1. Masaryková univerzita v Brně; Filozofická fakulta, Mediteránní studia; Kurz práce s informacemi
Mediciovci ako zakladatelia humanizmu a
renesancie
Autor : Marianna Buzogaňová
UČO : 400445
Dátum: 2.1.2013

2. Mediciovci ako zakladatelia humanizmu a renesancie
Vieme, že stredovek sa podarilo zmeniť len vďaka nemálo odvážnym inovátorom, a to
nielen cirkev, ale aj mnoho z vtedajšieho spôsobu myslenia. Ak sa pozrieme bližšie na danú
dobu, musíme brať v úvahu aj obdobia expanzie moru, či vojen, ktoré ľudí viac nútili užívať
si každý deň a žiť radostne a v pravde, korá bola silne potlačovaná. Moc cirkvi klesala, avšak
uvedomelosť značne stúpala. Počiatky týchto procesov môžme zaznamenať v dokumentoch
zo severu Talianska, kde vznikol nový myšlienkový smer humanizmus, ktorý zrazu prináša
celému svetu kvantum nového poznania o človeku, a zároveň umelecký smer - renesancia.
Severné Taliansko, ako najrozvinutejšia časť Európy s tími najbohatšími mešťanmi, a
to najmä mestá Benátsko, Janov, Miláno a Florencia, sa stalo kolískou renesancie. Hlavným
mestom talianskej renesancie sa však stala Florencia.
Florencia (alebo Firenze/ Fiorenza/ Florentia) bola centrom umenia, v ktorom pôsobila
celá rada mecenášov. Svoje bohatstvo však spočiatku nezískala vďaka umeniu, ale vďaka
vyspelému bankovníctvu, anglickej vlne a výrobe kvalitného súkna. Aj napriek tomu, že to
bola republika, hlavnú moc držal v rukách jeden dôležitý rod, a to rod Medicijovcov. To
všetko prispelo k vytvoreniu nového štýlu zvaný renesancia. Renesancia Florenciu obohatila o
radu skvostných stavieb práve vďaka rodu Medici, ktorý podporoval umenie. Tiež sa tu
vďaka nim postupne mobilizovalo čoraz viac umelcov a vedátorov, ktorí sem prišli tvoriť.
Kvôli tomu Florencii prischol názov „Atény stredoveku“.
Mediciovci boli múdry, štedrý a veľkorysý rod. Boli však tiež majstrami pretvárky a
umenia opriasť svoje meno legendou a vyvolať tým obdiv a úctu.
Zakladateľom dynastie Mediciovcov bol bankár Giovanni de Medici (1360-1429). Nejakú
dobu zastával úrad gonafloniéra signorie, čiže predsedu mestskej rady vtedajšej
republikánskej Florencie. Ten dosť podstatne rozmnožil rodinné bohatstvo. Jeho syn Cosimo
(1420-1464) po ňom zdedil 178 222 florénov v hotovosti, pričom jeden florén obsahoval
v danej dobe 3,5g rýdzeho zlata. Bola to ohromujúca suma, aj keď predstavovala len zlomok
celého dedičstva. Tak ako jeho otec, aj Cosimo sa dal na cestu bankára, a to dosť úspešnú.
Jeho finančné úspechy môžme porovnať s povestnými Rotschildovcami, keďže bol bankérom
pápeža, anglického kráľa a iných pomazaných hláv. Zachránil 39 florentských bánk v ktorých

