zfgh

1. Mgr. Monika Lobodášová

2. kniha – ako tradičný predstaviteľ komunikovania ľudí prostredníctvom zaznamenaného
obsahu. Plní funkciu univerzálneho komunikačného média.
1. symbolické označenie jednoty myšlienkového obsahu vyjadreného textom alebo
obrazom – kniha ako symbol civilizácie, kultúry, písomníctva vôbec
2. rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument,
knihársky spracovaný do zväzku a tvoriaci myšlienkový i výtvarný celok
3. neperiodická, knihársky spracovaná publikácia, ktorá má viac ako 48 strán
knihoveda (bibliológia) – náuka o knihe
súbor disciplín, ktorých predmetom výskumu je kniha a procesy spojené s jej podstatnými funkciami
súčasťou sú disciplíny zaoberajúce sa : - vývojom písma
periodickej a neperiodickej
tlače
editorstva
kníhtlače
knižnej distribúcie
propagácie kníh
činnosťou knižníc
knihovníctvo – sociálny jav, ktorý zahŕňa knižnice a knižničné systémy, ako aj teoretické,
odborné, vzdelávacie, profesijné, sociálne, kultúrne, právne a iné súvislosti
ich existencie.
Pojem sa používa na označenie: 1. sústavy knižníc
2. činnosti v knižniciach (praxeologický aspekt)
3. zamestnania (profesijný aspekt)
4. vedecká disciplína a študijný odbor (teoretický aspekt)

3. knihovník – informačný pracovník s príslušnou kvalifikáciou, ktorý vykonáva v knižnici
odborné činnost
knižná kultúra – súbor aktivít a výsledkov spojených s existenciou a spoločenským
pôsobením knihy. Je to oblasť kultúry, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu
a pôsobenie knihy v spoločnosti
knižnica – 1. kultúrna, informačná a vzdelávacia ustanovizeň, ktorá zhromažďuje, spracúva
a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby
čitateľom a používateľom
2. systematicky usporiadaná zbierka kníh a iných nosičov informácií, ktoré sú
určené na používanie verejnosťou alebo určitou skupinou ľudí s cieľom
uspokojovať hlavne ich informačné, kultúrne, vzdelávacie a rekreačné potreby
3. budova alebo miestnosť, kde sa takáto zbierka nachádza
knižničná jednotka – každá z vonkajšej stránky uzavretá dokumentová jednotka, ktorá je
súčasťou knižničného fondu. Musí byť zaznamenaná v prírastkovom
zozname pod samostatným prírastkovým číslom
knižničný fond – súbor vybraných, usporiadaných, spracovaných uchovávaných a priamo
fyzicky sprístupňovaných dokumentov v súlade s funkciami informačného
systému, ktorého sú súčasťou, je nadradeným pojmom pojmu
knižný fond - ktorý označuje iba časť knižničného fondu , tvoreného výlučne knihami
používateľ – jednotlivec, skupina ľudí, inštitúcia, systém, ktorému sú informácie z rôznych
informačných zdrojov určené a sprístupňované a ktorí ich prijímajú a využívajú
na uspokojovanie svojich informačných potrieb a požiadaviek
čitateľ - subjekt, ktorý sa v procese čítania prejavuje individuálnou poznávacou činnosťou,
determinovanou psychickými a socio-kultúrnymi dispozíciami a literárnym
vzdelaním, čitateľ je právnická alebo fyzická osoba, zapísaná v knižnici, na meno ktorej je vystavený čitateľský
preukaz a môže využívať služby knižnice na určitý,
obmedzený čas

