Social documents of the Conference of Slovak Bishops
1. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 1
Vysoká škola
Fakulta
Katedra
Podnety pre sociálnu prácu v sociálnych dokumentoch Konferencie biskupov
Slovenska
Bc. Dominika Ficová
2013/14
2. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 2
OBSAH
ÚVOD......................................................................................................................................... 3
1 SOCIÁLNE UČENIE CIRKVI............................................................................................. 4
1.1 Rozvoj.......................................................................................................................... 4
1.2 Vysťahovalectvo.......................................................................................................... 4
1.3 Nezamestnanosť.......................................................................................................... 5
1.4 Princíp solidarity......................................................................................................... 5
1.5 Práca ............................................................................................................................ 6
2 SOCIÁLNE ENCYKLIKY ...................................................................................................7
2.1 Laborem exercens........................................................................................................ 7
2.2 Sollicitudo rei socialis..................................................................................................7
2.3 Centesimus annus........................................................................................................ 7
ZÁVER....................................................................................................................................... 9
POUŽITÉ ZDROJE................................................................................................................... 10
3. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 3
ÚVOD
V mojej práci by som chcela poukázať na množstvo problémov týkajúcich sa
ľudí nielen v našej krajine, ale na celej Zemi. Na národy, kde ľudia hladujú, sú bez
práce, na jedincov, ktorí nevedia čítať, písať, nemajú základné znalosti o hygiene, na
deti, ktoré musia denne pracovať. Otázku vysťahovalectva, rozpútaných konfliktov
medzi národmi. Na druhej strane na rozdielne postavenie ľudí v spoločnosti. Je ešte
mnoho problémov, o ktorých by sa dalo zmieniť. Snahu o zmenu máme všetci, no
bez pomoci iných to sami nedokážeme. A v tomto všetkom je nám nápomocná
Cirkev a hlavne jej sociálne učenie. Ona nám za pomoci evanjelií podáva správne
riešenia a aj v tých najťažších chvíľach v nej dokážeme nájsť pre trpiacich silu a
oporu.
V danej práci som využila nasledovné metódy ako analýza, dedukcia,
indukcia, komparácia. Pevne verím, že informácie budú užitočné pre konečného
čitateľa.
4. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 4
1 SOCIÁLNE UČENIE CIRKVI
Cirkev nám vo svojom učení poukazuje aj na naše poslanie učiť a šíriť božie
slovo. To nielen našimi ústami, ale taktiež skutkami. ,,Každý si musí uvedomiť túto
dôležitú skutočnosť, a to práve preto, lebo sa priamo týka svedomia, ktoré je
prameňom morálneho rozhodovania“. Už v encyklike Mather et magistra bol
pozdvihnutý do popredia tento učiteľský úrad na sociálnom poli Cirkvi. Nemožno
ho aplikovať len na určitých územiach, ale celosvetovo. Problém chudoby a útlaku sa
netýka len rozvojových krajín, ale aj vyspelých kapitalistických štátov. Aj sám svätý
Jakub nám vraví: „Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z
vás by im povedal: ,,Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!”, ale nedali by ste im, čo
potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17 Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva”(Jk.2,
15 -17).
1.1 Rozvoj
Encyklika Popularum progressio nás vedie k celkovému chápaniu sociálneho
učenia Cirkvi a taktiež k pochopeniu rozvoja ako takého. Už tu vidíme prepojenie
celého systému. Všetko so všetkým súvisí. Že rozvoj v hospodárskej, kultúrnej,
ekonomickej, čí priemyselnej oblasti nám dáva možnosti na uplatnenie našej
kresťanskej morálnej povinnosti. No táto pomoc je taktiež o dávaní sily a podpory.
