1. Veronika Pisárová
Kurz práce s informacemi
učo: 388098
„Dôkazy (pravdu) je možné prispôsobiť svojím
právnym cieľom.“
Argumentácia:
Tému „pravdu je možné prispôsobiť svojím právnym cieľom“ so zameraním sa na
zinscenovaný proces JUDr. Milady Horákovej som si vybrala preto, že som sa touto
problematikou už zaoberala v seminárnej práci predmetu Dejiny právneho myslenia. Názov
mi vyplynul z obsahu práce, kde sa zaoberám pravdou a jej zneužívaním v prospech väčšiny.
Mám za to, že téma je veľmi zaujímavá a chcem ju preto rozširovať a zoznamovať ľudí s tým,
čoho je správne podaná „pravda“ mocných schopná.
Anotácia:
Aj dnes je stále potrebné byť veľmi opatrný k „jednoduchým pravdám“, ktoré sa aj
v súčasnosti šíria rôznymi propagandistickými kanálmi. Proces JUDr. Milady Horákovej
a podobných obludných procesov by mal byť výstrahou pre každého z nás. Jasne totiž
ukazuje, že lož bola využívaná ako nástroj práva za účelom zničenia akéhokoľvek iného
názoru. Úlohou štátu musí byť zodpovedné zabezpečenie práva a snaha nájsť čo
najobjektívnejšiu pravdu. Keďže tomu tak za komunizmu nebolo, je potrebné snažiť sa, aby
právo korešpondovalo s pravdou čo najviac teraz, za demokratického režimu.
Kľúčové slová:
pravda, úprava pravdy, proces, komunizmus, Horáková, spravodlivosť
Pravda
„Čo ľuďom pôsobí pravda! Človeku je dostupný najvyšší a najrýdzejší život, vo viere,
že má pravdu. Človek potrebuje vieru v pravdu. Pravda sa objavuje ako sociálna potreba:
akousi metastázou je postupne aplikovaná na všetko, aj tam, kde nie je nutná. Všetky cnosti
vznikajú z nutkavej potreby. So spoločnosťou vzniká potreba pravdivosti. Inak žije človek vo
večnom zastieraní.“1
1
NIETZSCHE, F. O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním. Praha: Oikoymenh, 2010.s.38-39.

2. Pravda bez sporu patrí medzi pojmy duchovného charakteru. Do rovnakej kategórie
ako sebavedomie, sebaúcta, dôstojnosť, priateľstvo, láska, solidarita, pomoc, sloboda,
nezávislosť, zodpovednosť, súcit či svedomie; Zároveň je pravda aj morálnou hodnotou.
V Československom prostredí bola „pravda a láska“ nástrojom proti „lži a nenávisti“, tak ako
to prezentoval prvý ponovembrový Československý prezident Václav Havel. Na českej
prezidentskej štandarde je napísane „Pravda Vítězí“.
Človek potrebuje vieru v pravdu. A verí tomu, kto mu ju ponúkne vo vierohodnom
obale. Spoločnosť potrebuje kolektívnu pravdu. Potrebujeme skrátka niekomu a niečomu
veriť. Už klasickí sofisti tvrdili, že objektívna pravda neexistuje a má ju ten, kto svoje
myšlienky najlepšie obháji a prezentuje. Komunistický systém mal svoju pravdu, ktorú
podával verejnosti tak pod palcom, že nemohla uniknúť žiadna informácia, ktorá by nebola
pred tým odsúhlasená. Napríklad naspamäť naučené výpovede svedkov, len aby nepovedali
nejakú inú pravdu; takú, čo by mohla režimu uškodiť.
JUDr. Milada Horáková
Skvelým príkladom prispôsobenia si pravdy a dôkazov je proces „Milada Horáková
a spol.“ JUDr. Horáková bola žena, ktorá pôsobila v roku 1939 v odboji, za čo bola odvezená
do Terezína. Po návrate v roku 1945 sa vrátila do svojej strany- Československej národne
socialistickej strany. Bola zvolená do parlamentu a rezignovala až po februárovom prevrate.
Aj keď dostala rady, aby Československo opustila, zostala a bola uväznená a popravená,
pretože ju uznali vinnou zo snahy o zvrhnutie komunistického režimu. Bola jednou z mála,
ktorá sa proti rozsudku snažila brániť a snažila sa obhajovať, aj keď všetky „dôkazy“ svedčili
proti nej. Bola popravená 27. 6. 1950 na výstrahu pre ostatných politicky „neuvedomelých“
občanov.
Tento zinscenovaný proces bol prvým, pri ktorom predstavitelia bývalej komunistickej
moci v Československu naozaj odsúdili a popravili ženu a matku. Tento „monsterproces“ mal
za následok odsúdenie 13 ľudí, z ktorých prežilo len šesť a rehabilitačných procesov sa ich
zúčastnilo päť.
Pravda je veľmi krehká a dá sa s ňou manipulovať v povedomí verejnosti. Dokázali to
nacisti, ktorí sa pridržiavali Goebbelsovského „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“.
Pravda je to, čo je za ňu všeobecne uznané. Ľudia niekedy zámerne pravdu nechcú a žijú
v sladkej lži. „Klamári používajú platné označenia – slová – tak, aby sa neskutočné javilo
skutočným.“2
2
NIETZSCHE, F. O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním. Praha: Oikoymenh, 2010.s.10.

