Pontis Digest 6/2018 sa zameriava na tému vnútornej migrácie a vysídľovania osôb na Ukrajine ako dôsledok anexie Krymu a vojenského konfliktu v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny. Vydanie časopisu Pontis Digest 6/2018 je realizované v rámci projektu „Globálna univerzita V: Zavádzanie rozvojových tém do systému univerzitného vzdelávania v regiónoch“, s číslom zmluvy SAMRS/RV/2017/01/07, financovanom z programu Oficiálnej rozvojovej pomoci, SlovakAid, ktorý implementuje Nadácia Pontis.

1. Pontis
Digest 6|2018
Vzhľadom k ruskej anexii Krymu,
oficiálne autonómnej republike
Ukrajiny, a strate kontroly nad oblas-
ťami Doneck a Luhansk na východ-
nej Ukrajine, bolo veľké množstvo
osôb nútených opustiť miesta byd-
liska a vysťahovať sa do iných oblastí
Ukrajiny. Charakterizovať by sme ich
mohli pojmami „vnútorní migranti“
alebo „vnútorne vysídlené osoby“, čo
je aj pojem používaný v oficiálnych
dokumentoch a najviac mu zodpove-
dá anglický termín „internally displa-
ced persons“. Takéto terminologické
zakotvenie sa nachádza v dokumente
OSN „Smernica k otázke vnútorne
vysídlených osôb“. Tento dokument
definuje vnútorne vysídlené osoby
Vnútorná migrácia a vysídľovanie osôb
na Ukrajine ako dôsledok anexie Krymu
a vojenského konfliktu v Doneckej a Luhanskej
oblasti Ukrajiny
Detská kresba vysídlenca v Ukrajine v rámci projektu Môj pozemok, môj dom.

2. 2 Pontis Digest | 2018–6
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21
ako jedinú osobu alebo skupinu osôb,
ktorí boli nútení opustiť svoje domo-
vy alebo miesta obvyklého pobytu
z dôvodu ozbrojeného konfliktu, nási-
lia, porušovania ľudských práv alebo
z dôvodu prírodných katastrof spôso-
bených ľudskou činnosťou alebo člo-
vekom spôsobených katastrof, a ktorí
neprekročili medzinárodne uznáva-
né štátne hranice. Ukrajinská legis-
latíva za vnútorne vysídlené osoby
považuje občanov Ukrajiny, cudzincov
alebo osoby bez štátnej príslušnosti,
ktoré majú na Ukrajine oprávnenie
na trvalý pobyt, a ktorí boli nútení
opustiť svoje domovy alebo miesta
obvyklého pobytu z dôvodu ozbroje-
ného konfliktu, násilia, porušovania
ľudských práv alebo z dôvodu prírod-
ných katastrof spôsobených ľudskou
činnosťou alebo človekom spôsobe-
ných katastrof. Napriek skutočnosti,
že nedávna ukrajinská história zazna-
menala precedensy masívnych núte-
ných presunov populácie, a to naprí-
klad kvôli havárii černobyľskej jadrovej
elektrárne v roku 1986, krajina nemá
skúsenosti v súvislosti s registráciou
vnútorne vysídlených osôb, medzire-
zortnou koordináciou štátnych orgá-
nov či účinnou spoluprácou medzi
verejnými orgánmi, občianskymi
združeniami, dobrovoľníkmi, medzi-
národnými organizáciami, s rozvo-
jom a implementáciou komplexných
štátnych programov v tejto oblas-
ti. V tomto ohľade by mala význam
akákoľvek sondáž, v ktorej by boli
generalizované skúsenosti o sociálno-
-ekonomickej adaptácii a integrácii
a problémoch či potrebách vnútorne
vysídlených osôb. K takejto sondá-
ži prispieva svojou troškou aj Pontis
Digest, pretože toto číslo časopisu
je venované skúmaniu potrieb vnú-
torne vysídlených osôb na Ukrajine.
Obzvlášť preto, lebo ich novým domo-
vom sa častokrát stala prihraničná
oblasť s východným Slovenskom –
Zakarpatská oblasť Ukrajiny.
Michal Cirner
Konstantin Blaževič, predseda občian-
skeho združenia Zakarpatie – Donbass,
Užhorod, Ukrajina.
INTERVIEW
Konstantin Blaževič: Európski darcovia prehliadajú
Zakarpatskú oblasť
Kedy a ako vznikla myšlienka
vytvorenia občianskeho združenia
Zakarpatie – Donbass ?
Na začiatku roka 2015 som sa presťa-
hoval s rodinou do Užhorodu, o niekoľ-
ko mesiacov neskôr som dostal myšlien-
ku vytvoriť občianske združenie, ktoré
by chránilo záujmy osôb vysídlených
v rámci štátu do Zakarpatskej oblasti.
Dátum vzniku združenia je 27. marec
2015.
Aký je hlavný cieľ vašej organizá-
cie ?
Hlavným cieľom činnosti našej organi-
zácie je zabezpečiť bývanie pre osoby
vysídlené v rámci štátu, pretože 90 %
týchto ľudí nemá finančné či iné mož-
nosti, aby si v bytovej otázke dokázali
pomôcť sami. V súčasnosti si musia
prenajímať ubytovanie na vlastné
náklady. Bohužiaľ, ukrajinský štát nepo-
skytuje vysídlencom sociálne bývanie
(Slovensko poskytuje sociálne bývanie
a finančnú pomoc vo výške 300 eur
pre fyzické osoby z okupovaných území
Ukrajiny, pokiaľ majú priznaný štatút
utečenca – poznámka autorky).
Čo je konkrétnou náplňou činnosti
združenia ?
