1. Úvod
Nemocnice slúžiaľuďomuždostredoveku,keďvznikali v kláštoroch
prvé hospice. Ich úlohou bolo liečiť ranených a chorých ľudí, ako aj
poskytovať prístrešie okoloidúcim. Okrem medicíny bola pre liečbu
významná starostlivosť, priateľský prístup, ako aj modlitby a sviatosti.
Ľudiavtedyneverililen medicíne, ale aj nadprirodzeným schopnostiam
uzdraviť sa.
Dnešnáliečbavďaka pokročilému vedecko-technologickému pokroku
je založenánaliečbe vymoženosťamimodernej doby. Lekári ani pacienti sa
na zázraky dnes už veľmi nespoliehajú, zabúda sa však na dôležitý aspekt
liečby: ľudské samoliečiace schopnosti a ich podpora.
Prirodzenou vlastnosťou človeka je byť zdravý [1.]. a keďže človek sa
vyvíjal milióny rokov vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí, vplyv
prírody je aj dnes nezanedbateľný. Človek na liečbu potrebuje okrem
aktívnej liečby a starostlivosti aj príjemné prostredie, čím sa v ňom
aktivizujúpozitívne samoliečiace sily,ktoré urýchľujú jeho liečebný proces.
Pri dnešnom ekonomickom systéme je urýchlenie a zefektívnenie
liečby dôležitým faktorom na zníženie výdavkov a zvýšenie spokojnosti
pacientov. Okrem toho ďalšie faktory sú:
- Zmiernenie bolesti
- Zlepšenie spokojnosti pacienta
- Zvýšenie atraktívnosti a komfortu nemocničného prostredia
- Zredukovanie stresu ošetrujúceho personálu
- Zvýšenie príťažlivosti pracovného prostredia pre ošetrujúci personál
 Zvýšenie konkurencieschopnosti nemocníc, zníženie výdavkov na liečbu prostredníctvom
urýchlenia liečby
„Ideálna nemocnica by mala byťkombináciou toho najlepšieho z kúpeľných sanatórií,hotelov a nemocníc,
aby bolo dosiahnuté vhodné liečebné prostredie, v ktorom už len pobyt bude aj liečbou.“ [2.]
Vzťah nemocnice k užívateľovi:
Na pacienta pôsobia 4 základné vplyvy: prostredie,
personál, návštevníci a ostatní pacienti.
Na základe tohopociťuje pacientrôzne pocityodnádeje po strach
z bolesti zosmrti,stráca svojuintimitu,je odkázanýnadruhých.Aj
zdravotný personál má svoje emócie potrebuje uznanie, pocit
užitočnosti, ale aj chvíľu oddychu a čo najmenej frustrácie.
Pre humanizáciu nemocníc je dôležité aby pacienti aj personál
boli spokojný, keďže sa navzájom ovplyvňujú pri dennom
kontakte. Na základe teórie Maslowowej pyramídy [3.]
rozdeľujeme potreby do 5tich základných úrovní v hierarchickom
usporiadaní podľa dôležitosti a špecifikácie.
Najnižšie sú základné potreby, najvyššie vysoko individuálne potreby:
1. fyziologické potreby ( kyslík, pitie, jedlo, spánok, vykonávanie potreby...)
2. potreba bezpečnosti (ochrana, istota, bezpečnosť, ...)
3. spoločenské potreby ( láska, priateľstvo, rodina, vzťahy, pocit spolupatričnosti)
4. potreba uznania ( sebaúcta, uznanie vlastnej hodnoty, sebareflexia, dôležitosť, jedinečnosť...)
5. potreba sebarealizácie(úspech, vlastné plány, individuálne potreby, trávenie voľného času...)
Obr.č.1: hala renesančnej
nemocnice
Obr.č.2: Maslowova pyramída

2. Aknie je splnenánižšiaúroveňpotrieb,nemôže sariešiťvyššiaúroveň –človeksasústredína uspokojenie
aktuálnej základnejšej potreby, až po jej vyriešení sa zamieria na vyššie potreby
Čím vyššie požiadavky sú uspokojené, tým viac stúpajú nároky človeka.
