1. Argumentácia
Mozog a s ním spojené vedecké skúmanie boli pre mňa vždy
príťažlivé. Samotný fakt, že o niektorých živočíšnych druhoch
vieme viac ako o vlastnej hlave, ma už dlho fascinuje. V
poslednej dobe ma veľmi zaujala informácia, že pokiaľ ide o
vedomé procesy, mozog sa vždy unaví. V tejto súvislosti som sa
nechal jemne vtiahnuť do oblastí spánku a denného snenia. Názov
práce „Čo sa deje s našim mozgom, keď je vypnutý?“ som
vymyslel, až keď som prácu napísal, vychádzajúc z jej obsahu.
2. Čo sa deje s našim mozgom, keď je „vypnutý“?
Autor: Filip Antol
3. Anotácia:
Už ste sa niekedy pozastavili nad vlastným myslením?
Prekvapil Vás Váš vlastný mozog? Sami sa čudujete, ako Vám
niečo mohlo napadnúť? Podobné otázky viedli autora k napísaniu
tohto diela. Rozoberá, prečo vlastne človek sníva. Poskytuje
čitateľovi jemný úvod ku faktom o spánku. Konkrétne rozoberá
fázy spánku. Následne podobným spôsobom vykreslí aj fungovanie
mozgu počas dňa. Vysvetľuje rozdiel medzi tromi spôsobmi
myslenia: reflexom, inteligentnom vedomí, a inteligentnom
nevedomí. Následne hovorí o dennom snení, s dôrazom na obsah
týchto snov. Naväzuje na psychologické výskumy a formuluje tak
záver.
Kľúčové slová:
Mozog, fáza, myseľ, vnímanie, predstavy, spánok, snenie,
4. Čo sa deje s našim mozgom, keď je „vypnutý“?
Už dlhú dobu ma zaujímajú články hovoriace o nových objavoch
súvisiacich s ľudským mozgom. Pre vedeckú komunitu je mozog
stále jednou veľkou neznámou plnou otáznikov. Stále majú viac
otázok ako odpovedí. V tejto práci som sa zameral na schopnosť
mozgu meniť spôsob jeho aktivity, tzv. “nastaviť sa“ na nejakú
situáciu.
Ľudská myseľ pracuje 24 hodín denne, nonstop od narodenia až
po smrť. Laici by mohli argumentovať tým, že v noci je mozog
vypnutý. Ak by sa však mozog vypol, znamenalo by to pre človeka
smrť. Ihneď by mu prestali pracovať všetky orgány, čo by
spôsobilo okamžité zlyhanie vitálnych funkcií (dýchanie,
prúdenie krvi a i.). Hoci sa v článkoch spojenie vypnutý mozog
používa pomerne často, je treba si uvedomiť symbolickosť tohoto
vyjadrenia. Mňa však viac zaujala informácia, že pokiaľ ide o
vedomé procesy, mozog sa vždy unaví. Podobne ako sval, po
aktivite potrebuje oddych. Najviac ma oslovila otázka, na čom
pracuje vedomá časť nášho mozgu, keď sa potrebuje zregenerovať.
Prvotná otázka potom znie:
Čo sa deje s ľudským mozgom počas spánku?
Spánok delíme na niekoľko fáz. V prvej fáze sa organizmus
ukľudní, dýchanie a tep sa spomalia. Trvá asi 10 až 15 minút,
pričom je to akýsi prechod medzi bdením a spánkom. Následuje
fáza druhá. Vedomie stráca kontrolu, a človek nereaguje na
bežné podnety. Približne po dvadsiatich minútach následujú fázy
3 a 4 (Tieto fázy sú si fyziologicky veľmi podobné, preto sa
často spájajú pod jeden pojem). Tento spánok je rozhodujúci zo
zdravotného hľadiska, a jeho nedostatok má rozsiahle následky
(až po trvalú zmenu osobnosti, viď prípad z roku 1959, keď sa
Peter Tripp rozhodol nespať 200 hodín). Ďalšiou, špecifickou
fázou spánku je fáza REM (z anglického Rapid Eye Movement -
rýchly pohyb očí). Tento názov práve kvôli tomu, že osobe v
5. tejto fáze spánku sa pohybujú oči aj skrz zavreté viečka. Je
dokázané, že tento pohyb je spôsobený silnými vidinami, resp.
snami. Zvyšok tela sa nehýbe jedine vďaka tomu, že je komplet
paralyzovaný (obranný mechanizmus mozgu). Tento spánok je pre
nás zaujímavý najmä pre jeho aktívnu zložku. Zvýši sa telesná
teplota, zrýchli sa dýchanie, mozog vykazuje značnú aktivitu.
Z toho vyplýva, že nech už sa nachádzame v hociktorej zo
spomínaných fáz, náš mozog určite nie je vypnutý. Dá sa
povedať, že nás veľmi efektívne „kŕmi“ predstavami, ktoré sa
nám môžu neskôr počas bdenia zísť.