4.  Vznik a existencia písma – predchodca písma
 Priekopníkmi knižnej vzdelanosti a zakladateľmi prvých knižníc :
starovekí Babylončania, Egypťania, Asýrčania, Gréci, Rimania, Arabi a iné kultúrne národy
 Vznik prvých knižníc:
vznikali výlučne v chrámoch a na panovníckych dvoroch
až neskôr v starom Grécku a Ríme vlastníkmi knižníc sa stávali aj vzdelanci a bohatí ľudia
 knižnica kráľa Assurbanipala - 22 000 hlinených tabuliek
 úctu ku knihám a starostlivosť o knihy a knižnice u mnohých národov patrila
k najčestnejším povinnostiam panovníkov
 Egypťania nazývali knižnice liečebňami duše
 Arabi domom múdrosti.
 Aténach - Peisistratova knižnica
 na ostrove Samos - Polykratova knižnica
 známa knižnica filozofa Platóna - knižnicou jeho Akadémie.
 Alexandrijská knižnica - spojená s ústavom Museion -približne 450 000 rotúl
 pri Serapisovom chráme bola knižnica s 43 000 rotulami
 v malej Azii jednou z najväčších knižníc knižnica v Pergamone - 200 000 rotúl
 Kresťanská kultúra - zväčša knižnice súčasťou kláštorov
 Franský kráľ Karola Veľkého (768-814) - milovník kníh a vzdelanosti
 Kníhtlač - v 15. storočí objavená Johannom Gutenbergom
 rukopisné - kódexy a prvé vytlačené exempláre - inkunábuly.

5.  Dejiny knižnej kultúry na Slovensku
 Cyrila a Metoda a ich žiaci na území Veľkej Moravy
 chrámové zbierky kníh – náboženské neskôr na študijné účely
 11. storočie vznik kláštorných knižníc
 chrámové a farské knižnice v Bardejove, Levoči, Kremnici, kapitulská knižnica
v Bratislave, knižnica Spišskej kapituly, diecézna knižnica v Nitre
 vplyv husitského, renesančného a reformačného hnutia rozširovanie kníh medzi
širšie vrstvy spoločnosti
 knižnica v Spišskej Kapitule v roku 1699 - 407 zväzkov kníh, v 18. storočí -
prezentuje 14 kódexov, čiže rukopisných kníh, 30 prvotlačí, 52 slovenských a 158
maďarských kníh. V roku 1900 mala knižnica okolo 5 000 zväzkov.
 Prvá slovenská univerzita na Slovensku Academia Istropolitana ( 1465) počas
svojho trvania (necelých 25 rokov) pravdepodobne využívala knižné zbierky
kapitulskej knižnice v Bratislave a viedenskej knižnice súkromnej zbierky
prednášajúceho profesora Vavrinca Kocha z Krompách
 školské knižnice - lyceálna knižnica v Levoči - v roku 1837 - 6 000 zväzkov
 V roku 1888 už bol vybudovaný lístkový katalóg
 knižnica evanjelického lýcea v Kežmarku, ktorá vznikla v 16. storočí a v roku 1896
mala 38 000 zväzkov.

6.  Historická knižnica grófa Leopolda Andrássyho v Betliari – otvorená v roku 1816 – verejný
charakter
 Apponyiovská knižnica – zakladateľ gróf Anton Juraj Apponyi (1751-1817) vo Viedni okolo
roku 1774. Počet zväzkov 30 000. V roku 1825 prevezená z Viedne do Bratislavy. Prvá
knižnica, ktorá mala svoj výpožičný a čitárenský poriadok. Z Londýna - čestné exempláre
vzácnych anglických publikácií. 1846 bola presťahovaná do Oponíc V dobe rozkvetu
knižnica bola považovaná za Verejnú národnú knižnicu (Public National Library of
Presburg).
 Zayovská knižnica – zakladateľ gróf Albert Zay z Uhrovca niekedy pred rokom 1840.Vtedy
mala 20 500 zväzkov. 1940 bola ohodnotená na sumu 45 729 korún
 Zo súkromných zbierok učencov ako bol Ján Čaplovič, Juraj Palkovič, Michal Rešetka ,
Jozef Šafárik, Martin Hamuljak vznikali knižnice verej ného charakteru
 Gašpara Fejérpataky Belopotockého (1794-1874) - zaslúžilého predstaviteľa slovenskej
knižnej a knižničnej kultúry. V roku 1829 založil známu Slovenskú požičovaciu bibliotéku
v Liptovskom Mikuláši, aby poslúžil uvedomovaniu a vzdelávaniu slovenského
 V rokoch 1845 až 1849 bolo formovanie siete verejných ľudových knižníc a čitateľských
spolkov, vznik Matice slovenskej , kedy bolo oživených asi 200 knižníc
 Zákon 430/1919 Sb. o verejných knižniciach – presadzovať do praxe po roku 1925 -
zakladanie knižníc v každej obci - odhadom do druhej svetovej vojny bolo na Slovensku
približne 7 000 knižníc asi so 4 miliónmi zväzkov kníh

