Your SlideShare is downloading. ×

Priemysel

371

Published on

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
371
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
10
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. P R I E M Y S E L
  • 2. Hospodárstvo sveta
    • Hospodárstvo – súhrn ľudských činností, charakterizuje sa na základe vybraných kritérií (hlavne veľkostná a odvetvová štruktúra)
    • Veľkostná štruktúra – určuje sa najčastejšie pomocou hodnoty, kt. sa vytvára v hospodárstve = hrubý domáci produkt (HDP), slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, vyjadruje sa v USD a prepočítava sa na obyvateľa daného štátu
    • Podľa hodnoty HDP môžeme rozdeliť štáty na rozvinuté (hl. v Európe, S. Amerike, v. Ázii a v Austrálii) a rozvojové ( hl. v Afrike, L. Amerike a j. a jz. Ázii)
    • Odvetvová štruktúra – podľa nej sa hospodárstvo člení na sektory: primárny (4% HDP, 40,5% pracujúcich), sekundárny ( 32% HDP, 20% pracujúcich), terciárny a kvartérny( terciárny a sekundárny majú najväčší podiel na svetovom HDP – 64%, zamestnávajú 39% všetkých pracujúcich)
    • Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu terciárny a kvartérny sektor, v rozvojových hl. primárny a potom sekundárny sektor
  • 3.
    • Dôležitým ukazovateľom hospodárstva je nezamestnanosť – udáva podiel obyvateľov bez práce vzhľadom k všetkým obyvateľom, kt. môžu pracovať (ekonomicky aktívny obyvatelia), veľmi variabilný ukazovateľ – reaguje na zmeny v hospodárstve – krízy, nové investície, prírodné katastrofy,...Celosvetovo dosahuje 30%, v rozvojových krajinách – 75%, v naj vyspelejších – 4-12%.
    • Hospodárstva štátov sveta sú prepojené cez výmenu tovarov a služieb, obchod medzi rôznymi štátmi sa nazýva zahraničný obchod . Skladá sa z exportu – vývoz tovaru a služieb ( najväčší vývoz majú Nemecko, Čína, USA) a z importu – dovoz tovarov zo zahraničia (USA, Nemecko, Čína)
  • 4. Definovanie priemyselnej výroby
    • je tá časť materiálnej výroby, kt. zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby
    • je najdôležitejšie odvetvie NH jednotlivých krajín, ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov
    • v priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva ( vyspelé štáty – 25% - počet zamestnaných klesá, menej rozvinuté – 14% - počet zamestnaných stúpa)
    • rozdiely v zamestnanosti medzi krajinami sú výsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva jednotlivých štátov, kt. prechádzajú z predindustriálneho , cez industriálne až do postindustriálného obdobia ( pre každé obdobie je charakteristický určitý podiel zamestnanosti v primárnom, sekundárnom, terciárnom a kvartérnom sektore )
  • 5. Vývoj podielu zamestnaných v základných sektoroch hospodárstva
    • Primárny sektor : poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, ťažba nerastných surovín
    • Sekundárny sektor : priemysel, stavebníctvo
    • Terciárny sektor : obchod, služby - doprava, zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, šport
    • Kvartérny sektor : informatika, peňažníctvo, veda, výskum
  • 6. Vznik a vývoj priemyselnej výroby
    • Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami:
    • 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca výroba
    • 2.Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia
    • 3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou ( koniec 19. a zač. 20. st.), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hl. časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby. Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla v Japonsku
  • 7.
    • 4.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej revolúcie , nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikanie počítačov do riadenia výrobných postupov , znižovanie energetickej náročnosti výroby , ekologizácia priemyselnej výroby
    • Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parný stroj ako hnací stroj univerzálného významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie ( voda, vietor)
  • 8. Typy a odvetvia priemyselnej výroby
    • Podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám sa priemysel delí na : 1. primárny ( ťažba surovín )
    • 2. sekundárny ( spracovateľský )
    • 3. terciárny ( opravárenská činnosť a vybrané služby )
    • Podľa odvetví delíme priemysel na :
    • 1. ťažobný ( palív, rúd a i. surovín )
    • 2. spracovateľský : a) ťažký – energetika, hutníctvo, strojárenstvo, chemický
    • b) spotrebný – strojárenský, chemický, textilný, potravinársky, polygrafický, kožiarsky, papiera a celulózy
  • 9. Lokalizácia priemyselnej výroby
    • Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele, kt. sa označujú ako lokalizačné činitele. Význam jednotlivých činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny a ich význam sa v historickom vývoji menil ( súvisí to s rozvojom vedy a výskumu )
    • Lokalizačné činitele : surovina, energia, voda, pracovná sila , doprava, trh(miesto odbytu ), aglomerácia , poloha, kapitál, vládna politika, ekologické činitele – význam podčiarknutých činiteľov sa zväčšuje
    • Pri lokalizácii priemyselnej výroby sa väčšinou berú do úvahy viaceré lokalizačné činitele (nie iba jeden)
    • Nové netradičné lokal. činitele : strategické rozhodnutia nadnárodných spoločností, konkurencia a ceny na trhoch, ochrana životného prostredia, vládna politika jednotlivých štátov, ...
  • 10. Energetika
    • tvorí základ moderného hospodárstva , vyrába elektrickú energiu potrebnú vo všetkých odvetviach hospodárstva i v domácnostiach
    • zdokonalením prenosu energie a zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie, klesá vplyv miesta výskytu zdrojov energie na lokalizácii priemyslu
    • zdroje na výrobu energie delíme na : neobnoviteľné – uhlie, ropa, z. plyn, urán, horľavé bridlice a na obnoviteľné – slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy ( menej narušujú ŽP )
    • najvýznamnejší produkt energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alternatívne – slnečné, veterné,...)
    • Tepelné elektrárne : spaľujú uhlie, ropu, zemný plyn, vo väčšine krajín prevláda výroba elekt. energie v týchto elektrárňach, klesá podiel uhlia na úkor ropy a zemného plynu, významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia
  • 11.
    • Jadrové elektrárne : využívajú hl. urán, objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody na chladenie, problémy - so skladovaním jadrového odpadu, rekonštrukciou a odstavovaním ( životnosť reaktorov sa pohybuje okolo 30-40 rokov ), možnými haváriami reaktorov. Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú : Francúzsko, Belgicko, Ukrajina, Švédsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Litva,...
    • Vodné elektrárne :( Itaipu – Brazília), Kanada, Brazília, USA, Čína, Rusko patria k najväčším producentom hydroenergetiky (51 % svetovej produkcie)
    • Podiel ostatných elektrární je malý, budujú ich hospodársky vyspelé krajiny, napr. Francúzsko, USA, Island, Dánsko, ...
    • Smery vývoja energetického hospodárstva : rýchle tempo rastu spotreby energie, zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie, zmeny vo využívaní zdrojov energie, využívanie a objavovanie nových druhov energie
  • 12. Veterná elektráreň Jadrová elektráreň Solárna elektráreň Vodná elektráreň
  • 13. Výroba bioplynu Tepelná elektráreň Geotermálna elektráreň
  • 14. Hutníctvo
    • zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatin, výrobou valcovaného materiálu
    • ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví – hlavne strojárenstva
    • delí sa na : hutníctvo železa a ocele (čierna metalurgia) a hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia)
    • hutníctvo železa – sústreďuje sa do oblastí výskytu železnej rudy alebo koksovateľného uhlia, poprípade do prístavov. Hl. oblasti hutníctva sú : j. Ukrajina, Rusko(Ural), USA a Kanada ( obl. Veľkých jazier), Nemecko (Porúrie), Francúzsko(Lotrinsko), Poľsko(Horné Sliezsko), j.Japonsko, sv. Čína, v. India, jv. Brazília
    • hutníctvo farebných kovov - vyrába hl. hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny, sústreďuje sa do oblasti ťažby surovín, do oblastí s veľkou spotrebou, do oblastí s lacnou energiou, do oblastí s výhodnou dopravnou polohou
