Článok Realizmus vo filme: Zlodeji bicyklov sa zaoberá celkovým fenoménom realizmu vo filmoch. Náhľad na realistické prvky sa menil v priebehu doby. Čo sa javí v dnešnej dobe ako absolútne realistické sa za pár rokov môže zdať umelé. V čom spočíva fakt, že niektoré filmy považujeme sa realistické? Prečo zaň považujeme práve Zlodejov bicyklov? Tieto a ďalšie otázky sa snaží autor zodpovedať na základe analytických prác Kristin Thompsnovej a popredných Ruských formalistov.

1. ARGUMENTÁCIA: Vzhľadom na to, že študujem teóriu a dejiny filmu a audiovizuálnej kultúry,
rozhodol som sa vytvoriť text o filmovom diele. Zameral som sa na film Zlodeji bicyklov a na jeho
základe sa zamyslieť nad realizmom vo filme. Vychádzal som z prác Kristin Thompsnovej, poprednej
neoformalistickej analytičky, na základe čoho som sa rozhodol článok nazvať totožne s jej
neoformalistickou analýzou filmu Zlodeji bicyklov.
REALIZMUS VO FILME: ZJODEJI BICYKLOV
Realizmus ako historický fenomén
Na úvod som sa rozhodol vyvrátiť dve bežné domnienky o realizme: že realizmus závisí na
prirodzenom vzťahu umenia ku svetu a že je realizmus nemenným, stálym súborom rysov, ktoré
zdieľajú všetky diela považované za realistické.
Pri vyvracaní prvej domnienky sa odvolávam na názor Šklovskijho, ktorý tvrdil že „umelecké diela
používajú princípy svojich médií preto, aby vytvorili formu zo surového materiálu, ktorý poskytuje
príroda. Nechcú vytvárať len duplikáty prírody.“ (1) Vo svojej práci uvádza príklad z Helmholtza
a hovorí: „ Maľba je niečo skonštruované podľa jej vlastných zákonov a nie nejaká imitácia.“ (2)
Absenciu prirodzeného vzťahu medzi umeleckým dielom a svetom môžeme vidieť v tom, koľko
rôznych štýlov už bolo predkladaných ako „realizmus“. Vo veľmi širokom pojatí je však všetko
umenie spojené s realitou, pretože nikto nemôže vytvoriť percepčný objekt celkom mimo nejaký
aspekt svojej skúsenosti so svetom.
Prečo realizmus nie je stálym súborom rysov? Ak je realizmus skutočne formálnym účinkom diela,
potom by sa to, čo vnímame ako realistické malo postupom času meniť, pretože sa menia aj normy
a divácke schopnosti. Pokiaľ sa realistická motivácia stane jedným z hlavných spôsobov
ospravedlnenia hlavných štruktúr diela, potom dielo ako celok zobecňujeme a vnímame ako
realistické. Realistická motivácia však tiež nemôže byť prirodzeným, nemenným rysom diel, keďže
dielo vždy vnímame na pozadí meniacich sa noriem.
Kristin Thompsnová vo svojej knihe Breaking the glass armor vysvetľuje, že realizmus nie je vďaka
svojej schopnosti ozvláštnenia neoformalizmu cudzí. Je formálnym rysom, ktorý bol pre ruských
formalistických teoretikov dôležitý. Thompsnová nachádza tri dôvody, prečo tomu tak je.
Za prvé: každodenná realita je to, čo umenie ozvláštňuje. Druhý dôvod je ten, že realita tvorí súčasť
materiálu, z ktorého je každé dielo vystavané- napriek tomu že je pretransformovaná povahou média
do niečoho iného, ako bola pôvodne. A tretím dôvodom je schopnosť realizmu byť ozvláštňujúcim
nezávisle od svojho obsahu. Formálne problémy sú zväčša schované pod motiváciou, ktorá je
schopná vytvoriť ilúziu „prirodzenosti“. Pozornosť voči motivácii sa stáva základným formálnym
heslom ruskej literatúry od 40. do 60. rokov.
Pre neoformalizmus je realizmus štýl, ktorý je treba študovať v jeho historickom kontexte ako
ktorýkoľvek iný štýl.
Realizmus bol často vnímaný ako odklon od populárneho, dôverne známeho filmu. Napriek tomu, že
niektoré filmové štúdie hovoria o hollywoodskom štýle ako o tvorcovi klasických realistických filmov,
Kristin nesúhlasí. Tvrdí: „Hollywood je obvykle stotožňovaný s fantáziou a únikom pred realitou.
Obecné označovanie nešťastných a nejednoznačných koncov za realistické považujem len za jednu
z konvencií.“ (3)
Mnohé rysy, ktoré sa stali bežnými reprezentantmi realizmu tak fungujú predovšetkým pre ich
odklon od prevládajúcich klasických noriem. Realistický účinok sa s ďalším extrémnym užívaním toho
istého prístupu v ďalších filmoch znižuje. Zlodeji bicyklov a pravidlá hry sú uvádzané ako príklad
realizmu vo filme. Prvý bol okamžite vnímaný ako realistický, v prípade druhého muselo ubehnúť
niekoľko rokov a vzniknúť filmy ako zlodeji bicyklov, aby publiku dali nové divácke skúsenosti. Až
potom si film získal všeobecné uznanie ako realistický film.

