1. Argumentácia:
Túto tému som si vybrala, pretože ju pokladám za zaujímavú. Myslím si, že keď človek bude vedieť
ako na nás môže reklama vplývať, dokáže si uvedomiť prečo kupuje to a nie to, rozhoduje sa
racionálnejšie pri nakupovaní.
Najskôr som si zvolila kľúčové slová. Potom som podľa kľúčových slov vyhľadávala zdroje z ktorých
som chcela čerpať. Názov práce som zvolila až po jej dopísaní.
Kľúčové slová: reklama, obchodná značka, vplyv
Anotace:
V tejto práci sú popísané výskumy a štúdie zamerané na rôzne druhy reklám a ich vplyv na ľudí, ako
ich vnímajú. Aký veľký účinok majú reklamy umiestnené v programoch alebo filmoch, či vôbec majú
nejaký vplyv na vnímanie ľudí. Či sex v reklame zvyšuje predajnosť daných výrobkov. Ako
podprahové reklamy ovplyvňujú rozhodovanie pri nakupovaní. Či ľudia kladú dôraz na to akej značky
je tovar, ktorý nakupujú.
Reklama a my
Reklama je nedeliteľnou súčasťou dnešného života. Či už ideme na nákup, do práce alebo do
školy, na uliciach pútajú našu pozornosť reklamné bilboardy. Pri listovaní v časopisoch, v novinách na
reklamu narazíme tiež pomerne často. Majú v skutočnosti na nás taký vplyv ako ich autori dúfajú?
Reklama je platená aj neplatená forma propagácie výrobku, služby, spoločnosti, obchodnej značky
alebo myšlienky, majúca za cieľ zvýšenie predaja. Anglické slovo advertising pochádza z latinského
„ad vertere“, čo znamená zmeniť myslenie (1).

2. Ako tvrdí Stéphane Pincas (2), história reklamy mohla začať už v roku 1630, keď francúz
Théophraste Renaudot umiestnil prvé reklamné oznámenie v La Gazette de France. Alebo možno v
Spojenom kráľovstve v roku 1786, keď Wiliam Tayler začal ponúkať služby ako „agent Zemských
tlačiarní, kníhkupcov a pod.“ v časopise Maidstone. Bol to však rok 1842, kedy začali moderné dejiny
reklamy. Vtedy istý Volney B. Palmer prvý krát použil slová „reklamný agent“. V tomto roku založil
prvú reklamnú agentúru vo Filadelfii.
Obchodná značka je súhrn vnímaní, ktoré predstavujú spoločnosť, produkt alebo službu (3).
Uprednostňovanie značiek
Štúdia, ktorú vykonali T. Kristensen, G. Gabrielsen a J. L. Zaichkowsky (7) ukázala, že ľudia sú
ochotnejší zaplatiť viac peňazí za značkový tovar ako za tovar porovnateľnej kvality,ale ktorý už
nenesie značku s tak dobrým menom. Verejnosť vníma dobré meno značky ako záruku kvality.
Product placement
Do akej miery na nás vplýva reklama umiestnená vo filme, v seriáloch či v televíznom programe?
Máme šancu zapamätať si ich, či vôbec zaregistrovať?
M. Lindstrom uskutočnil výskum zameraný na product placement (4).
Každej zo 400 pečlivo vybraných osôb umiestnili nad určitými miestami v mozgu elektródy, aby
mohol výskumný tím presne pozorovať mozgové vlny v reálnom čase. Dobrovoľníkom pustili rad
dvadsiatich lôg výrobkov, z ktorých sa každé zobrazilo na jednu sekundu. Boli to logá firiem, ktorých
tridsaťsekundové reklamy sa vysielali počas programu American Idol (Coca-Cola, Ford a Cingular,
sponzory programu), a tiež aj logá iných firiem, ktoré svoje produkty nemali umiestnené v programe.
Potom pustili špeciálne dvadsaťminútové vydanie American Idol a jeden diel iného programu (mal
slúžiť ako porovnácie merítko pre štatistické potvrdenia konečných výsledkov). Nakoniec im znovu
pustili rad dvadsiatich lôg trikrát za sebou.
Z výsledkov vyplynulo, že ľudia sú schopní si lepšie vybaviť iba tie produkty, ktoré nejakým
spôsobom priamo súviseli s dejom, boli jeho súčasťou.
Podprahová reklama
Podprahové zdelenie je obrazové, zvukové alebo akékoľvek zmyslové zdelenie, ktoré je prijímané
iba pod úrovňou vedomého vnímania. Niektoré obvinenia z podprahového zdelenia boli namierené aj
proti hudobníkom z kapely Queen (text piesne „Another one bites the dust“ vraj znie odkonca ako
„fajčiť marihuanu je skvelé“) (5).
Dr. Calvertová uskutočnila výskum zameraný na podprahové vnímanie (5). Dobrovoľníkom