Ako ale potom ospravedlniť to, že niektorí jednotlivci, skupiny a dokonca i krajiny
vynakladajú nemalé prostriedky na výskum, výrobu a predaj zbraní a nimi potom
zásobujú vyspelé a rozvojové krajiny na úkor vlastného zisku? Prečo tejto forme
,,pomoci “ je kladených čo najmenej prekážok na prechod vojenského arzenálu do
krajiny a na humanitárnu pomoc, či už vo forme materiálnej alebo humánnej je
kladených nespočetne veľa prekážok. Už aj sv. Jakub píše, „Odkiaľ sú medzi vami boje
a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch (Jk. 4,1)?
Jedným riešením na daný problém je, aby medzinárodné spoločenstvo dokázalo
nájsť odvahu a múdrosť, aby presvedčivo a svorne začalo odzbrojovanie a tak
konkrétnym spôsobom uskutočnilo právo na mier, ktoré prináleží každému živému
tvorovi na tejto Zemi. A druhým sú slová napísané v evanjeliu svätého apoštola
Matúša. ,,Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji
dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa
zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce”(Mt.6, 19 -21).
1.2 Vysťahovalectvo
Taktiež je treba poukázať na problém vysťahovalectva. Či je to už z dôvodu
rozpútania vojen, alebo z dôvodu zlých sociálnych podmienok v tom danom štáte.
,,Pred chudobnými a bezmocnými sa vynára plán ujsť a hľadať novú zem, ktorá im môže
ponúknuť chlieb, dôstojnosť a mier. Je to sťahovanie ľudí bez nádeje: mužov a žien, často
mladých, ktorým neostáva nič iné ako opustiť vlastnú krajinu a vydať sa do neznáma.”
Odchod ľudí za hranice zle vplýva na hospodársky a ekonomický rast krajiny, čo má
5. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 5
za dôsledok zníženie sociálnych podmienok a tým aj zmarenie väčšej šance pomoci
štátu rodinám a jednotlivcom v sociálnej núdzi. Mnoho ľudí odchádza z krajín za
vidinou lepšieho ohodnotenia svojej práce. ,,Solidarita nám pomáha, aby sme cenili
"druhého" - osobu, národ alebo štát - nielen ako nejaký nástroj, ktorého pracovnú schopnosť a
fyzickú odolnosť využijeme za nízku cenu, a potom ho necháme, keď nám už neslúži, ale ako
nám "podobného" a ako "pomocníka”.” Ale nie je to len migrácia za prácou. V krajinách
s rozmanitým rasovým rozčlenením dochádza ku zrážkam medzi skupinami rôznej
farby pleti a v neposlednej rade aj rôzneho vierovyznania. Všetci predsa máme právo
na vlastné myslenie a na vlastný názor. Farba pleti, alebo rozprávanie v inom jazyku
nikoho nerobí neplnohodnotným. To isté sa týka aj vierovyznania. Nikoho
neoprávňuje k útlaku a k fyzickému napádaniu, len preto, že iný človek alebo národ
sa hlási k inej viere. Tolerancia človeka k človeku, národa voči národu sa tu zrazu
vytráca.
1.3 Nezamestnanosť
Medzi ďalšie problémy patrí aj nezamestnanosť. Nie je to len fenomén
ekonomicky sa rozvíjajúcich postkomunistických krajín, ale aj vyspelých
kapitalistických štátov. Ruka v ruke s nezamestnanosťou ide kriminalita a
prostitúcia. Množstvo ľudí bezcieľne sa potulujúcich po uliciach, spávajúcich na
lavičkách, žobrajúcich. Je smutné hľadieť na deti, ktoré miesto toho aby sa učili,
alebo hrali, stoja kde tu a prosia o korunu, alebo o kúsok jedla. Títo ľudia, miesto
toho aby hľadali východisko zo svojej situácie, dopúšťajú sa kriminálnych činov a
mladé ženy radšej predávajú svoje telo. Pritom si sami neuvedomujú ako tieto ich
činy poznačia ich dušu a taktiež aj pohľad okolia na nich. Sami sa pritom okrádajú o
ďalšiu šancu nájsť si zamestnanie v našej konzervatívnej a spoločnosti. Cirkev im tu
podáva nápomocnú ruku v podobe rôznych organizácií a združení, kde dobrovoľníci
sa snažia uľahčiť ich návrat do spoločnosti. Napomáha im nájsť seba samého cestou
odpustenia, viery a lásky k Bohu. Ukázať im vlastnú hodnotu aj napriek chybám,
ktoré spravili. ,,Cirkev hlása človeku Božiu spásu, keď mu skrze sviatosti ponúka a
sprostredkúva Boží život, keď prikázaniami orientuje jeho život na lásku k Bohu a k blížnemu,
pomáha obohacovať dôstojnosť človeka.”
