IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava

Generálny partner projektu
Partneri projektu
Pod záštitou

Kolektív riešiteľov projektu IT FITNESS TEST 2014:
Andrea Hrušecká
Beáta Brestenská
Eva Hanulová
František Jakab
Gustáv Budinský
Hana Cikatricisová
Jana Plichtová
Mária Spišáková
Martin Homola
Peter Kučera
Slavka Blichová
Zuzana Kubincová
2

3
IT FITNESS TEST 2014
Európska komisia inicializovala aj v tomto roku rozsiahlu kampaň „e-Skils for Jobs“, zameranú na podporu
zamestnanosti, ktorej hlavným cieľom je zvýšiť povedomie občanov Európskej únie o potrebe zlepšiť ich
zručnosti v oblasti využívania informačných a komunikačných technológii (IKT). Kampaň je reakciou na
rastúci dopyt po kvaliϐikovaných odborníkoch v oblasti IKT, ktorých v súčasnej dobe nie je dostatok, a to aj
napriek vysokej miere nezamestnanosti v Európe.
Realizáciu kampane koordinujú spoločnosti DIGITALEUROPE a European Schoolnet v spojení so
stovkami partnerov na národnej a celoeurópskej úrovni vrátane Európskeho centra pre ženy a technológie,
JA-YE, Telecentre Europe a mnoho ďalších významných IT priemyselných partnerov. Táto celoeurópska
kampaň sa uskutočňuje pod záštitou Veľkej koalície Európskej komisie pre digitálnu zamestnanosť. Ide o
mnohostranné partnerstvo v rámci EÚ, ktoré pomáha riešiť nedostatok európskych občanov disponujúcimi
odbornými zručnosťami z oblasti IKT, ako aj využívanie potenciálu IKT pre zvýšenie zamestnanosti. Túto
aktivitu na Slovensku koordinuje IT Asociácia Slovenska pod záštitou Ministra školstva, vedy, výskumu
a športu SR a Digitálneho lídra Slovenska.
Cieľom kampane je zvýšenie povedomia širokej verejnosti o možnostiach vzdelávania, voľných
pracovných miestach a ďalších príležitostiach, ktoré sú pre ľudí vďaka ich „e-zručnostiam“ k dispozícii.
Priemysel, vzdelávacie inštitúcie a orgány verejnej správy spoločne v priebehu celého roka organizujú veľké
množstvo rôznych podujatí a aktivít pre ľudí s rôznymi úrovňami vzdelanosti a IKT zručnosti. Kampaň je
určená predovšetkým pre zamestnancov malých a stredne veľkých podnikov, pre mladých a nezamestnaných
ľudí, ktorí chcú vstúpiť do pracovného procesu. Jej cieľovou skupinou sú však aj ϐirmy, ktoré potrebujú vysoko
kvaliϐikovanú pracovnú silu. V čase, keď sa Európa potyká s hospodárskym poklesom sú „e-zručnosti“
dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože môžu pomôcť európskej ekonomike postaviť sa opäť na nohy.
Ľudia s vysokou úrovňou e-zručnosti hrajú kľúčovú úlohu v snahe urobiť z Európy inovatívne a konkurenčné
prostredie.
Na Slovensku v rámci kampane bola ako hlavná aktivita už po štvrtý krát bolo organizované celonárodne
testovanie IT zručnosti - IT Fitness Test 2014. Jeho cieľom bolo zistiť úroveň základných IT zručností a schopnosti
ich efektívneho využitia pri štúdiu, v práci i v každodennom živote predovšetkým u hlavnej cieľovej skupiny
- mladých ľudí, študentov základných, stredných a vysokých škôl, ale aj zamestnancov malých a stredných
podnikov a širokej verejnosti. Novinkou pre rok 2014 bol špeciálny test určený pre základné školy. Ten vznikol
na základe dopytu z minulých rokov, ako aj na základe potreby podchytiť najmladšie talenty čím skôr.
V období od mája až do konca júla 2014 bol pre záujemcov dostupný on-line test, prostredníctvom
ktorého si záujemcovia mali možnosť overiť úroveň svojich IT zručností. Informovanie verejnosti o možnosti
testovania bolo široko publikované v médiách. Snahou bolo, aby sa do procesu testovania zapojila čo
najväčšia skupina respondentov a boli tak získane relevantné informácie o úrovni IT zručností na Slovensku.
Testovanie bolo sprevádzané celým radom motivačných aktivít a súťaží. Výsledky testovania a víťazi súťaží
budú vyhlásení v rámci podujatia IT Sumit v septembri 2014. Od roku 2010 sa do testovania zapojilo viac ako
100 000 účastníkov z celej Slovenskej republiky.
Veľmi dôležitou súčasťou IT FITNESS TESTu boli v tomto roku mobilné aplikácie pre všetky populárne
operačné systémy (Android, Apple iOS, Windows), ktoré umožnili majiteľom tabletov a iných mobilných
zariadení nielen absolvovať IT FITNESS TEST, ale po jeho prvom absolvovaní opakovaním jeho variácií ďalej
zvyšovať svoje zručnosti.
Na základe získaných výsledkov bola vypracovaná táto štúdia, ktorej závery budú ponúknuté
Ministerstvu školstva SR ako inšpirácia pre vyučovanie na stredných a vysokých školách.

4
“Aby bol štát schopný reagovať na potreby moderného pracovného trhu je potrebná intenzívna
spolupráca so súkromným sektorom aj v oblasti IKT. Naše životy sú dnes ovplyvňované digitálnymi
technológiami, a preto cielené rozvíjanie digitálnych zručnosti by malo byť súčasťou akejkoľvek profesijnej
prípravy a odborného vzdelávania, ako aj programov celoživotného vzdelávania.“
Peter Pellegrini
minister školstva, vedy, výskumu
a športu SR a Digitálny líder SR

5
IT FITNESS TEST 2014 - ENGLISH SUMMARY
Even this year, the European Commission has initiated an extensive campaign named “e-skills for Jobs” that
aims at supporting employment. The campaign's main goal is to raise awareness of the EU citizens about
how necessary it is to improve their ICT skills. In Slovakia, this activity is coordinated by IT Association of
Slovakia (ITAS) under the auspices of both the country's Ministry of Education, Science, Research, and Sport
and a Slovak digital leader.
The main part of the campaign in Slovakia, for the fourth consecutive year now, has been a nation-wide
IT skills testing event - IT Fitness Test 2014. Its ambition was to ϐind out a level of the basic IT skills for study,
work and common life primarily in the chief target group - young people, elementary and secondary school
students and university students. It also concentrated on the employees of small and medium enterprises
(SME). The 2014 IT Fitness Test event included a brand new feature, a special test for elementary schools.
This test came about as a result of the previous years' demand on the one hand, and an attempt to detect the
youngest talents in the ICT ϐield as early as possible on the other.
From May 2014 until July 2014, it was possible for anybody interested to evalute the level of their IT skills
in an online test availbale at www.itϐitness.sk. The general public was amply informed via media about the
opportunity to test their IT skills. The effort was to get involved as many respondents as possible in order to
garner relevant information as to the level of the IT skills in Slovakia.
Another key part of the 2014 IT FITNESS TEST was dedicated to mobile applications for all popular
operation systems (Android, Apple iOS, Windows). The tablet and other mobile devices users could take the
mobile version of the IT FITNESS TEST and later on [they could] take it again repeatedly in order to practice
and further improve their skills.
Based on the garnered results, a study has been elaborated and its conclusions are to be offered to the
Slovak Ministry of Education, for inspiration on how to improve the teaching process at secondary schools
and universities.
IT FITNESS TEST CHARACTERISTICS AND REALIZATION
The test consisted of 3 parts:
I. part: Proϐile
In this part, the respondents ϐilled in their personal data. As the test was performed as a contest, there were
announced several winners in different categories at the end of the testing period (the youngest participant, the
oldest participant, the most successful elementary school student, the most successful secondary school student,
the most involved elementary school, the most involved secondary school etc.). It was the personal data collected
in this stage of the IT FITNESS TEST that helped identify all of them. If a participant did not wish to join the contest,
they did not have to ϐill in all the data.

6
II. part: Informative
This part consisted of 16 questions aimed at the basic characteristics of a participant as to the use
of IT (what kind of IT they use, since when and for what purpose, what are the most often used sources of
information, what they use the Internet for etc.)
III. part: Testing
The ϐinal – knowledge/competency part of the test focused on testing a respondent in different IT
areas. In 2014, for the ϐirst time, there were used two types of the test, each one for a different target group.
Both tests had 24 questions. It was a multiple-choice type of a test with only one correct answer. To
avoid passing the correct answers from the respondents who already took the test to those who did not, the
test was generated randomly for each respondent from four possible variants of each question.
Based on the achieved results, each respondent was placed into one of ϐive levels. After the testing,
they were informed about their results both via the percentage evaluation and the attained level with the
respective comments.
SUMMARY AND RECOMMENDATIONS
Number of respondents who ϐilled in the ϐirst (informative) part of the test 14540
Number of respondents who also ϐilled in the second (testing) part of the test: 10585
Average success rate: 47,85 %
What the 2014 IT Fitness test revealed
Less than 3,5 % out of all respondents do not use any computer at home. This is true for only 1,45 %
secondary school students and 0,97 % university students.
43 % elementary school students started to use a computer as preschoolers. In 8-year grammar school
students it was 51 %.
Elementary school students use more a tablet than a notebook (laptop, netbook, ultrabook) whereas in
the other groups it is vice versa. Elementary and secondary school students and teachers most often use a
desktop computer. The remaining categories use mostly portable types of computers.
Digital technologies have been used more at home rather than in schools. The use of a computer by
university students in school and at home is fairly balanced (89,8 % vs. 94,8 %), however, the difference in
how often secondary school students use a computer in school and at home is 23 % (70,6 % in school and
93,5 % at home). Likewise, the students between 7-16 years of age, use a computer more at home rather than
in school.
Secondary school students use a computer primarily for entertainment and searching for information
from different areas of their interest and secondarily for study. University students primarily search for
information from their interest areas, then for information necessary for their study and thirdly for leisure
activities such as watching a movie or listening to the music. Yet both groups of students conϐirmed that they
use the information found on the Internet in school either very often or fairly often. 99 % of all participating
secondary school students and 100 % of the responding university students conϐirmed that.

39 % of respondents age 7-16 consider themselves as advanced IT users, as to secondary school students
it is 45 % and as to university students it is 53 %. Only 16 % of elementary school students is interested in
studying IT, as to secondary school students it is 34 % and as to university students it is almost 88 %.
Recommendations
The most problematic tasks in the test were those that required certain amount of abstraction in order to
7
combine theoretical knowledge with practical skills or to perform more complex operations.
Therefore, we think, it is necessary to recommend that teachers at both elementary and secondary
schools implement into teaching more complex tasks and projects that make students use lateral thinking
and perform higher cognitive operations (analyze, evaluate, create), look for mistakes and solve non-standard
(divergent) problems etc. This kind of emphasis may equip students for the future to better
respond to new situations and tackle new problems more effectively. As to the current pace of development
in schools, which is lagging, it is imperative.
As to the importance of higher IT competency of students, it is recommended to consider further
education of IT teachers and to make IT classes an integral part of education from early years of elementary
school until secondary school graduation.
These conclusions and recommendations are to be passed to the Slovak Ministry of Education, Science,
Research and Sport that is competent to consider the facts and propose necessary steps to increase the
quality of education for young people in IT and to foster IT skills at elementary and secondary schools and
universities.
ITAS wants to keep closely cooperating with the academic sphere in order to create an IT proϐile of a
graduate as well as to professionaly prepare IT specialists for the job market.