3. zároveň získal majoritné právo. Cosimo sa tiež postavil do čela veľkého hnutia za umeleckú a
myšlienkovú obrodu. Po jeho smrti v roku 1464 ho vraj oplakávala celá Florencia. Predbehol
všetkých svojích súčastníkov nielen bohatstvom a autoritou, ale najmä štedrosťou a
múdrosťou.1 Cosimovo dedičstvo sa predalo do rúk jeho syna Piera di Gottoso. To bol
bohužiaľ veľmi chorľavý člověk a značne neschopný, prečo sa aj dlho zo svojej vlády netešil.
Piero zomrel ešte v tom roku a tak sa hlavou rodiny stal 21-ročný Lorenzo, Cosimov vnuk. 2
Ten bol našťastie obdarený dedovou inteligenciou a obratnosťou, čo dokázal o relatívne
krátky čas, keď sa stal uznávaným vládcom, nielen Florencie, ale aj celého Toskánska.
Mal však aj nedostatky, ktoré si aj sám veľmi dobre uvedomoval. Trápilo ho, že sám
nestelesňuje krásu, ktorá je vo veľkom propagovaná v jeho meste, a ktorú on sám šíril. Od
antických ideálov o ktorých sa básnilo mal príliš ďaleko. Jeho drsný prísny výraz, obrovské
ústa a nesúmerná tvár ani len nepripomínala kalokagatiu. Zrejme aj to bolo dôvodom, prečo
podľahol kultu krásy a prečo sa obklopil toľkými umelcami, básnikmi a filozofmi. Na dejiny
Florencie a celkovo Európy však tieto dôsledky mali veľmi priaznivý vplyv a to nielen po
umeleckej stránke. Kvôli Lorenzovým zvýšeným nárokom sa zlepšila aj finančná stránka,
pretože sa do Florencie zrazu hrnulo nespočetne veľa ľudí, pre ktorých Lorenzo týmto
vytvoril pracovné príležitosti.3
Lorenzovou smrťou sa zároveň začala druhá politická éra, keď po pár rokoch
vládnutia jeho syna Piéra vyhnali všetkých Mediciovcov z Florencie.
Stalo sa tak vďaka Savonarolovi, vášnivému florentskému kazateľovi dominikánskeho
kláštora, ktorého moc postupne vzrástla nad samotných Mediciovcov. Savonarola bol ich
odporcom, tak isto ako aj odporcom všetkých umeleckých diel. Bohužiaľ si ľudí tak veľmi
získal, že ich dokonca donútil aby sa zbavili všetkých umeleckých predmetov aby sa tak vraj
ubránili pred Božím trestom. V tejto dobe ľudia totižto trpeli morovou epidémiou a navyše sa
blížil rok 1500, ktorý bol považovaný za prichádzajúci koniec sveta. Ako stvorené podmienky
pre katazateľa s chiliastickými predstavami o Božej ríši na zemi blížiacej sa čoskoro ku koncu
vekov. Po čase sa však aj proti nemu zdvihla opozícia a to v zložení samotného pápeža a
františkánov. Jeden františkán navrhol aby aj on aj Savonarola prešli skúškou ohňom.
1
STROCCHIA, Sharon T. Cosimo de' Medici and the Florentine Renaissance: the Patron's
Oeuvre [online]. 2001, roč. 2001, č. 54, s. 1593-1595, 2011-10-04 [cit. 2012-12-29]. ISSN 00344338.
Dostupné z: http://search.proquest.com/docview/222341588?accountid=16531
2
BARENBOIM, Peter. Medici Chapel: The Sacred Feminine and the Triads of Michelangelo and
Botticelli. Moscow Florentine Society [online]. 2011. vyd. Moscow, 2011 [cit. 2013-01-06]. Dostupné z:
http://www.florentine-society.ru/Medici_Chapel_Mysteries.htm
3
HIBBERT, Christopher. Vzestup a pád rodu Medici. Překlad Alena Hartmannová. Praha: Lidové
noviny, 1997, 388 s. ISBN 80-710-6201-4.