Spokojnosť pacienta závisí od uspokojenia potrieb do určitej úrovne v Maslowovej pyramíde, pričom
každý pacient má individuálnu úroveň.
Stav nemocníc na Slovensku:
Na Slovenskuje väčšinanemocničnýchstaviebz obdobiasocializmu.Z tohto obdobia
pochádzajú mohutné blokové nemocnice utilitárneho charakteru, ktoré sa vôbec
nezaoberajú humanizačnými myšlienkami. Prostredie pôsobí inštitucionálne
,neosobne. Navyše sú mnohé vo veľmi schátralom stave. Preto je potrebná ich
rekonštrukcia,adaptácianovýmpožiadavkámprípadne nahradenienovými objektmi.
Zahraničie:
V zahraničí sa už realizujú mnohé projekty zohľadňujúce
v návrhu humanizačné tendencie. Staré budovy sa adaptujú
a neustályvývoj produkuje stále efektívnejšie riešenia.Voforme
nemocnice sa vytvoril kompromis medzi horizontálnou
a vertikálnou formou, kde sa centralizujú vybrané prevádzky.
Taktiežsa vytváraprogram aktivítpre pacientov,rieši saestetika
a osobnosť priestorov ako aj kontakt s prírodným prostredím.
Vplyv prostredia na naše zmysly:
Zrak:
Je hlavným informačným zmyslom človeka. Prísunom svetla sa zlepšuje
vitálnosť, psychický stav človeka a prísun vitamínu D, zlepšujú sa tiež
motorické schopnosti.
Hmat:
Je potvrdzujúci zmysel, kožačlovekaje najväčšíorgántela,dôležitýnajmäpre
slabozrakých a nevidiacich, ktorým vnímame bezprostredné okolie.
Čuch:
Je najviac prepojený s pamäťou, pocitmi a je najrýchlejšie sa šíriaci vnem. Ovocné/prírodné vône
spomaľujútep,znižujúkrvnýtlak, uvoľňujú svaly, podporujú koncentráciu, naopak nemocničné zápachy
sú kontraproduktívne
Chuť:
Je úzko spojená s čuchom. Deti zvyknú ochutnávať predmety v nemocnici , preto platí zásada výberu
vhodného materiálu a jeho úpravy
Vplyv architektúry v redukovaní stresu pacienta:
„Architektúra ako taká nemôžepacientov liečiť, ale môže svojímriešenímredukovaťstresa depresiu,a tak
priamo vplývať na priebeh jeho liečby.“ [4.]
Základné požiadavky pacientov a rodinných príslušníkov v nemocničnom prostredí:
Obr.č.3: Kramáre, Bratislava
Obr.č.4: nemocnica, Gibraltár
Obr.č.5: vnímanie zmyslami

3. 1. Zabezpečenie kontaktu s prírodou a svetlom:
a. Vizuálny kontakt s prírodným prostredím:
Pohľad na prírodu zmierňuje stres a bolesti,
navodzuje pocit bezpečnosti, pokoja, harmónie
a krásy. Jej nedostatok spôsobuje depresiu, stres,
emocionálne zmeny v osobnosti. Kontakt
s prírodou poskytuje najmä okno izby, ktoré by
malo byť čo najväčšie, so zníženým parapetom,
regulovaným tienením, orientované do
atraktívneho prírodného prostredia a na slnečnú
stranu. Pri vyšších podlažiach je dobré riešenie
zrkadlového podhľadu pri okne, v ktorom sa
zrkadlí prírodné prostredie. Kontakt s prírodným
prostredímmožno dosiahnuť aj imitáciou prírody,
pomocou obrazov, motívov, malieb na stenách.
b. priamy kontakt s exteriérovýmprírodnýmprostredím:
Súčasťou nemocnice by mali byť aj vonkajšie prírodné
plochy, ideálne na relaxáciu a oddych pacientov ako aj
personálu. Riešenie nemocničných záhrad poskytuje
ideálne riešenie pre únik z neosobného
a inštitucionálnehopriestoru, do priestoru ponúkajúceho
bohatý zmyslový zážitok, jemné línie, čerstvý vzduch a
harmóniu, prostredie evokujúce život.