Správa o výsledkoch
IT FITNESS Testovania 2014
Bratislava 2014
odborní garanti: Univerzita Komenskeho v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach

Obsah
Charakteristika a realizácia IT Fitness Testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9
Štatistické výstupy z IT Fitness Testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
Naj... v IT Fitness Teste . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
I. Celkové vyhodnotenie testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17
Ia. Základný prehľad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Ib. Všeobecné údaje o respondentoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
A. Prehľad zastúpenia jednotlivých vekových kategórií respondentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
B. Zastúpenie respondentov podľa pohlavia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Ic. Úspešnosť testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
A. Hrubé skóre celého testovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
B. Úspešnosť respondentov vzhľadom k vekovej kategórii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Id. Informačná časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
A. Miesto využívania počítača . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
B. Pripojenie na internet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
C. Doma používané počítače . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
D. Najčastejšie používané typy počítačov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
E. Informácie o priemyselných certiϐikátoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
F. Využívanie informácii z internetu v škole, resp. v práci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
G. Ďalšie digitálne technológie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
H. Využívanie mobilného telefónu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
I. Využitie počítača . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
J. Informačné zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
K. Využívanie internetu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
L. Zverejňovanie informácií na internete. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
M. Členstvo v sociálnych sieťach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
N. Sebahodnotenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
O. Záujem o štúdium . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
Ie. Testovacia časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
II. Vyhodnotenie testu pre respondentov starších ako 15 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
IIa. Základný prehľad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
IIb. Všeobecné údaje o respondentoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
A. Prehľad zastúpenia respondentov podľa vekových kategórií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
B. Zastúpenie respondentov podľa pohlavia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
C. Prehľad zastúpenia respondentov podľa zamestnaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
IIc. Informačná časť testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
A. Využívanie počítača v predškolskom veku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
B. Miesto využívania počítača . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
C. Využívanie informácii z internetu v škole, resp. v práci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
D. Využitie počítača . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
E. Informačné zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
10

F. Členstvo v sociálnych sieťach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
G. Sebahodnotenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
H. Záujem o štúdium . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
IId. Testovacia časť – detailná analýza testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
A. Hrubé skóre testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
C. Úspešnosť jednotlivých úloh testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
D. Citlivosť jednotlivých úloh testu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
E. Úspešnosť jednotlivých variantov úloh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
F. Citlivosť jednotlivých variantov úloh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
G. Úlohy (varianty) s najvyššou úspešnosťou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
H. Úlohy (varianty) s najnižšou úspešnosťou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
I. Úlohy (varianty) s s najvyššou citlivosťou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44
IIe. Porovnanie výsledkov študentov SŠ a VŠ v teste SŠ s výsledkami učiteľov a ostatných respondentov . . 45
A. Priemerné hrubé skóre a priemerná úspešnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45
B. Úspešnosť v jednotlivých úlohách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
C. Najlepšie a najhoršie úlohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
D. Prehľad odpovedí študentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
E. Prehľad odpovedí učiteľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
F. Prehľad odpovedí ostatných respondentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54
IIf. Závery k testu pre respondentov starších ako 15 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
III. Vyhodnotenie testu pre základné školy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .57
IIIa. Základný prehľad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
IIIb. Všeobecné údaje o respondentoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
IIIc. Informačná časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
A. Využívanie počítača v predškolskom veku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
B. Miesto využívania počítača . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
C. Možnosť domáceho pripojenia na internet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
D. Hodnotenie svojich schopností v oblasti IT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
E. Záujem o štúdium v oblasti IT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59
IIId. Vyhodnotenie testovacej časti testu pre ZŠ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
A. Hrubé skóre celého testovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
C. Citlivosť úloh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
D. Prehľad odpovedí žiakov v teste pre ZŠ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73
IIIe. Interpretácia výsledkov a odporúčania k testu pre ZŠ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
Odporúčania pre vyučovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80
IIIf. Úspešnosť škôl v teste pre ZŠ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80
IV. Závery a odporúčania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
IVa. Čo prezradil IT Fitness test 2014 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
IVb. Odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
11

Charakteristika a realizácia IT Fitness Testu
12
Test pozostával z 3 častí:
I. časť: Proϐil
V tejto časti respondenti vypĺňali základné osobné údaje. Keďže test sa po skončení testovacieho obdo-bia
vyhodnocoval a víťazi rôznych kategórií (najmladší účastník, najstarší účastník, najúspešnejší žiak ZŠ,
najúspešnejší študent SŠ, najzapojenejšia ZŠ, najzapojenejšia SŠ, a pod.) boli odmeňovaní, na ich identiϐikáciu
slúžili práve údaje získané v tejto časti IT Fitness Testu. Pokiaľ sa účastník nechcel zapojiť do súťaže, nemu-sel
vyplniť všetky údaje.
II. časť: Informačná
Táto časť obsahovala 16 otázok zameraných na základné charakteristiky riešiteľa testu z pohľa-du
využívania IT (aké IT využíva, odkedy a za akým účelom, aké sú jeho najčastejšie používané informačné
zdroje, na čo využíva internet a pod.)
III. časť: Testovanie
Posledná – vedomostno–kompetenčná časť testu bola zameraná na samotné testovanie respondenta v
rôznych oblastiach IT. Tento rok boli po prvý raz pri testovaní použité dva typy testu, každý určený inej cie-ľovej
skupine respondentov. K pôvodnému testu, ktorého cieľo vou skupinou boli mladí ľudia od 15 do 30 ro-kov
(ale do testovania sa zapojili aj starší respondenti), pribudol test pre základné školy.
Oba testy obsahovali po 24 otázok. Každá otázka mala viacero možností odpovede, pričom vždy existo-vala
len jedna správna možnosť. Aby sa znížilo sa riziko, že bude možné vopred zistiť otázky testu od respon-dentov,
ktorí už test vypĺňali, test bol generovaný pre každého respondenta náhodne z vopred pripravených
štyroch variantov každej otázky.
Každému respondentovi sa pri testovaní priebežne počítalo jeho skóre, ktoré sa na záver prepočítalo na
percentuálnu úspešnosť. Na základe tej bol respondent zaradený do jednej z piatich úrovní. Po skončení tes-tovania
dostal potom informáciu o svojom výsledku nielen vo forme jeho percentuálnej úspešnosti, ale zo-brazila
sa mu aj dosiahnutá úroveň spolu s príslušným charakterizujúcim slovným komentárom. Rozdelenie
úrovní aj komentáre k nim pre oba testy možno vidieť v tabuľkách 1 a 2 nižšie.
IT Fitness test sa spustil na portáli www.itϐitness.sk od 13.5.2014 a bol respondentom prístupný do
31.7.2014. Prioritné cieľové skupiny, na ktoré bolo testovanie zamerané, boli tvorené
a. študentmi stredných a vysokých škôl
b. žiakmi základných škôl, najmä so zameraním na druhý stupeň a absolventov
IT FITNESS TEST mohli, samozrejme, riešiť všetci záujemcovia bez ohľadu na vek.

13
A. Charakteristika testu pre respondentov starších ako 15 rokov
Test obsahoval otázky z oblastí ako prenos dát, vstupné a výstupné zariadenia, mobilné zariadenia,
komprimovanie súborov, základné informácie o PC, e-mail, bezpečnosť, otvorený softvér, licencie, práca
s graϐikou, práca s tabuľkami, práca s textom, vyhľadávanie na internete, a pod. Otázky boli určené stredo-školákom
a vysokoškolákom a boli zamerané na zistenie úrovne ich
• základných i pokročilejších znalostí v oblasti IT,
• kompetencií v oblasti vytvárania a prezentovania informácie (kancelársky softvér, internet)
• praktických zručností pri vyhľadávaní a spracovávaní informácií (zdroje, hľadanie a triedenie,
komunikácia)
V nasledujúcej tabuľke je uvedené rozdelenie úrovní úspešnosti a príslušné komentáre k jednotlivým
úrovniam.
Tab. 1 – Charakteristika jednotlivých úrovní výsledkov testu pre SŠ a VŠ
Percentuálna
úspešnosť Úroveň Komentár
95-100 %
Výborná úroveň znalostí
a zručností v oblasti IT
Pravdepodobne ste IT profesionál alebo patríte
medzi veľmi zručných IT používateľov.
81-94 %
Vysoká úroveň základných
IT znalostí a zručností
Vaše základné znalosti a zručnosti v oblasti IT sú na veľmi
dobrej úrovni, orientujete sa vo svete informačných
technológií a dokážete s nimi pracovať efektívne.
51-80 %
Priemerná až nadpriemerná
úroveň základných IT
znalostí a zručností
Vaše kompetencie v oblasti základov IT sú
na priemernej až nadpriemernej úrovni, dokážete
sa zorientovať a využívať IT pri prací, či zábave.
21-50 %
Nižšia až priemerná
úroveň základných IT
Vaše kompetencie v oblasti základov IT sú
na podpriemernej až priemernej úrovni. Ste na dobrej
ceste, pre lepšiu orientáciu v IT (a tým aj v modernom
svete) však musíte na sebe ešte popracovať.
0-20 %
Nízka úroveň základných
IT znalostí a zručností
Žiaľ, test preukázal len nízku úroveň základných znalosti
IT. Pre potreby lepšej orientácie v modernom svete
plnom IT Vám radíme sa v tejto oblasti ďalej vzdelávať.
B. Charakteristika testu pre ZŠ
Test pripravoval tím učiteľov z praxe a úlohy zostavovali so zameraním sa na deviatakov a absolventov
ZŠ. To znamená, že vytvorili a vybrali také úlohy, ktoré by mal zvládnuť vyriešiť absolvent základnej školy.
Úlohy sa zameriavali na rôzne oblasti z informatiky. Test bol zostavený tak, aby úlohy testovali vedomosti,
zručnosti, špeciϐické predmetové kompetencie, ale aj niektoré kľúčové kompetencie. V teste boli zastúpené
úlohy na rôznych kognitívnych úrovniach (zapamätanie, porozumenie, aplikácia, analýza, hodnotenie a tvo-renie).
Niektoré úlohy boli komplexnejšie a na ich úspešné zvládnutie bolo potrebné urobiť viacero krokov
(napr. rozumieť nástrojom graϐického editora, analyzovať zápis algoritmu v danom kódovaní, posúdiť správ-nosť
algoritmu s ohľadom na jeho výsledok). Úlohy neboli vopred pilotované.

14
V nasledujúcej tabuľke je uvedené rozdelenie úrovní úspešnosti a príslušné komentáre k jednotlivým
úrovniam.
Tab. 2 – Charakteristika jednotlivých úrovní výsledkov testu pre ZŠ
Percentuálna
úspešnosť Úroveň Komentár
95-100 %
Nadpriemerné znalosti
a zručnosti v základoch IT
znalostí
Pravdepodobne ste IT nadšenec alebo patríte medzi veľmi
zručných IT používateľov. Ste vynikajúco pripravený na štúdium
informatiky na strednej skole.
81-94 %
Vysoká úroveň základných IT
Vaše základné znalosti a zručnosti v oblasti IT sú na výbornej
úrovni, orientujete sa vo svete IT a dokážete s nimi pracovať
efektívne.
51-80 %
Priemerná až nadpriemerná
úroveň základných IT znalostí
a zručností
Vaše kompetencie v oblasti základov IT sú na priemernej až
nadpriemernej úrovni, dokážete sa zorientovať a využívať IT pri
práci, či zábave.
21-50 %
Nižšia až priemerná úroveň
základných IT znalostí
a zručností
Vaše znalosti a zručnosti v oblasti základov IT sú
na podpriemernej až priemernej úrovni. Ste na dobrej ceste, pre
lepšiu orientáciu v IT (a tým aj v modernom svete) však musíte
na sebe ešte popracovať.
0-20 %
Nízka úroveň základných IT
Žiaľ, test preukázal len nízku úroveň základných znalostí IT.
Pre potreby lepšej orientácie v modernom svete plnom IT vám
radíme sa v tejto oblasti ďalej vzdelávať.