Máme veľa projektov a plánov a našim
hlavným úspechom je, že sme našli spo-
ločnú reč s orgánmi miestnej samosprá-
vy v Zakarpatskej oblasti. Momentálne
sme doriešili a dohodli sa na dlhodo-
bom prenájme kotolne na území mesta
Užhorod a na výstavbe viacúrovňovej
budovy. V súčasnosti sa prostredníc-
tvom charity pokúšame získať pros-
triedky, aby sme mohli položiť aspoň
stavebné základy tejto budovy. Ďalším
problémom, ktorý musíme riešiť, to je
otázka politických práv osôb vysídle-
ných v rámci štátu, pretože oficiálne
je našim bydliskom Donecký región,
preto nemôžeme hlasovať vo voľbách
do miestnej samosprávy. Tento prob-
lém nie je v súčasnej dobe ešte vyrie-
šený, ale poslanci za mesto Užhorod
poslali žiadosť Najvyššej rade Ukrajiny
(ukrajinskému parlamentu), aby tento
problém včasne riešila.
Existujú byrokratické prekážky
vo vašom fungovaní ?
Bohužiaľ, byrokraticky aparát funguje
podľa určitých princípov, existujú aj iné
skupiny lobujúce za svoje ciele. V tomto
ohľade je ťažšie obhajovať naše záujmy
a niekedy sa stretávame s diskriminá-
ciou typu: „no, viete, že nie ste tunajší…“.
Bolo by jednoduchšie realizovať projekt
výstavby bývania, ak by aspoň jedna
úroveň verejnej správy mala záujem
na riešení tohto problému. Nie je to
však tak. Napríklad na jeden podpis
na tento projekt sme čakali asi rok, čo
je v našej situácii príliš dlhý čas.
Nepokúšali sa zástupcovia zdru-
ženia aktivizovať vo voľbách, aby
získali prístup k moci ?
V roku 2015 sme mali kandidátov
do miestnej samosprávy (osoby vysíd-
lené v rámci štátu na Ukrajine nema-
jú aktívne volebné právo, ale majú
pasívne volebné právo, čo znamená, že
môžu nominovať svojich kandidátov –
poznámka autorky), ale voľby prehrali
z rôznych dôvodov: bola to korupcia,

3. 3
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
nedostatok informácii o tom, kto sme
– vlastne nás nikto nepoznal a nepova-
žovali nás za „zdroj“. Myšlienka zostáva
a v nasledujúcich voľbách to skúsime
znova. Veci sú však často vyriešené
v zákulisí mimo oficiálnych štruktúr.
Poskytuje sa humanitárna pomoc
migrantom z Donbasu ?
Treba povedať, že sme sami tomu
venovali pozornosť a hľadali niekoho,
kto by vedel poskytnúť pomoc, tak sa
našli aj zahraniční darcovia. V rokoch
2015 – 2016 sme potrebovali huma-
nitárnu pomoc a bola nám poskyt-
nutá. Väčšiu časť oblečenia máme
od charitatívnych organizácií (Caritas,
Darvas, Červený kríž). Následne nám
rôzne organizácie pomáhali v podo-
be balíčkov s potravinami. V poslednej
dobe nám organizácia Odessa Charity
„Cesta k domovu“ poskytla materi-
álnu pomoc vo forme kuchynského
riadu. Organizácia „Výbor pre lekársku
pomoc“ poskytovala školské potreby
pre najmenších žiakov od roku 2016
do roku 2017.
Pomáha vám EÚ ? Máte dostatok
darcov z Európy ?
Máme málo spolupráce s darcami z EÚ,
pretože všetka pomoc je poskytovaná
centrálne do Kyjeva a tam je distribuo-
vaná. Väčšina z tejto podpory smeruje
do oblastí, kde je koncentrované veľké
množstvo osôb vysídlených v rámci
štátu, a pre nás prakticky nič nepríde.
Naozaj potrebujeme pomoc a podporu.
Opakovane sme kontaktovali veľvysla-
nectvá rôznych krajín s banálnymi otáz-
kami, ale nedostali sme žiadnu odpo-
veď. Chceli by sme byť komunikatívni,
aktívni a otvorení spolupráci. Európski
darcovia z nejakého dôvodu prehliada-
jú Zakarpatskú oblasť. Pravdepodobne
majú dojem, že tento hraničný región
má veľa projektov v oblasti cezhraničnej
spolupráce, a preto v súčasnosti nepo-
trebuje nijakú podporu. Aj keď sa môže
v krátkodobom horizonte niečo zme-
niť, pretože tu boli predstavitelia Rady
Európy, ktorí majú akčný plán na roky
2019 – 2020.
Ste spokojný so súčasnou úrovňou
sociálnej ochrany zo strany štátu ?
Rozhodne nie. Jednou z kľúčových otá-
zok je vyplácanie dôchodkov osobám
vysídleným v rámci štátu. Na získanie
zaslúženého dôchodku zo strany štátu
potrebujú dokázať toto právo (často
na súde). Ďalšou kategóriou osôb sú tí,
ktorí dostávajú pomoc v oblasti býva-
nia a komunálnych služieb. Pre zdravé
dospelé osoby, táto suma predstavu-
je 442 hrivien (cca 15 eur), pre deti
a dôchodcov – 1000 hrivien (cca 30
eur) (priemerné náklady na prenájom
bytu sú na úrovni asi 5 tisíc hrivien + 2
tisíc hrivien predstavujú režijné náklady
– poznámka autorky). Preto musíme
o našich problémoch kričať, organizo-
vať protesty a brániť naše práva. My
potrebujeme zarobiť dvakrát toľko ako
obyvatelia Zakarpatska, aby sme mali
financie na pokrytie nákladov na býva-
nie. A je mimoriadne ťažké nájsť prácu
s vysokou mzdou, lebo zamestnanci
s našou kvalifikáciou tu nie sú žiadaní,
pretože Donbas je priemyselný banícky
región. Z tohto dôvodu, mnohých ľudí
postihol posttraumatický stresový syn-
dróm a potrebovali pomoc (psycholo-
gická podpora je poskytovaná v rámci
organizácie „Zakarpatie-Donbass“, pre-
tože majú kvalifikovaného psycholó-
ga – poznámka autorky). Na začiatku
sme poskytovali vysídlencom aj právnu
pomoc. V súčasnosti takáto potreba
neexistuje, pretože existuje Centrum
na poskytovanie druhotnej právnej
pomoci, kde ľudia môžu dostať kvalitnú
právnu pomoc a právne služby. Myslím,
že štát už nič na postavení vysídlencov
nezmení.