1.4 Princíp solidarity
Solidarita je ďalší dôležitý princíp, čo riadi spoločenský život. Na základe
princípu solidarity sa každá osoba spája s osudom spoločnosti ako jej člen a vo svetle
evanjelia je každý človek spolu so všetkými ľuďmi účastný na vykúpení. V encyklike
Sollicitudo rei socialis pápež Ján Pavol II. osobitným spôsobom podčiarkol princíp
solidarity, nazvúc ho ľudskou a kresťanskou čnosťou. Opis princípu solidarity je
veľmi výstižný: „Skutočnosť vzájomnej závislosti sa dnes chápe ako rozhodujúci systém
vzťahov hospodárstva, kultúry, politiky a náboženstva a prijíma sa ako morálna kategória. Ak
sa teda vzájomná závislosť prijme v tomto zmysle, potom sa patričná odpoveď na ňu, t. j.
6. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 6
solidarita stáva morálnym a sociálnym postojom, ,čnosťou'... Praktizovanie solidarity vo
vnútri spoločnosti je vtedy účinné, ak sa jej jednotliví členovia navzájom rešpektujú
ako osoby... Biskupské heslo pápeža Pia XII. znelo: Opus iustitiae pax, t. j. Pokoj je
ovocím spravodlivosti. Dnes by sa mohlo presne to isté a rovnakou silou biblickej
inšpirácie povedať: - Opus solidarietatis pax, t. j. pokoj je ovocím solidarity...
Solidarita je nepochybne kresťanská čnosť “ (Sollicitudo rei socialis, č. 38-40).
1.5 Práca
Práca v subjektívnom zmysle je činnosťou človeka ako dynamika, ktorá
dokáže pôsobiť spôsobmi, ktoré zodpovedajú špecifickému povolaniu človeka.
„Laborem Exercens“ poznamenáva, že „Človek si má podmaňovať zem, má nad ňou
vládnuť, pretože ako „Boží obraz“ je osobou, čiže subjektívnou bytosťou schopnou plánovite a
rozumne konať, schopnou rozhodovať o sebe a zameranou na sebarealizovanie. Teda človek
ako osoba je subjektom práce.”
Podľa Jána Pavla II. práca v objektívnom zmysle tvorí podmienený aspekt
ľudskej činnosti, ktorá sa neustále odlišuje vo svojich prejavoch podľa meniacich sa
technologických, kultúrnych, spoločenských a politických podmienok. Na druhej
strane práca v subjektívnom zmysle predstavuje svoj stabilný rozmer, keďže nezávisí
na tom, čo ľudia vytvárajú alebo na type činnosti, ktorú vykonávajú, ale len a
výlučne na ich ľudskej dôstojnosti.
Kompendium sociálneho učenia Cirkvi teda zdôrazňuje, že „Táto subjektivita
dáva práci jej zvláštnu dôstojnosť, ktorá neumožňuje, aby sa práca považovala za komoditu
alebo neosobný prvok systému produktivity.“ Teda meradlom dôstojnosti práce je vždy
človek: „Nemožno pochybovať o tom, že ľudská práca má svoju etickú hodnotu, ktorá je
priamo a bezprostredne spätá so skutočnosťou, že ten, kto ju vykonáva, je osobou.“ Práca je
teda pre človeka, človek tu nie je len na to, aby pracoval.