  • 15. Strojárenstvo
    • je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu, má pestrú vnútornú štruktúru, delí sa na : ťažké strojárenstvo a ľahké strojárenstvo
    • Ťažké strojárenstvo – vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky,... nachádza sa v blízkosti hutníckych závodov. Najrozšírenejším odborom je dopravné strojárenstvo ( osobné a nákladné autá , lode, lietadlá, vagóny, lokomotívy), vysoká koncentrácia výroby ( tradície, kvalitná vedeckovýskumná a vývojová základňa, ekonomické efektívnosť výroby), dominantné postavenie - USA, Japonska, Nemecka, Talianska, Francúzska,...
    • Ľahké strojárenstvo – patrí tu elektrotechnický a kovospracujúci priemysel, vyrába elektrotechnické prístroje, motory, spotrebiče, televízory, počítače, hodinky, rádia,... v súčasnosti pribudla výroba zariadení pre automatizáciu výroby, počítačov a iných elektronických prístrojov. Tieto odbory sú nenáročné na materiál, ale potrebujú dostatok kvalifikovanej sily. K tradičným výrobcom – Japonsko, USA, V.Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, pribudli nové štáty – J. Kórea, Taiwan, Singapúr, Hongkong
  • 16. Chemický priemysel
    • patrí k veľmi rýchle sa rozvíjajúcim odvetviam, využíva stále nové suroviny a rýchlo mení druhy výrobkov
    • spotrebuje veľa vody a energie, výrazne sa podieľa na zhoršovaní ŽP
    • základné suroviny, kt. využíva sú : ropa, zemný plyn, uhlie, síra, rôzne druhy solí, fosfáty, apatity, ...
    • delí sa na : priemysel anorganickej chémie – vyrába kyseliny, hnojivá, pohonné hmoty, mazadlá, oleje ...( sústreďuje sa hl. pri vodných tokoch a v prístavoch ) a na priemysel organickej chémie – vyrába plasty, umelé vlákna, kaučuk, liečivá, kozmetiku..., rozvíja sa rýchlejšie
    • samostatným odvetvím tohto priemyslu je farmaceutický priemysel , vyžaduje čisté prostredie, kvalifikovanú pracovnú silu ( Švajčiarsko, USA, Nemecko, Japonsko,...)
    • významné oblasti tohto priemyslu : Nemecko(Porúrie), Belgicko a Holandsko(oblasť delty Rýna a Šeldy), USA(Apalače, sv., Mexický z.), Francúzsko(rhônsko – alpská oblasť),Taliansko(s.),Ukrajina(Donbas), Švajčiarsko, okolie Perzského zálivu, Japonsko(j. pobrežie), Rusko(Povolžie,...)
    • USA, Japonsko, z. Európa = ¾ chemickej výroby
  • 17. Spotrebný priemysel
    • vyrába výrobky pre každodennú spotrebu človeka, vyznačuje sa vysokým podielom zamestnaných žien, sústreďuje sa do oblastí s veľkým zoskupením obyvateľstva
    • potravinársky priemysel – lokalizáciu ovplyvňuje hl. trh a miesto produkcie základných surovín, nadväzuje na poľnohospodársku výrobu, má veľa odborov ( mäsozávody, mliekárne, mlyny a pekárne, tukový priemysel, ...), je pomerne rovnomerne rozmiestnený
    • textilný priemysel – využíva prírodné materiály(bavlna, vlna, ľan, hodváb,...), produkty chemického priemyslu(syntetické vlákna),drevárskeho priemyslu( vlákniny na priadzu, tkaniny na látky), na tento priemysel nadväzuje odevný priemysel – sústreďuje sa hl. vo veľkých mestách
    • kožiarsky a obuvnícky priemysel – využíva prírodné a umelé materiály
    • drevospracujúci priemysel – môžeme rozdeliť na prvovýrobu (ťažba dreva, výroba reziva a stavebného dreva)a na druhovýrobu (výroba nábytku, hračiek, športových potrieb). Spolu s priemyslom papiera a celulózy sú najviac rozšírené v pásme lesov na s. pologuli a v oblastiach tropických lesov
  • 18. Priemyselné oblasti sveta
    • rozloženie priemyslu je na Zemi nerovnomerné , charakteristickou črtou je jeho koncentrácia do vybraných oblastí – tu dochádza k spolupôsobeniu viacerých lokalizačných faktorov
    • v rozmiestnení môžeme pozorovať :
    • 1 . najväčší priemyselný potenciál je sústredený vo vyspelých štátoch sveta ( USA, Japonsko, Nemecko, V.Británia, Francúzsko, Taliansko )
    • 2 . v poslednom období vznikli nové priemyselné oblasti, základom kt. je ťažba a spracovanie ropy alebo elektrotechnický a kovospracujúci priemysel ( obl. Mexického zálivu, Perzského zálivu, štáty JV a V Ázie)
    • 3 . v jednotlivých krajinách je veľká koncentrácia hl. v oblastiach výskytu surovín, v oblastiach s dostatkom energie, v prístavoch alebo v aglomeráciách

×