Tretie a posledné číslo Pontis Digest sa venuje téme Slovensko a Agenda 2030. Cez prizmu spoluzakladateľa sobi.eco Tomáša Horvátha sa pozrieme na možnosti rozvíjať cirkulárnu ekonomiku na Slovensku a či sa dajú skombinovať sociálne, ekologické a ekonomické ciele. Jakub Šimek napísal článok o dvoch nosných témach, ktoré by mohli formovať rozvojovú spoluprácu a Agendu 2030 doma aj v zahraničí. Tomáš Profant sa pozrel cez prizmu kritickej teórie na diskurz v ktorom operujú Ciele udržateľného rozvoja a ako sa líši od predchádzajúceho vnímania rozvoja. V záverečnom článku zhodnotil vývoj diskurzu v mediálnych výstupoch Nadácie Pontis o rozvojových témach, a ako sa ten líši od diskurzu s ktorým operujú jej pracovníci, ktorí sa venovali témam rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania. Pontis Digest je podporený z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid a je súčasťou projektu globálneho rozvojového vzdelávania SAMRS/RV/2017/01/07.

1. Pontis
Digest 3|2019
Slovensko a Agenda 2030
MYŠLIENKY UDRŽATEĽNEJ VÝROBY VZNIKAJÚ AJ
NA SLOVENSKU
Spoluzakradateľ sobi.eco Tomáš Horváth sa radí s tímom, ktorý vyrába pre sobi.eco produkty z recyklovaného textilu. Foto Alena Horvá-
thová.

2. 2 Pontis Digest | 2019–3
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21
Myseľ, ktorá nemá úzke mantinely
stereotypov a vytvorených postupov
dokáže prepojiť zdanlivo nespojiteľné.
Na Slovensku môžu vznikať unikátne
projekty, zachyťme ich a podporme, kým
z našej krajiny neodcestujú na úrodnej-
šiu pôdu.
Situácia, do ktorej sme dostali ľudstvo
a našu planétu, nevyjasňuje pohľad
na budúcnosť. Čakajú nás zmeny spo-
jené s umelou inteligenciou, ešte väč-
šou automatizáciou. Tá, ktorá prišla
pred 50. rokmi zanechala hlboké rany
nielen pod našimi nohami. Zem dran-
cujeme neudržateľným spôsobom
a jej vyčerpanie rapídne urýchľujeme.
Mnohé krajiny už roky a desaťročia
hľadajú spôsoby, ako nastaviť využíva-
nie prírodných zdrojov, výrobu a spot-
rebu v zmysle dlhodobého fungova-
nia. Takého, ktoré nedáva na misku
váh aktuálny pôžitok spotrebiteľa
a na tú druhú poškodenie životného
prostredia a ľudí vo výrobnej sfére.
Takéto modely fungovania existujú.
Čo nám občas v našich zemepisných
šírkach chýba je uvedomelé zmýšľanie
a podpora inovácií, najmä v spoluprá-
ci s generáciou, ktorá bude zápasiť
s tým, čo začali ich predkovia.
Priemyselná revolúcia vznikala v textil-
nom priemysle, ktorý je dnes druhým
najšpinavším priemyslom na svete.
Nákupné centrá umožňujú ľuďom
sociálne vyžitie s uspokojením ich
prirodzených i vytvorených potrieb.
Najmä tých, ktoré je možné preme-
niť na rýchle peniaze. Obľúbeným je
preto rýchle občerstvenie či rýchla
móda. Čím rýchlejšie, tým viac odpa-
du.
Rozvoj spoločnosti prináša viac mož-
ností. Problémom je, že ľudia sú nau-
čení viac na kvantitu, ako kvalitu. Viac
na to, koľko majú, ako kým vlast-
ne sú. V dnešnej dobe nakupujeme
celosvetovo o 400 % viac oblečenia,
ako tomu bolo 20 rokov dozadu. Tieto
kvantá textilu musia niekde skončiť.