Výskum C. Francisciho [5.]dospel k tomu, že dominantná
väčšina pacientov a dokonca aj personálu by si za miesto
oddychu a uvoľnenia zo stresu zvolili vonkajšie prírodné
prostredie.
Prírodné prostredie nemocnice by malo byť riešené podľa určitých architektonických zásad. Malo by to
byť prostredie sľahkouorientáciou,tiché,ľahkoprístupné pre pacientovaj personál.Nemocničný park by
mal byť viditeľný a lákať ľudí už pri vstupe do nemocnice. Dizajn prostredia by mal byť kompatibilný
s architektúrounemocnice,podnecujúci zvedavosťa fantáziučloveka,poskytujúci aj miestapre súkromie.
Prostredie musí byť riešené bezbariérovo, citlivo vzhľadom na stav pacienta, bezpečné a chránené od
okolia. Dizajn tiež závisí od druhu zdravotného zariadenia, špecializácie. V priestore záhrad môže byť
situované stredisko zdravotných sestier pre lepší dohľad a starostlivosť.
c. Interiérovýkontakt s prírodným
prostredím:
U rastlínsa nepreukázaloobávané rozširovanie
baktérií,zatoich pozitívne vlastnosti sú známe,
okrem produkcie kyslíka, eliminácie oxidu
uhličitého, čistenia vzduchu a tlmenia hluku aj
odbúravajú kašeľ, suchú sliznicu nosa a hrdla,
svrbenie kože, bolesť únavu, stres, zvyšujú
citlivosť a koncentráciu, ovplyvňujú náladu
apod. Ich umiestnenie v interiéri zohráva
dôležitú úlohu pre pacientov aj personál.
Obr.č.6: projekt nemocnice v Singapure
Obr.č.7: príklad prírodného prostredia
Obr.č.8:dizajn pacientovej izby

4. d. Zabezpečenie kontaktu so
svetlom:
Svetlo má priamy vplyv na psychický
ale aj fyziologický stav človeka a jeho
schopnosť orientovať sa.
Denné prirodzené osvetlenie má na
pacienta výrazne lepší vplyv ako
náhradné umelé osvetlenie. Ideálne
je pre pacientov ranné osvetlenie.
Umelé svetlo v noci by malo byť
rozptýlené, nepriame pripomínajúce
denné osvetlenie, nevhodné je
blikajúce neónové osvetlenie,
spôsobujúce stres a bolesti hlavy.
2,5 . zredukovanie stresu a zvýšenie efektívnosti personálu :
Keďže personál je jednýmzhlavnýchvplyvovpôsobiacichnapacienta,je dôležité aby bol efektívny a tiež
aby sa cítil spokojne.
Efektívnu prevádzku je možné docieliť decentralizáciou prevádzok zdravotných sestier, aby boli čo
najbližšie k pacientom. Ideálne by malo byť 6-8 izieb na 1 prevádzku, ktorú obsluhujú dve zdravotné
sestry. Treba klásť dôraz na minimálne dochádzkové vzdialeností, flexibilitu a dostupnosť skladov
a pomocných priestorov, jednoduchú orientáciu ale aj príjemné prostredie aj pre personál. Veľkým
prínosomje využitie výpočtovej techniky. Personál by mal mať možnosť na príjemný oddych odpočinok.
3. Zredukovanie rušivých vplyvov prostredia:
Hluk:
Pôsobenie hlukumá výrazný vplyv na krvný tlak, tep, vstrebávanie kyslíka, spánok ,či stres. V nemocnici
má hluk tri potencionálne zdroje:
Hluk pochádzajúci od ostatných pacientov (prípadne personálu)
Hluk pochádzajúci z prevádzky liečebných prístrojov a pomôcok
Hluk z exteriéru
V súčasnosti sú problémom vysoko reflexívne povrchy ktoré sú maximálne nevhodné. V interiéri sú
vhodnejšie pohltivé materiály, prírodné elementy, správne dimenzované deliace priečky, podlahy
a akustické podhľady. Norma uvádza maximálnu hladinu zvuku 40dB cez deň a
30dB v noci. Dostatočný kľud sa dá dosiahnuť aj navrhnutím jednolôžkových izieb, či dispozíciou
separujúcou hlučné a tiché prevádzky. Vďaka technológii sa tiež vyvíjajú prístroje a zariadenia s nižšou
hladinou hluku.