2. Kritické uznanie, ktoré je realistickým filmom pripisované, je podľa Thompsnovej z veľkej časti
Bazinova zásluha . Pokiaľ budeme s realizmom zachádzať ako s ne- teleologickým historickým javom,
môže nám byť Bazin veľmi užitočný.
Prečo Zlodejov bicyklov vnímame ako realistický film?
Napriek tomu že na nás Zlodeji bicyklov pôsobia realistickejšie ako filmy hollywoodskeho štýlu,
najnápadnejšie na nich je použitie obratnej techniky kontinuálneho strihu.
Bazinova esej o tomto filme pripúšťa, že jeho strih ho nijak neodlišuje od iných filmov, ale dodáva, že
zábery boli vybrané tak, aby boli udalosti nadradené nad štýlom, ktorý sa prejavuje čo najmenej.
Prirodzenosť vzniká z „neustále prítomného, ale neviditeľného systému estetiky“(4).
Tvrdí teda Bazin, že systém klasickej kontinuity je nejakým spôsobom prirodzenejší než systémy iné
a tým pádom je pre realizmus vhodnejší? Ako toto tvrdenie uvedieme do súladu s inými výrokmi
o veľkej dĺžke záberu a hĺbke ostrosti ako vynálezoch Hollywoodu smerujúcich od strihu k reálnemu
zachyteniu priestoru a času?
Na základe Bazinovej práce Thompsnová usudzuje, že kontinuálny strih v Zlodejoch bicyklov uniká
pozornosti, pretože jeho základné techniky sú nám dobre známe. V talianskych neorealistických
filmoch plní nové funkcie, preto nie je identický so štýlom hollywoodskych filmov, ako tvrdí sám
Bazin. Rozlišuje medzi klasickým strihom, kde používa logiku naratívnej akcie, aby zaviedol do
záberov poriadok, a neorealizmom, v ktorom tento poriadok zavádza temporálne kontinuum. Zlodeji
bicyklov potláčajú originalitu strihu, aby posilnili ozvláštňujúce schopnosti iných aspektov filmu.
Spoločne so strihom tlmí aj oblasť zvuku, aby zdôraznil svoj formálny odklon od iných konvencií. Film
čerpá námet z historicky sa opakujúcej predstavy, že sústredenie sa na pracujúcu a roľnícku triedu
prispieva k realistickejšiemu deju. Príbeh si vyžaduje temporálne vodítko, ktoré spája náhodné
udalosti do pevného sledu v krátkom časovom období. Použitie nehercov a točenie v reály činí štýl
mizanscény zjavne realistickým. Systematicky Zlodeji bicyklov pripomínajú normy zábavného filmu,
od ktorého sa odkláňajú. Dominanta môže byť formulovaná ako vytvorená z realisticky motivovaných
selektívnych odklonov od konvencií klasického hollywoodskeho filmu. Iné jeho konvencie sú
deformované tým, že im sú prisudzované nové funkcie, pretože musia pomáhať uchovávať pôvodné,
realistické aspekty filmu.
Ocenenia, ktoré film získal:
http://www.dipity.com/matyass/Zlodeji-bicyklov/

3. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Zlodeji bicyklov, neorealizmus, realizmus, film, Thompsnová
ANOTÁCIA: Článok Realizmus vo filme: Zlodeji bicyklov sa zaoberá celkovým fenoménom realizmu vo
filmoch. Náhľad na realistické prvky sa menil v priebehu doby. Čo sa javí v dnešnej dobe ako
absolútne realistické sa za pár rokov môže zdať umelé. V čom spočíva fakt, že niektoré filmy
považujeme sa realistické? Prečo zaň považujeme práve Zlodejov bicyklov? Tieto a ďalšie otázky sa
snaží autor zodpovedať na základe analytických prác Kristin Thompsnovej a popredných Ruských
formalistov.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
(1) SHKLOVSKI , Viktor. La Marche du cheval. Paris: Éditions Champ libre, 1 , 1 p. ISBN -518-
4009-6.
(2) SHKLOVSKI , Viktor. La Marche du cheval. Paris: Éditions Champ libre, 1 , 1 p. ISBN -518-
4009-6.
(3) Realism in the Cinema: Bicycle Thieves. THOMPSON, Kristin. Breaking the glass armor:
neoformalist film analysis. Princeton, N.J.: Princeton University Press, c1988, s. 21. ISBN 06-910-6724-
4.
(4) BAZIN, André. What is cinema?. Berkeley: University of California Press, c2004, p. cm. ISBN
05202422892.
Hodnovernosť použitej literatúry:
(1),(2)- 1. Časom overené informácie
2. Použitie odborného jazyka
3. filmové štúdia od svetovo uznávaného formalistu a spisovateľa
4. veľká miera citovanosti tohto diela v odbore
5. informácie vhodné na doplnenie mojich tvrdení
(3)- 1. Kapitola z knihy zaoberajúca sa mojou témou
. autorka svetovo uznávaná filmová neoformalistická analytička
. Doplnenie informácií, novátorské názory pri pohľade na film
4. Odborný jazyk
5. vysoká citovanosť knihy
(4)- 1. Autor je významná a uznávaná osobnosť v odbore
2. v diele sa zaoberá analýzou filmu spomínaného v článku
. kvalita overená časom
4. odborná terminológia
5. vysoká miera citovanosti