1. Rómske listy 1/2014 3
AMARE DŽUVĽI
Rómske ženy sú budúcnosťou rómskeho národa
Rómske ženy. Majú svoje osudy, v mno-hom
veľmi podobné. Uzavreté v klietke
osady, rodiny, podriaďujúce sa prísnym
pravidlám tradície, ktoré hovorí, čo je
a čo nie je prijateľné. Kto však vidí róm-ske
ženy len v tradičnej polohe matky,
opatrovateľky, trpiteľky, veľmi sa mýli.
Prečo? Stačí sa len pozrieť do učební
stredných ale aj vysokých škôl. Študujú
staré i mladé. Doháňajú, čo zameškali,
čo im život vzal, čo im doba nedovolila.
Alebo jednoducho to, o čom nevedeli.
Mnohé rodia v šestnástich, ale len čo deti
nastúpia do základnej školy, sadajú do la-víc
aj ich matky a nie raz aj staré mamy.
Aj preto, aby mali aspoň akú-takú šancu
získať prácu v regiónoch, kde žijú. Bu-dujú
si siete, pôsobia aktívne v rôznych
občianskych združeniach, aby popri tom
všetkom niesli stále zodpovednosť nie raz
za celú rodinu, aby vychovávali deti, za-rábali
peniaze, prali, upratovali…
Hovorí sa, že Róm musí vydržať dva-krát
toľko ako gádžo, aby sa mu vyrovnal.
Ak je to tak, tak potom musí rómska ženy
vydržať štyrikrát toľko. A to je často nad
ľudské sily. Aj preto si zaslúžia úctu a ob-div
tie ženy, ktoré sa nevzdávajú, a doká-žu
sa pohybovať na hranici tradičného
a moderného života. Sú vzorom pre mla-dé
dievčatá, dcéry, vnučky, aby pochopili,
čo sa v živote má a čo nemá.
Je zaujímavé prísť do osady, kde
gadžovská noha zablúdi len občas,
a stretnúť tam ženu s jasne vyhranenými
názormi, ženu, ktorá by v majoritnom
prostredí určite mala zaujímavé posta-venie.
Ale tieto ženy netúžia po postavení,
túžia po tom, aby ich deti mali čo jesť,
aby mali strechu nad hlavou, aby ich muži
nebili, aby… a premýšľanie o budúcnosti
je akoby premýšľaním o mimozemských
civilizáciách.
Aj preto sme sa rozhodli priniesť v na-šich
novinách prílohu o ženách a pre ženy.
Aby sme sa navzájom spoznávali, boli si
oporou. Aby sme sa vzdelávali, lebo sila
Rómov je v ich ženách. Jedno talianske
príslovie hovorí, že je vzdelaný národ ten,
kde je vzdelaná matka. Ak to platí, tak
potom majú ešte Rómovia šancu. (kam)
NAŠE ŽENY
Ilustračná fotografia: kam

2. 4 Rómske listy 1/2014
Rómovia sa finančne vzdelávali
POLTÁR – Pre Rómov v meste Poltár
”—’”‡Š‡ gŒ‡ Ö‹‘‰—† ‹’ƒ‘‰÷†
centier a kancelária Terénneho sociálne-ho
PRÍBEH
„Cigánke nedovolím hrabať sa mi vo vlasoch…“
Žien, ktoré majú v živote cieľ alebo sa
spôsobom svojho života odlišujú nie je
v rómskej komunite mnoho. Nájdeme ich
takmer v každej väčšej komunite. Lebo
ony neutekajú, práve naopak – zostanú
a snažia sa pomáhať svojim. Takou je aj
Romana Balogová. Svoju energiu prenáša
denne na deti v základnej škole v rodnej
obci, kde pracuje ako asistent učiteľa. Má
22 rokov, pochádza z malej obce Vtáčkov-ce
blízko Košíc. Má ukončenú Strednú
odbornú školu v Košiciach v odbore ka-derníčka-
holička. Momentálne študuje na
Súkromnej pedagogicko-sociálnej akadé-mii
v Košiciach v odbore učiteľstvo v MŠ
a vychovávateľstvo.
