1. Tvůrčí psaní
Téma: Názory na antropogénne globálne otepľovanie
Dvaja seniori, muž a žena, sa na seba pozerajú pri zažatej lampe trochu smutnými pohľadmi
a držia sa navzájom okolo pliec. Obaja si uvedomujú, že čas sa nedá vrátiť a nahradiť tie dlhé
roky, počas ktorých sa len hádali a robili si naprieky. Už tu spolu nebudú dlho, ale napriek
tomu sa tešia z každej spoločnej chvíle.
Alebo mladý Mexičan hrá svojej tajnej láske na gitare, zatiaľ čo jeho manželka ho vyčkáva vo
dverách ich domu. Jeho milenka sa zabáva a na ničom jej nezáleží, užíva si okamih, aj keď
o jeho manželstve vie, ale vôbec jej to nebráni v radostnom speve. Gitarista nemyslí na svoje
zodpovednosti a záväzky, robí to čo mu je prirodzené a čo mu ide najlepšie – márni svoj čas.
Ustarostená manželka prevádza všetky manželove starosti na seba a verí že on tvrdo drie
v práci a že hoci si teraz prechádzajú krízou, nesmie ho opustiť kvôli deťom a zase bude
všetko dobré.
Jeden obrázok, dvaja pozorovatelia, dve odlišné videnia, úplne rozdielne pocity a závery.
K problému antropogénneho globálneho otepľovania sa ľudia stavajú podobne. Niektorí sú
smutní, že veci sa nedajú vrátiť späť a začať odznovu, žiť priateľskejšie k životnému
prostrediu. Veria, že všetko sa nezadržateľne rúti ku koncu, a tak aspoň problém pomenujú
podľa nich pravým menom.
Iní sú úplne apatický voči dianiu okolo seba a sústreďujú sa len na svoje pohodlie a užívačný
spôsob života. Sú dosť inteligentní na to, aby pochopili súvislosti medzi ich bezohľadným
správaním a zhoršujúcou sa situáciou, ale tým sa im jednoducho nechce zaťažovať.

2. Ďalší sú presvedčení, že všetko je v poriadku. Zavše ich v kútiku duše hryzie myšlienka, že si
to len nahovárajú, ale otepľovalo sa vždy a potom sa zase ochladilo, takže o nič predsa nejde.
A keby aj išlo, nedá sa to zmeniť kvôli toľkým veciam, že je lepšie si jednoducho zvyknúť
a veriť v dobrý koniec.
Rovnaké merania, rovnaké dáta, rovnaké grafy, a niekoľko odlišných postojov.