15
Štatistické výstupy z IT Fitness Testu
Naj... v IT Fitness Teste
A. Najmladší účastník testovania (vyplnil test pre ZŠ)
7 rokov – žiak zo Základnej školy, Spartakovská 5, Trnava
B. Najstarší účastník testovania
89 rokov – muž, vyplnil test pre vekovú kategóriu respondentov nad 15 rokov
C. Najúspešnejší účastníci - muži
16 respondentov vo veku 17 – 45 rokov, úspešnosť 100 %
D. Najúspešnejšie účastníčky - ženy
5 respondentiek vo veku 18 – 51 rokov, úspešnosť 100 %
E. Školy s najväčším počtom zapojených študentov, ktorí vyplnili test
Tab. 3 – Prehľad najaktivnejších základných škôl
Mesto Škola Počet
respondentov
Priemerná
úspešnosť
Kežmarok Základná škola (Dr. Daniela Fischera 2) 380 testov
(414 proϐilov) 46,743 %
Zvolen Základná škola (Hrnčiarska 2119/1) 219 testov
(250 proϐilov) 47,793 %
Nitra Základná škola kniežaťa Pribinu
(Andreja Šulgana 1)
127 testov
(167 proϐilov) 41,109 %
Sučany Základná škola Slov. nár. povstania
(Partizánska 13) 73 testov (95 proϐilov) 37,443 %
Nové Zámky Základná škola (Mostná 3) 71 testov (74 proϐilov) 55,692 %
Tab. 4 – Prehľad najaktivnejších stredných škôl
Mesto Škola Počet
respondentov
Priemerná
úspešnosť
Prešov Stredná priemyselná škola elektrotechnická
(Plzenská 1)
287 testov
(322 proϐilov) 46,617 %
Trnava Obchodná akadémia (Kukučínova 2) 284 testov
(292 proϐilov) 46,156 %
Martin Gymnázium Jozefa Lettricha
(J. Lettricha 2)
280 testov
(287 proϐilov) 50,685 %
Trnava Stredná priemyselná škola dopravná
(Študentská 23)
247 testov
(320 proϐilov) 38,984 %
Banská Bystrica Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša
(Hurbanova 6)
210 testov
(254 proϐilov) 45,774 %

Tab. 5 – Prehľad najaktivnejších vysokých škôl
Mesto Škola Počet
16
respondentov
Priemerná
úspešnosť
Žilina Žilinská univerzita v Žiline
(Univerzitná 1) 44 testov (62 proϐilov) 65,909 %
Bratislava Slovenská technická univerzita v Bratislave
(Vazovova 5) 40 testov (56 proϐilov) 73,646 %
Košice Technická univerzita v Košiciach
(Letná 9) 33 testov (56 proϐilov) 67,172 %
Bratislava Univerzita Komenského v Bratislave
(Šafárikovo nám. 6) 28 testov (41 proϐilov) 67,708 %
Banská Bystrica Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
(Národná 12) 11 testov (16 proϐilov) 54,924 %
Uvedené výsledky boli počítané zo všetkých proϐilov a testov. V tabuľkách sú teda pre každú školu uvedené
počty respondentov z danej školy, bez ohľadu na to, či ide o študenta, alebo učiteľa. Poradie je určené podľa
počtu vyplnených testov.

17
I. Celkové vyhodnotenie testu
Ia. Základný prehľad
Tab. 6 – základné psychometrické parametre celého IT Fitness testu 2014
Respondenti, ktorí vyplnili prvú (informačnú) časť testu: 14540
Respondenti, ktorí vyplnili druhú (testovaciu) časť testu: 10585
Priemerná úspešnosť 47,85 %
Pre porovnanie s rokom 2013 (2012, 2010):
• do testu bolo zapojených 8381 (35099, 39920) respondentov
• celková priemerná úspešnosť bola 51,749 % (62 %, 54,5 %)
Pozn.: Upozorňujeme, že na základe porovnania priemernej úspešnosti testu v jednotlivých rokoch nie je
možné spoľahlivo usudzovať o vývoji IT zručností populácie, pretože test aj účastníci testovania sa každý
rok menia. Porovnanie výsledkov testu s predchádzajúcimi ročníkmi treba chápať len ako orientačné.
Ib. Všeobecné údaje o respondentoch
A. Prehľad zastúpenia jednotlivých vekových kategórií respondentov
Tab. 7 – Respondenti podľa vekových kategórií
Všetky vyplnené
proϐily
Iba proϐily, ktoré
vyplnili aj testy
vyplnili aj testy pre ZŠ
vyplnili aj testy pre SŠ
vek do 10 0,715 % 0,601 % 1,31 % 0,029 %
vek 11-15 37,517 % 37,62 % 77,992 % 7,739 %
vek 16-20 43,721 % 48,122 % 11,629 % 74,396 %
vek 21-25 3,494 % 2,643 % 1,211 % 3,855 %
vek 26-30 4,133 % 3,262 % 2,362 % 4,344 %
vek 31-35 3,116 % 2,245 % 1,548 % 2,978 %
vek 36-40 2,558 % 2,042 % 1,349 % 2,517 %
vek 41-45 1,382 % 1,008 % 0,933 % 1,136 %
vek 46-50 1,197 % 0,919 % 0,615 % 1,136 %
vek 51-55 1,004 % 0,689 % 0,417 % 0,877 %
vek 56-60 0,626 % 0,451 % 0,218 % 0,575 %
vek nad 60 0,536 % 0,398 % 0,417 % 0,417 %

18
0,54% do 10
0,72%
37,52%
2,56% 1,38% 1,20%
3,12%
3,49%
4,13%
1,00% 0,63%
Graf 1 – Respondenti podľa vekových kategórií (všetci, ktorí vyplnili proϐil)
B. Zastúpenie respondentov podľa pohlavia
Tab. 8 – Pohlavie respondentov
Všetky vyplnené
proϐily
vyplnili aj testy
vyplnili aj testy pre ZŠ
vyplnili aj testy pre SŠ
počet zastúpenie počet zastúpenie počet zastúpenie počet zastúpenie
ženy 4792 32,957 % 3738 33,042 % 2068 41,04 % 1845 26,539 %
muži 9748 67,043 % 7575 66,958 % 2971 58,96 % 5107 73,461 %
32,96%
Graf 2 – Respondenti podľa pohlavia (všetci, ktorí vyplnili proϐil)
11-15
16-20
21-25
26-30
31-35
43,72%
36-40
41-45
46-50
51-55
56-60
nad 60
Respondenti podľa pohlavia
ženy
67,04% muži

19
Ic. Úspešnosť testu
A. Hrubé skóre celého testovania
Hrubé skóre zachytáva výsledky testovania podľa počtu respondentov a počtu získaných bodov.
Graf 3 – Počty respondentov, ktorí získali príslušný počet bodov
1200
1000
800
600
400
200
B. Úspešnosť respondentov vzhľadom k vekovej kategórii
Graf 4 – Priemerná úspešnosť respondentov podľa veku
0
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
Počet respondentov
Rozdelenie hrubých skóre
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
7 9 11 13 15 17 19 21 23 25 27 29 31 33 35 37 39 41 43 45 47 49 51 53 55 57 59 61 63 65 67 69 71 74 80 85
Percentuálna úspešnosť
Úspešnosť v teste v závislosti od veku (v %)

Id. Informačná časť
V tejto časti vyhodnocujeme odpovede respondentov na otázky týkajúce sa ich prístupu k počítaču a internetu,
využívania počítača, internetu, informačných zdrojov a pod. a pokiaľ je to možné, porovnávame odpovede s vý-sledkami
20
z predchádzajúcich rokov.
Keďže zodpovedanie všetkých otázok informačnej časti nebolo striktne povinné, niektorí respondenti nevy-plnili
všetky otázky. Preto pri vyjadrovaní mnohých odpovedí percentuálne prepočítavame počty jednotlivých
alternatív vzhľadom k počtu respondentov, ktorí na danú otázku odpovedali. V prípadoch, keď je to vhodné vy-jadrujeme
výsledky s ohľadom na všetkých respondentov testu.
Vzhľadom k tomu, že nie pre všetky otázky informačnej časti má zmysel vyhodnocovať odpovede všetkých
kategórií respondentov, uvádzame tu len prehľad tých relevantných. Ak pri výsledkoch niektorej otázky neuvá-dzame
porovnanie s predchádzajúcimi ročníkmi, znamená to, že sa otázka v predchádzajúcich ročníkoch testova-nia
vôbec nevyskytla, alebo nebola z nejakých dôvodov vyhodnocovaná.
A. Miesto využívania počítača
Počítač používam
doma/na internáte 91,40 %
v škole/zamestnaní 68,23 %
na verejných miestach (knižnica, internetová kaviareň a pod.) 18,09 %
Pri tejto otázke mali respondenti možnosť zaškrtnúť aj viac možností odpovede, preto súčet odpovedí prekra-čuje
100 %. Takýto spôsob odpovedania sme považovali za vhodnejší, ako výber len jedinej z možností, pretože
lepšie odráža realitu. Vzhľadom k tomu, že pri predchádzajúcom testovaní (2013 – testovanie mimo iniciatívy
eSkills) sa odpovedalo práve výberom jedinej možnosti, porovnávame výsledky iba s testovaniami v predchá-dzajúcich
ročníkoch eSkills (2010 a 2012).
Tohtoročné výsledky sú takmer totožné s výsledkami z roku 2012, avšak v porovnaní s výsledkami v roku
2010 možno pozorovať značne väčší rozdiel medzi podielom využívania počítača v domácnostiach a v škole,
resp. v zamestnaní v neprospech školy a zamestnania. Na tento fakt sme ako na negatívny upozorňovali už
v správe spred dvoch rokov. Naďalej považujeme za dôležité ho preskúmať – najmä kvôli tomu, že viac ako 80 %
respondentov tvorili žiaci a študenti, ktorí by podľa nášho názoru mali počítač v škole používať na dennej báze..
B. Pripojenie na internet
Doma mám pripojenie na internet
áno 7327 96,51 % z odpovedí
nie 265 3,49 % z odpovedí
neodpovedalo 6948
Z respondentov, ktorí na otázku odpovedali, má doma pripojenie na internet 96,51 %, čo je o niečo vyššie
číslo ako pre testovaní v roku 2010. Pri testovaní v ďalších rokoch sme túto otázku nevyhodnocovali.

21
C. Doma používané počítače
Doma používame
žiadny počítač/notebook 263 3,46 %
jeden počítač/notebook 2974 39,11 %
viac počítačov/notebookov 4367 57,43 %
neodpovedalo 6936
Túto otázku sme v predchádzajúcich ročníkoch testovania nevyhodnocovali.
D. Najčastejšie používané typy počítačov
Počítač, ktorý najčastejšie používam
stolový 3686 48,46 %
laptop / notebook / netbook / ultrabook 2699 35,48 %
tablet 960 12,62 %
iný 262 3,44 %
neodpovedalo 6933
E. Informácie o priemyselných certiϐikátoch
ECDL Microsoft Ofϐice
Specialist
Cisco Networking
Academy INGOT Iný
Mám informácie 2330 4807 3387 1195 2792
Vlastním certiϐikát o absolvovaní 518 624 799 292 857
F. Využívanie informácii z internetu v škole, resp. v práci
Ako často využívate informácie získané z internetu pri plnení si svojich pracovných a študijných povinností?
veľmi často 4514 59,32 %
často 2979 39,15 %
málokedy 0 0,00 %
vôbec nevyužívam 117 1,54 %
neodpovedalo 6930
Výsledky tohto prieskumu poukazujú na dôležitosť rozvoja IT zručností a schopností, pretože sú potrebné
pri vykonávaní väčšiny profesií. Skupinu respondentov, ktorí odpovedali „vôbec nevyužívam“, tvorili najmä

zamestnaní respondenti, ktorých najvyššie ukončené vzdelanie bola základná škola alebo odborné učilište
a žiaci základnej školy.
G. Ďalšie digitálne technológie
Ďalšie digitálne technológie, ktoré používam:
tlačiareň 12083
digitálny fotoaparát , resp. kameru 10787
skener 8245
tablet 7666
dataprojektor 3564
interaktívnu tabuľu 2441
audioprehrávač 7087
videoprehrávač 7843
mobilný telefón / smartphone 13324
čítačka kníh 1574
Odpovede respondentov sa takmer nelíšili od odpovedí v našom prieskume v r. 2010 (v neskorších
prieskumoch sme túto otázku nevyhodnocovali). Na popredných miestach zhruba v rovnakom pomere ako
pred 4 rokmi sa umiestnili mobilný telefón, tlačiareň, digitálny fotoaparát, resp. kamera, skener a videopre-hrávač.
22
Asi o 15 % menej respondentov uviedlo používanie audioprehrávača, čo môže súvisieť s rozvojom
funkcií, ktoré v súčasnosti ponúkajú mobilné telefóny. Naopak, významne stúpol počet respondentov, ktorí
využívajú interaktívne tabule, dataprojektory. Pochopiteľne, najväčší skok zaznamenalo používanie table-tov,
ktoré z približne 4 % v r. 2010 stúplo na viac ako 52 %. Potešiteľným zistením je, že 82,9 % respondentov,
ktorí používajú tablet, tvoria žiaci a študenti.
14000
12000
10000
8000
6000
4000
2000
0
Graf 5 – Ďalšie digitálne technológie podľa frekvencie ich využívania
počet respondentov
Ďalsie využívané digitálne technológie