„Po skončení školy som sa ako Róm-ka
nedokázala uplatniť. Preto som si po-vedala,
že niekde musím robiť aj keby to
nebola práca kaderníčky. Cez úrad práce
som si vybavila absolventskú prax u nás
v základnej škole ako asistent učiteľa. Po
skončení praxe mi pani riaditeľka ponúkla
možnosť zostať pracovať natrvalo. Samo-zrejme
s podmienkou, že si doplním vzde-lanie,“
hovorí.
Štúdium na strednej škole považuje za
dôležité vo svojom živote. „Stredná ško-la
mi toho dala veľa. Zmenila môj názor
na život. Keby som neštudovala, s veľkou
pravdepodobnosťou by som bola vydatá
žena s deckom a varechou v rukách. Nie
je to zlé, ale prečo tak skoro! Môžem po-vedať,
že som jediné pracujúce slobodné
dievča vo Vtáčkovciach. Neraz ma ženy
oslovili, aby som sa už konečne vydala…
v rómskych osadách je to tak…“
Prečo Rómovia neštudujú? Aj nad tým
sa zamýšľa. „Ľudia z môjho okolia by po-trebovali
istotu v tom, že keď budú študo-vať,
tak budú môcť aj pracovať. Prázdne
slová a sľuby nestačia, treba konať. Neró-movia
sa nevedia vžiť do ich situácie, keď
vzdelaný a šikovný Róm sa nevie zamest-nať
pre svoju farbu pleti. Najviac žiadajú
pochopenie a reálne možnosti na lepší
život pre svoje deti.“
Ako asistentka učiteľa má z práce
rôzne skúsenosti. „Sú aj dobré aj zlé. Na
jednej strane sú rodičia, ktorí sami vidia,
že najviac môžu deťom pomôcť tým, že
ich v štúdiu budú podporovať a pomáha-jú
im v učení. No na druhej strane sú aj
takí, ktorí nepodporujú svoje deti a rov-no
im povedia – nemusíš sa učiť, aj tak
z teba nič nebude lebo si založíš rodinu
a školu necháš.“
Rodina je pre ňu veľmi dôležitá. „Moja
rodina je pre mňa to najcennejšie, čo
mám. No priznám sa, že zo začiatku sa
im celkom nepáčilo to, že som chcela ďa-lej
pokračovať v štúdiu. Mysleli si, že ma
to prestane baviť a zbytočne investujem
peniaze do školy. No teraz sú na mňa hrdí,
podporujú ma a snažia sa mi pomôcť ako
najlepšie vedia.
S diskrimináciou má zo svojho života
bohaté skúsenosti. „S diskrimináciou sa
stretávam bežne v obchode, v autobuse
atď. Stačí keď sa pozriem na výraz tváre
ľudí, ktorí keď majú blízko seba Róma,
tak ako keby mali nastavený alarm: „Buď
teraz v pozore! Je tu Róm.“ Keď som štu-dovala
kaderníctvo, mali sme odbornú
prax v školskom kaderníctve, kde sme
vykonávali kadernícke služby. Moja maj-sterka
ma považovala za najšikovnejšiu
žiačku a preto, keď prišli jej zákazníčky,
vždy požiadala mňa, aby som jej pomá-hala.
No raz ma tak zarazila negatívna
reakcia jednej pani, že som nevedela ako
odísť z prevádzky. Ona mi pred všetkými
povedala, že cigánke nedovolí hrabať sa
jej vo vlasoch. Bolo to nepríjemné…,“ ale
vie tiež, že „tak ako aj Nerómovia sa boja
Rómov, tak je to aj opačne.
Aj my Rómovia máme obavy z Neró-mov.
Ako môže niekto posúdiť človeka,
keď ho ani nepozná? Možno keby neod-čleňovali
Rómov do jednej časti dediny
tzv. „osady“ a žili spoločne v zmiešanej
dedine, tak by sa ich názor zmenil. Určite
také sú, len sa málo propagujú v médiách.
Aj rómske rodiny vedia žiť slušne.“ (sin)
pracovníka (TSP) projekt s názvom
„Spoznávajme svoje peniaze“. Rómsku
tlačovú agentúru o tom informovala šta-tutárna
zástupkyňa materského centra
Beáta Berkyová.