Svet práce dnes nie je zvlášť naklonený rodine. Čoraz viac ľudí musí cestovať
ďaleko do práce. Nielenže obidvaja rodičia musia pracovať, ale môže sa stať, že
jeden alebo obidvaja manželia musia mať dve zamestnania, aby zarobili dosť peňazí
na udržanie rodiny. Dnes sa často stretávame s javom „pracujúcich chudobných,“
ľudí, ktorí sú na trhu práce, ale nezarábajú dosť peňazí (…), aby uživili seba a svoju
rodinu. Veľmi často tí, ktorí pracujú, napokon platia vyššie odvody na zdravotné
a nemocenské poistenie a dostávajú menšie výhody než človek, ktorý je
nezamestnaný.
Princíp solidarity možno vy vodiť aj zo zlatého pravidla, ktorého formulácia
sa nachádza u sv. Matúša 7, 12: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
Ide principiálne o to, nie egoistický myslieť a konať, lež solidárne.
7. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 7
2 SOCIÁLNE ENCYKLIKY
V tejto časti mojej seminárnej práce by som chcela upriamiť pozornosť na
mimoriadne podnetné sú názory Karola Wojtylu na sociálne a ekonomické problémy
našej planéty. Zo všetkých pápežov 20. storočia práve on najviac rozvinul sociálnu
náuku katolíckej cirkvi. Tri sociálne encykliky napísal v priebehu desiatich rokov
(1981 – 1991). Učenie Jána Pavla II. získalo prívlastok teológia solidarity.
2.1 Laborem exercens
Vo svojej prvej sociálnej encyklike Laborem exercens zo 14. septembra 1981
venoval veľkú pozornosť prvenstvu práce nad kapitálom. Chápe príčiny vzniku
medzinárodného robotníckeho hnutia a vidí ho ako morálne oprávnenú reakciu proti
degradácii človeka ako subjektu práce. Solidarita sa má prejavovať všade, kde je
človek pracovne degradovaný, vykorisťovaný, biedny a hladný. Pápež sa v tomto
dokumente zoširoka zasadzoval za sociálne práva.
2.2 Sollicitudo rei socialis
V ďalšej encyklike Sollicitudo rei socialis z 30. decembra 1987 sa už Ján Pavol II.
otvorene postavil proti ekonomickému neoliberalizmu, ktorý v spojení s moderným
imperializmom označil za „štruktúry hriechu“. Kritizoval „výlučný zhon po zisku a
smäd po moci s úmyslom vnucovať ostatným svoju vôľu“. Vyzýval na odpustenie dlhov
najchudobnejších krajín, na zákaz obchodu so zbraňami i na zvýšenie úsilia o
odstránenie nezamestnanosti. Encykliku zakončil touto modlitbou: „Všemohúci Bože,
prenikni srdcia všetkých ľudí ohňom svojej lásky a vzbuď v nich túžbu po spravodlivom
rozvoji, aby pozemské hodnoty, ktoré si určil pre všetkých, každému umožnili plne rozvinúť
svoju osobnosť. Pomáhaj nám odstrániť nespravodlivé rozdiely medzi ľuďmi, aby v celej
ľudskej spoločnosti zavládla spravodlivosť a rovnosť.“
2.3 Centesimus annus
Tretia sociálna encyklika Jána Pavla II. Centesimus annus nadväzuje na sté
výročie encykliky Rerum novarum, venuje sa zhodnoteniu jej prínosov a poukazuje
na stálu aktuálnosť niektorých jej prvkov, ako dôstojnosť práce, právo na súkromné
vlastníctvo, právo na súdržnosť, kritika socializmu a liberalizmu. Zaoberá sa
vývojom sociálnych problémov XX. Storočia a poukazuje, ako je možné ich
posudzovať kritériami encykliky Rerum novarum. Samostatnú časť tvorí
interpretácia udalostí okolo roku 1989 a následný rozpad komunistického bloku.