7.  Knižnica je tradičná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá už od vzniku
písma získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond
a poskytuje knižnično-informačné služby
 Poslaním knižníc
- je uspokojovať kultúrne, vedeckovýskumné, vzdelávacie a informačné potreby
občanov, podporovať ich celoživotné vzdelávanie a duševný rozvoj a zabezpečovať
slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov
- je založené na princípe rovnosti prístupu pre všetkých, bez ohľadu na vek, rasu,
pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie
 Špecifické služby a dokumenty sú poskytované tým používateľom, ktorí nemôžu
z akéhokoľvek dôvodu využívať bežné služby a materiály
( ľudia s fyzickým alebo mentálnym hendikepom, hospitalizovaným alebo uväzneným)
 Knižničný fond a služby by mali zahŕňať všetky druhy médií a modernej techniky, ale
tiež aj tradičné materiály
- musia odrážať súčasné trendy a vývoj spoločnosti a zároveň pripomínať tvorivé úsilie
ľudí v dobe minulej
- nemal by podliehať žiadnej forme ideologickej, politickej , alebo náboženskej cenzúry,
ani komerčnému nátlaku

8.  1 . vytváranie a upevňovanie čitateľských návykov detí už od skorého veku
 2. podporovanie individuálneho vzdelávania a sebavzdelávania, ako aj formálneho
vzdelávania na všetkých úrovniach
 3. vytváranie príležitostí pre tvorivý osobnostný rozvoj
 4. stimulovanie predstavivosti a tvorivosti detí a mladých ľudí
 5. prehlbovanie poznania kultúrneho dedičstva, umenia, výsledkov vedy a techniky
 6. sprístupňovanie kultúrnych prejavov všetkých reprodukčných umení
 7. posilňovanie medzikultúrneho dialógu a podporovanie rozmanitosti kultúry
 8. rozvíjanie tradície ústneho podania
 9. zabezpečenie prístupu občanov k všetkým druhom miestnych informácií
 10. poskytovanie primeraných informačných služieb pre miestne podniky,
združenia a záujmové skupiny
 11. vytváranie podmienok pre rozvíjanie informačnej a počítačovej gramotnosti
 12. podpora a účasť na aktivitách a programoch rozvoja gramotnosti pre všetky
vekové skupiny a v prípade potreby zavádzanie takýchto aktivít
 Cieľom knižníc je:
- vytvoriť svetovú virtuálnu knižnicu dostupnú prostredníctvom globálnej knižničnej
siete, no popritom zachovať knižnicu ako inštitúciu, prezentujúcu miestnu informačnú
spoločnosť
- budovanie globálneho knižnično-informačného systému podmieneného dodržiavaním
všeobecne platných medzinárodných a národných legislatívnych, organizačných
a technologických štandardov.

9.  Legislatívne upravené postavenie, úlohy, zriaďovanie, poskytovanie knižnično-
informačných služieb verejnosti , ochrana , využívanie a sprístupňovanie historických
knižničných fondov
 knižničný systém SR je súčasťou štátneho informačného systému a tvorí ho:
národná knižnica
vedecké knižnice
akademické knižnice
verejné knižnice
školské knižnice
špeciálne knižnice
 národná knižnica: Slovenská národná knižnica v Martine
 vedecké knižnice:
- univerzálne vedecké knižnice:
UK v Bratislave, ŠVK v Banskej Bystrici, ŠVK v Košiciach a v Prešove, ÚK SAV v Bratislave
- špecializované vedecké knižnice: SLK v Bratislave, SPK v Bratislave, CVTI SR v
Bratislave. SEK EU v Bratislave, SLaDK pri TU vo Zvolene, SPK pri SPU v Nitre
 akademické knižnice :
(zriaďujú sa na univerzitách, fakultách a katedrách vysokých škôl)
 verejné knižnice :
- obecné knižnice,
- regionálne knižnice,
- krajské knižnice.