23
H. Využívanie mobilného telefónu
Mobilný telefón používam na tieto účely:
telefonovanie 13984
posielanie/prijímanie SMS 12912
internet cez operátora 6214
wiϐi 11815
e-mail 7192
chat 8281
sociálne siete 9360
audioprehrávač 8049
fotoaparát 12514
navigácia 4977
diár / kalendár / pripomienkovač 9230
Spôsoby využitia mobilného telefónu usporiadané podľa ich výskytu v odpovediach respondentov vidno
na nasledujúcom grafe.
Graf 6 – najčastejšie využitie mobilného telefónu
16000
14000
12000
10000
8000
6000
4000
2000
0
počet respondentov
Využívanie mobilu

I. Využitie počítača
Počítač používam na
(priraďte číslo od 1 - najmenej používam po 10 - najviac používam, podľa intenzity požívania)
24
tvorbu a úpravu textových
dokumentov
tvorbu a úpravu
digitálnych obrázkov
tvorbu a úpravu
prezentácií
tvorbu a úpravu
webových stránok
tvorbu a úpravu audio
alebo videosúborov
tvorbu a úpravu blogových/
wiki príspevkov
tvorbu programov
získavanie informácií
potrebných pre štúdium/prácu
získavanie informácií z rôznych
oblastí môjho záujmu
počúvanie audia, resp.
sledovanie videa
1 1804 2631 1410 7239 5274 8752 8095 705 620 640
2 930 1725 1087 1553 1843 1386 1294 369 368 351
3 1378 1662 1436 1072 1399 864 874 570 444 381
4 1216 1324 1274 790 1025 539 604 658 473 413
5 2425 1833 2044 873 1308 655 741 1308 969 880
6 973 1003 1297 439 678 382 365 973 755 673
7 1265 1033 1439 412 581 256 429 1287 990 918
8 1385 1002 1441 396 519 219 343 1912 1652 1414
9 858 705 1020 286 385 168 272 1995 2067 1938
10 2087 1280 1714 747 824 397 653 4408 5883 6656
Neodpovedalo 219 342 378 733 704 922 870 355 319 276
Medzi najčastejšie uvádzané účely využitia počítača patrili podľa tohtoročného prieskumu počúvanie audia,
resp. sledovanie videa, ďalej získavanie informácií z rôznych oblastí záujmu respondentov ako aj získavanie
informácií potrebných pre štúdium, resp. prácu. Tieto zistenia v podstate korešpondujú s minuloročnými
výsledkami, rozdiel je len v tom, že vlani mierne viedlo získavanie záujmových informácií pred sledovaním
audia a videa. Rozdiel vidíme pri porovnaní s výsledkami predchádzajúceho eSkills testovania v r. 2012, kde
respondenti uvádzali častejšie využívanie počítača na získavanie informácií potrebných do školy, či do práce,
ako využívanie počítača na voľnočasové aktivity.
Nasledujúci graf ukazuje najčastejšie využitie počítača usporiadané podľa výskytu v tohtoročných od-povediach
respondentov.

25
Najčastejšie využitie počítača
Graf 7 – najčastejšie využitie počítača
7000
6000
5000
4000
3000
2000
1000
0
počet respondentov
J. Informačné zdroje
Ako zdroj informácií využívam:
(priraďte číslo od 1 - najmenej využívam po 8 - najviac využívam, podľa intenzity využívania)
vyhľadávače
Wikipédiu,
resp. inú wiki
sociálne siete
blogy
vzdelávacie
portály
on-line odbor-né
knižnice
a databázy
papierové
knihy
a časopisy
iné
1 593 756 1989 4804 3081 4844 4060 3416
2 253 743 1130 2018 1661 1905 1874 1099
3 328 900 1233 1767 1832 1644 1628 1177
4 669 1283 1232 1489 1872 1409 1631 1474
5 1018 1960 1524 1343 1760 1238 1431 1563
6 1178 2125 1338 863 1362 897 1053 854
7 1835 2309 1436 510 954 657 814 637
8 8493 4122 4084 756 1169 955 1229 2058
neodpovedalo 173 342 574 990 849 991 820 2262
Ako vidno z vyššie uvedenej tabuľky, medzi najčastejšie využívané informačné zdroje respondentov patria
internetové vyhľadávače, Wikipédia, prípadne iná wiki a sociálne siete. Podobné výsledky sme zaznamenali
aj v predchádzajúcom roku. Podobne ako vtedy, aj tento rok sú vzdelávacie portály využívané takmer 8-krát
menej a on-line odborné knižnice a databázy dokonca takmer 9-krát menej ako vyhľadávače. Využívanie pa-pierových
kníh a časopisov podľa tohto prieskumu oproti minulému roku mierne vzrástlo.
V porovnaní s rokom 2012 sa zmenili percentuálne podiely najvyužívanejších informačných zdrojov.
Mierne stúpol význam sociálnych sietí ako informačného zdroja (zo 14,5 % na 17,9 %) a významne stúplo
využívanie Wikipédie (z 2 % na o niečo viac, ako 18 %), čím sa dostala z tretieho miesta na druhé a tesne
predbehla sociálne siete.

K. Využívanie internetu
Internet využívam na:
internet banking 34,59 %
objednávanie dovolenky 16,44 %
rezervovanie ubytovania/cestovných lístkov 22,72 %
rezervovanie vstupeniek 28,81 %
Nakupovanie 70,40 %
vyhľadávanie práce 28,25 %
získavanie informácií pre pracovné/študijné účely 74,75 %
emailová komunikácia 78,32 %
rôzne formy on-line komunikácie (IP telefón, chat, skype, ...) 75,15 %
aktivity na sociálnej sieti 74,11 %
hranie hier 65,68 %
čítanie elektronických kníh 18,98 %
on-line prístup k audio, video súborom, IPTV... 63,44 %
Iné 43,32 %
V odpovedi na túto otázku respondenti iba označovali, ktoré z ponúkaných aktivít na internete využívajú, ne-zoraďovali
26
ich podľa frekvencie využívania. Výsledky tohtoročného prieskumu sa takmer nelíšili od výsled-kov
v predchádzajúcich dvoch rokoch. Aktivity na internete, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach
boli rovnaké (poradie rovnaké ako v r. 2012 a oproti r. 2013 boli len vymenené 2. a 3. miesto) a zahŕňali ema-ilovú
komunikáciu, ďalšie formy on-line komunikácie a získavanie informácií pre pracovné, resp. študijné
účely. Na štvrtom mieste sa umiestnili aktivity na sociálnej sieti, ktoré túto pozíciu získali už vlani (predtým
medzi možnosťami odpovede neϐigurovali). Zaujímavé však je, že všetky odpovede získali nižšie percentuál-ne
zastúpenie, ako v predchádzajúcich prieskumoch, niektoré dokonca až o 10 %.
Nasledujúci graf prehľadnejšie zobrazuje výsledky podľa percentuálneho výskytu jednotlivých aktivít..
Graf 8 – Využitie internetu
90%
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
počet respondentov v %
Využitie internetu

27
L. Zverejňovanie informácií na internete
Internet využívam na zverejňovanie rôznych informácií prostredníctvom:
sociálnej siete 78,65 %
galérie obrázkov 23,35 %
diskusného fóra 15,81 %
vlastnej webovej stránky 12,99 %
Wiki 9,33 %
Blogu 7,93 %
Respondenti podľa očakávania deklarovali využívanie sociálnych sietí ako najčastejší spôsob zverejňovania
informácií na internete (78,65 %). Rovnaký výsledok sme zaznamenali v prieskumoch aj v predchádzajúcich
dvoch rokoch. Taktiež poradie všetkých ostatných možností bolo až na výmenu posledných dvoch položiek
rovnaké. Väčšina odpovedí však zaznamenala percentuálny pokles, s výnimkou wiki, kde percento využí-vania
stúplo. Najväčší pokles je vidno u diskusných fór, ktoré boli zrejme v posledných rokoch nahradené
nástrojmi integrovanými v sociálnych sieťach.
M. Členstvo v sociálnych sieťach
Som členom týchto sociálnych sietí a komunitných portálov:
Facebook 12765
Google+ 8958
Twitter 3265
LinkedIn 1025
Iné 6331
Výsledky prieskumu v tejto oblasti taktiež dopadli podľa očakávania. Až 87,79 % respondentov deklarovalo,
že sú členmi sociálnej siete Facebook. Necelých 61,61 % tvoria členovia sociálnej siete Google+. Tieto výsled-ky
zodpovedajú vekovému rozloženie respondentov, keďže takmer 90 % z nich sú mladí ľudia do 30 rokov
– napr. z respondentov, ktorí sa hlásili k Facebooku, až 85,85 % boli žiaci ZŠ a SŠ a študenti VŠ.
Očakávali sme trochu vyššie zapojenie respondentov napr. do sociálnej siete LinkedIn, tie však vzhľa-dom
k vekovému rozloženiu respondentov zrejme nemohli byť naplnené. Ako ukazujú hlbšie prieskumy,
členstvo v tejto sociálnej sieti uviedli hlavne zamestnaní respondenti s ukončeným vysokoškolským vzde-laním
druhého stupňa. Avšak trochu prekvapivo sa k nej hlásili na druhom mieste aj stredoškolskí študenti.

N. Sebahodnotenie
Považujem sa za:
experta v oblasti IT 0
pokročilého používateľa IT 3300
bežného používateľa IT 2977
začínajúceho používateľa IT 1331
neodpovedalo 6932
Výsledky prieskumu v tejto oblasti nezodpovedajú očakávanému rozloženiu. Ukázali, že viac ako 43 % res-pondentov,
28
ktorí odpovedali na otázku, sa pokladá za pokročilého používateľa IT, zatiaľ čo podľa výsledkov
testu tejto kategórii zodpovedá menej, ako 30 % respondentov.
O. Záujem o štúdium
Mám záujem o štúdium v oblasti IT (pre študentov):
áno 1672
nie 4281
neodpovedalo 6155
Medzi respondentmi-študentmi sme zisťovali ich záujem o štúdium v oblasti informačných technológií. Po-zitívne
sa vyjadrilo 28,09 % študentov, ktorí na túto otázku odpovedali a iba 13,81 % zo všetkých respon-dentov-
študentov. V oboch prípadoch ide o významný pokles oproti vlaňajšiemu prieskumu, keď svoj záujem
o štúdium v oblasti IT prejavilo až 45 % študentov.
Ie. Testovacia časť
Testovacia časť je vyhodnotená v častiach II. a III. zvlášť pre respondentov starších ako 15 rokov a zvlášť
pre test pre základné školy.

29
II. VYHODNOTENIE TESTU
respondentov starších ako 15 rokov
IIa. Základný prehľad
Tab. 9 – základné psychometrické parametre testu
Respondenti, ktorí vyplnili test: 6091
Priemerná úspešnosť 46,57 %
IIb. Všeobecné údaje o respondentoch
Keďže test bol zverejnený na verejne prístupnom portáli, zapojiť sa do neho mohol ktokoľvek, kto vyplnil
požadované údaje. Celkový počet respondentov testu bol 6091. V nasledujúcich častiach ponúkame prehľad
respondentov podľa rôznych kritérií.
A. Prehľad zastúpenia respondentov podľa vekových kategórií
Aj keď bol test určený primárne pre študentov stredných a vysokých škôl, medzi respondentmi boli aj mlad-šie
aj staršie vekové kategórie. Ich percentuálne zastúpenie ukazuje nasledujúci graf.
1,30% 0,99% 1,07% 11 -15
5,73%
74,19%
2,87%
3,40%
4,88%
4,32%
1,26%
Graf 9 – Zastúpenie vekových kategórií respondentov
Ako vidno z grafu 9, najsilnejšiu vekovú kategóriu tvorili respondenti vo veku 16-20, čo zodpovedá študen-tom
stredných škôl, prípadne čerstvým absolventom stredných škôl.
16 -20
21 -25
26 -30
31 -35
36 -40
41 -45
46 -50
51 -55
nad 56