3. najskôr ukázala podprahové obrázky, ktoré nemali žiadnu jasnú spojitosť s cigaretami a fajčením.
Potom im ukázala obrázky priamo z reklám na cigarety (Marlboro, Camel). Výsledky odhalili výraznú
reakciu v oblasti mozgu nazývanú nucleus accumbens (miesto, ktoré súvisí s odmenou, túžbou a
závislosťou), keď sa testovaní pozerali na reklamy na cigarety. Zaujímavé ale bolo, že pri sledovaní
neurčitých obrázkov sa tiež aktivovalo centrum túžby, ktoré reagovalo aj na konkrétne obrázky
cigaretových značiek. Jediným rozdielom bolo to, že podprahové obrázky podnietili väčšiu aktivitu v
prednej zrakovej oblasti mozgu, čo mohlo súvisieť so zložitosťou spracovania zrakového vnemu.
Sex v reklame
Sex na nás v dnešnej dobe číha v hojnej miere. Podľa knihy Sex advertising: Perspectives on the
erotic appeal dnes približne jedna pätina všetkých reklám používa sexuálny podtext (6). Dokáže však
sex predávať produkty lepšie?
V roku 2007 Ellie Parkerová a Adrian Furnham z University College London uskutočnili
experiment, v ktorom skúmali, nakoľko sú ľudia schopní si zapamätať reklamy so sexuálnym
podtextom (6). Dvom skupinám premietli časť seriálu Sex v meste a ďalším dvom skupinám premietli
diel rodinného seriálu. Počas reklamných páuz premietali rôzne reklamy s aj bez sexuálneho podtextu.
Výsledkom bolo, že ľudia ktorý videli sexuálne zafarbené reklamy si nepamätali názvy a značky
výrobkov o nič lepšie ako tí, čo sledovali neutrálne reklamy. A naviac, skupina sledujúca Sex v meste si
vybavovala premietané reklamy horšie ako tá, ktorá videla rodinný seriál - akoby samotný sexuálny
obsah zastrel vnímanie a pamätanie reklamy s jasným sexuálnym podtextom.
Ďalší výskum priniesol podobné výsledky (6). Sex v reklame odpútava pozornosť od toho, čo nám
chce reklama povedať.
Z týchto výskumov a štúdií vyplýva, že nie všetky druhy reklám fungujú tak, ako ich tvorcovia
zamýšľali. Možno je to spôsobené aj tým, že dnešný svet je už reklamou presýtený. Na každej ulici
nájdeme reklamné bannery, v časopisoch ich tiež nájdeme nemalé množstvo a nehovorím ani o tom, že
televíziu si ani nepozrieme bez toho, aby sme sa reklame vyhli.
Zoznam použitej literatúry:
1 Advertising. Wikipedia: the free encyclopedia [online]. St. Petersburg (Florida). Posledná
aktualizácia: 4. 1. 2012 [cit. 2013-01-05]. Dostupné z: http://en.wikipedia.org/wiki/Advertising
2 PINCAS, Stéphane a LOISEAU, Marc. Dějiny reklamy. Praha: Slovart, 2009. 336 s. ISBN 978-
80-7391-266-6
3 Persuadive Brands. Persuasive Brands: Brand Definition [online]. Hilton Head Island (South
Carolina). [cit 2013-01-05]. Dostupné z:
http://www.persuasivebrands.com/Topics_Brand_Definition.aspx

4. 4 LINDSTROM, Martin, Nákupologie, pravda a lži o tom, proč nakupujeme. Vyd. 1. Preklad Petra
Švambergová. Brno: Computer Press, 2009. 232 s. ISBN 978-80-251-2396-6. Tohle je to pravé místo,
s. 37 – 49.
5 LINDSTROM, Martin, Nákupologie, pravda a lži o tom, proč nakupujeme. Vyd. 1. Preklad Petra
Švambergová. Brno: Computer Press, 2009. 232 s. ISBN 978-80-251-2396-6. Nevidím teď úplně jasně,
s. 69 – 84.
6 LINDSTROM, Martin, Nákupologie, pravda a lži o tom, proč nakupujeme. Vyd. 1. Preklad Petra
Švambergová. Brno: Computer Press, 2009. 232 s. ISBN 978-80-251-2396-6. Strávíme spolu noc?, s.
173 – 186.
7 KIRSTENSEN, Tore a GABRIELSENL, Gorm a ZAICHKOWSKY Judith Lynne. How valuable
is a well-crafted design and name brand?: Recognition and willignes to pay. Journal of Consumer
Behavior [online]. Roč. 11, Jan/Feb 2012, s. 44 -55. Dostupné z:
http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=bth&AN=70602026&lang=cs&site=ehost-live
1 – uvedené zdroje
2 – autori úspešný vo svojom odbore, dobré recenzie na knihu
3 – prevádzkovateľ vykonáva činnosť v danom odbore
4, 5, 6 – autor je celosvetovo známy a úspešný vo svojom odbore, téma knihy sa týka mojej práce,
uvedené zdroje odkiaľ čerpá niektoré informácie
7 – vierohodný autori, časopis v ktorom vyšiel článok je citovaný, téma článku sa týka mojej práce