Mozog má však rôzne štádia fungovania aj počas bdenia. Guy
Claxton vo svojej knihe Zajačí mozog hovorí o troch odlišných
spôsoboch myslenia. Prvým je reflex. ,,Reflex je zodpovedný za
to, že skočíte ne brzdy, len čo sa niekto objaví pred vaším
autom - vtedy nie je čas premýšľať a potom reagovať: najskôr
zareagujete a až potom uvažujete o tom, čo sa stalo." Druhý
spôsob, akým myslíme, je inteligentné vedomie. Tomuto spôsobu
myslenia nás učia v školách. Používame ho pri riešení
problémov, je presné a explicitné. V inteligentnom vedomí
strávime najviac času. Guy Claxton v knihe opisuje tento typ
myslenia ako "zajačí mozog": rýchly, rozhodný a sústredený.
Tretia forma myslenia je inteligentné nevedomie. Je špecifické
tým, že sa nesnaží nájsť riešenie problému, miesto riešenia sa
viac zaujíma o problém samotný. Je to nápaditý a hravý spôsob
myslenia, ktorý sa okolo problému točí a "vŕta sa v ňom". Tretí
spôsob myslenia nazýva Claxton "korytnačia myseľ": neponáhľa sa
s riešením, ale namiesto toho dlho uvažuje a rozoberá všetky
možnosti. Podľa Claxtona vedie tento spôsob myslenia k
najtvorivejším nápadom. Osobnosti ako Shakespeare, Einstein,
Szillard či Mozart spája práve spôsob, ktorý ich priviedol k
ich prevratným myšlienkam. V sprche, pri šoférovaní, alebo
proste pri "tupom" pozeraní z okna im zišli na um tie
najprevratnejšie myšlienky.
6. Čo sa však vlastne deje, keď sa niekto zapozerá von oknom, a
celých niekoľko minút nevníma dianie okolo neho? Je jasné, že
dotyčný pritom nespí. Avšak povedať že bdie by bolo trochu
trúfalé. O „dennom snení“ vieme, že: „jeho obsahom býva to, čo
stojí na vrchole hodnotovej orientácie človeka a čo nemôže
dosiahnuť, ďalej to, čo má šancu získať, a napokon to, čo ho v
najbližšej dobe čaká; často v dennom snení zaujímajú miesto
narušené ľudské vzťahy, zatiaľ čo rutinné záležitosti sa
prakticky nevyskytujú.“ To potvrdzuje aj štúdia Jelena
Pavlović, Jasmina Šefer a Dejan Stanković: „In the end, we may
conclude that our results indicate that fiction as a creative
potential for self-constructions is alive nowadays as it has
been in the past. Although daydreaming seems to be an
individual and private business, it may also be seen as our
“window” into social resources, which are available to children
for the important business of constructing their identities.“
Výsledkom je, že ľudský mozog nás živí predstavami a
vidinami, a to z viacerých dôvodov. Jednak si tým sám poskytne
priestor na regeneráciu unavených štruktúr, prípadne rast
nových nervových spojení. Zároveň nám však dáva príležitosť
nahliadnuť do potenciálnej budúcnosti, čím veľmi výrazne (hoci
sa to nedá presne určiť) ovplyvní naše zmýšľanie, očakávania aj
túžby. Motivuje nás k činnostiam a rozhodnutiam. Nnebyť tejto
mozgovej činnosti, kreativita ľudí by bola mnohonásobne
zaostalejšia ako tomu je dnes. Kreatívne umenia ako maľovanie
či poézia, by takmer neexistovali. Samotný pokrok by prišiel o
jeden zo svojich hnacích motorov – naoko „strelené nápady“.
7. Zoznam použitej literatúry
MCELROY, Mark. Objavte silu svojich snov. Preklad: Štefan
Kočiš. 1. vyd. New York: Llewellyn Publications, 2007. ISBN
978-80-551-1753-9.
Zdroj považujem za hodnoverný, pretože:
1. Autor je jasne uvedený
2. Autor používa citácie a odvoláva sa na iné odborné diela
3. Informácie sú podané objektívne
4. Minimum chýb a nezrovnalostí
5. Vydavateľ má dobrú povesť
Denné snenie. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online].
San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2012, 23.5.2012 [cit.
2012-12-31]. Dostupné z: http://sk.wikipedia.org/wiki/Denn
%C3%A9_snenie
Zdroj považujem za hodnoverný, pretože:
1. Webová stránka existuje už dlho
2. Článok je aktualizovaný
3. Je uvedený zdroj informácie (funkčné URL)
4. Je uvedený autor
5. S touto webstránkou mám doteraz pozitívne skúsenosti
PAVLOVIC, Jelena, Jasmina SEFER a Dejan STANKOVIC.
Construction of self in children's daydreaming narratives:
Story of two generations [online]. [cit. 2012-12-31]. ISSN
10.2298/PSI1003301P. Dostupné z:
http://www.doiserbia.nb.rs/Article.aspx?ID=0048-57051003301P
8. Zdroj považujem za dôveryhodný, pretože:
1. Je uvedený autor
2. Autor aj inštitúcia sú kvalifikované
3. Text je odborný
4. DOAJ.org je hodnoverný zdroj informácií
5. Článok je stále aktuálny