B. Zastúpenie respondentov podľa pohlavia
Až 74 % respondentov testu pre SŠ tvorili muži a len 26 % ženy.
30
Respondenti testu podľa pohlavia
74%
26%
muži
ženy
Graf 10 – Zastúpenie pohlavia respondentov testu
C. Prehľad zastúpenia respondentov podľa zamestnaní
Keďže náš korpus respondentov zahŕňa najrôznejšie vekové kategórie, možno respondentov kategorizovať
aj podľa ich zamestnania, resp. školy. Budú nás zaujímať také kategórie, ako študenti stredných škôl, študenti
vysokých škôl, učitelia, iní zamestnaní respondenti, ale vyskytli sa tu aj žiaci základných škôl, prípadne pr-vých
ročníkov 8-ročných gymnázií. Nasledujúci graf ukazuje percentuálne rozdelenie respondentov podľa
uvedených kategórií zamestnania.
Respondenti testu podľa
73%
16%
2%
3%
6%
zamestnania
študenti SŠ
študenti VŠ
učitelia
iní zamestnaní
žiaci ZŠ
Graf 11 – Respondenti testu pre SŠ a VŠ podľa zamestnania

31
IIc. Informačná časť testu
V tejto časti považujeme za zaujímavé vyhodnotiť najmä údaje, ktoré sme získali od študentov SŠ a VŠ. Keďže
nie všetky otázky informačnej časti boli rovnako podstatné pre tieto kategórie respondentov, uvádzame len
tie relevantné. Taktiež upozorňujeme, že nie všetci respondenti odpovedali na všetky otázky, preto súčet
odpovedí nedáva 100 %. Percentuálne vyhodnotenie odpovedí vzťahujeme preto najčastejšie k počtu res-pondentov-
študentov, ktorí na danú otázku odpovedali. V prípadoch, keď je to vhodné vyjadrujeme výsledky
s ohľadom na všetkých zúčastnených respondentov-študentov (aj tých, čo na danú otázku neodpovedali).
A. Využívanie počítača v predškolskom veku
Počítač som začal(a) používať v predškolskom veku (áno-nie)
študenti SŠ študenti VŠ
áno 1437 37,71 % 21,26 % 76 55,47 % 24,68 %
nie 2374 62,29 % 35,13 % 61 44,53 % 19,81 %
neodpovedal 2947 43,61 % 171 55,52 %
Na túto otázku neodpovedalo 43,61 % stredoškolákov a až 55,52 % vysokoškolákov. Z tých, čo odpovedali,
sa kladne vyjadrilo prekvapivo značne vyššie percento študentov VŠ (55,47 %) ako študentov SŠ (37,71 %).
B. Miesto využívania počítača
Počítač používam
v škole/ zamestnaní 4770 70,58 % 277 89,94 %
doma/ na internáte 6317 93,47 % 292 94,81 %
na verejných miestach (knižnica,
internetová kaviareň a pod.) 1296 19,18 % 136 44,16 %
Ako vidno z prehľadu vyššie, percentuálny podiel respondentov, ktorí používajú počítač doma je v skupine
študentov SŠ takmer rovnaký ako v skupine študentov VŠ a v oboch prípadoch vysoký. V porovnaní týchto
dvoch skupín je však prekvapujúci takmer 20 % rozdiel v počte študentov, ktorí používajú počítač v škole
(v prospech študentov VŠ).

32
100%
90%
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
Kde používajú počítač študenti SŠ a VŠ
v škole/ zamestnaní
doma/ na internáte
verejných
knižnica,
kaviareň
miestach na (internetová pod.)
a študenti SŠ
študenti VŠ
Graf 12 – Miesto, kde respondenti testu pre SŠ a VŠ používajú počítač
C. Využívanie informácii z internetu v škole, resp. v práci
Ako často využívate informácie získané z internetu pri plnení si svojich pracovných a študijných povinností?
veľmi často 2350 62,35 % 34,77 % 134 74,03 % 43,51 %
často 1370 36,35 % 20,27 % 47 25,97 % 15,26 %
málokedy 0 0,00 % 0,00 % 0 0,00 % 0,00 %
vôbec nevyužívam 49 1,30 % 0,73 % 0 0,00 % 0,00 %
neodpovedal 2989 44,23 % 127 41,23 %
Porovnanie týchto výsledkov s výsledkami všetkých respondentov (viď časť Id.) ukazuje, že študenti využí-vajú
v škole informácie získané na internete ešte viac, ako ich na pracovné, resp. študijné účely využíva prie-merný
respondent. Toto podľa nás ešte viac potvrdzuje dôležitosť rozvoja IT zručností a schopností v škole,
podľa možnosti čím skôr. Skupina študentov, ktorí odpovedali „vôbec nevyužívam“, tvorila len 1,24 % zo
všetkých študentov SŠ a VŠ, ktorí odpovedali na otázku.

33
D. Využitie počítača
Počítač používam na
(priraďte číslo od 1 - najmenej používam po 10 - najviac používam, podľa intenzity požívania)
tvorbu a úpravu
textových dokumentov
tvorbu a úpravu
digitálnych obrázkov
tvorbu a úpravu
prezentácií
tvorbu a úpravu
webových stránok
tvorbu a úpravu audio
alebo videosúborov
tvorbu a úpravu
blogových/wiki
príspevkov
tvorbu programov
získavanie informá-cií
potrebných pre štúdium/
prácu
získavanie informá-cií
z rôznych oblastí môjho
záujmu
počúvanie audia, resp.
sledovanie videa
študenti SŠ
1 628 1211 492 3350 2359 4211 3737 235 214 197
2 423 811 472 788 900 667 673 160 110 98
3 655 801 703 556 661 403 471 240 157 91
4 621 647 638 401 500 258 313 290 184 126
5 1298 864 1106 444 693 320 422 628 428 311
6 510 497 652 218 342 178 188 481 328 229
7 701 473 752 179 283 138 202 658 471 362
8 686 474 684 179 272 96 178 1003 789 659
9 425 334 480 135 196 74 126 987 1048 1010
10 743 536 666 281 349 158 208 1957 2943 3606
študenti VŠ
1 5 24 17 101 84 177 114 2 3 5
2 5 46 17 37 42 43 26 1 2 5
3 18 43 23 20 46 23 17 2 0 1
4 15 22 32 26 29 9 11 2 4 6
5 22 33 34 28 32 18 25 8 4 16
6 19 31 33 20 15 15 11 7 6 14
7 41 29 47 12 16 5 19 16 19 29
8 61 30 40 21 9 7 16 45 23 40
9 41 15 23 11 11 2 17 60 62 61
10 80 35 41 30 19 5 49 165 183 131
Obe skupiny študentov uvádzali ako tri najčastejšie účely využitia počítača počúvanie audia, resp. sledovanie
videa; získavanie informácií z rôznych oblastí záujmu respondentov ako aj získavanie informácií potrebných
pre štúdium, resp. prácu (aj keď nie presne v rovnakom poradí). Mladší študenti preferujú využitie počítača
viac na zábavu (video, audio, vyhľadávanie záujmových informácií), čo plne zodpovedá aj celkovým výsled-kom
za všetkých respondentov. Vysokoškoláci najčastejšie vyhľadávajú informácie – a to tak z oblastí záuj-mu,
ako aj potrebné ku štúdiu. Až potom u nich nasledujú voľnočasové aktivity.

E. Informačné zdroje
Ako zdroj informácií využívam:
(priraďte číslo od 1 - najmenej využívam po 8 - najviac využívam, podľa intenzity využívania)
34
vyhľadávače
Wikipédiu, resp.
inú wiki
sociálne siete
blogy
vzdelávacie
portály
on-line odborné
knižnice
a databázy
papierové knihy
a časopisy
iné
študenti SŠ
1 241 248 663 2125 1361 2204 1919 1696
2 96 264 458 981 791 987 949 514
3 139 348 562 890 915 827 793 538
4 288 570 602 757 922 724 782 709
5 463 893 768 673 863 627 663 766
6 580 1046 680 432 671 388 490 396
7 896 1177 779 237 436 264 348 286
8 4001 2108 2100 318 482 374 521 854
študenti VŠ
1 6 16 44 71 39 35 50 64
2 3 20 37 47 29 37 36 26
3 2 26 40 40 30 37 40 18
4 4 26 38 46 41 36 44 38
5 5 40 38 47 45 45 37 44
6 18 51 47 26 49 44 39 26
7 46 57 19 13 37 30 17 12
8 222 69 42 11 32 39 40 22
Pokiaľ ide o najpreferovanejšie zdroje informácií, podobne ako pri predchádzajúcich dvoch otázkach aj vý-sledky
tejto otázky v oboch skupinách študentov zodpovedajú celkovým výsledkom za všetkých responden-tov
a taktiež výsledkom z predchádzajúceho roku.
on - line odborné
knižnice a databázy
Graf 13 – Najpoužívanejšie informačné zdroje študentov
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
vyhľadávače
resp.
Wikipédiu, wiki
inú sociálne siete
blogy
vzdelávacie
portály
knihy
papierové časopisy
a iné
Najčastejšie používané informačné zdroje
študenti SŠ
študenti VŠ

Z grafu 13 opäť vidno, že starší študenti oproti mladším vo väčšej miere samostatne vyhľadávajú informácie
pomocou vyhľadávačov. Na druhej strane, vysokoškoláci využívajú ako svoj informačný zdroj sociálne siete
v menej ako polovičnej miere oproti stredoškolákom (13,77 % ku 31,55 %).
35
F. Členstvo v sociálnych sieťach
Som členom týchto sociálnych sietí a komunitných portálov:
Facebook Google+ Twitter LinkedIn Iné
študenti SŠ 6371 4353 1574 158 2915
študenti VŠ 34 31 8 15 6
Miera zapájania sa do rôznych sociálnych sietí spomenutá v predchádzajúcej otázke sa potvrdila aj tu. Ako
vidno najmä z nasledujúceho grafu 14, stredoškoláci sú v omnoho širšej miere zapojení do mnohých soci-álnych
sietí, ako vysokoškoláci. Výnimku tvorí LinkedIn, čo nie je prekvapujúce, keďže ide o profesionálnu
sociálnu sieť. Celkovo je však aj do LinkedIn zapojených len 4,85 % vysokoškolákov.
Členstvo študentov v sociálnych sieťach
Facebook Google+ Twitter LinkedIn Iné
študenti SŠ
študenti VŠ
Graf 14 – Miera zapájania sa študentov do sociálnych sietí
100%
80%
60%
40%
20%
0%
G. Sebahodnotenie
Považujem sa za:
experta v oblasti IT 0 0,00 % 0 0,00 %
pokročilého používateľa IT 1667 44,79 % 87 52,73 %
bežného používateľa IT 1402 37,67 % 75 45,45 %
začínajúceho používateľa IT 653 17,54 % 3 1,82 %
neodpovedalo 3036 143

H. Záujem o štúdium
Mám záujem o štúdium v oblasti IT (pre študentov):
36
áno 1180 34,22 % 136 87,74 %
nie 2268 65,78 % 19 12,26 %
V odpovediach na túto otázku sa objavili výrazné rozdiely medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi. Vysoko-školáci
prejavili až 2,5-krát väčší záujem o štúdium v oblasti IT, ako stredoškoláci.
IId. Testovacia časť – detailná analýza testu
V tabuľke 9 sme uviedli základné psychometrické parametre testu. V tejto časti sa budeme niektorým z tých-to
parametrov venovať viac a spravíme podrobnejšiu analýzu výsledkov.
A. Hrubé skóre testu
Hrubé skóre ukazuje, koľko respondentov získalo jednotlivé celkové počty bodov.
700
600
500
400
300
200
100
0
Rozdelenie hrubých skóre testu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
Počet respondentov
Hrubé skóre
Graf 15 – Počty respondentov testu, ktorí získali príslušný počet bodov
Ako vidno z grafu 15, rozloženie hrubých skóre testu pre SŠ dosť dobre zodpovedá Gaussovej krivke, avšak
jej maximum je mierne posunuté vľavo, čo vypovedá o tom, že test bol pre respondentov trochu viac obťažný.
Tomu zodpovedá aj priemerné hrubé skóre 11,18 a priemerná úspešnosť testu 46,57 %.
B. Úspešnosť respondentov vzhľadom k vekovej kategórii
Okrem priemerného hrubého skóre, resp. priemernej úspešnosti všetkých respondentov testu nás zaujímajú
aj výsledky v rôznych vekových kategóriách respondentov.

