Mart Laidmets: Vzdelávanie v Estónsku
•Download as PPTX, PDF•
0 likes•663 views
O estónsky vzdelávací úspech sa dnes zaujímajú odborníci aj praktici z celého sveta. Sme preto veľmi radi, že pozvanie občianskeho združenia Nové školstvo prijal zástupca estónskeho ministerstva školstva a výskumu Mart Laidmets. Jeho verejnú prednášku s diskusiou organizovanú v rámci iniciatívy Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky sme realizovali dňa 28. mája 2018 v Bratislave. Viac informácií na www.noveskolstvo.sk
Recommended
Recommended
More Related Content
Featured
Featured (20)
Mart Laidmets: Vzdelávanie v Estónsku
- 1. Vzdelávanie v Estónsku Mart Laidmets zástupca štátnej tajomníčky Ministerstva vzdelávania a výskumu Estónskej republiky
- 2. ESTÓNSKO populácia: 1.3 milióna obyvateľov rozloha: 45,339 km2 mena: euro členský štát: EÚ, NATO, WTO, OECD, DIGITAL 7 IT sektor: 7% HDP Finland Russia EST Europe Latvia Lithuania Sweden Poland
- 3. Naše najlepšie umiestnenia #1 OECD Daňová konkurencieschopnosť #1 BARCLAYS 2016 Index digitálneho rozvoja #12 SVETOVÁ BANKA Svetový ranking podmienok na podnikanie #1 GLOBÁLNA IT SPRÁVA Pokrytie mobilnej siete #1 EURÓPSKA KOMISIA EÚ Digitálny ekonomický a spoločenský index, sektor verejných služieb #2 FREEDOM HOUSE Internetová sloboda #9 FREEDOM HOUSE Index ekonomickej slobody #1 SVETOVÉ EKONOMICKÉ FÓRUM Podnikavosť
- 4. Naše výzvy # 21.1% estónskej populácie v roku 2016 žila v relatívnej chudobe. # V roku 2016 bol čistý príjem 20 % najbohatších domácností 5.6 krát vyšší ako príjem 20 % najchudobnejších, zatiaľ čo priemer EÚ bol 5.2. # V roku 2015 vysoký podiel v rámci krajín EÚ v neuspokojenej potrebe zdravotnej starostlivosti. # Sociálne transfery pomohli predísť tomu, aby sa časť populácie prepadla do chudoby, keďže nemá pravidelný príjem. 39.2 % obyvateľov by bez transferov žila v relatívnej chudobe. # Hrubý domáci produkt v roku 2017 dosiahol 25,986 milióna dolárov 101. miesto spomedzi 195 krajín HDP na obyvateľa - 42. miesto spomedzi 195 krajín
- 5. Kontinuálny pokrok vzdelávacieho systému od 17. storočia • Verejné školy pre chlapcov a dievčatá od 17. storočia • Gramotnosť populácie 94% už v roku 1881 • Vyučovanie a učenie sa v estónčine • Všeobecná jednotná (comprehensive) škola • Povinné a bezplatné vzdelávanie v rozsahu 4 (1918) až 6 ročníkov (1940) • Rozširovanie myšlienok reformnej pedagogiky • Zachované vyučovanie & učenie sa v estónčine • Ideologizácia vyúčby • Všeobecná jednotná (comprehensive) škola • Ponuka rôznorodvých extrakurikulárnych aktivít • Povinné vzdelávanie 8 ročníkov • Demokratizácia, decentralizácia, humanizácia všeobecného vzdelávania • Odideologizovanie výučby • Povinné vzdelávanie 9 ročníkov • Rozširovanie myšlienok sociálneho konštruktivizmu • Gramotnosť populácie 99,8%; žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami Pred rokom 1918 Pod dánskou, nemeckou a ruskou vládou 1918-1940 Estónska republika 1944-1991 sovietska okupácia Od 1991 Estónska republika
- 6. Vysoké požiadavky na učiteľov Materská škola Predškolská príprava Základná škola (1. a 2. stupeň) Stredná škola Ročník 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Vek žiakov … 6 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 Požadované vzdelanie Bakalársky titul Magisterský titul
- 7. Zmeny v hodnotení učiteľov: od hodnotenia aktivít k hodnoteniu kompetencií Pred 2005 2005 2013 2015 • Hodnotenie podľa aktivít • Plat závisel od kariérového stupňa • Profesijný štandard (jednoúrovňový) • Posun k hodnoteniu kompetencií učiteľov • 4-úrovňový profesijný štandard (PŠ) • Štandardy dobrovoľné, avšak záväzné pre učiteľov, ktorí začali učiť po roku 2013. • Žiaden vplyv na príjem • Zrušenie atestácií Programy prípravy učiteľov vychádzajú z profesijných štandardov
- 8. Priemerné platy učiteľov a všetkých zamestnancov, tarfiné platy učitelov v rokoch 2012-2019 0 200 400 600 800 1000 1200 1400 1600 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 Teachers average wages State average wages Statutory salary of teachers
