Ride the Storm: Navigating Through Unstable Periods / Katerina Rudko (Belka G...
Arteterapia
1. Arteterapia
Anotace
Text vysvetľuje a popisuje vznik slova arteterapia, rozdiel vo význame tohto slova vzhľadom
na jazyk, v ktorom ho prekladáme (latinčina + grečtina/ angličtina). V doôsledku toho vznikli
dva smery. Jeden sa zameriava priamo na umenie, najmä na výtvarné, zatiaľčo druhý sa
sústredí skorej na terapiu a odmieta spojitosť s výtvarným umením. Psychaterapeutka Ulman
riešila problém, ako zjednotiť tieto dva odlišné náhľady. Arteterapia si našla uplatnenie aj
v súčasnosti, využíva sa v mnohých inšitúciach, či už ozdravných alebo voľnočasových, na
„liečbu psychiky“.
Text
Pojem arteterapia vychádza zo spojenia dvoch starovekých antických pojmov: z latinského
slova art, artis, čo znamená umenie a z gréckeho slova therapón, čo v pôvodnom zmysle slova
predstavovalo služobníka, sprievodcu a ošetrovateľa bohov. V anglickom jazyku sa pojem art
používa v súvislosti s výtvarným prejavom a v súčasnosti sa termín arteterapia užíva
predovšetkým pre výtvarnú stránku expresivity (Slavík, 1999).
Definícia arteterapie vychádza z dvoch hlavných prúdov. Prvý prúd kladie dôraz skôr na
umenie a odmieta všetky techniky, u ktorých nie je hlavným cieľom ukončenie výtvarného
procesu. Druhý prúd je zameraný na terapiu a snaží sa zaoberanie dokončovaním výtvarného
procesu obmedziť na minimum v prospech špecializovanej formy psychoterapie. Podobné
poňatie arteterapie uvádza aj Zicha (in Stiburek, 2000), ktorý rozlišuje terapiu umením a
artpsychoterapiu. V terapii umením sa kladie hlavný dôraz na liečebný potenciál tvorivej
činnosti. Sebavyjadrenie a rozvoj tvorivosti podnecuje sebauzdravovacie mechanizmy, proces
tvorby alebo jeho výsledok sa neanalyzuje. Pri artpsychoterapii sa jednotlivé artefakty
využívajú ako námet pre ďalšiu psychoterapeutickú prácu. Oba prístupy nachádzajú svoje
využitie, ale už slovné spojenie arteterapia nabáda k syntéze výtvarného procesu i terapie
(Ulman, 1992). Americká arteterapeutka E. Ulman sa zaoberala otázkou zjednocujúceho
definovania arteterapie, vychádzala pritom z pojmu výtvarná činnosť, ktorú charakterizovala
nasledovne: "Jej hnacia sila pochádza z vnútra osobnosti, je to spôsob akým možno vniesť
poriadok do chaosu pocitov a pohnútok vo vnútri a uvoľniť von úžasné množstvo dojmov. Je
to prostriedok, ktorým môžeme objavovať seba aj svet a vytvárať medzi nimi vzťah. V
tvorivom procese dochádza k spojeniu vnútorných a vonkajších skutočností do novej entity"
(tamtiež, s.74). Opisne nazvala výtvarnú činnosť ako "miesto, kde sa stretáva vonkajší svet so
svetom vnútorným" (Ulman a, 1992, s.92). Zjednodušene arteterapiu možno charakterizovať
ako "liečbu psychiky prostredníctvom výtvarných aktivít. Výtvarnými aktivitami rozumieme
tvorbu ako aj sústredené výtvarné vnímanie a s ním spojené prežívanie" (Slavík, 1999, s.7).
2. V súčasnosti sa na mnohých pracoviskách, liečebných zariadeniach, voľnočasových
organizáciách, výchovných zariadeniach a podobne využívajú rôzne výtvarné aktivity, ale nie
vždy ide o arteterapiu. Preto považujeme za potrebné jasne vymedziť hranice arteterapie.