4. Savonarola samozrejme odmietol, stratil si priazeň ľudu a nakoniec bol aj tak roku 1498
zatknutý a upálený.
Za krátku dobu sa Mediciovci opäť vrátili ako panovnícka dynastia, a to na dobrých
200 rokov. V roku 1532 sa dokonca Alessandro Medici stal dedičným vojvodom Toskánska
z vôle cisára Svätej rímskej ríše Karla V., ktorému bol zaťom. O 35 rokov nato sa vojvodstvo
povýšilo na veľkovojvodstvo. Celý kolobeh Medicijskej vetvy sa zastavil až v roku 1737
smrťou veľkovojvodu Giana Gastona, ktorý už nezanechal žiadneho dediča. Toskánsko sa tak
muselo na dlhé roky podrobiť vláde Habsburgovcov.
 OBRAZOVÁ PRÍLOHA : Rodokmeň rodu Medici
Zdroj: vlastná práca, pomocou: https://bubbl.us/
 Argumentácia témy
Obdobie 14. storočia sa nesie v duchu obrovskej zmeny a rozruchu, kedže nastal jeden
z najdôležitejších zlomov v myslení ľudí stredoveku. Ako študentka zaoberajúca sa históriou
a kultúrou stredomoria sa o túto tému zaujímam už len kvôli tomu, že toto obdobie posúva
danú geografickú oblasť razantne dopredu a dokonca neskôr aj celý svet, keď šíri svoje

5. objavy úspešne ďalej. Preto si myslím že Mediciovci by v žiadnom prípade nemali ostať
zabudnutí a neprebádaní, vďaka čomu som ich aj nemohla zabudnúť priradiť priamo do názvu
práce, keďže sa danej témy viac než čokoľvek iné dotýkajú.
 Anotácia k článku: Mediciovci ako zakladatelia humanizmu a renesancie
O autorovi: študentka 2. ročníku Mediteranních studií Masarykovej univerzity
v Brne
Charakteristika článku:
 článok je zameraný na historický vplyv rodu Mediciovcov na
zlomové obdobie umenia, kultúry a vzdelanosti, teda renesancie.
Ďalej vedecky zasahuje do problematických oblastí tohto rodu a
celkového zrodu humanizmu.
Článok na svojich 4 stranách okrem iného obsahuje aj:
 obrazovú prílohu s rodokmeňom rodu Medici
 priblíženie detailných faktov a rokov
 podnetné zaujímavosti vťahujúce čitateľa hĺbšie do problematiky
 anotáciu k článku + argumentáciu témy
 prehľad zdrojov informácií
Prednosti článku:
 Text je prehľadne štrukturovaný
 Dôveryhodné a obsiahle informácie
 Výnimočný štýl písania ktorý neuveriteľne rýchlo dokáže čitateľa
vtiahnuť do obdobia revolučných rokov v Taliansku
Termín publikovania: 6.1.2012
 Použitá literatúra:
1. 16531HIBBERT, Christopher. Vzestup a pád rodu Medici. Překlad Alena Hartmannová. Praha:
Lidové noviny, 1997, 388 s. ISBN 80-710-6201-4.
- Zdroj textu je dôveryhodný a odborne kvalitný
- Uvedený autor článku
- Autor je erudovaný

6. - Presné informácie
- Text je štrukturovaný pomocou podnadpisov a nadpisov
2. STROCCHIA, Sharon T. Cosimo de' Medici and the Florentine Renaissance: the Patron's
Oeuvre [online]. 2001, roč. 2001, č. 54, s. 1593-1595, 2011-10-04 [cit. 2012-12-29]. ISSN
00344338. Dostupné z: http://search.proquest.com/docview/222341588?accountid=
- Autor článku je uvedený
- Text obsahuje odborné pojmy
- Článok je dôveryhodný a overený
- Osahuje presné a objektívne informácie
- Zdroj nie je komerčne zameraný
3. BARENBOIM, Peter. Medici Chapel: The Sacred Feminine and the Triads of Michelangelo and
Botticelli. Moscow Florentine Society [online]. 2011. vyd. Moscow, 2011 [cit. 2013-01-06].
Dostupné z: http://www.florentine-society.ru/Medici_Chapel_Mysteries.htm
- Autor je erudovaný v téme článku
- Je uvedený autor článku
- Zdroj textu je dôveryhodný a odborne kvalitný
- Text obsahuje odkazy na použitú literatúru
- Text obsahuje odborné pojmy