Aké problémy sú nevyriešené a čo
vás najviac znepokojuje ?
Hlavným testom je bývanie. V poslednej
dobe sa objavil ďalší problém s mig-
račnou službou Ukrajiny – registrá-
cia a vydávanie preukazov pre deti
vysídlencov (ak majú rodičia zapísa-
ní trvalý pobyt na okupovaných úze-
miach, potom legálna registrácia
dieťaťa na inom mieste ako v mieste
trvalého bydliska je v súčasnosti prob-
lematická – poznámka autorky). Ďalší
problém organizačného a technického
charakteru sa týka činnosti organizácie
Zakarpatie-Donbass. Je ťažké preuká-
zať účelnosť nášho združenia, preto si
pokrývame všetky materiálne výdav-
ky sami, čo prináša ťažkosti. Členovia
združenia, pomocníci či darcovia strá-
cajú nadšenie. Ľudia sú frustrovaní
a tiež zaneprázdnení riešením vlastných
problémov.
Ako konkrétne môžu pomôcť
pri riešení problémov štruktúry EÚ
alebo mimovládne organizácie ?
Dúfame, že nás podporia zahranič-
ní partneri, pretože máme niekoľko
námetov na realizáciu. Napríklad sme
usporiadali výstavu detských kresieb
s názvom „Môj pozemok – môj domov“,
ktorý prezentoval vojnu na Ukrajine
očami vysídlených detí. Natočené bolo
aj video a chceli by sme, aby Európa
videla všetko. Preto by sme radi vytvo-
rili platformu, ktorá by otvorila príle-
žitosti na spoluprácu s mimovládnymi
organizáciami z Európy. Doteraz neboli
nájdení partneri, ale nestrácame nádej
a veríme v úspech nášho snaženia.
Nataliya Maradyk
Kotolňa v Užhorode, na ktorej mieste má
stáť bytový dom pre vysídlencov.

4. 4 Pontis Digest | 2018–6
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21
Čo Vás priviedlo k vytvoreniu
občianskeho združenia Ukrajinsko-
Slovenská iniciatíva ?
Občianske združenie „Ukrajinsko –
Slovenská Iniciatíva“ (USI) vzniklo
v januári 2014 ako reakcia na udalos-
ti na Ukrajine. Naším zámerom bolo
vytvoriť na Slovensku mediálny projekt
na podporu pravdivého a pozitívneho
imidžu Ukrajiny, podporu eurointeg-
račného úsilia Ukrajiny, transformač-
ných procesov, smerujúcich k budova-
niu demokratického nezávislého štátu
s aktívnou občianskou spoločnosťou.
Avšak okupácia časti Ukrajiny a vojen-
ská eskalácia na východe územia nás
upriamili na aktivity, ktoré naplno
zamestnali organizáciu na niekoľko
rokov. Popri verejnej a kultúrnej diplo-
macii sme sa sústredili na humanitárnu
pomoc: materiálnu a expertnú, posky-
tovanú na Slovensku a na Ukrajine.
V priebehu rokov 2014 – 2017 USI
pripravilo 7 ozdravných pobytov pre
deti z vojnovej zóny Ukrajiny, na východ
Ukrajiny bolo distribuovaných cca 60
ton humanitárnej pomoci: obväzový
a zdravotnícky materiál pre nemocnice,
hygienické potreby, detská výživa, oble-
čenie, obuv, hračky pre deti z vojnovej
zóny. Organizovali sme semináre pre
ukrajinských dobrovoľníkov za účasti
medzinárodných sociálnych pracovní-
kov a misionárov.
Aké sú ďalšie úlohy a prípadné
úspechy vašej organizácie ?
Stav občianskej spoločnosti je kľúčo-
vým predpokladom úspešnej konso-
lidácie demokracie a uskutočnenia
nevyhnutných spoločenských reforiem.
Považujem podporu rozvoja občian-
skej demokratickej spoločnosti za jednu
z najdôležitejších úloh našej organi-
zácie. Rozvoj demokracie a aktivizácia
občianskej spoločnosti sú vzájomne
späté procesy. Štvrtý rok organizuje-
me diskusné slovensko – ukrajinské
okrúhle stoly s občianskymi aktivista-
mi a mienkotvornými osobnosťami,
s predstaviteľmi mládeže, o súvislosti
medzi občianskou spoločnosťou, rozvo-
jom demokracie, sociálnou dynamikou
a bezpečnostnými otázkami. Osveta,
neformálne vzdelávanie občianskych
aktivistov, lídrov samospráv a mládež-
níckych organizácií sú jednou z našich
uprednostňovaných aktivít. Uskutočnili
sme sériu seminárov pre uvedené cieľo-
vé skupiny a budeme naďalej pokračo-
vať v týchto projektoch. Napomáhame
zdieľaniu reformných a eurointegrač-
ných skúseností Slovenska Ukrajine.