Zvuk však tiež môže pôsobiť na liečbu pozitívne. Pacienti môžu počúvať príjemnú hudbu a to podľa
vlastného uváženia.
Aktivity pripomínajúce mi život mimo nemocnice
Súčasťou nemocnice by mal byť široký sortiment iných
prevádzok ako sú obchody, služby, knižnice, fonotéky,
kaviarne, reštaurácie, náboženské priestory,
rehabilitačné aktivity, detský kútik apod., prístupné pre
pacientovpersonál aj verejnosť,ktoré spríjemňujúpobyt
a zároveň sú ekonomickým prínosom pre nemocnicu.
Súčasťoupobytupacientabymala byťaj možnosťzábavy
a kultúrnehovzdelávania,s cieľomodpútaťpozornosťod
choroby.
Obr.č.9: vizualizácia izby pacienta
Obr.č.10: dieťa v nemocnici S.C.Mott

5. V priestorochnemocnícmôžubyťinštalované rôzne
výstavy, maliarske a sochárske diela, takisto ako
prezentovanie dramatického umenia. Umenie by
malo mať konkrétny charakter, jasné motívy
a pozitívny charakter.
Dôležité je tiežvyužitie fariebv priestore-kýmteplé
farby podporujú aktivitu, trávenie ale aj krvný tlak
a nervozitu, studené farby zasa odpočinok, relax.
Tmavé odtiene pôsobia skôr depresívne biela
a čierna aj sterilne. Vhodné sú veselé pastelové
farby. Pri navrhovaní prostredia platí zásada
nenavrhovať monotónne ani príliš extravagantné
priestory.
3,5. Umožnenie regulovanie mikroklímy v nemocničnej izbe:
Človek v nemocnici si potrebuje zachovať vlastnú individualitu, určitú samostatnosť a slobodu, ktoré
podporujú jeho psychickú pohodu. Preto by mal mať pacient možnosť prispôsobiť si prostredie podľa
svojich potrieb, nastaviť si mikroklímu, usporiadať si vnútorný priestor. Ovládacie prvky by mali byť
prístupné s postele. Taktiež je vhodné aby mal pacient vizuálny kontakt z personálom na chodbe.
Na druhej strane pacient potrebuje maximálne súkromie, vlastný priestor, možnosť súkromne
komunikovať.
4. Zlepšenie informačného systému:
„Pre psychickú pohodu pacientajemimoriadnedôležité,kde sa v komplexe nemocnice nachádza, ako
sa môže samostatne dostať na jemu žiadané miesto“[6.]
Orientáciav budove je dôležitýmaspektom humanizácie nemocníc.Okremprehľadné riešenia dispozície
je dôležité riešiť Informačný systém, jasne čitateľný a jednoduchý pre všetkých ľudí bez ohľadu na
prípadné postihnutie. Súčasťou systému môžu byť mapy, priestorové modely, virtuálny systém, značky
a smerovky, signalizácia ako aj samotná architektúra nemocnice.
4 hlavné aspekty informačného systému:
-Elektronicky dostupné informácie
-Vonkajší navádzací systém:
Zahŕňa informačné tabule, navádzacie body, línie, smerovky, informačné prostriedky pre postihnuté
osoby, informačné displeje, svetelné navádzanie, informovanie o členení budovy apod. Dôležitá je
dostupnosťparkovania, viditeľnýhlavnývstup,predstavao vnútornomčleneníbudovy, ako aj dostupnosť
pre všetky osoby (rôzne spôsoby dopravy, postihnutia, výšky človeka)
Vnútorný navádzací systém:
Okrem grafického informačného systému môže byť jeho súčasťou aj personálne informačné centrum,
model nemocnice,virtuálnyinformačný systém či svetelná signalizácia. Dôležité je vyznačenie hlavných
trás, oddelení, únikových ciest a orientačných bodov.