3. Dnes je JUDr. Horáková považovaná za obeť tohto režimu, aj keď ešte pred pár rokmi
všetci bažili po jej krvi, čo bolo ošetrené aj súdnym procesom, aby k jej vyhláseniu za vinnú
došlo korektným spôsobom. Čo je lepšie ako poskytnúť informácie, ktoré sa hodia a nechať
dav rozhodnúť?
A tu je tá pravda, ktorú ľudia hľadajú v práve. Nie je. Objektívna pravda neexistuje.
Každý má svoju subjektívnu pravdu, na ktorej pokiaľ sa zhodne viac ľudí, stane sa z nej tá
„objektívna“.
Dnes sa na tento proces nazerá ako na jeden z najhorších zinscenovaných procesov
našej modernej histórie. Vtedajší režim si vytvoril mechanizmus na manipuláciu
a spracovávanie nepravdivých informácií. Komunistická strana Československa po prevzatí
moci v roku 1948 hneď prevzala sovietsky model absolútneho prevzatia moci v štáte.
Propaganda je veľmi efektívny spôsob, ako si prispôsobiť pravdu. Kým je snaha
presvedčiť jedného človeka, je tu menšia šanca, ako keď ich je veľa. Ľudstvo je od prírody
zvedavé a škodoradostné. Samo si zveličuje poznatky a preto sa „pravdivé“ informácie šíria
ako mor. Keďže sa verejnosti dostávali len tie „správne“ informácie, bola Strana schopná
zmanipulovať ich až v takej miere, že celý národ bol presvedčený o pravdivosti a vážnosti
zločinu, ktorý Horáková spáchala.
Dnes sa už odkrývajú fakty okolo tohto procesu. Ale celú, holú pravdu sa nikdy
nedozvieme. Hlavne preto, že je postupom času skreslená, a že tu už nie je veľa ľudí, ktorí by
mohli vypovedať aby túto pravdu uviedli na objektívnejšiu mieru. Nikdy sa nedozvieme, čo
sa dialo JUDr. Horákovej počas vypočúvaní a koľko papierov bola donútená podpísať ona.
Pravda niekedy nekorešponduje so spravodlivosťou. Vtedy je potrebné mať pozitívne
predpisy, ktoré aj keď sú nespravodlivé, majú prednosť pred spravodlivosťou. Avšak pokiaľ
je rozpor medzi pozitívnymi predpismi a spravodlivosťou neznesiteľný, tak zákon musí ako
„nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť. (Radbruch) Právna istota je spájaná s pozitívnym
právom, zatiaľ čo spravodlivosť s právom prirodzeným.
Je nutné povedať, že pozitívne zákony, ktorými sa má štát riadiť sú spravodlivo
použiteľné len v prípade, že sa jedná o demokratický systém. Pokiaľ tomu tak nie je, v štáte (v
použitom prípade v bývalom Československu) nevládne ani pravda, ani spravodlivosť, len
záujem mocných, ktorý je správny pre ich vládu.

4. Použitá literatúra:
1. KAPLAN, Karel. Druhý proces: Milada Horáková a spol. - rehabilitační řízení
1968-1990. Vyd. 1. Praha: Karolinum, 2008, 582 s. ISBN 9788024614311.
 Autor – český historik špecializujúci sa na dejiny povojnového
Československa
 Nakladatelství Karolinum- nakladateľstvo Univerzity Karlovej
v Prahe; vydávanie učebníc a vedeckých zborníkov všetkých odborov
univerzity
 Dátum vydania – 2008 – aktuálne + historické fakty
 Objektívne informácie podložené historickými listinami
2. KICZKO, Ladislav. a kol. Dejiny filozofie. Bratislava,: Vydavateľstvo SPN I997-
Mladé letá, 2006, 136 s. ISBN 8010009245.
 Autor – slovenský filozof zaoberajúci sa dejinami súčasnej filozofie
 Vydavateľstvo Mladé letá- Slovenské pedagogické nakladateľstvo, od
roku 1920, zaoberá sa tvorbou a vydávaním časopisov pre žiakov
a pedagógov
 Dátum vydania – 2006 – relatívne aktuálne + historické fakty
 Objektívne informácie, jedná sa o učebnicu pre maturantov gymnázií
3. NIETZSCHE, Friedrich. O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním. 2., opr. vyd.
Praha: Oikoymenh, 2010, 59 s. ISBN 9788072984282.
 Autor – nemecký filozof 1844-1900
 Nakladatelstvi Oikoymenh- občianske združenie na vydávanie
filozofickej a theologickej literatúry
 Dátum vydania – 2010 – opravené vydanie
 Informácie sú subjektívnym pohľadom na svet váženého filozofa

5. Internetové zdroje:
4. Milada Horáková. kpv-cr.cz [online].
Dostupné z: <http://www.kpv-cr.cz/_images/horakova/horakova-proces-posledni-
hodiny.htm>.
 Vydavateľom stránky je Konfederace politických vězňů České republiky
 Autor článku uvedený nie je, ale uvedení sú členovia KPV, ktorí za obsah
stránky zodpovedajú
 Web je aktualizovaný, posledná správa je z 12. 12. 2012
 Stránka obsahuje fakty porovnateľné s inými stránkami zaoberajúcimi sa
touto problematikou
 Stránka je pre navigáciu prehľadná, avšak chýba mi tam vyhľadávanie v
rámci stránky
5. Spravodlivosť v práve? postoy.sk [online]. Autor: Dušan Čurila. Last update: 5
November, 2007.
Dostupné z:<http://www.postoy.sk/node/1173>.
 Autor článku je Dušan Čurila, je doktorandom na Právnickej fakulte
Masarykovej univerzity
 Web je aktualizovaný, posledná správa je z 4. 1. 2013
 Stránka obsahuje subjektívny názor autora podložený faktami
 Stránka je pre navigáciu prehľadná, obrázky dokresľujú poskytnuté
informácie
 Štýl jazyka je vhodný pre cieľové publikum