stvorený podľa
Boha v spravodlivosti a
pravej svätosti.
(Ef 4,2124 SSV)
„Veď vieme, že náš starý
človek bol s ním
ukrižovaný, aby bolo
hriešne telo zničené, aby
sme už neotročili hriechu.
Lebo kto zomrel, je
ospravedlnený od hriechu.
Ale ak sme zomreli s
Kristom, veríme, že s ním
budeme aj žiť.“
(Rim 6,68 SSV)
Šesť zákonov
nášho zbožštenia sa v Bohu
ZHRNUTIE
Boh v Kristovi pre naše zbožštenie urobil a daroval úplne
všetko, celého seba.
Teraz je rad na nás, aby sme tento Dar prijali. Na to je s
pomocou Božej milosti potrebné, aby sme:
• Naučili sa byť ako Boh a žiť ako Boh…
• … celým svojim bytím a celým svojim životom.
• Prijali Ducha Svätého a nechali sa Ním voviesť do jednoty
Najsvätejšej Trojice…
• … jediným možným spôsobom, ktorým je Kristova
Katolícka Cirkev.
• Pretože naraz môžeme mať len jednu
identitu a žiť len jeden život,…
• … musíme s odvahou zomrieť starému
človekovi v nás, aby sme sa mohli
znova narodiť, na obraz Krista.
104. pomáhame si
a podporujeme
sa v…
Výsledkom je…
… Boží život, čiže kresťanstvo
SEBAAKTUALIZÁCIA:
DOKONALOSŤ
PO VZORE BOHA
TRANSCENDENCIA:
LÁSKA K BOHU
VZŤAHY:
JEDNOTA
S BOHOM I ĽUĎMI
V CIRKVI
„Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre
seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme
Pánovi, či umierame, umierame
Pánovi.“
(Rim 14,78 SSV)
„Už niet Žida ani Gréka, niet otroka
ani slobodného, niet muža a ženy,
lebo vy všetci ste jeden
v Kristovi Ježišovi.“
(Gal 3,28 SSV)
„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a
užitočné na poúčanie, na
usvedčovanie, na nápravu a na
výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží
človek dokonalý a pripravený na
každé dobré dielo.“
(2 Tim 3,1617 SSV)
SVÄTOSŤ,
čiže
Boží Život,
blažený
sám v sebe
105. Alternatívou je už len…
… jeho opak – PEKLO
ÚPADOK,
NESPOKOJNOSŤ:
pretože nie sme ani svätí, ani
dokonalí, ani zavŕšení,
rozhodujeme sa ostať navždy
vtesnaní v malom, tesnom,
šedivom svete bez Boha…
BEZZMYSELNOSŤ:
pretože niet ničoho väčšieho
od nás, pre čo by sme žili a čo
by nás pozdvihlo vyššie
SAMOTA, KONFLIKT,
OPUSTENOSŤ:
pretože sme plní hnevu, závisti,
nenávisti, zlosti, obviňovania,…
„Žiadne zanietenie ani hrdinstvo, žiadna sila
myšlienky či pocitov nedokáže uchovať život
jednotlivca za hrobom; všetky ľudské činy za
celé veky, všetko zanietenie a všetka
inšpirácia, najžiarivejšia múdrosť ľudského
génia – to všetko je určené na zánik... “
(Bertrand Russell, ateista)
„Keď niekomu ubližujem, tak vedome a zámerne,
takže ma to vôbec nemrzí. … Medzi satanistami je
mnoho významných ľudí, ktorí sa stali slávnymi
len vďaka tomu, že šli tvrdo, nekompromisne,
egoisticky za svojím cieľom, že nedbali na
spoločenské a morálne konvencie a tabu.“
(Jiří Valter, Veľkňaz Cirkvi Satanovej Čiech)
„…kultúra, pre ktorú ľudia sú produktom slepých,
mechanických a amorálnych síl. V tejto kultúre
ľudský život má len kvantitatívnu, ekonomickú
hodnotu. Jedinci sa vnímajú ako výrobné jednotky
(alebo spotrebné jednotky).“
(Carl Anderson)
HRIEŠNOSŤ,
čiže
život nudný,
zúfalý
a nešťastný
sám v sebe
„Hriech ako taký je vlastne
nudný. Najväčší hriešnici sú
najnudnejší ľudia na svete,
lebo sami sú veľmi znudení a ich život sa im
zdá nesmierne monotónny...”
(Thomas Merton)