Jedným z úspešných projektov s touto
tematikou bol Projekt letnej školy pre
ukrajinských študentov vysokých škôl,
ktorí absolvovali program „Budovanie
demokratického štátu. Eurointegrácia“.
Letná škola súčasne ponúka platformu,
na ktorej sa stretávajú slovenskí a ukra-
jinskí študenti, nadväzujú kontakty,
zdieľajú informácie o svojich krajinách.
Ďalší projekt, na ktorom participujeme
druhý rok, je charitatívny projekt výučby
slovenského jazyka, ktorý je základom
pre úspešné štúdium na slovenských
vysokých školách pre ukrajinskú talen-
tovanú mládež – nútených vysídlencov
a sirôt z vojnou postihnutých oblastí
Ukrajiny. Keď hovoríme o občianskej
demokratickej spoločnosti, hovoríme
o ochrane ľudských práv a slobôd, čo
pre Ukrajinu v podmienkach okupácie
a vojny je obzvlášť aktuálna a boles-
tivá téma. V júni 2018 sme spolu
s ďalšími organizáciami a inštitúciami
založili občiansku platformu Slovensko
a Česko za Olega Sencova. Zámerom
platformy je mobilizovať slovenskú
a českú verejnosť proti porušovaniu
ľudských práv, ktoré uskutočňuje ruský
okupačný režim na Kryme. Otvorený
list ústavným činiteľom štátu podpísalo
cca 3000 občanov Slovenska. Ku kam-
pani za prepustenie ukrajinských obča-
nov väznených Ruskou federáciou pre
vykonštruované obvinenia sa pridávajú
významné slovenské osobnosti video-
príhovormi a účasťou na verejných
zhromaždeniach. Na čo sa vždy teší-
me a s radosťou pripravujeme, to je
rehabilitačný projekt zameraný na deti
žijúce vo vojnovej zóne. Počas štyroch
rokov sme doviezli na Slovensko 400
detí v siedmych skupinách. V našom
programe zameranom na psychic-
kú pohodu dieťaťa zavádzame účinné
typy rehabilitácie: motorickú aktivitu,
tvorivosť, socializáciu a ekologickosť.
Do programu pozývame zaujímavých
hostí – tanečníkov, spevákov, malia-
rov, fotografov, hercov. Taktiež s deťmi
pravidelne navštevujeme parlament,
Slovenské národné divadlo, tanečné
divadlo SĽUK, ZOO, základne školy,
čokoládovú fabriku, zoznamujeme ich
s Európskou úniou.
Vyskytli sa nejaké projekty, ktoré
sa nepodarilo implementovať ? Aké
boli dôvody ?
Jarný ozdravný pobyt detí postihnutých
vojnou sme boli nútení zrušiť aj popri
pozitívnych skúsenostiach s fundraisin-
govými aktivitami. Vážnymi bariérami
pre zvyšovanie efektivity našej činnosti
a realizácie projektov sú nedostatok
ľudských kapacít a finančných zdrojov.
Preto sa venujeme budovaniu členstva
a základne sympatizantov, zintenzívňu-
jeme prácu s dobrovoľníkmi. Budujeme
základne dlhodobých a opakovaných
podporovateľov, hľadáme nástro-
je zefektívňujúce získavanie podpory
od jednotlivcov.
Aké sú z vášho hľadiska hlavné
problémy, ktorým čelia vysídlenci ?
Ľudmila Verbická, predsedníčka občian-
skeho združenia Ukrajinsko-Slovenská
iniciatíva, Bratislava, Slovensko
INTERVIEW
Ľudmila Verbická: Rozsah vnútornej migrácie je pre
Ukrajinu absolútne bezprecedentný

5. 5
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
V podmienkach zložitých ekonomic-
kých a politických okolností, nedostat-
ku praktických skúseností, Ukrajina sa
postupne približuje ku riešeniu tohto
veľmi bolestivého problému. Rozsah
vnútornej migrácie je pre Ukrajinu
absolútne bezprecedentný. Podľa OSN
je Ukrajina jednou z desiatich krajín
na svete s najväčším počtom osôb
vysídlených v rámci štátu. Hlavnými
problémami vysídlencov sú problémy
bývania, nezamestnanosť, dostupnosť
zdravotníckych služieb, sociálne dávky
a bezpečnosť. 95 % vysídlencov žije
v Kyjevskej oblasti v nájomnom bývaní.
Viac ako 60 % vysídlencov, ktorí sa vrá-
tili na okupované územia, uviedlo, že
dôvodom ich návratu bolo vlastníctvo
majetku a bývania, za ktoré nemusia
platiť nájom. Informácia o vnútorných
vysídlencoch v centrálnych a regionál-
nych masmédiách Ukrajiny činí iba
1 %, problém je vylúčený z aktívneho
sociálneho diškurzu. Dôvod vysvetľujú
štatistické údaje o spoločenských prob-
lémoch, ktoré trápia ukrajinskú spoloč-
nosť: 70 % občanov považuje za naj-
väčší problém vojnu, nasleduje problém
životnej úrovne – 60 %, stav ekonomiky
– 45 %, bezpečnosť – 20 %. V zložitých
politických a ekonomických podmien-
kach všetkých Ukrajincov v rovnakej
miere trápi problém životnej úrovne.
Príliv vysídlencov do komunít v celej
krajine vytvoril ďalší tlak na miestne
rozpočty a sociálnu infraštruktúru. To
vytvára veľa problémov, ktoré musia
vnútorní vysídlenci a hostiteľské komu-
nity prekonať spoločne. Vysídlenci potre-
bujú psychologickú podporu, pomoc
je predpokladom asimilácie v nových
kultúrnych podmienkach a prispôso-
beniu sa neobvyklým životným pod-
mienkam. Pre predstaviteľov Krymsko –
Tatárskeho národa neexistuje problém
asimilácie v centrálnom a západnom
regióne Ukrajiny, pre nich je dôležité
prispôsobiť sa životným podmienkam
v miestach presídlenia, čo im umožňu-
je zachovať ich kultúru, jazyk a zvyky.