37
Priemerná úspešnosť v závislosti od veku
Graf 16 – Priemerná úspešnosť respondentov testu podľa veku
90
80
70
60
50
40
30
20
10
Z grafu 16 vidno, že najlepšie priemerné výsledky dosiahli vekové kategórie od 22 po 42 rokov (všetky nad
60 %). Toto rozloženie priemernej úspešnosti zodpovedá výsledkom z roku 2013 (zmenšený graf v grafe 16
vpravo hore). V absolútnych číslach boli síce respondenti testovania z r. 2013 úspešnejší, avšak, ako sme už
upozornili vyššie, úspešnosť dvoch rôznych testov absolvovaných rôznymi skupinami respondentov nemá
zmysel porovnávať.
Porovnanie rozloženia priemernej úspešnosti z rokov 2012 a 2010 nevieme dostatočne dobre spraviť,
nakoľko v týchto rokoch sa priemerná úspešnosť respondentov vyhodnocovala len spoločne pre viacero ve-kových
kategórií.
C. Úspešnosť jednotlivých úloh testu
Ďalším parametrom, ktorý nás pri vyhodnocovaní výsledkov testu zaujímal, bola úspešnosť jednotlivých
úloh testu.
Graf 17: Priemerná úspešnosť jednotlivých úloh testu
0
11 13 15 17 19 21 23 25 27 29 31 33 35 37 39 41 43 45 47 49 51 53 55 57 59 61 63 66 69 72 77 89
Priemerná úspešnosť v %
Vek
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
Úspešnosť úloh (v %)

Ako ukazuje graf 17 najvyššiu priemernú úspešnosť mali úlohy z oblasti bezpečnosti (úloha 9 – 76,9 %), mo-bilných
38
zariadení (úloha 3 – 70,2 %) a vyhľadávania na internete (úloha 23 – kurzová kalkulačka – 63,6 %,
úloha 21 – texty – 60,4 % a úloha 24 – GPS a mapy – 60,1 %). Naopak najnižšiu úspešnosť mali úlohy z oblasti
tabuľkového kalkulátora (úloha 16 – kopírovanie vzorcov – 18,9 %), práce s graϐikou (úloha 13 – 23,5 %)
a trochu paradoxne aj z oblasti vyhľadávania na internete (úloha 19 –údaje o konkrétnej konferencii).
Úlohy o tabuľkovom kalkulátore už tradične patria medzi ťažšie úlohy IT Fitness testu. Nebolo preto
pre nás prekvapením, že práve jedna z týchto úloh bola najmenej úspešnou úlohou. Pri jej riešení dosiahli
nízku úspešnosť hlavne študenti. Na druhej strane v ďalších úlohách z tabuľkového kalkulátora dosiahli
respondenti (vrátane študentov) v priemere výrazne lepšie skóre, čo (ako dúfame) môže poukazovať na
to, že sa aj tejto oblasti v poslednom čase venuje v školách vyššia pozornosť. Úloha z oblasti graϐiky patrila
medzi úlohy, ktoré mali preveriť tak teoretické vedomosti ako aj praktické skúsenosti respondentov. Jej
formulácia bola trochu komplikovanejšia (respondenti museli správne vyhodnotiť tri tvrdenia, skombi-novať
výsledok a vybrať jedinú správnu zo siedmich možných odpovedí), čo mohlo zrejme tiež prispieť
k slabšiemu výsledku.
D. Citlivosť jednotlivých úloh testu
Citlivosť úlohy je parameter, ktorý vypovedá o tom, ako dobre dokáže táto úloha rozlíšiť respondentov, kto-rých
vedomosti, či zručnosti z danej oblasti sú na dobrej úrovni a respondentov s nízkou úrovňou vedo-mostí,
resp. zručností. Ak má test dobre rozlišovať medzi respondentmi s dobrými a slabými vedomosťami
a zručnosťami, mal by obsahovať čo najviac úloh s vysokou citlivosťou. Za dobrú citlivosť úlohy považujeme
citlivosť nad 30 %. (Pozn.: Podrobnejšie vysvetlenie k citlivosti úloh možno nájsť v časti IIId. Vyhodnotenie
testovacej časti testu pre ZŠ, časť C. Citlivosť)
Citlivosť úloh
Graf 18: Citlivosť jednotlivých úloh testu
80
70
60
50
40
30
20
10
0
V grafe 18 je zachytená citlivosť jednotlivých úloh testu. Je evidentné, že všetky úlohy testu majú dobrú citli-vosť.
Najslabšiu citlivosť (32,9 %) mala úloha o vyhľadávaní na portáli Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR, ktorej priemerná úspešnosť bola 37,8 %, a ktorú ani najúspešnejších 20 % respondentov nevy-riešilo
lepšie, ako s priemernou úspešnosťou 56,6 %.

39
E. Úspešnosť jednotlivých variantov úloh
Keďže všetky úlohy testu boli pripravené v štyroch variantoch a test bol z nich generovaný náhodne, pre pod-robnejšiu
položkovú analýzu sme vypočítali aj úspešnosť jednotlivých variantov úloh (viď graf 19 a graf 21).
Z grafu 19 možno pri podrobnejšom preskúmaní zistiť, že úlohy 16 a 13, ktoré dosiahli najnižšiu prie-mernú
úspešnosť majú veľmi nízku a navzájom podobnú úspešnosť všetkých svojich variantov (medzi ôsmi-mi
najmenej úspešnými variantmi úloh sú všetky štyri varianty úlohy 16 a dva varianty úlohy 13), čiže tieto
úlohy boli postavené konzistentne, ich nízka úspešnosť nevyplynula z nesúrodosti ich variantov a zrejme sú
to úlohy naozaj upozorňujúce na nedostatky vo vedomostiach a zručnostiach našich respondentov.
Podobne pre úlohy s najvyššou úspešnosťou sa medzi ôsmimi najúspešnejšími variantmi nachádzajú
tri varianty najúspešnejšej úlohy (úloha 9 – bezpečnosť) a tri varianty druhej najúspešnejšej úlohy (úloha
3 – mobilné zariadenia).
F. Citlivosť jednotlivých variantov úloh
Aby sme lepšie pochopili výsledky testu, vypočítali sme pre jednotlivé varianty úloh aj ich citlivosť (viď graf 20).
Pri kontrole citlivosti variantov tých úloh, ktorých priemerná úspešnosť bola najnižšia (úlohy 16, 13 a 19), sme zis-tili,
že všetky varianty týchto úloh sú dostatočne citlivé na to, aby rozlíšili dobrých a slabých respondentov. Z toho
usudzujeme, že nízka úspešnosť týchto úloh súvisí zrejme s tým, že mnohí študenti sa s danou problematikou buď
nestretli alebo stretli v nedostatočnej miere. Bolo by preto vhodné, aby si učitelia všímali práve tieto úlohy a vo
vyučovaní sa viac zamerali na ich problematiku.
Podobne pri úlohách s najväčšou úspešnosťou mali všetky varianty úloh (s výnimkou jediného variantu
u úlohy 9 Bezpečnosť – 24,9 %) dobrú až výbornú citlivosť, čo svedčí o tom, že aj tieto výsledky majú dobrú výpo-vednú
hodnotu.
V teste sa však našli ešte tri varianty (každý patril inej úlohe) s citlivosťou nižšou ak 30 %. Kontrola úspeš-nosti
týchto úloh ukázala, že v prípade úlohy 9c z oblasti Bezpečnosť išlo o úlohu, ktorej nielen priemerná úspeš-nosť
bola veľmi vysoká, ale aj úspešnosť 20 % najslabších študentov v tejto úlohe bola veľmi vysoká (75,1 %). Čiže
úloha nielen neodlišovala dobre dobrých respondentov od slabých, ale bola aj príliš ľahká. Ostatné varianty tejto
úlohy zrejme patrili tiež k ľahším úlohám, avšak preukazovali vysokú citlivosť.

40
Graf 19 – Úspešnosť jednotlivých variantov úloh testu
Graf 20 – Citlivosť jednotlivých variantov úloh testu
100,0
90,0
80,0
70,0
60,0
50,0
40,0
30,0
20,0
10,0
0,0
Citlivosť variantov úloh
100
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
Úspešnosť variantov úloh

41
Úspešnosť jednotlivých variantov úloh
16c-Kopírovanie vzorcov
20b-Vyhľadávanie – obrázky
16d-Kopírovanie vzorcov
16b-Kopírovanie vzorcov
12c-Licencie – práca s Wikipédiou
13d-Práca s grafikou
13b-Práca s grafikou
16a-Kopírovanie vzorcov
5b-Prenos dát v sie
20a-Vyhľadávanie – obrázky
13c-Práca s grafikou
7d-E-mail
22d-Vyhľadávanie –Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a …
13a-Práca s grafikou
19d-Vyhľadávanie – konferencia
4d-Komprimovanie súborov
2a-Vstupné/výstupné zariadenia
19b-Vyhľadávanie – konferencia
5d-Prenos dát v sie
19c-Vyhľadávanie – konferencia
14b-Graf tabuľky
1d-Prenos dát
18b-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode
1c-Prenos dát
14c-Graf tabuľky
15b-Jednoduché vzorce
4a-Komprimovanie súborov
2d-Vstupné/výstupné zariadenia
2b-Vstupné/výstupné zariadenia
15d-Jednoduché vzorce
6d-Základné info o PC
6c-Základné info o PC
22a-Vyhľadávanie –Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a …
12d-Licencie – práca s Wikipédiou
20c-Vyhľadávanie – obrázky
19a-Vyhľadávanie – konferencia
8d-Hoax
2c-Vstupné/výstupné zariadenia
5a-Prenos dát v sie
14d-Graf tabuľky
22c-Vyhľadávanie –Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a …
5c-Prenos dát v sie
1b-Prenos dát
1a-Prenos dát
10b-Open Source Sovér
8a-Hoax
22b-Vyhľadávanie –Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a …
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
12b-Licencie – práca s Wikipédiou
17a-Formátovanie textu
18c-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode
11a-Licencie – sovér
7b-E-mail
17b-Formátovanie textu
14a-Graf tabuľky
4b-Komprimovanie súborov
21b-Vyhľadávanie – texty
8c-Hoax
10a-Open Source Sovér
12a-Licencie – práca s Wikipédiou
6b-Základné info o PC
4c-Komprimovanie súborov
24c-Vyhľadávanie – GPS a mapy
23a-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
18d-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode
17d-Formátovanie textu
11d-Licencie – sovér
17c-Formátovanie textu
9a-Bezpečnosť
8b-Hoax
21d-Vyhľadávanie – texty
24a-Vyhľadávanie – GPS a mapy
10d-Open Source Sovér
24d-Vyhľadávanie – GPS a mapy
7c-E-mail
6a-Základné info o PC
3b-Mobilné zariadenia
18a-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode
23c-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
20d-Vyhľadávanie – obrázky
10c-Open Source Sovér
11b-Licencie – sovér
15c-Jednoduché vzorce
11c-Licencie – sovér
23d-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
21a-Vyhľadávanie – texty
21c-Vyhľadávanie – texty
24b-Vyhľadávanie – GPS a mapy
15a-Jednoduché vzorce
3d-Mobilné zariadenia
7a-E-mail
23b-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
3a-Mobilné zariadenia
9d-Bezpečnosť
3c-Mobilné zariadenia
9b-Bezpečnosť
9c-Bezpečnosť
Graf 21 – Varianty úloh usporiadané podľa úspešnosti v %

Naopak pri úlohe 12c z oblasti Licencie – práca s Wikipédiou, ktorej citlivosť bola taktiež slabá, sme zistili,
že jej úspešnosť bola veľmi nízka, a to nielen priemerná úspešnosť, ale napr. aj úspešnosť 20 % najlepších
respondentov (34,2 %). Čiže toto bol typ úlohy, ktorý bol pre respondentov ťažký, pretože sa s danou proble-matikou
42
pravdepodobne nestretli. Takéto úlohy taktiež ukazujú učiteľom, na čo sa treba pri vyučovaní ešte
zamerať.
G. Úlohy (varianty) s najvyššou úspešnosťou
V tejto časti uvádzame tri konkrétne príklady úloh z testu, ktoré dosiahli najvyššiu úspešnosť. V prvých
dvoch prípadoch ide o dva varianty tej istej úlohy z oblasti Bezpečnosť. Predpokladáme, že dosiahli takúto
vysokú priemernú úspešnosť vďaka tomu, že išlo o pomerne jednoduché otázky, pri ktorých si respondenti
vystačili s faktickými poznatkami a nižšími dimenziami kognitívneho procesu (zapamätať si). Tretia naj-úspešnejšia
úloha bola z oblasti Mobilné zariadenia a jej úspešnosť zrejme súvisela s aktuálnosťou danej
problematiky.
1. úloha s najvyššou úspešnosťou v teste:
Oblasť: 9c: Bezpečnosť
Úspešnosť: 92,12 %
Čo je HOAX?
A. Zámerne vyrobená nepravdivá správa, ktorá však vyzerá dôveryhodne.*
B. E-mail vyžadujúci od príjemcu zadanie osobných údajov.
C. Softvér, ktorý skryte zbiera informácie o mne a mojom počítači.
D. Typ útoku, pri ktorom sa osoba (alebo program) vydáva za inú osobu.
Oblasť: 9b: Bezpečnosť
Čo je to SPYWARE?
A. Softvér, ktorý skryte zbiera informácie o mne a mojom počítači.*
B. E-mail vyžadujúci od príjemcu zadanie osobných údajov.
C. Zámerne vyrobená nepravdivá správa, ktorá však vyzerá dôveryhodne.
D. Typ útoku, pri ktorom sa osoba (alebo program) vydáva za inú osobu.
Oblasť: 3c: Mobilné zariadenia
Ktorá z nasledujúcich položiek NIE je správnym parametrom v popise smartfónu?
A. kapacita batérie 8 MPx *
B. rozlíšenie 480x800 bodov
C. pamäť pre dáta 4GB
D. graϔický čip Adreno 203