Informačný systém je potrebné zriadiť aj pre zrakovo a inak postihnutých a to svetelný, hmatový, a
zvukový (najmä vo výťahoch),používať taktilné značenia, brailove písmo. Orientačné plány musia byť
zrozumiteľné,správne otočené,sosprávnymmnožstvomdetailova sosprávnoumierkou,pri zobrazení sa
preferuje zobrazenie smerových označení pred vyznačením kríženia smerov.
Dôležité je aj farebné riešenie, veľkosť značiek, tabúľ, piktogramov, textov, ich dizajn, názornosť,
osvetlenie, umiestnenie, informačný systém nesmie prekážať v dispozícii pri pohybe, evakuácii apod.
Obr.č.11: prostredie nemocnice Aurora St. Luke

6. Celková štruktúra nemocnice (úzko súvisiaca s vnútorným navádzacím systémom):
Vnútornýinformačnýsystém môže byť individuálne riešený pre každého pacienta na jeho nemocničnej
izbe.Dôležitýje model nemocnice najmäpre postihnuté osoby na lepšiu predstavivosť členenia budovy.
Človekmátendenciu pohybovaťsavpriestorochpriestrannejších,jednoduchších,dostatočne osvetlených
– čo môžeme využiť pri architektúre na lepšiu orientáciu osôb.
6. Umožnenie blízkym byť súčasťou liečebného procesu:
Účasť blízkychpri ošetrovanímá pozitívnyvplyvnielennapacienta,ale aj odľahčuje vyťaženie personálu.
Znižuje sapočetfyzickýchúrazovnaizbe.Návštevybynemali byťdeterminované návštevnými hodinami
a je potrebné mať dostatok súkromia pri ich návšteve.
7. Prostredie ohľaduplné a bezbariérové: nemocnice umožňujúce prístup, pohyb a orientáciu
všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, a fyzické či mentálne postihnutie
8. Bezpečné prostredie
Veľkým problémom súčasných nemocníc je
šírenie infekcií, ktoré sa v prípade
prepuknutia ľahko šíria vo viaclôžkových
izbách,pri transporte infikovaného.Dôležitá
je efektívna hygiena. Aby personál viacej
dbal na hygienu, treba umiestniť
pohotovostné umývadlohneď pri dveráchči
zaviesťjednorazovédezinfekčné utierky. Pri
riešení jednolôžkovej izby je hygiena tiež
efektívnejšia, separácia pacientov znižuje
riziko prenosu nákazy a zvyšuje efektivitu
vyčistenia izby.
Takistosa eliminuje množstvopresunovpacientaz izbydoizby,týmaj rizikoúrazovpri prenášaní. Na trhu
sa objavuje novýmateriál- oxidtitaničitý, ktorý má samočistiacu schopnosť vplyvom slnečného žiarenia.
Bezpečnosť pacientov sa zvyšuje aj decentralizáciou strediska zdravotných sestier.
Obr.č.12: farebné riešenie nemocničnej haly
Obr.č.12: starostlivosť o pacienta

7. Výsledné zásady pre architektonicko- urbanistickú tvorbu
Všetkyzásadypre humanizáciunemocničného prostredia by sme mohli stručne zhrnúť do týchto bodov:
Možnosť jednolôžkových izieb:
separovaním pacientov sa lepšie predchádza infekciám, znižuje sa úrazovosť, zvyšuje súkromie, a pocit
spokojnosti pacienta, lepšia komunikácia s lekárom, aj s rodinnými príslušníkmi, možnosť regulácie
prostredia
Vhodný výhľad:
prírodné prostredie pôsobí pozitívne na psychický stav pacienta, dobrý výhľad sa zaistí vhodnou
orientáciou, veľkosťou okna (min 20-30% plochy steny) nízkopodlažnou koncepciou či pomocou
zrkadlového nadpražia
Priamy kontakt s prírodou:
Dôležité je situovať stavbu do prírodného
prostredia, komplexne riešiť park podľa zásad
bezbariérovosti, intimity, vyváženosti,
umeleckých hodnôt. Ďalej môžeme zeleň
umiestňovať aj v interiéri, či imitovať
audiovizuálne
Dostatok denného svetla:
Okná, svetlíky musia spĺňať hygienické normy,
umelé osvetlenie sa čo najviac má približovať dennému.