Koniec koncov, zložitá história krym-
ských Tatárov ukazuje svoju schopnosť
nielen prežiť v rôznych podmienkach
a na rôznych územiach. Vo vzťahu
k prisťahovalcom z Krymu v ukrajinskej
spoločnosti neexistuje problém migran-
tofóbie. Ukrajinci rozlišujú presídlen-
cov z Krymu a Donbasu a 20 percent
verí, že práva prisťahovalcov z Donbasu
by mali byť obmedzené. Ďalších 16
percent respondentov uprednostňuje
obmedzenie slobody prejavu pre vysíd-
lencov z Donbasu alebo tých, ktorí
tam stále žijú. Pozitívne bola vnímaná
prvá vlna vysídlencov z Krymu, krymskí
vysídlenci boli jednoznačne proukra-
jinsky naladení. Sympatia k vysídlen-
com z Krymu druhej vlny bola o niečo
menšia. Posledná vlna prisťahovalcov
z Donbasu spôsobila podráždenie oby-
vateľstva, najmä voči prisťahovalcom
– mužom, ktorých nechcú vidieť u seba
v meste, ale na fronte brániť svoju kraji-
nu. Jednotnejší postoj k prisťahovalcom
z Donbasu pozorovať na východnej
Ukrajine, kde sa ľudia často stretáva-
jú s tými, ktorí boli nútene vysídlení.
V tomto regióne je však viac nedo-
rozumení, pretože vysídlenci sú často
vnímaní ako konkurenti na trhu práce.
Ukazuje sa, že v integrácii do miestnych
komunít nie sú žiadne osobitné prob-
lémy. Vysídlenci a miestni obyvatelia
sú navzájom neutrálni. Existuje riziko
eskalácie konfliktu na ideologickej báze,
skrytý konflikt medzi nositeľmi proukra-
jinských a proruských názorov. Krajina
nemala riešenie problému núteného
vnútorného vysídľovania. Je potrebné
vytvoriť legislatívny základ na formu-
lovanie jeho mechanizmov, realizáciu
v podmienkach vonkajšej agresie, exis-
tujú vážne ekonomické ťažkosti, nedo-
statok času, pretože vysídlenci potrebu-
jú okamžitú pomoc. Vysídlenci sa tiež
sťažujú na prenasledovanie, problém
so zamestnávaním v zahraničí a útlak
kvôli politickým preferenciám. Medzi
typmi diskriminácie vysídlenci často
uvádzajú ťažkosti pri hľadaní zamest-
nania, bývania, zdravotnej starostlivosti
a umiestňovania detí do škôl. Ľudia
s aktívnou ukrajinskou pozíciou sa
úspešnejšie prispôsobujú novým pod-
mienkam a nachádzajú miesto v spo-
ločnosti. Tí, ktorí utiekli od hrôzy vojny
na Donbase a nemajú jasnú proukra-
jinskú pozíciu, tí sa veľmi ťažko integru-
jú do spoločnosti a cítia akútny nedo-
statok sociálnych skupín, s ktorými by
mohli hovoriť rovnakým jazykom.
Podporujú slovenské orgány Vaše
iniciatívy ?
Štvrtý rok po sebe je partnerom ozdrav-
ného projektu pre ukrajinské deti postih-
nuté vojnou Národná rada SR, ktorá
poskytuje špecializované rekreačné
zariadenie pre ubytované deti. V troch
programoch USI zabezpečila ubytova-
nie detí v iných rekreačných zariade-
niach v Nízkych a Vysokých Tatrách.
Účastníci našich projektov – ukrajinskí
hostia sú pozývaní na návštevu par-
lamentu, hradu a taktiež prezidentom
SR do prezidentského paláca. Činnosť
organizácie nie je dotovaná slovenský-
mi štátnymi orgánmi a ani z rozpočtov
miestnych samospráv.
Čo by ste ešte chceli zrealizovať ?
Chceme pokračovať v projektoch
vzdelávania, osvety a zdieľania skú-
senosti medzi ukrajinskou a sloven-
skou stranou. Cestou verejnej a kul-
túrnej diplomacie posilňovať partner-
stvo ukrajinskej a slovenskej verejnosti.
Pripravujeme rozšírený rehabilitačno –
relaxačný program pre deti postihnuté
vojnou. Naďalej sa budeme venovať
publikačnej činnosti.
Michal Cirner
Deti z vojnovej zóny na východe Ukrajiny.

6. 6 Pontis Digest | 2018–6
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21INTERVIEW
Angela Babkina: Vysídlencom treba v prenesenom
význame pomôcť naučiť sa chytať ryby, namiesto
toho, aby sme im tie ryby iba dávali
poznámka autorky). Táto pozícia zahŕ-
ňa predovšetkým interakcie s verejnými
aj súkromnými agentúrami na miestach
s najväčším počtom prisťahovalcov
s cieľom upozorniť na problémy osôb
vysídlených v rámci štátu a nejako ich
riešiť. Hlavnou vecou je poradiť štátnym
zamestnancom v otázkach, ktoré vzni-
kajú v súvislosti s vnútorne vysídlenými
osobami. Na miestnej úrovni lobujem
za záujmy prisťahovalcov a za ich integ-
ráciu do Zakarpatskej oblasti. A ak je
to potrebné, lobujem za zmenu legis-
latívy pre vnútorne vysídlené osoby aj
na národnej úrovni. Napriek skutočnos-
ti, že ukrajinské vnútroštátne právo má
aj sociálny charakter, mnoho predpisov
je v rozpore s týmito zákonmi, sú diskri-
minačné a porušujú práva jednotlivca
a občana. Takže pracujem tiež ako
„prvá pomoc“ v prípade, keď ľudia riešia
konkrétny problém, poskytujem pora-
denstvo úradu sociálneho zabezpečenia
alebo poskytujem iné služby, ktoré majú
riešiť byrokratické problémy.
