2. Základná téza
Okolo «priemyselných obvodov» («clusterov»), sa
v priebehu devä desiatych rokov a za iatkom tretiehoť č
tisícro ia zoskupili dve myšlienkové školy:č
I) tí, pod a ktorých sú priemyselné obvodyľ na
ústupe;
II) tí, ktorí ich pova ujú zaž nedotknute né aľ
nemenné.
Na tejto ceste sa však úspešne presadila tretia škola:
Táto tretia škola poukazuje predovšetkým na premenu,
ktorou priemyselné obvody prechádzajú (otváranie
„výrobných re azcovť "; vznik „skupín podnikov"; vedúca
úloha „stredných podnikov“ a i.).
Pri tretej škole sa na okamih zastavíme.
3. Dejiny “priemyselných
obvodov”
sú siahodlhé.
S ítanie obyvate stvač ľ USA v roku 1900:
vysoké hodnoty priemyselnej koncentrácie a špecializácie
Alfred Marshall,
Principles of Economics (1890): il “marshallovský obvod”
Prof. P. Krugman skúmajúci Marshalla
(Geography and Trade, 1991)
Tri lokaliza né initele:č č
(i) Spojený trh pre pracovníkov s odbornou kvalifikáciou:
“Lo isko pracovnej silyž (Labour pooling)”;
(ii) Špecifické medzivstupy konkrétneho priemyselného odvetvia;
8. A o dnesč ?
Parma ako «Food Valley» (=
hlavné po nohospodársko-ľ
priemyselné centrum – pozri
UPI):
i. Polovicu obratu výroby provincie vyprodukuje
toto makroodvetvie;
ii. Prítomnos kompletnéhoť ‘re azcať ’
(po nohospodárska a zootechnická výrobaľ +
potravinársky priemysel + priemysel výroby
potravinárskych zariadení a strojov, malobalenia
alebo f ašovania a ve kobalenia potravinárskychľ ľ
výrobkov + výroba potravinárskych nádob;
iii.Sú asná prítomnos ve kého po tu typickýchč ť ľ č
výrob s kontrolovaným ozna ením pôvodu ač
9. Parma «Food Valley» / II
iv. Sú asná prítomnos malých, stredných ač ť
ve kých podnikovľ (vrátane dvoch v rámci malého
po tu talianskych nadnárodných spolo ností ič č č
iných podnikov vybavených laboratóriami pre
výskum a vývoj - R&D);
v. Systém slu ieb a podpory agropriemyslu odž
špecializovaných ve trhovľ (CIBUS a CIBUS Tech)
po výskumné a vzdelávacie centrá:
-UNIVERSITA’ DEGLI STUDI (pribli ne desaž ť
odborov);
-VÝSKUMNÉ STANICE A LABORATÓRIÁ;
-ALMA/medzinárodné školiace stredisko
talianskej kuchyne;
-NOVÉ ‘TECHNOCENTRUM’ V
PO NOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKOMĽ
PRIEMYSLE
vi. Prítomnosť EFSA (European Food Security
10. Parma «Food Valley» / III
Charakteristiky (i) až (vi) jednozna ne poukazujú:č
● jednak na všetky tri lokaliza né initele Marshall-č č
Krugmanovho modelu,
● ako i na všetky štyri ur ujúce initele clustera ač č ’
la Porter.
V stru nostič :
úloha ‘externých ekonómií’ (v protiklade s
klasickejšími ‘ekonómiami zalo enými na rastež
objemu výroby’) a „tichého“ poznatku (v protiklade
s ‘kódovanými’ vedomos amiť ).
Okolitý svet sa však mení (ROZŠIROVANIE
SMEROM NA VÝCHOD a VZOSTUP EKONÓMIÍ
‘BRIC’) >>> ve kos samotného podniku teda dnesľ ť
nemo no podceni .ž ť
11. A
K ú ové makroodvetviaľ č
“Made in Italy”
Tak vznikla podobizeň “štyroch A”
(Fondazione Edison):
Abbigliamento-moda (Odevy-móda)
Arredo-casa (Bytové zariadenie)
Automazione-meccanica
(Automatizácia a mechanika)
Alimentari-vini (Potraviny, víno)
12. Všetky tieto odvetvia zaznamenali vedúce postavenie
„stredných priemyselných podnikov“
Pozrime sa teraz na 4.300 najvýznamnejších
«stredných priemyselných podnikov», ktoré boli
predmetom známeho prieskumu vykonávaného zo
strany Mediobanca-Unioncamere.
V štyroch regiónoch na severe a východe sa ich
nachádza pribli ne 1ž .600, z nich 700 v Emilia-Romagna
(s obratom 13 až 290 miliónov Eur, s po tomč
zamestnancov 50 až 499, so samostatnou vlastníckou
štruktúrou).
Teda
• «Medzi preva ujúce výrobné innosti vž č
severozápadnej, severovýchodnej a strednej oblasti
patrí výroba strojov a mechanizmov a osobných
predmetov a predmetov pre domácnosť (…). V
stredoju nej oblasti a na ostrovoch naopak preva ujež ž
13. Premena obvodov
Ich silným bodom bol v dy vývoz. Dnes všakž
okrem tovaru a slu ieb „obiehajú“ž (dovo teľ
pou i uvedený výrazž ť ) i výrobné závody.
Dôsledkom tejto skuto nosti je:č
I) Posilnenie ve kostnej štruktúry a vznik elityľ
„stredných podnikov“ ( asto organizovanýchč
vo forme ‘skupín podnikov’);
II) Stále pevnejšia pozícia na medzinárodných
trhoch, i vo forme priamych zahrani nýchč
investícií (IDE – európski riadiaci
podnikatelia /FDI) a ú asti na vlneč M&A;
III) Otváranie výrobných ‘re azcovť ’ s novými
sie ami vz ahov, rozšírených aleko zať ť ď
hranicami štátu.
14. NA ZÁVER…
Znamenité charakteristiky nie sú náhodnou
udalos ouť :
● Teritórium a ‘historické skuto nostič ’;
● Úloha public policy (‘Priemyselná politika v
rozšírenej Európe’ – pozri Európska komisia,
2002);
● Podnikové stratégie (rast ve kosti aleboľ
‘podnikové siete’ s cie om znáša neustáleľ ť
rastúce fixné náklady súvisiace s vývojom
inova ných výrobkovč );
● Úloha finan ného systému (a predovšetkýmč