Nehlučnosť v nemocničnom prostredí:
Použitie izolácií, separácia pacientov, izieb ale aj samotnej nemocnice od zdroja hluku, využitie tichých
prístrojov -izolácie proti hluku
Priestorová orientácia pacienta v nemocnici:
Nemocnicamusíbyť navrhnutás jednoduchoalogicky,s komplexnýminformačnýmsystémom s využitím
všetkých dostupných prostriedkov od architektonického riešenia až po najmodernejšiu techniku.
Aktivity bežného života:
Je potrebný efektívny program na rozptýlenie pacienta, služby a umenie.
Vhodné esteticko-výtvarné riešenie a možnosti umeleckého vyžitia:
Pre pacientov sú vhodné konkrétne, najmä prírodné motívy, dramatické umenie,
jemná farebnosť izieb, pastelové odtiene
Výmena vzduchu, hygiena:
Preferuje sa prirodzené vetranie, separácia hygienických jadier izieb
Decentralizovať stanice zdravotných sestier:
S cieľombyťporuke k pacientom, efektívny a mať vizuálny kontakt. Zároveň treba zapojiť členov rodiny
do ošetrovaciehoprocesu. Fenomén jednolôžkovej izby
Jednolôžková izba ponúka brilantné riešenie mnohých
požiadaviek humanizácie prostredia. Pacient má takto
maximálne súkromie amožnosťregulácieklímy,súkromie
na rozhovor s lekárom aj na stretnutie s blízkymi.
Kompletné jednolôžkové riešenie umožňuje
decentralizovať pracoviská sestier smerom k izbám
pacientov, ako aj presunutie mnohých úkonov do izieb
pacienta, čím zaniká potreba špecializovaných priestorov
na to určených. Pritom jednolôžkové riešenie nezaberá
výrazne viac plochy, ani príliš nepredražuje investície.
Obr.č.13: kontakt s prírodným prostredím
Obr.č.14: jednolôžková izba

8. Zvyšuje satiežobsadeniepostelíčošetrí finančné náklady,akoaj znižuje rizikoinfekcií,eliminuje potrebu
prenášania pacienta a tým aj prípadné úrazy. Toto všetko spolu s vplyvom na psychický stav pacienta
výrazne ovplyvňuje dĺžkua nákladnosťpobytualiečby.V určitýchprípadochvšak predsa len preferujeme
viaclôžkové riešenieato pri dlhodobej liečbe najmästaršíchosôb,osôbs poruchouzraku a pohybu.Vtedy
je ideálna 4lôžková izba.
Prvotné náklady cca o 30% vyššie ako pri viaclôžkových izbách –vďaka zvýšenému počtu hygienických
zariadení. Znižujúsanákladynajednotlivé prevádzky,zefektívňuje sa systém poskytovania starostlivosti,
efektívnosť obsadenia lôžok, skracuje pobyt pacienta v nemocnici.
70% všetkého servisu sa vykonáva na pacientovej izbe.
Náklady závisia od pomeru jednolôžkových a viaclôžkových izieb, pri pomere 50% na 50% sú najnižšie
náklady pri pomere 70-80sú najvyššie. Pri 100% jednolôžkových izieb je možné decentralizovať všetky
aktivity čím sa výrazne znižujú celové náklady nemocnice.
Záver:
Humanizácia nemocničného prostredia je základnou
požiadavkou pri obnove súčasných a výstavbe nových
nemocničných stavieb. Je potrebné uspokojovať najskôr
základné potreby pacienta, ako prežitie, bezpečnosť,
hygiena a následne vyššie potreby. Niektoré základné
potreby však môžu byť ťažko naplnené v prostredí
dnešných schátraných monoblokových nemocniciach na
území Slovenska. Preto ako prvý krok je potrebná ich
kompletná rekonštrukcia a renovácia, prípadne ich
nahradenie novostavbou, aby boli vôbec splnené
požiadavkynaprevádzkunemocnice, statickú bezpečnosť
a hygienu.