Aké sú hlavné problémy presídlen-
cov v Zakarpatskej oblasti ?
Prvým problémom je bývanie, preto-
že v Zakarpatskej oblasti úplne chýba
sociálne bývanie (internáty alebo špe-
cifické programy na riešenie tohto
problému). Je potrebné poznamenať,
že v oblastiach husto osídlených prisťa-
hovalcami (Doneck, Kyjev, Záporožie,
Dnepropetrovsk a Chersonská oblasť),
prostredníctvom prostriedkov od medzi-
národných darcov bolo sociálne býva-
nie zabezpečené. Druhým problémom
je nezamestnanosť. Ani vysoká mzda
by však nevyriešila všetky ekonomické
náklady osôb vysídlených v rámci štátu.
Preto sa značná časť ľudí nútene vrátila
späť do krízových oblastí. Treťou nalie-
havou otázkou je otázka volebných
práv osôb vysídlených v rámci štátu.
Pretože zatiaľ nemôžu voliť v miestnych
voľbách. Bohužiaľ, v ukrajinských práv-
nych predpisoch existuje mnoho práv-
nych konfliktov, ako napríklad povin-
nosť platiť miestne dane a poplatky,
právo byť volený do miestnych orgánov,
ale nie hlasovať vo voľbách. Dôležitý je
problém registrácie trvalého pobytu pre
vnútorne vysídlené osoby a predovšet-
kým pre deti mladšie ako šesť rokov.
Koniec koncov, získať dokumenty, ktoré
dieťa musí mať, aby bolo registrované
v regióne je pre vysídlencov nereálne,
pretože by sa museli vrátiť do mies-
ta svojho pôvodného bydliska. Okrem
toho, nesie to so sebou nebezpečen-
stvo, pretože pri prekračovaní kontrol-
ného stanovišta na vojenskej línii medzi
Ruskom a Ukrajinou občan s povole-
ním na pobyt v Zakarpatskej oblasti
môže mať problémy. Preto takí ľudia
skutočne strácajú aj príležitosť stýkať sa
so svojimi príbuznými, priateľmi a tak
ďalej. Jedná sa vlastne o porušenie poli-
tických práv jednotlivcov, ako kategórie
ľudí bez trvalého pobytu nemôžu byť
zahrnutí do jednotného štátneho regis-
tra voličov, ani nemôžu voliť vo voľbách
na národnej úrovni.
Aké problémy osôb presídlených
v rámci štátu v ​​Zakarpatskej oblasti
boli vyriešené ?
Snažíme sa pomôcť každému individu-
álne tak, aby jeho prípad bol kladne
vyriešený. Napríklad otázka vyplácania
dôchodkov, cielená pomoc či získavanie
pasov. Vo všeobecnej rovine možno
povedať, že Užhorod ako prvé mesto
na Ukrajine apelovalo na Najvyššiu radu
Ukrajiny, aby prijala návrh zákona číslo
6240 o hlasovacích právach. Po takej-
to požiadavke od mesta Užhorod sa
za prijatie tohto zákona vyslovilo ďal-
ších sedem ukrajinských miest. Tento
zákon je rok vo výbore Najvyššej rady
Ukrajiny, ale kvôli politickému kontextu
nie je predložený na hlasovanie. Ďalší
návrh zákona pod číslom 6699 sa týka
otázky dôchodkov. V súčasnosti existujú
významné dlhy štátu voči vysídleným
dôchodcom. Je potrebné poznamenať,
že na Ukrajine sa dôchodok pre vnú-
torne vysídlené osoby rovná sociálnym
dávkam. A podľa všetkých medziná-
rodných noriem je dôchodok majet-
kom osoby, patrí jej a je protiprávne
dôchodok nevyplácať. V súčasnosti sa
Angela Babkina, poradkyňa Ministerst-
va sociálnej politiky Ukrajiny pre osoby
vysídlené v rámci štátu v Zakarpatskej
oblasti, Ukrajina.
Ako môžeme chápať Vaše pracovné
zaradenie – poradca Ministerstva
sociálnej politiky Ukrajiny pre
osoby vysídlené v rámci štátu v ​​
Zakarpatskej oblasti ?
Pracujem v tejto pozícii od októbra
2016, delegovali ma aj zástupcovia
mimovládnych organizácií, pretože
som mala skúsenosť s týmto sekto-
rom v sociálnej sfére (Angela Babkina
je vysídlenkyňa, prišla do Zakarpatskej
oblasti v roku 2014 a predtým viac ako
10 rokov bola riaditeľkou Šachtarského
okresného centra v Doneckej oblasti –

7. 7
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
Spolupracujete s inštitúciami vyso-
koškolského vzdelávania na oku-
povaných územiach ?