Ako ďalej Berkyová uviedla, „väčšina
obyvateľov Poltári je dlhodobo nezamest-naná
a ich príjmom je dávka v hmotnej
núdzi a príspevok za výkon aktivačnej
činnosti. V snahe prežiť, požičiavajú si
peniaze od nebankových subjektov. Tieto
pôžičky sú veľmi predražené, ľudia ich ne-stíhajú
splácať a dostávajú sa tak do exekú-cií.
Je to aj preto, že finančná gramotnosť
komunity je slabá.“
Do finančného vzdelávania sa zapojilo
25 domácností a učili sa viesť rodinný roz-počet,
ustrážiť finančné prostriedky „Oča-kávame,
že tieto poznatky budú následne
praktizovať aj vo svojom okolí a budú sami
vedieť odhadnúť, čo je pre nich z hľadiska
finančných prostriedkov výhodné alebo
nevýhodné,“ vysvetlila Berkyová.
Projekt prebiehal od marca do júla
2014. (sin)
ĽUDIA BY POTREBOVALI
ISTOTU, ŽE KEĎ BUDÚ
ŠTUDOVAŤ, TAK BUDÚ
MÔCŤ AJ PRACOVAŤ.
NÁJDETE NA WEBE
AMARE DŽUVĽI
Ak hľadáte kontakty na rómske ženy prí-padne
vás zaujímajú novinky zo života
rómskych žien, nájdete ich na sociálnej
sieti www.facebook.com/Hlas.romskych.
zien.
Stránka vznikla pred dvomi rokmi a jej
cieľom je sústreďovať informácie, ktoré
rómskym ženám uľahčia život na spo-ločnom
dostupnom mieste. Nájdete tam
nielen monitoring tlače s článkami, ktoré
môžu byť pre vás dôležité, ale aj informácie
o aktivitách rómskych žien. A samozrej-me,
budeme radi, ak budete informovať
aj o tom, čo robíte vy. Kontakt: jarmila.
vanova@mecem.sk. Tešíme sa na vás!

3. Rómske listy 1/2014 NAŠE ŽENY 25
PRÍBEH, AKÝCH SÚ V OSADÁCH STOVKY
ČIERNA VRANA – KTO HODÍ
KAMEŇOM?
Na Margite vidno, že aj vo svojom veku
(63) dbá o zovňajšok. Vyzerá dobre, a to
aj, napriek tomu, že porodila 8 detí, ktoré
majú troch otcov. Všetky deti však vychovala
sama. Bolo to ťažké, nikdy však nepožiada-la
o pomoc Rómov v osade. Radšej išla ku
gádžom a tí jej pomohli.
Narodila sa začiatkom 50-tých rokov
a vtedy bolo u Rómov všetko inak. Mali
málo ale nezávideli si. Otec počas vojny
prišiel o nohu a mama, aby mohla uži-viť
8 detí, chodila pracovať do dediny za
zemiaky a chlieb.
DETSTVO
Keď mama ochorela, starší súrodenci
už mohli pracovať a zarábať, ona sa mu-sela
postarať o domácnosť. „Nemala som
ani 12 rokov, keď som dokázala uvariť. Pri
varení som sa musela postaviť na malú
stoličku, aby som dosiahla na dosku pri
miesení cesta. Na školu nebol čas. Pranie
na rajbačke nebola sranda a otec nechcel,
aby som išla študovať, aj keď som chcela,“
hovorí.
PRVÝ MANŽEL
S prvým manželom sa dala dokopy
v 17 rokoch. Vybrala si ho sama, avšak
rodičia museli súhlasiť. V jednu noc s ním
odišla k nim prespať a ostala tam. Prišli
deti a on neustále pil, nestaral sa. Popri
alkoholikovi bolo ťažké uživiť deti, a tak sa
rozhodla pracovať. Chcel, aby nechala prá-cu.
Urobila tak. Žiarlivosť však pokračo-vala.
Keď už situácia a neustále nadávanie
do kuriev nemali konca kraja, nechala ho.
Ušla s tromi staršími deťmi do Čiech k ro-dine.