"Arteterapia je psychoterapeutická a psychodiagnostická disciplína, využívajúca k liečebným
cieľom formy a prostriedky adekvátne umeleckým formám. Pracuje najmä s tvorbou a
reflexiou zameranou na proces či produkt. Prvoradým cieľom nie je vytvorenie umeleckého
diela, ale prostredníctvom sebavyjadrenia, rozvíjania tvorivosti, schopnosti komunikovať a
spracovaním osobne významnej témy dosiahnuť odstránenie alebo zmiernenie obtiaží chorého
človeka." (Stiburek, 2000, s.35)
V tejto súvislosti treba spomenúť aj nový pojem, ktorým je artefiletika. Základným rozdielom
je väzba arterapie na liečbu a v prípade artefiletiky na pedagogiku. "Artefiletika je
pedagogická disciplína, využívajúca podobné postupy ako arteterapia v oblasti výchovy,
rozvoja pozitívnych rysov osobnosti a prevencie psychických a sociálnych patológií.
Podporuje spontánnu expresivitu, zameriava sa na zážitkovú stránku tvorby. Rozvíja citlivosť
a vnímavosť voči estetickým kvalitám života, tvorivosť a citlivosť voči svetu a vzťahom.
Využíva kultivujúci potenciál osobnej a skupinovej reflexie." (tamtiež, s.36)
Ďalej je potrebné odlíšiť arteterapiu od psychoterapie, ktorá využíva artetechniky. "V
psychoterapii sú artetechniky zaraďované cielene a izolovane, spravidla preto, aby bol
získaný materiál pre spracovanie určitej témy. V arteterapii ide o využitie plnohodnotného
kanálu pre komunikáciu a introspekciu. Neverbálna tvorivá činnosť tu slúži nielen na
otváranie, ale aj pre spracovanie tém."(tamtiež, s.35)
Campbellová (1998) uvádza rozdiely v prioritách vo využívaní výtvarných techník medzi
skupinou oddychovou/vzdelávacou a terapeutickou:
1. skupina oddychová/vzdelávacia
- zameranie na činnosť,
- rozvíjanie predovšetkým výtvarnej techniky a zručností,
- dôraz na estetickom hodnotení,
- sebavyjadrovanie je sprostredkované predchádzajúcimi dvoma bodmi,
- vedúci skupiny preberá rolu učiteľa.
2. skupina terapeutická
- výtvarné zobrazovanie je súčasťou osobného (psychického) vývinu,
- výtvarné techniky a zručnosti sú menej dôležité,
- je posilňované spontánne sebavyjadrovanie,
3. - čas venovaný spoločnej diskusii o výsledkoch tvorby je rovnako dôležitý ako samotný
proces tvorenia,
- výtvarné práce sa neposudzujú z hľadiska kvality a všetky sú akceptované,
- terapia sa odohráva v trojuholníku vzťahov medzi výtvarným prejavom, terapeutom a
klientom,
- rola vedúceho skupiny spočíva v tom, že poskytuje svoje skúsenosti a predstavy a pomáha
tak jednotlivým členom zvládať všetky aspekty terapeutického procesu.
Pre úplnosť dodávame aj negatívne vymedzenie arteterapie podľa francúzskej arteterapeutky
E. Viarmé, ktoré uvádza Stiburek (2000). Za arteterapiu nemožno považovať programy, ktoré
sa obmedzujú len na niektorý z týchto cieľov:
- atraktívny spôsob trávenia voľného času,
- rozvoj umeleckej tvorivosti,
- rozbor diela smerujúci k stanoveniu diagnózy.
Argumentace
Význam arteterapie je veľmi široký. Veľa ľudí ju využíva na relaxačné účely, uvoľnenie
stresu, avšak je aj nástrojom komunikácie s deťmi, ktoré trpia fyzickou alebo duševnou
poruchou. Mnohé deti nevedia verbálne vyjadriť, čo prežívajú a arteterapia je vhodná pri
diagnostikovaní poruchy alebo ochorenia. Čím ďalej tým viac ju využívajú psychológovia,
psychiatri, školskí pedagógovia a mnohí iní. Je jednou z možností ako preniknúť do
vnútorného sveta detí a porozumieť im.
Klíčová slova
- arteterapia, umenie, sebevyjadrenie, výtvarná činnosť, pedagogika
Seznam použité literatury
CAMPBELL, J.: Techniky arteterapie ve výchově, sociální práci a klinické praxi. Praha: Portál, 1998,
198 s. ISBN 80-7178-204-1
ULMAN, E.: Art Therapy: Problems of Definition. American Journal of Art Therapy: 1992, roč. 30,
č. 3, ISSN 0742-1656