Užhorodská národná univerzita spo-
lupracuje predovšetkým s Doneckou
národnou univerzitou, ktora sa presíd-
lila do mesta Vinnycia v centrálnej časti
Ukrajiny. Táto spolupráca sa začala
v roku 2014. Pomáhali sme pri posky-
tovaní metodickej podpory univerzi-
te, konkrétne poskytnutím odborných
knižných publikácií. Tiež sme podávali
niekoľko spoločných grantových pro-
jektov, a z týchto prostriedkov urče-
ných na medzinárodnú spoluprácu
sme zabezpečili obojstrannú výmenu
študentov z poľských vysokých škôl
a zorganizovali sme niekoľko konfe-
rencií. Zástupcovia Doneckej národnej
univerzity prišli študovať skúsenosti
INTERVIEW
Myroslava Lendel: Medzi našimi študentmi je veľa
vojakov, ktorí bojujú na východnej Ukrajine
problém môže vyriešiť iba na súde, tam
poskytuje významnú pomoc centrum
druhotnej právnej pomoci. Na Ukrajine
vykonalo centrum intenzívnu kampaň
na ochranu a obranu práv obyvateľ-
stva a Regionálna rada Zakarpatskej
oblasti sa ponúkla problém riešiť pro-
stredníctvom ukrajinského parlamentu
a tlakom na rýchle posúdenie návrhu
zákona.
S ktorými medzinárodnými organi-
záciami spolupracuje Ministerstvo
sociálnej politiky Ukrajiny na rie-
šení problémov osôb vysídlených
v rámci štátu ?
Ja spolupracujem s SSS – Stabilization
Support Services, kanadskou mimo-
vládnou orgranizáciou, ktorá podporu-
je prevádzku pozícií poradcov pre osoby
vysídlené v rámci štátu vo všetkých
regiónoch Ukrajiny. Fakticky je to kľúčo-
vý partner Ministerstva sociálnej politiky
Ukrajiny. Čo sa týka európskych inštitú-
cií ministerstvo spolupracuje s Radou
Európy, dánskou a nórskou radou pre
utečencov, VKBON, mimovládnou orga-
nizáciou „Krym SOS“, ale zvyčajne sa
táto spolupráca deje na národnej úrov-
ni a Zakarpatská oblasť v nej nefiguruje.
Na regionálnej úrovni sú to organizácie
ako Červený kríž, Caritas, Nehemiah,
To Kolpinha na Ukrajine a v roku 2016
vytvorila informačné centrá podpory
organizácia IDP. V Zakarpatskej oblasti
sa angažujú väčšinou tri mimovlád-
ne organizácie: Zakarpatie-Donbass
od roku 2015 a Tvorcovia snov od roku
2017, a charitatívna nadácia Všetko je
možné. Zakarpatie-Donbass sa snaží
vyriešiť problém bývania, dve ďalšie
organizácie sa snažia integrovať deti
zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Najmä však existuje nedostatok mimo-
vládnych organizácií, ktoré by poskyto-
vali právnu pomoc, pretože v prípade,
že osoba nemá postavenie vysídlenca,
Centrum pre druhotnú právnu pomoc
jej nemôže pomôcť. Spočiatku takúto
pomoc poskytovala ukrajinská helsin-
ská únia, ale v súčasnosti ju neposky-
tuje.
Akú konkrétnu sociálnu pomoc
potrebuje Ukrajina od medziná-
rodných vládnych a mimovládnych
organizácií ?
V roku 2014 bola Ukrajina v stave
finančného kolapsu. Naša ekonomika
utrpela veľký úder a potrebuje medzi-
národné štruktúry, predovšetkým tech-
nickú pomoc pri budovaní systémov
sociálnych služieb a riadenia sociál-
nej ochrany. To umožní Ukrajine pre-
žiť. Podľa môjho názoru, humanitár-
nu pomoc viac potrebujú tí, ktorí sú
na hraničnej čiare vojnového konfliktu.
V súčasnosti je potrebné pre vnútorne
vysídlené osoby, aby sa naučili chytať
chyby a nečakali, že im tie ryby niekto
dá. Mali by vzniknúť projekty, ktoré by
prilákali ľudí k samostatne zárobkovej
činnosti (ako je podnikanie), za pred-
pokladu, že nedostanú len príležitosť
pracovať, ale aj zarobiť potrebné penia-
ze. Patrí sem aj technická podpora
aktivít verejných organizácií, ktoré by
chránili záujmy týchto občanov a riešili
skutočné problémy. Pokiaľ ide o tech-
nickú pomoc, musela by byť organizo-
vaná medzinárodnými darcami, ktorý
by zároveň riadili konkrétne prípady,
teda napríklad, aby vysídlenej rodine
asistoval multidisciplinárny tím dobro-
voľníkov (právnik, psychológ, sociálny
pracovník).
Nataliya Maradyk
Manifestácia v Kyjeve požadujúca zahraničnú pomoc.

8. logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotypor
prípustnéfareb
kompleme
dopl
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
b:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0
cmyk:0
rgb:2
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
b:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0
cmyk:0
rgb:2
Vydala Nadácia Pontis, Zelinárska 2, 821 08, Bratislava, Slovensko. Zostavila Ivana Uličná.
Telefón: (421 2) 5710 8111, fax: (421 2) 5710 8125,
pontis@nadaciapontis.sk, pontis@pontisfoundation.sk, www.nadaciapontis.sk
Časopis Pontis Digest je financovaný z prostriedkov SlovakAid v rámci projektu Globálna univerzita IV.
(SAMRS / RV / 1 / 7). Názory prezentované v časopise sa nemusia zhodovať s názormi donora.
Vydala Nadácia Pontis, Zelinárska 2, 821 08, Bratislava, Slovensko. Zostavila Ivana Uličná.