On sa jej však začal vyhrážať zabitím,
rodiny sa znepriatelili. Vrátila sa, až keď
sa dozvedela, že mamka zomrela. „Nebil
ma. To nie. Týral ma psychicky. Prišiel do
Čiech za mnou a v ten istý deň ako došiel,
mi prišiel telegram o smrti matky. Zomre-la,
lebo sa neustále vyhrážal, že ma zabije.
Preto som ho nechala. Vrátila som sa do-mov
a on odišiel do väzenia. Odtiaľ mi po-sielali
peniaze na deti, ale po návrate mi
nedával na ne nič, pretože vedel, že s ním
žiť už nemienim. Musela som ísť do práce
na JRD, ak som chcela deti uživiť.“
DRUHÝ MANŽEL
Po čase sa dala dokopy s ďalším
chlapom z osady. Mal byť akousi ochra-nou
pred prvým, ktorý sa mal vrátiť z väze-nia.
Nemilovala ho. Neplánovala s ním žiť,
avšak zostala v druhom stave. Dúfala, že
bude lepší, lenže aj ten si rád vypil a o deti
sa nestaral. Čo bolo horšie, nerád chodil
do práce. Pribudli ďalšie dve deti, ale ani
tie jej nezabránili, aby nerozmýšľala nad
tým, že ho opustí. Opustila ho, pretože ju
začal biť.
TRETÍ MANŽEL
„Ani vo sne by ma nenapadlo, keď na
družstvo prišiel pracovať nový robotník,
že bude mojím tretím mužom. Bol navyše
gádžo. Po čase som zistila, že je celkom
fajn. Páčil sa mi a dali sme sa dokopy.
Láska to však tiež nebola… Súrodenci
ma od toho odhovárali a v osade bol po-plach,“
spomína Margita. Deti vraj nikdy
neprotestovali, akceptovali jej rozhodnu-tie.
S ním to bolo spočiatku všetko ľahšie.
Dokázal sa o ňu a deti postarať. Mal ich
a má rád ako svoje vlastné. Jemu porodila
dvojičky. Spolu zveľadili dom, ale časom
zistila, že je len predsa iný. Hovorí, že je
veľmi dominantný. Párkrát ho aj vyhodila,
ale vždy sa vráti. Deti sa za neho prihová-rajú,
aby ho nevyhadzovala.
Alkohol, žiarlivosť boli príčinou, že hľa-dala
možnosti zmeniť to. Príliš mala rada
svoje deti, aby im dovolila žiť život s alko-holikom.
Z rečí ľudí v osade o jej morálke si
nerobila nič. Vedela, že po čase ich to prej-de
a život pôjde ďalej. Chlapi v osade pili
aj predtým ale nie tak ako teraz. Pije vraj
skoro každý a čuduje sa niektorým ženám,
že zostávajú s nimi žiť a neberú ohľad na
deti. Radšej sa s nimi trápia a trápia sa aj
deti. A to je zlé. Chýba im vraj odvaha. Ne-čuduje
sa však, lebo pije vraj aj veľa žien…
Deti vychovala dobre. Všetky už majú
svoje rodiny a domy. Žijú dobre, nehladujú
a snažia sa žiť poriadnym životom. Pre-konala
už tretí infarkt. Ten prvý dostala,
keď jedna z dcér ušla rovno zo svadby so
svojím nápadníkom. Manžela jej vybrala
ona a s tým, ktorého chcela dcéra, ona ne-súhlasila.
Bol to pre ňu šok. „Toho som jej
nevybrala ja, ale je sním už niekoľko rokov
a je šťastná.“
„Stále rozmýšľam nad tým, že ak by mi
mama dovolila ostať s tým, ktorého som
ľúbila, určite by som takýto pohnutý život
nemala. Ktovie?“ uzavrie svoje rozpráva-nie
Margita. (sin)

4. 26 AMARE DŽUVĽI Rómske listy 1/2014
Fabián má 19 rokov, študuje za kaderníka.
Je to inteligentný chlapec. Oblieka sa moder-ne
a o svoj zovňajšok sa stará. Miluje hudbu,
tanec. Má dlhé vlasy, piercing a vždy vonia
značkovo…
MAMA
Mal asi 10 rokov, keď zistil, že s ním nie
je ničo v poriadku. Už vtedy mu Rómovia
dávali všelijaké prezývky, ktoré nechápal.