- 9. Kontinuálny progres: zmeny kurikula podľa potrieb spoločnosti a napredovania žiaka Pred 1991 1991-1996 1996 2002 2010 2014 “Lehrplan“ Obdobie transformácie • Národný rámec pre školské vzdelávacie programy • Všeobecné a predmetové kompetencie • Socialno-konštruktivistický prístup k učeniu sa • Viac slobody pre školy pri prijímaní rozhodnutí • Väčšie prepojenie predmetov • Zmeny v prierezových témach • Oddelenie základného a stredného kurikula • Upravené a rozšírené všeobecné kompetencie • Zavedenie vzdelávacích oblastí • Zredukovaný a inovovaný obsah vzdelávania • Zjednotená štruktúra • Upravené všeobecné kompetencie a pridaná digitálna kompetencia • Upravené opisy študijných výsledkov (podľa Bloomovej taxonómie)
- 10. Stratégia celoživotného učenia sa 2020 – kľúčové ciele & programy ● Zmena prístupu k učeniu sa ● Kompetentní a motivovaní učitelia a vedenia škôl (leadership) ● Súlad možností na celoživotné učenie sa s potrebami trhu práce ● Digitálne zameranie celoživotného učenia sa ● Rovnosť príležitostí a zvýšená účasť na celoživotnom učení sa 5 PROGRAMMES: 1) Digitálny program 2) Program školskej siete 3) Program spolupráce trhu práce a vzdelávania 4) Program učiteľstva a školského líderstva 5) Program poradenstva pri štúdiu a rozvoji kariéry
- 11. Kritérium efektivity: počet žiakov na učiteľa 12.4 12.3 12.2 12.0 11.9 12.0 12.2 12.3 12.4 12.4 8.7 9.0 9.1 9.6 9.3 9.2 9.0 8.9 8.9 8.9 14.9 16.5 16.5 16.9 18.0 18.0 17.4 17.5 18.4 18.3 5.0 7.0 9.0 11.0 13.0 15.0 17.0 19.0 21.0 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 General education Pre-primary education Vocational education
- 12. Vzorec financovania škôl podľa počtu študentov v roku 2018 Platy učiteľov (1 477€) Príplatky za riadenie (92€); Príplatky na vzdelávanie učiteľov a riaditeľov (12€); Príplatky na študijné materiály (57€); Príplatky na školské obedy (175€); Prevádzkové náklady pre študentov so špeciálnymi potrebami (1068-4272€) Ako počítame štátny príspevok na platy učiteľov? Počet študentov x student-based rate x koeficient
- 13. Región (počet žiakov na učiteľa) Odhadovaný počet žiakov v triede Koeficient dodatočnej podpory Denné štúdium Základná škola 15 24 1 14,9-7,8 1,01-1,94 7,7 10 1,95 Stredná škola 15 32 1 13,4 28 1,12 Žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami Základná škola 3,75;7,5 6-12 2;4 Stredná škola 3,76;5,64 6-12 2,7;4
- 14. Keď niečo neviete merať, nemôžete to ani zlepšovať. Peter Drucker • Vyhodnocovanie študijných výsledkov: • Plošné testovanie v 9. a 12. ročníku • Testovanie na vzorke škôl v 3. a 6. ročníku Absolvovanie základnej školy: • 3 skúšky • kreatívna práca (výskum, umelecký projekt, a pod.) Absolvovanie strednej školy: • 3 štátne skúšky • výskum alebo praktická práca Podpora formatívneho hodnotenia Hodnotenie úrovne všeobecných kompetencií: • Schopnosť učiť sa • … Podkladové dotazníky : • Odpovede sa prepájajú s výsledkami žiakov • Určené iba pre učiteľov • Na podporu vyučovania & učenia • Subjektívne preživanie (well- being žiakov, rodičov a učiteľov 1997 2003 2010 2014
- 15. Prijatie učiteľských (profesijných) štandardov 2013 Stratégia celoživotného učenia sa 2014 Posun smerom k vzdelávaniu orientovanému na žiaka Povinnosť školy reagovať na nedostatočný prospech žiakov Zavedenie správ o vzdelávacom pokroku žiakov; koniec opakovania ročníka 2003 1991 1995 2000 2005 2010 2015 2020 Spustenie Estónskeho vzdelávacieho informačného systému 2004 Vyvinutie systému vzdelávacieho poradenstva 2008+ Na výsledky orientované kurikulum 1996 Externé testovanie študijných výsledkov 1997 Zavedenie systémov zabezpečenia kvality (EFQM, CAF, atď.) Minimalizovanie externého hodnotenia; povinné sebahodnotenie škôl 2006 Zavedenie 9- ročnej základnej školy Decentralizácia vzdelávacieho systému & systém jednotnej školy 90.-te roky Zavedenie dotazníkov o subjektívnom prežívaní (well-being) 2017
- 16. • Potreby trhu práce • Digitalizácia, automatizácia, globalizácia, atď. Potreby meniacej sa spoločnosti • Prospech žiakov súvisí s vyučovacím jazykom & pohlavím • Nedostatok učiteľov v nasledujúcich rokoch Slabé stránky vzdelávacieho systému Zmena prístupu k učeniu sa • Podpora individuálneho a sociálneho rozvoja každého jednotlivca, • Rozvinutie schopnosti učiť sa, kreativity a podnikavosti • Dobré predmetové vedomosti & zručnosti • Schopnosť učiť sa • Samo- regulovaná & nezávislá osobnosť • Zručnosti na spoluprácu • Subjektívne prežívanie (well- being) Ďalšia méta: Reagovať na potreby krajiny Estónska Stratégia celoživotného učenia sa 2020
- 17. Ďakujem! Tänan!
Editor's Notes