Telefón: (421 2) 5710 8111, fax: (421 2) 5710 8125,
pontis@nadaciapontis.sk, pontis@pontisfoundation.sk, www.nadaciapontis.sk
Vydávanie časopisu Pontis Digest je súčasťou projektu „Globálna univerzita IV: Zavádzanie rozvojových
tém do systému univerzitného vzdelávania” podporeného z prostriedkov SlovakAid (Nr. SAMRS/2016/
RV/1/7). Názory prezentované v časopise sa nemusia zhodovať s názormi donora.
z administratívnej činnosti našej uni-
verzity. Navyše, pomáhame Doneckej
národnej univerzite s odporúčaniami,
keď predkladajú projekty financované
medzinárodnými finančnými organi-
záciami, aby v nich uspeli. Takisto,
študenti univerzity boli zapojení
do dvoch škôl (zimná a letná) financo-
vaných z Nórskeho finančného mecha-
nizmu a vládou Slovenskej republiky
v rokoch 2016 – 2017. V roku 2014 sa
na Užhorodskú národnú univerzitu pre-
sunulo na štúdium niekoľko študentov
z Luhanskej národnej univerzity Tarasa
Ševčenka a my im pomohli získať doku-
menty z inštitúcie, ktorá nie je pod
jurisdikciou Ukrajiny.
Koľko zo študentov na Vašej univer-
zite predstavujú vysídlené osoby
v rámci štátu ? Za akých podmienok
sú prijímaní a študujú na univerzi-
te v Užhorode ?
Každý rok je tu niekoľko desiatok takých-
to študentov. Zvyčajne sa jedná o štu-
dentov, ktorí sú štátom nejako zvýhod-
není: v prvom rade sú to deti ľudí, ktorí
zomreli v boji alebo sa stali obeťami
konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom,
rovnako tak sú uprednostnené deti vnú-
torne vysídlených osôb. Okrem toho,
uchádzači z radov vnútorne vysídle-
ných osôb, ktorí plánujú štúdium
na Užhorodskej národnej univerzite, sú
oslobodení od školného a poplatkov.
Títo študenti majú tiež benefity pri pla-
tení ubytovania (na internáte býva-
jú zadarmo alebo platia iba polovicu
nákladov). Legislatíva tiež poskytuje
problémy v oblasti vzdelávania, viac sa
zaujímajú o hľadanie bývania a prácu.
Aká z vášho pohľadu – profesorky
politológie – perspektíva posilne-
nia demokracie na Ukrajine ?
Pre Ukrajinu bude rok 2019 mimo-
riadne dôležitý, keďže sa uskutočnia
parlamentné a prezidentské voľby.
Ukrajina musí prejsť po revolučnej
etape evolučnou fázou a ak sa tieto
voľby sa budú konať v súlade s demo-
kratickými normami a budú zvolené
osoby, ktoré spĺňajú normy volebnej
demokracie, potom sú vyhliadky pozi-
tívne. Na druhej strane existuje nebez-
pečenstvo manipulácie verejnej mienky,
pretože každý chápe, že tieto voľby by
mohli zmeniť prozápadnú orientáciu
Ukrajiny. Demokracia je na Ukrajine
dobre zavedená v dvoch volebných cyk-
loch, kedy občania pochopili, že okrem
aktívnej účasti vo voľbách, musia byť
aktívny aj v obrane ich práv.
Nataliya Maradyk
Študenti protestujúci proti vojne na Ukra-
jine.
Myroslava Lendel - doktorka politických
vied, profesorka, prorektorka pre výs-
kum a vzdelávanie a medzinárodné
vzťahy Užhorodskej národnej univerzity
v Užhorode, Ukrajina.
sociálne štipendium pre študentov, ktorí
úspešne absolvovali skúšky s výbor-
ným prospechom (študenti, vysídlenci
môžu získať sociálne štipendium 750
až 2000 hrivien. Veľkosť štipendiá závi-
sí od možností – poznámka autorky).
Podľa môjho názoru od roku 2017
poskytol štát dosť dobrý mechanizmus
pre sociálnu ochranu študentov, ktorí
majú status vnútorne vysídlených osôb.
Aj keď je jasné, že to nevyrieši všetky ich
problémy. Predovšetkým ide o prob-
lém adaptácie študentov, ktorí sa sem
presťahovali a ich rodičia žijú v inej
časti Ukrajiny. Pre týchto študentov je
to ťažké, pretože existuje veľká vzdiale-
nosť medzi nimi a ich rodičmi, je tu aj
iná mentalita obyvateľstva a tak ďalej.
Často potrebujú od fakulty dodatočnú
pozornosť a dostanú maximum. Vo
všeobecnosti je postoj k tejto kategórii
študentov celkom liberálny.
Ako pomáha univerzita okupova-
ným územiam a osobám presídle-
ným v rámci štátu ?
Okrem vyššie uvedenej spolupráce
sa pomoc poskytuje prostredníctvom
dobrovoľníctva. Medzi zamestnanca-
mi a študentmi Užhorodskej národ-
nej univerzity existuje veľa dobrovoľ-
níkov. Počas rokov 2014 – 2016 boli
aktívni pri zhromažďovaní humanitár-
nej a finančnej pomoci pre ozbroje-
né sily na Ukrajine, aj pre občanov,
ktorí žujú na hraničnej čiare vojnového
konfliktu. Za zmienku stojí aj fakt, že
medzi našimi študentmi je veľa voja-
kov, ktorí bojujú na východnej Ukrajine.
V rámci riešenia grantového projektu
z nórskeho finančného mechanizmu
vedci našej univerzity vykonali výskum
o problémoch vnútorne vysídlených
osôb žijúcich v regióne Zakarpatska.
Navyše, naša univerzita zamestnáva
7 – 8 pracovníkov, ktorí majú štatút
vnútorne vysídlených osôb a ich žiadosť
o zamestnanie bola vybavená v prvom
rade preto, že bolo jasné, že potrebujú
prácu. Poznamenávam, že komunita
vnútorne vysídlených osôb má na našu
univerzitu otvorené dvere. Vyskytli sa
výzvy na skvalitnenie odbornej prípravy
aktivistov a dobrovoľníkov a naša uni-
verzita tieto kurzy zabezpečila. Z môjho
pohľadu, prisťahovalci nemajú zásadné