Už pri rekonštrukcii je všakpotrebnémyslieť na základné humanizačné zásady- pri rekonštrukcii sa často
môže zmeniťdispozícia,ktorámátiežveľkývplyvnanemocničné prostredie.Jednýmz najväčšíchprínosov
je prevádzka jednolôžkovej izby, ktorá pri minimálnych investíciách umožňuje zvýšenie komfortu,
bezpečnosti a hygieny priestoru pre pacienta a tiež umožňuje ďalší dôležitý krok- decentralizáciu
prevádzok. Všetka činnosť je upriamená na pacienta- preto musí byť rýchla a efektívna, čo je pri
decentralizácii umožnené. Jeden z najpodstatnejších zásad humanizácie je ale priblíženie prírodného
prostredia k pacientovi.
Človek pochádza z prírody a v jej
prostredísa cíti harmonicky. Preto
je príroda dôležitým faktorom
liečby pacienta a spolupodieľa sa
na efektívnej akomplexnej liečbe.
Príjemné prostredie v interiéri aj
exteriéri nemocnice riešené zo
všetkých hľadísk je hlavným
kľúčom k liečbe pacienta
a príjemný zážitok sa prejaví aj na
obľúbenosti nemocničného
prostredia.
Obr.č.15: spokojný pacient
Obr.č.16: projekt novej zelenej nemocnice Odens v Dánsku

9. Použitá literatúra:
Odkazy:
[1.] Darvinovateóriaevolúcie
[2.] AngelicaThierot,zakladateľkaorganizácie Planetree.
[3.] Maslowowapyramída
[4.] Wagenaar Coor , 2003, Evidence BasedDesign:architecture asmedicine
[5.] VýskumC.Francisciho
[6.] Isadore Rosenfield
Ilustrácie:
https://www.imss.org/shop/img/big/medeival_hospital.jpg
http://www.educationonline.cz/clanky/maslows.jpg
http://fotky.sme.sk/foto/160376/kramare?type=v&x=637&y=900
http://www.todayifoundout.com/wp-content/uploads/2010/07/520senses1.jpg
http://www.gibraltar.wz.cz/images/nemocnica.jpg
http://www.instablogsimages.com/images/2011/04/28/jurong-general-hospital-singapore_ExfhU_69.jpg
http://2.bp.blogspot.com/_3RYuLj1cvsg/SOkv9Rpdo8I/AAAAAAAAATU/zU6Q1dIeIcE/s400/Legacy+OBC+c
hildrens+garden+redbud.jpg
http://www.interiordesignsworld.com/hospital-interior-design.html
http://splatworld.tv/wp-content/uploads/2010/10/hospital_3d_rendering_01.jpg
http://ur.umich.edu/0506/Apr03_06/img/060403_spotlight.jpg
http://www.healthinformer.net/wp-content/uploads/2008/07/garden-exterior.jpg
http://interior.dstylish.com/wp-content/uploads/2011/10/hospital-interior.jpg
http://www.chomp.org/img/stock/Patient-Room-web.jpg
http://api.ning.com/files/jChendlr2BFjpfTYOiyg4r-
g7JTM3qmFh0unaMMvWfq8i3PgPrxG9nVsgICMT0k7RlCXPxrK2M*35BDuIs*w9kd5VtBLWEao/legacytopia
ry1.jpg
http://www.rlfae.com/images/fhwp_1.jpg
http://news.consumerreports.org/a/6a00d83451e0d569e2010536fe1ae0970c-800wi
http://inhabitat.com/wp-content/blogs.dir/1/files/2011/04/Odense-University-Hospital-4-537x331.jpg

10. SSSeeemmmiiinnnááárrrnnnaaa ppprrrááácccaaa:::
HHHuuummmaaannniiizzzáááccciiiaaannneeemmmooocccnnniiičččnnnéééhhhooo
ppprrrooossstttrrreeedddiiiaaa
MMMaaarrrtttiiinnn PPPrrrnnnooo 222///666ssskkk
MMMaaarrrtttiiinnn PPPrrrnnnooo,,, 222///666 SSSKKK,,, SSSTTTUUU FFFAAA ÚÚÚAAAOOOOOOBBB,,,ooobbbčččiiiaaannnssskkkeee ssstttaaavvvbbbyyy,,, 222000111000///111111
DDDoooccc... IIInnnggg... AAArrrccchhh... SSSaaammmooovvvááá,,, PPPhhhDDD...