Rozoberá náuku o súkromnom vlastníctve vo vzťahu k univerzálne určeným
statkom a formuluje princípy pre ekonomický rád, ktorú bude spravodlivý a
solidárny, bude rešpektovať život a prostredie človeka. Vyzdvihuje rolu demokracie
a právneho štátu, pripomína štátom aktivitu v ekonomickej oblasti a varuje pred
extrémom sociálneho štátu. Opakuje, že východiskom katolíckej sociálnej náuky je
hľadisko teologickej antropológie a vyzýva k interdisciplinárnemu dialógu s
8. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 8
humanitnými a sociálnymi vedami. Podľa tejto encykliky svet opäť stojí na
križovatke dvoch problémov, a to mravnosti a chudoby a z nich vyplývajúce
nespravodlivé rozdelenie práce. Priemyslové krajiny dokázali pomocou efektívneho
hospodárstva prenikavo zvýšiť svoj blahobyt, čo náuka uznáva ale kritizuje
neschopnosť uskutočnenia takéhoto pokroku vo veciach etiky. Svet sa rozdelil na
chudobných a bohatých, ale ľudská dôstojnosť je výsadou všetkých. Oproti
predchádzajúcim encyklikám Centisumus annus, okrem popisovanie a hodnotenia
sociálnych skutočností, uvádza pozitívne prvky slobodného tržného hospodárstva,
napríklad: sociálne zodpovedné vlastníctvo, súkromné podnikanie založené na
vecných znalostiach, mravnú zodpovednosť a súkromnú iniciatívu, zodpovednú
prácu opierajúca sa o vedu, techniku a umenie, trh a výkonom podmienený zisk.
9. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 9
ZÁVER
Svojou prácou som chcela poukázať na množstvo problémov, ktoré sú okolo
nás a dať možnosť zamyslieť sa nad tým, prečo sme tu a čo sme schopní urobiť pre
to aby sme spravili svet o čosi lepším. Či má zmysel naháňať sa za mamonou.
Poukazujem na základný rozmer kresťanskej viery, na uvedomenie si vzájomnej
zodpovednosti a spolupatričnosti v praktických otázkach života, čiže v sociálnej
oblasti. Veď všetko to čo máme, máme od Boha a on jediný nám dáva to najcennejšie
a tým je možnosť žiť tu na Zemi. Nepokazme si to našim egoistickým myslením a
užívaním si bezmyšlienkovite všetkého čom sa nám ponúka, ale dokážme si z toho
množstva vybrať to, čo je prospešné nielen pre nás, ale aj pre druhých.
10. [Zadajte nadpis dokumentu]
[Zadajte text] Strana 10
POUŽITÉ ZDROJE
1. Texte zur katholischen Soziallehre (Die sozialen Rundschreiben der Päpste
und andere kirchliche Dokumente, (O.v. Nell-Breuning, J. Schasching), Köln
1989, s. 704-706.
2. F. Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Košice, 1991 s. 154.
3. Konferencia biskupov Slovenska. 1997. Laborem exercens. Encyklika o ľudskej
práci. Trnava: Spolok svätého Vojtecha (cit. 2013-11-10).
(http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a
vyhlasenia/p/dokumentypapezov/ c/laborem-exercens)
4. Konferencia biskupov Slovenska. 1997. Sollicitudo rei socialis. Encyklika
o starostlivosti o veci sociálne. Trnava: Spolok svätého Vojtecha (cit. 2013-11-
10). (http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-
a/vyhlasenia/p/dokumentypapezov/c/sollicitudo-rei-socialis)
5. Konferencia biskupov Slovenska. 1997. Centesimus annus. Encyklika k stému
výročiu encykliky Rerum novarum. Trnava: Spolok svätého Vojtecha (cit. 2013-
11-10).(http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-
avyhlasenia/p/dokumentypapezov/ c/centesimus-annus)