- 2. Introducing Estonia and e-Estonia - where we came from and where we are today e-Estonia is an incredible success story that grew out of a partnership between a forward-thinking government, pro-active IT sector and a switched-on, tech-savvy population. Becoming a pathfinder in public sector e-services meant that nothing was prepared for us – we had to create our own path to discover how to provide services in a form that did not exist yet and which should be available to everyone 24/7. Today, Estonia is: a great information society a member of D5 (i.e. 7 Leading Digital Governments) highlighted by the experts as an excellent example for other countries striving to establish an e-society. How did we get here? Estonia has never had much in the way of resources or a huge internal market as we are a small country. Yet, we do have a lot of eager and enterprising people. (In fact, according to the World Economic Forum, we are the most enterprising country in Europe.) We realized in Estonia that our size is actually a huge advantage that can help us create effective solutions for the country and build up an information society with high quality services. When Estonia started building our information society about two decades ago, there was no digital data being collected about our citizens. The general population did not have the internet or even devices with which to use it. It took great courage to invest in IT solutions and take the information technology route. Both, the public and private sector understood the need to build up our country as an information society and integrate e-state solutions as they are created. Connection to the host country: e.g. Estonia is 10 times smaller than X country, but has the same problems as X and has resolved them this way. Or - Estonia is a similar post-soviet country, like X, and faced the same problems as X, but resolved them this way. If necessary, highlight the fact that even though Estonia is today still associated more with other post-soviet countries, today it is definitely more influenced by Scandinavian countries and export markets that are similarly open and innovative in terms of technology.
- 3. Estonian highest ratings at the international level Many countries are well developed in the private sector area, but when it comes to government services and the integration of different areas of life, Estonia takes the lead. Speaker should focus on describing the ratings most relevant to the audience – for example, while speaking to the private sector, tax competitiveness of entrepreneurship should be brought out, and while speaking to the public sector, EU Digital Economy and Society Index of Public Services should be brought out with examples from Estonia.
- 3. Estonian highest ratings at the international level Many countries are well developed in the private sector area, but when it comes to government services and the integration of different areas of life, Estonia takes the lead. Speaker should focus on describing the ratings most relevant to the audience – for example, while speaking to the private sector, tax competitiveness of entrepreneurship should be brought out, and while speaking to the public sector, EU Digital Economy and Society Index of Public Services should be brought out with examples from Estonia.
- The Estonian Qualifications Authority (trademark - Kutsekoda) as a private legal entity (foundation) was established in August 2001 in order to continue developing the occupational qualifications system launched by the Estonian Chamber of Commerce and Industry in 199Estonian occupational qualifications system forms a part of the Estonian qualifications system that links life-long learning system and the labour market. Estonian occupational qualifications system forms a part of the Estonian qualifications system that links life-long learning system and the labour market. Awarding body is a legal entity nominated by sector skills council. To ensure impartiality in awarding occupational qualifications, the awarding body shall set up an occupational qualification committee that shall consist of the parties interested in awarding occupational qualifications in the given field: specialists, employers, employees, trainers, representatives of professional associations and, if necessary, representatives of clients, as well as other interested parties.