43
H. Úlohy (varianty) s najnižšou úspešnosťou
V tejto časti uvádzame tri konkrétne príklady úloh z testu, ktoré dosiahli najnižšiu úspešnosť. V dvoch prí-padoch
ide opäť o dva varianty tej istej úlohy, tentokrát z oblasti Tabuľkový kalkulátor. Úlohy z tejto oblasti
už tradične patria medzi najmenej úspešné úlohy, preto nás príjemne prekvapilo, že ostatné úlohy z tejto
oblasti (zamerané na graf tabuľky a jednoduché vzorce) dopadli v tohtoročnom testovaní lepšie, ako sme
očakávali po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov. Kritická úloha bola zameraná na kopírovanie vzorcov
a jej neúspešnosť prisudzujeme sčasti tomu, že sa tejto oblasti pravdepodobne nevenuje dostatočný priestor
vo vyučovaní, ako aj tomu, že ide o trochu náročnejšiu úlohu, pri riešení ktorej treba aplikovať procedurálne
poznatky, čiže pracovať na vyššej úrovni nielen znalostnej dimenzie ale aj dimenzie kognitívneho procesu.
Ďalšia úloha s nízkou úspešnosťou bola z oblasti vyhľadávania obrázkov na internete. Išlo o praktickú úlo-hu,
ktorá vyžadovala skombinovať riešenie niekoľkých pod úloh zapojením konceptuálnych aj procedurálnych
poznatkov na úrovni aplikácia a analýzy, čiže ešte vyššie úrovne Bloomovej taxonómie vzdelávacích cieľov.
1. úloha s najnižšou úspešnosťou v teste:
Oblasť: 16c: Tabuľkový kalkulátor – kopírovanie vzorcov
V tabuľke
sme do bunky B3 zadali vzorec, ktorým prepočítame cenu výrobku na doláre. Tento vzorec sme potom skopíro-vali
do bunky D3. Aká výsledná cena bude v bunke D3?
A. 5198,02 *
B. 0
C. 263,80
D. 291,56
Oblasť: 20b: Vyhľadávanie na internete – obrázky
Na internete nájdite nasledujúci Clip Art obrázok mufϔin

a zistite, ktorý z obrázkov A – D je dielom toho istého autora.
44
A.* B. C. D.
Oblasť: 16d: Tabuľkový kalkulátor – kopírovanie vzorcov
V tabuľke
sme do bunky B3 zadali vzorec, ktorým prepočítame cenu výrobku na doláre. Tento vzorec sme potom skopíro-vali
do bunky D3. Ako bude vyzerať vzorec v bunke D3?
A. =D2*H2 *
B. =B2*F2
C. =D2*F2
D. =B2*H2
I. Úlohy (varianty) s s najvyššou citlivosťou
Nasledujú konkrétne príklady troch úloh s najvyššou citlivosťou, ktoré teda najlepšie rozlišujú respondentov
s dobrými vedomosťami a zručnosťami v testovanej oblasti od slabých respondentov.
1. úloha s najvyššou citlivosťou v teste:
Oblasť: 24d: Vyhľadávanie – GPS a mapy
Citlivosť: 74,7 %
Na križovatke, ktorá je na GPS súradniciach N48.770927, E17.308574 máme odbočiť smerom na východ. Do kto-rej
obce sa dostaneme po tomto odbočení?
A. Chropov *
B. Lopašov
C. Častkov
D. Rohov

45
Oblasť: 18c: Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode.
Na portáli internetového kníhkupectva Martinus.sk zistite, aké sú podmienky použitia darčekovej poukážky
Martinus.sk
A. Minimálna suma objednávaného tovaru pre použitie poukážky je 15,00 € (ak nie je uvedené inak; do tejto
sumy sa nezapočítava poštovné)*
B. Minimálna suma objednávaného tovaru pre použitie poukážky je 20,00 € (ak nie je uvedené inak; do tejto
sumy sa nezapočítava poštovné)
C. Minimálna suma objednávaného tovaru pre použitie poukážky je 15,00 €. Do tejto sumy sa započítava aj
poštovné
D. Minimálna suma objednávaného tovaru pre použitie poukážky je 20,00 €. Do tejto sumy sa započítava aj
poštovné.
Oblasť: 1a: Prenos dát
V priečinku Dokumenty je súbor popis.txt a podpriečinok Spracovane. Ktorý z nasledujúcich postupov NE-vytvorí
kópiu súboru popis.txt v podpriečinku Spracovane?
A. Otvoríme súbor popis.txt vo vhodnom textovom editore, označíme celý jeho obsah, skopírujeme (copy) ho
do schránky (clipboard), otvoríme v správcovi súborov priečinok Spracovane a prilepíme (paste) obsah
schránky (clipboard).*
B. Otvoríme v správcovi súborov priečinok Dokumenty, označíme súbor popis.txt, skopírujeme (copy) ho
do schránky (clipboard), v správcovi súborov otvoríme priečinok Spracovane a prilepíme (paste) obsah
schránky (clipboard).
C. Otvoríme príkazový riadok, prejdeme do priečinku Dokumenty a zadáme príkaz copy popis.txt Spracovane
(v operačnom systéme Windows) alebo cp popis.txt Spracovane (v operačných systémoch Linux, Mac OS X).
D. Otvoríme súbor popis.txt vo vhodnom textovom editore, označíme celý jeho obsah, skopírujeme (copy) ho
do schránky (clipboard), otvoríme v tom istom textovom editore nový súbor, prilepíme (paste) doň obsah
schránky (clipboard) a uložíme ho do priečinku Spracovane ako popis.txt.
IIe. Porovnanie výsledkov študentov SŠ a VŠ v teste s výsledkami učiteľov
a ostatných respondentov
A. Priemerné hrubé skóre a priemerná úspešnosť
študenti učitelia ostatní
priemerné hrubé skóre 10,28 15,93 15,22
celková priemerná úspešnosť 42,83 % 66,38 % 63,40 %
Ako vidno z tabuľky vyššie, najlepšie výsledky v teste pre SŠ dosiahli učitelia, ktorých celková priemerná
úspešnosť v teste, dosiahla viac ako 1,5-násobok celkovej priemernej úspešnosti skóre študentov stredných
a vysokých škôl. Na druhom mieste sa umiestnili ostatní zamestnaní respondenti s priemernou úspešnosťou
len o málo nižšou ako úspešnosť učiteľov.

B. Úspešnosť v jednotlivých úlohách
Na nasledujúcich grafoch možno vidieť úspešnosť všetkých troch porovnávaných skupín respondentov pod-ľa
jednotlivých úloh testu.
46
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
Úspešnosť študentov SŠ a VŠ v jednotlivých
úlohách testu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
úloha
Graf 22 – Úspešnosť študentov v jednotlivých úlohách testu
úspešnosť
Úspešnosť učiteľov v jednotlivých úlohách testu pre SŠ
100%
90%
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
úloha
Graf 23 – Úspešnosť učiteľov v jednotlivých úlohách testu
úspešnosť
100%
90%
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
Úspešnosť ostatných respondentov
v jednotlivých úlohách testu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
úspešnosť
úloha
Graf 24 – Úspešnosť ostatných zamestnaných respondentov v úlohách testu

Pre lepšie pochopenie úspešnosti študentov v teste sme pre každú úlohu sledovali nielen úspešnosť študen-tov
47
pri jej riešení, ale aj jej citlivosť. Nasledujúci graf zachytáva tieto údaje usporiadané podľa priemernej
úspešnosti študentov v jednotlivých typoch úloh.
Priemerná citlivosť úloh a úspešnosť študentov
(usporiadané podľa úspešnosti)
Graf 25 – Úspešnosť a citlivosť úloh testu (usporiadané podľa úspešnosti)
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
úspešnosť
citlivosť
V nasledujúcej tabuľke uvádzame úspešnosť a citlivosť jednotlivých variantov všetkých úloh testu. Údaje
sú usporiadané podľa úspešnosti.
Tab. 10 – Úspešnosť a citlivosť jednotlivých variantov všetkých úloh testu
Variant úlohy Úspešnosť Citlivosť
9c-Bezpečnosť 91,28 % 27,1 %
9b-Bezpečnosť 79,93 % 48,4 %
3c-Mobilné zariadenia 74,69 % 46,0 %
9d-Bezpečnosť 73,03 % 51,2 %
3a-Mobilné zariadenia 71,51 % 45,2 %
23b-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka 67,83 % 54,3 %
3d-Mobilné zariadenia 66,67 % 43,0 %
24b-Vyhľadávanie – GPS a mapy 65,97 % 58,2 %
7a-E-mail 65,17 % 56,4 %
15a-Jednoduché vzorce 64,61 % 51,0 %
21c-Vyhľadávanie – texty 64,40 % 59,3 %
21a-Vyhľadávanie – texty 63,70 % 50,7 %
15c-Jednoduché vzorce 63,11 % 38,9 %
23d-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka 63,07 % 62,3 %
20d-Vyhľadávanie – obrázky 62,34 % 34,0 %
11c-Licencie – softvér 61,78 % 50,8 %
10c-Open Source Softvér 61,27 % 49,7 %
11b-Licencie – softvér 60,73 % 57,1 %
8b-Hoax 59,58 % 39,0 %
6a-Základné info o PC 57,72 % 45,2 %

3b-Mobilné zariadenia 57,27 % 50,0 %
23c-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka 56,76 % 61,4 %
7c-E-mail 55,30 % 48,1 %
18a-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode 54,89 % 59,2 %
17c-Formátovanie textu 54,41 % 45,5 %
21d-Vyhľadávanie – texty 54,24 % 45,5 %
24d-Vyhľadávanie – GPS a mapy 53,78 % 72,6 %
10d-Open Source Softvér 53,77 % 58,6 %
9a-Bezpečnosť 53,60 % 55,3 %
17d-Formátovanie textu 53,29 % 38,6 %
23a-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka 52,96 % 44,8 %
18d-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode 52,81 % 45,6 %
24a-Vyhľadávanie – GPS a mapy 52,59 % 67,4 %
11d-Licencie – softvér 51,25 % 45,1 %
12a-Licencie – práca s Wikipédiou 51,03 % 44,4 %
24c-Vyhľadávanie – GPS a mapy 50,65 % 65,4 %
4c-Komprimovanie súborov 48,69 % 43,6 %
17b-Formátovanie textu 47,93 % 38,2 %
8c-Hoax 47,34 % 40,9 %
6b-Základné info o PC 47,00 % 46,3 %
10a-Open Source Softvér 46,45 % 54,0 %
21b-Vyhľadávanie – texty 45,86 % 43,3 %
11a-Licencie – softvér 45,77 % 62,9 %
4b-Komprimovanie súborov 45,74 % 42,1 %
22b-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 45,67 % 24,3 %
14a-Graf tabuľky 45,45 % 54,0 %
8a-Hoax 44,73 % 26,8 %
12b-Licencie – práca s Wikipédiou 44,06 % 40,0 %
17a-Formátovanie textu 43,33 % 39,0 %
18c-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode 42,50 % 64,1 %
7b-E-mail 41,53 % 50,8 %
10b-Open Source Softvér 40,02 % 27,0 %
22c-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 39,34 % 27,8 %
5c-Prenos dát v sieti 38,48 % 25,6 %
5a-Prenos dát v sieti 37,48 % 39,3 %
22a-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 36,98 % 25,7 %
8d-Hoax 36,55 % 39,6 %
1a-Prenos dát 36,44 % 61,0 %
2c-Vstupné/výstupné zariadenia 36,42 % 35,3 %
1b-Prenos dát 36,20 % 55,8 %
12d-Licencie – práca s Wikipédiou 35,68 % 53,7 %
14d-Graf tabuľky 35,65 % 51,6 %
20c-Vyhľadávanie – obrázky 34,77 % 48,0 %
6d-Základné info o PC 33,67 % 15,9 %
48