Teplý, buzerant… modelka. Od malička ho
zaujímali veci, ktoré neboli určené chlap-com.
Nosil mamine lodičky, šminkoval
sa, používal jej parfumy. Mama tomu ne-prikladala
význam. Nadávky typu buze-rant,
teploš, radiátor boleli, ale nebránil
sa veľmi.
„Samozrejme, že som sa hanbil, cítil
som sa strašne, ale bolo to silnejšie ako ja.
Bolo zaujímavé, že nerómski spolužiaci to
tak tragicky nebrali. Horšie to bolo s na-šimi
rómskymi. Mama mi dohovárala, že
sa zo mňa smejú ľudia v osade, a aby som
sa nesprával ako dievča, ale nepomáha-lo
to. Otec? Ten iba mlčal a mlčí dodnes.
Nebavíme sa spolu. Nikdy mi nič nepo-vie.
Mama sa s tým zmierila, keď som mal
16 rokov. Vysvetlil som jej, že iný nebu-dem.
Vidím, že je smutná, že sa hanbí za
mňa. Žijem v osade, kde je každý s každým
rodina a má to ťažké. Ale aj ja to mám ťaž-ké,
pretože viem, že je smutná.“
PRVÁ LÁSKA
S prvou láskou, s tou skutočnou a so
všetkým čo k tomu patrí, sa zoznámil, keď
dovŕšil 16-tý rok. Zoznámili sa cez inter-net.
Bola to vraj láska na prvý pohľad. Bol
biely, oveľa starší a veľmi pekný a nevadilo
mu, že je Róm. Po dvoch stretnutiach ho
dokonca vzal k nim domov. A tam zažil
šok. Rodičia vedeli o orientácii syna a vše-možne
ho podporovali. „Ani im nevadilo,
že som Róm. Mama iba chcela, aby nám to
vyšlo, a aby jej syn bol šťastný. Bolo to ne-uveriteľné,
pretože to bola veľmi zámožná
rodina. Otec inžinier, mama profesorka.
Mali nádhernú vilku, podnikali a darilo sa
im,“ spomína Fabián.
Naučil ho všetko o sexe, veľa sa
o gayoch dozvedel práve od neho. Dal
mu silu, aby zvládol svoju inakosť. Všet-ky
výčitky, že sklame rodičov, dal nabok.
Užíval si to a mame sa s tým priznal. Po
pol roku perfektného vzťahu sa však na
jednej párty stalo niečo, čo nemohol len
tak prepáčiť. Jeho láska ho podviedla.
Nebol to však muž, ale žena. „Bolelo to.
Utiekol som odtiaľ. Hneď na druhý deň
prišiel, vysvetľoval, že vraj bol opitý, a že
je bisexuál. Bol vytrvalý. Viac ako dva me-siace
mi telefonoval a žiadal o odpustenie.
Ale ja som mu to nemohol odpustiť. Bol
som hlúpy…“
JE LEPŠIE, KEĎ TO VEDIA
Po tom sklamaní už nehľadá lásku. Je
vraj ťažké nájsť trvalého partnera. Neverí,
že medzi Rómami takého nájde, lebo len
máloktorý Róm-gay sa prizná, že ním je.
Vie, že je to ťažké. Asi by radšej umreli, ako
by to priznali. Len silný človek to verejne
prizná. Občas o sex s ním prejavia aj ženatí
muži. Neprekvapuje ho to.
„Asi chcú zažiť niečo iné. Vždy sa mi
však chlap musí páčiť,“ hovorí Fabián tíš-ko.
V okolitých osadách už skoro všetci
vedia, že je gay a nevadí mu to, aj keď vidí
úškľabky na tvárach ľudí. Horšie to bolo
predtým, keď sa to snažil utajiť.
(sin)
OBYČAJNÝ PRÍBEH CHLAPCA Z OSADY
JE ŤAŽKÉ BYŤ RÓMOM, ALE
ŤAŽŠIE JE BYŤ RÓMOM-GAYOM
Grafika: Oliver Šimčík