10.  školské knižnice
 špeciálne knižnice (majú špecializovaný knižničný fond, knižnično-informačné služby
poskytujú najmä svojmu zriaďovateľovi, s jeho súhlasom aj verejnosti. Špeciálne
knižnice väčšinou nemajú právnu subjektivitu)
- špeciálne knižnice s právnou subjektivitou:
Parlamentná knižnica Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči,
Knižnica pre mládež mesta Košice v Košiciach
- špeciálne knižnice ako súčasť inej právnickej osoby:
lekárske knižnice
technické knižnice
pôdohospodárske knižnice
knižnice múzeí a galérií
knižnice cirkví a náboženských spoločností
vojenské knižnice
väzenské knižnice knižnice Zboru väzenskej a justičnej stráže)

11.  národná knižnica: 1
- vedecké knižnice: 8
- akademické knižnice: 33
- verejné knižnice: 8 regionálnych s krajskou pôsobnosťou
29 regionálnych knižníc
106 mestských knižníc
233 obecných profesionálnych knižníc
2 222 obecných neprofesionálnych knižníc
- špeciálne knižnice: 95 lekárskych knižníc
35 technických knižníc
15 pôdohospodárskych knižníc
84 knižníc múzeí a galérií
55 knižníc inštitúcií SAV
21 vojenských knižníc
44 knižníc ZVJS
8 iné špeciálne
 spolu 2997 knižníc
 Školské knižnice približne 4 500
 spolu na Slovensku podľa štatistických údajov máme v súčasnej dobe 7497 knižníc

12.  Ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec, iná právnická osoba,
fyzická osoba
 Ministerstvo kultúry je zriaďovateľom Slovenskej národnej knižnice v Martine,
Univerzitnej knižnice v Bratislave, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici,
Prešove a v Košiciach a Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v
Levoči
 Zriaďovateľom ostatných vedeckých knižníc sú alebo ústredné orgány štátnej
správy (ministerstvá) alebo univerzity
 Zriaďovateľom verejných knižníc sú alebo VÚC (regionálnych knižnice a
regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou) alebo obce ( mestské knižnice,
obecné knižnice profesionálne i neprofesionálne)
 Zriaďovateľom školských knižníc je škola, resp. obec, ktorá je zriaďovateľom
školy
 zriaďovateľom Parlamentnej knižnice je Národná rada SR.
 Špeciálne knižnice sú buď samostatné právnické osoby, alebo sú súčasťou
organizácie, podniku, inštitúcie. Samostatné právnické osoby sú: Knižnica pre
mládež mesta Košice, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči

13.  uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať svoj knižničný fond
 vykonávať odbornú evidenciu, revíziu a vyraďovanie knižničného dokumentu z
knižničného fondu
 odborne spracúvať svoj knižničný fond
 vypracovať a sprístupniť knižničný a výpožičný poriadok a v súlade s ním poskytovať
knižnično-informačné služby
 dodržiavať podmienky poskytovania medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej
medziknižničnej výpožičnej služby
 poskytovanie knižnično-informačných služieb (používateľ nesmie opomenúť, že táto
služba je záväzkovým právnym vzťahom)
 základné knižnično-informačné služby sú výpožičky knižničných dokumentov v knižnici a
výpožičky knižničných dokumentov mimo priestorov knižnice a ústne faktografické a
bibliografické informácie. Základné knižnično-informačné služby sa poskytujú bezplatne
 špeciálne knižnično-informačné služby sú najmä písomné bibliografické informácie,
rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné
služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií
knižničných dokumentov, preklady knižničných dokumentov a vydávanie publikácií.
Špeciálne knižnično-informačné služby sa môžu poskytovať za primeranú úhradu.
 Odborné činnosti knižnice zabezpečuje odborný zamestnanec knižnice s vysokoškolským
vzdelaním alebo so stredoškolským vzdelaním, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť

14.  1. Základné knižničné služby – výpožičné
- bibliograficko-informačné
– konzultačné
- inštruktážne
 2. Nadstavbové knižničné služby – rešeršné
– referátové
- referenčné
 3. Vyššie knižničné služby – študijno-rozborové
– expertízne
– prognostické
 4. Doplnkové knižničné služby - elektronické
– metodické
– reprografické
– mikrografické
– current contens
– propagačné
– publikačné
- prekladateľské