49
19a-Vyhľadávanie – konferencia 33,04 % 47,4 %
15b-Jednoduché vzorce 32,67 % 25,2 %
15d-Jednoduché vzorce 31,46 % 28,4 %
2b-Vstupné/výstupné zariadenia 30,76 % 52,7 %
14c-Graf tabuľky 30,20 % 36,6 %
6c-Základné info o PC 29,89 % 56,6 %
2d-Vstupné/výstupné zariadenia 29,27 % 57,6 %
18b-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v internetovom obchode 28,15 % 39,1 %
4a-Komprimovanie súborov 27,60 % 47,9 %
1c-Prenos dát 27,44 % 35,7 %
1d-Prenos dát 27,37 % 34,7 %
14b-Graf tabuľky 27,29 % 40,7 %
5d-Prenos dát v sieti 27,16 % 33,2 %
2a-Vstupné/výstupné zariadenia 24,55 % 41,8 %
19c-Vyhľadávanie – konferencia 24,30 % 50,0 %
20a-Vyhľadávanie – obrázky 24,12 % 34,1 %
4d-Komprimovanie súborov 23,94 % 55,6 %
19b-Vyhľadávanie – konferencia 22,68 % 43,1 %
13c-Práca s graϐikou 22,50 % 32,9 %
19d-Vyhľadávanie – konferencia 21,89 % 33,6 %
13a-Práca s graϐikou 21,83 % 31,4 %
22d-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 21,36 % 29,4 %
12c-Licencie – práca s Wikipédiou 20,13 % 33,6 %
5b-Prenos dát v sieti 18,81 % 42,0 %
13d-Práca s graϐikou 18,14 % 17,9 %
7d-E-mail 17,97 % 31,0 %
13b-Práca s graϐikou 17,90 % 24,9 %
16a-Kopírovanie vzorcov 17,62 % 13,2 %
20b-Vyhľadávanie – obrázky 16,18 % 35,2 %
16b-Kopírovanie vzorcov 13,85 % 20,9 %
16d-Kopírovanie vzorcov 13,72 % 23,0 %
16c-Kopírovanie vzorcov 9,72 % 20,5 %
Ako ukazuje predchádzajúca tabuľka, medzi 5 najmenej úspešných úloh patrili všetky 4 varianty úlohy z ob-lasti
“Tabuľkový kalkulátor – kopírovanie vzorcov”. Všetky štyri variant mali navyše veľmi nízku citlivosť,
čo svedčí o tom, že táto úloha bola pre študentov mimoriadne ťažká (aj najúspešnejších 20 % študentov v nej
dosiahlo priemernú úspešnosť pod 29 %). Náročnosť tejto úlohy aj z pohľadu všetkých respondentov testu
sme rozoberali v predchádzajúcich častiach.
Medzi prvými siedmimi úlohami s najvyššou úspešnosťou sa nachádzajú po tri varianty z dvoch úloh (9 –
Bezpečnosť a 3 – Mobilné zariadenie). Až na variant 9c, ktorého veľmi nízka citlivosť (27,1 %) a veľmi vysoká
úspešnosť (91,3 %) zrejme svedčia o veľmi nízkej náročnosti tejto konkrétnej úlohy, všetky ostatné úspešné
úlohy majú veľmi dobrú citlivosť a mali by teda dobre rozlišovať medzi dobrými a priemernými študentmi.
Údaje z predchádzajúcej tabuľky sú zachytené aj na nasledujúcom grafe 26.

50
9c-Bezpečnosť
9b-Bezpečnosť
3c-Mobilné zariadenia
9d-Bezpečnosť
3a-Mobilné zariadenia
23b-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
3d-Mobilné zariadenia
24b-Vyhľadávanie – GPS a mapy
7a-E-mail
15a-Jednoduché vzorce
21c-Vyhľadávanie – texty
21a-Vyhľadávanie – texty
15c-Jednoduché vzorce
23d-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
20d-Vyhľadávanie – obrázky
11c-Licencie – sovér
10c-Open Source Sovér
11b-Licencie – sovér
8b-Hoax
6a-Základné info o PC
3b-Mobilné zariadenia
23c-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
7c-E-mail
Citlivosť a úspešnosť variantov úloh - výsledky študentov
18a-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v …
17c-Formátovanie textu
21d-Vyhľadávanie – texty
24d-Vyhľadávanie – GPS a mapy
10d-Open Source Sovér
9a-Bezpečnosť
17d-Formátovanie textu
23a-Vyhľadávanie – kurzová kalkulačka
18d-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v …
24a-Vyhľadávanie – GPS a mapy
11d-Licencie – sovér
12a-Licencie – práca s Wikipédiou
24c-Vyhľadávanie – GPS a mapy
4c-Komprimovanie súborov
17b-Formátovanie textu
8c-Hoax
6b-Základné info o PC
10a-Open Source Sovér
21b-Vyhľadávanie – texty
11a-Licencie – sovér
4b-Komprimovanie súborov
22b-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, …
14a-Graf tabuľky
8a-Hoax
12b-Licencie – práca s Wikipédiou
17a-Formátovanie textu
18c-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v …
7b-E-mail
10b-Open Source Sovér
22c-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, …
5c-Prenos dát v sie
5a-Prenos dát v sie
22a-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, vedy, …
8d-Hoax
1a-Prenos dát
2c-Vstupné/výstupné zariadenia
1b-Prenos dát
12d-Licencie – práca s Wikipédiou
14d-Graf tabuľky
20c-Vyhľadávanie – obrázky
6d-Základné info o PC
19a-Vyhľadávanie – konferencia
15b-Jednoduché vzorce
15d-Jednoduché vzorce
2b-Vstupné/výstupné zariadenia
14c-Graf tabuľky
6c-Základné info o PC
2d-Vstupné/výstupné zariadenia
18b-Vyhľadávanie – obchodné podmienky v …
4a-Komprimovanie súborov
1c-Prenos dát
1d-Prenos dát
14b-Graf tabuľky
5d-Prenos dát v sie
2a-Vstupné/výstupné zariadenia
19c-Vyhľadávanie – konferencia
20a-Vyhľadávanie – obrázky
4d-Komprimovanie súborov
19b-Vyhľadávanie – konferencia
13c-Práca s grafikou
19d-Vyhľadávanie – konferencia
13a-Práca s grafikou
22d-Vyhľadávanie – Ministerstvo školstva, …
(usporiadané podľa úspešnosti)
citlivosť
úspešnosť
0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%
12c-Licencie – práca s Wikipédiou
5b-Prenos dát v sie
13d-Práca s grafikou
7d-E-mail
13b-Práca s grafikou
16a-Kopírovanie vzorcov
20b-Vyhľadávanie – obrázky
16b-Kopírovanie vzorcov
16d-Kopírovanie vzorcov
16c-Kopírovanie vzorcov
Graf 26 – Úspešnosť a citlivosť variantov úloh testu (usporiadané podľa úspešnosti)

51
C. Najviac a najmenej úspešné úlohy
študenti učitelia ostatní
číslo úlohy úspešnosť číslo úlohy úspešnosť číslo úlohy úspešnosť
úloha s najhoršou úspešnosťou 16 13,73 % 13 40,00 % 13 39,48 %
úloha s najlepšou úspešnosťou 9 74,50 % 9 90,34 % 9 86,07 %
Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, skupina učiteľov aj skupina ostatných zamestnaných respondentov sa
zhodla v najmenej aj najviac úspešnej úlohe. Obom týmto skupinám najviac robila problémy úloha 13 z ob-lasti
Práca s graϐikou (porovnávanie veľkosti dvoch obrázkov). Avšak aj v tejto úlohe dosiahli obe skupine
respondentov úspešnosť zhruba 40 %. Pre skupinu študentov bola najťažšou úloha 16 z oblasti Tabuľkový
kalkulátor – kopírovanie vzorcov, ktorú sme už spomínali vyššie.
Pokiaľ ide o úlohu s najlepšou úspešnosťou, pre všetky tri skupiny ňou bola úloha 9 z oblasti Bezpečnosť
tiež už spomínaná vyššie. Aj keď v nej študenti dosiahli veľmi dobré skóre, ich úspešnosť bola stále ešte
o viac ako 15 % nižšia ako úspešnosť učiteľov a o viac ako 11 % nižšia ako úspešnosť ostatných zamestna-ných
respondentov.
D. Prehľad odpovedí študentov
V nasledujúcich troch častiach uvádzame podrobný prehľad odpovedí študentov, učiteľov a ostatných res-pondentov
na jednotlivé otázky testu.
Pre každú otázku a pre každý jej variant je v tabuľke uvedené percento študentov, ktorí v teste označili
ako správnu odpoveď A, odpoveď B, atď. Tučným čiernym písmom a zeleným podfarbením sú vyznačené
správne odpovede. Tučným červeným resp. oranžovým písmom a šedým podfarbením sú vyznačené ne-správne
odpovede, ktoré sa však vyskytli častejšie, ako správne odpovede (tzv. klokan).
Tab. 11 – Frekvenčná tabuľka odpovedí študentov na otázky testu
Úloha Prenos dát Vstupné/výstupné
zariadenia Mobilné zariadenia Komprimovanie súborov
Variant 1a 1b 1c 1d 2a 2b 2c 2d 3a 3b 3c 3d 4a 4b 4c 4d
Odpoveď A 39,6 % 41 % 28,1 % 27,7 % 28 % 31,2 % 24,4 % 19,5 % 6,5 % 4 % 7,6 % 5,6 % 31,2 % 11 % 9,8 % 12,2 %
Odpoveď B 19,8 % 22,5 % 21,1 % 18,1 % 25,6 % 31,5 % 35,9 % 28,9 % 16 % 12,4 % 3,7 % 13,2 % 31,5 % 47,9 % 31,5 % 31,2 %
Odpoveď C 24,5 % 20,3 % 38,1 % 22,8 % 18 % 7,5 % 15,7 % 29,5 % 3,5 % 26,6 % 12,4 % 13,2 % 28,9 % 32,6 % 50,3 % 32,1 %
Odpoveď D 16,2 % 16,2 % 12,7 % 31,4 % 28,4 % 29,8 % 23,9 % 22,2 % 74 % 57 % 76,3 % 68 % 8,4 % 8,4 % 8,4 % 24,5 %
Úloha Prenos dát v sieti Základné info o PC E-mail Hoax
Variant 5a 5b 5c 5d 6a 6b 6c 6d 7a 7b 7c 7d 8a 8b 8c 8d
Odpoveď A 40,7 % 37,2 % 13,5 % 44,5 % 4,4 % 42 % 10,1 % 11,8 % 66,9 % 43,4 % 57,9 % 19,3 % 4,2 % 3,5 % 9 % 11,4 %
Odpoveď B 14,1 % 20,9 % 36 % 16,2 % 59,9 % 5,1 % 12,5 % 37,8 % 6,5 % 7,7 % 7,6 % 72,8 % 44,9 % 10,8 % 19,1 % 36,3 %
Odpoveď C 10,7 % 17 % 41,6 % 9,8 % 5,6 % 50,2 % 45,1 % 11,1 % 15,9 % 7,7 % 7,1 % 4,8 % 15 % 60,7 % 49 % 26,6 %
Odpoveď D 34,5 % 25 % 8,9 % 29,5 % 30 % 2,7 % 32,2 % 39,3 % 10,8 % 41,2 % 27,3 % 3,1 % 35,8 % 25 % 22,9 % 25,7 %

IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava

IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava

Recommended

Recommended

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (15)

Similar to IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava

Similar to IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava (8)

More from Lubomir Tuchscher

More from Lubomir Tuchscher (19)

IT Fitness Test 2014 - zaverecna sprava