15.  vplyv spoločenských pomerov
 postavenia knižníc v spoločnosti
 Manifest IFLA/UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994 kladie dôraz na :
- oblasť rozvoja čitateľských návykov detí
- rozvoj predstavivosti a tvorivosti
- zlepšovanie vyjadrovacích schopnosti a slovnej zásoby
- informačná gramotnosť
- vzory správania a riešenia problémov
Konkurencia kníh : - počítačové hry, televízia, multimediálny a virtuálny priestor
negatívny dopad - postupne zabíjajú ich kreativitu, vlastnú predstavivosť, fantáziu
- zreteľ požiadavky a potreby mladých ľudí a tiež dospelého
používateľa
 Orientácia : - na širokú verejnosť (všetky skupiny verejnosti v lokalite, v ktorej
knižnica pôsobí)
-možnosti integrácie (stretnutia rôznorodých skupín )
- možnosti multikultúrnosti (poznávaniu a zbližovaniu rozličných
kultúr)

16.  Aktivity:
- podporujú celoživotné vzdelávanie občanov a návyk využívať najnovšie informácie pre usmerňovanie
súkromného, občianskeho i spoločenského života,
- podporujú čitateľské aktivity občanov,
- vytvárajú priestor na prezentáciu vedomostí, schopností, zručností i talentu jednotlivcov i skupín,
- vytvárajú priestor pre komunikáciu medzi jednotlivými skupinami verejnosti,
- podporujú vytváranie záujmu a návyku občanov na kultúrne využívanie voľného času,
- podporujú vytváranie dobrých vzťahov medzi knižnicou a verejnosťou
 Formy,
- krátkodobé - beseda, prednáška, diskusia,
- dlhodobé - cyklus, program, pobyt, krúžková a klubová činnosť.
Z hľadiska objektu pôsobenia ide o aktivity:
- pre deti - vekové stupne,
- pre mládež - stredoškolská, vysokoškolská, pracujúca,
- pre dospelých-ekonomicky aktívni, seniori, nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ap
 Metódy - predčítanie
-rozprávanie
-beseda
- dramatizácia
- exkurzia
– prednáška
- diskusia
- literárno-hudobné pásmo –
- výstavka, výstava,
- súťaž, kvíz

17.  Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre jednotlivé skupiny verejnosti
 dlhodobý, postupný a cieľavedomý proces
 osvojenie si vedomostí, schopností a návykov potrebných pre dosiahnutie informačnej
gramotnosti a interakcie s informačným prostredím
 Realizácia:
- vo vyučovacom procese v škole
- na prenesených vyučovacích hodinách v knižnici
- v rámci mimoškolských a voľnočasových aktivitách
- ďalšieho vzdelávania

18.  Deň ľudovej rozprávky – čítanie, súťaže, kvízy z tvorby Pavla Dobšinského
 Noc s Andersenom – zábavné večery na počesť H. Ch. Andersena
 Čítajme si - detský čitateľský maratón .Cieľom pritiahnuť k čítaniu viac detí a zároveň
poukázať na význam literatúry pre detského čitateľa Objav mlieko - Svetový deň mlieka –
zábavné podujatia na podporu pitia mlieka (jún)
 Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! - základným motívom súťaže je „čítanie ako hra“.
Rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov mladšieho školského veku.
 Kráľ detských čitateľov – Snem Kráľov čitateľov
Myšlienka vznikla v 90. rokoch minulého storočia s cieľom aktivizovať čítanie detí.
 Túlavá knižnica - Podujatie špeciálne určené na letné, prázdninové mesiace
 Týždeň slovenských knižníc -Celoslovenské podujatie, ktoré každoročne vyhlasuje
Slovenská asociácia knižníc. Cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice
 Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase – rozhlas v knihe Festival rozhlasových rozprávok, ktorý
každý druhý rok pripravuje Mestská knižnica mesta Piešťany v spolupráci so Slovenským
rozhlasom. Zázračný oriešok je predovšetkým významným projektom na podporu čítanie detí
a mládeže
 Svet je kniha - Analfabeta Negramotná
Multižánrový kreatívny projekt na podporu čítania, ktorý sa realizuje vďaka podpore
Ministerstva kultúry. Autorom projektu je spisovateľ Daniel Hevier a do jeho aktivít budú
zapojení aj ďalší slovenskí autori a ilustrátori
 literárne súťaže – Štúrovo pero
 súťaže v prednese – Šaliansky Maťko
- Hviezdoslavov Kubín

19. Ďakujem za pozornosť