Nanešťastie je to tam, kde sa tvárime,
že pomáhame.
V humanitárnych zbierkach a skla-
doch skončí mnoho oblečenia, ktoré
ľudia už nechcú. Možno si naozaj
niektorí ľudia myslia, že ich obnosený,
vyťahaný a natrhnutý sveter ešte nie-
komu pomôže, šanca je však mizivá.
Aj ľudia v núdzi, ktorí si oblečenie
nedokážu z finančných dôvodov kúpiť,
majú v dnešnej dobe na výber z rôz-
nych kúskov oblečenia, pretože je
ho nesmierny prebytok. Recyklačné
fabriky, ktoré v minulosti odkupovali
zo skladov oblečenia nevyužité kúsky
si dnes vyberajú, čo vôbec preberú
a diktujú si podmienky. O starý textil
nie je záujem. Dôvodom je najmä
ohromná ponuka nového a pritom
veľmi lacného textilu.
Textilný priemysel je iba silným prí-
kladom toho, ako je nastavený
dnešný výrobný svet. Existujú však
spôsoby, ktorými dokážeme zachovať
životný štandard, dokonca ho zlep-
šiť, a poskytnúť ľuďom pridanú hod-
notu. Nebudeme sa teraz zaoberať
pohľadom zákazníka, hoci aj tam je
veľa možností a smerov. Pozrieme sa
na výrobcu, teda pôvodcu toho, kde
produkt, vo finále odpad, vzniká.
Už roky počúvame o udržateľnosti,
avšak toto slovo sa stalo skôr (ne)
zvučným pojmom ako zásadou v biz-
nise. Pritom udržateľnosť je dôleži-
tá v každom aspekte nášho života.
Bez udržateľného stravovania a cel-
kového životného štýlu by sme ani ako
osoby nedokázali dlhodobo fungovať.
Nezachráni nás žiadna zázračná pilul-
ka. Aj biznis je potrebné nastaviť udr-
žateľne, čo znamená, že okrem eko-
nomického aspektu dbáme aj na envi-
ronmentálnu a sociálnu dimenziu.
Neprenechávame ekonomickej zabrať
90 % koláča a následne prešívame
natrhnutý imidž spoločnosti PR a CSR
záplatami. Organizácia, ktorá nie je
v rovnováhe, kríva a oveľa ľahšie sa
potkne a položí.
Modelom, ktorý je celosvetovo uzná-
vaný a podporovaný aj Európskou
úniou, je obehová (cirkulárna) ekono-
mika. V nej neprichádza ťažba surovín
cez výrobu až pokým sa z nej nestane
odpad, ale kruh uzatvára opätovné
použitie prvotných vstupov. Na zapo-
jenie tohto biznis myslenia je potreb-
ných najmä nasledovných šesť prin-
cípov:
1. Komplexné systémové myslenie
2. Inovácie
3. Preberanie zodpovednosti
4. Spolupráca
5. Optimalizácia hodnoty
6. Transparentnosť
Pri obehovej ekonomike je potreb-
ný komplexný prístup už od prvého
kroku. Prepojený svet nám dokazu-
je, že zákazník na Slovensku súvi-
sí s finančnou inštitúciou z USA,
programátorom z Indie či šičkou
z Bangladéša. Už v prvom kroku je
potrebné uvažovať nad celým kruhom
výrobného systému. V opačnom prí-
pade je veľmi náročné ohnúť lineárny
spôsob výroby do obehového a kruh
uzatvoriť.
V našom občianskom združení sobi
sme sa o to pokúsili, avšak oveľa
radšej by sme videli kroky smerujúce
k udržateľnej výrobe už pri prvovýrob-
coch, ktorí majú v rukách oveľa väčšiu
moc. Veríme však, že k eko-sociálnej
výrobe budeme inšpirovať stále viac
ľudí a najmä pomáhať mladým ľuďom,
aby dokázali svoje nápady premeniť
na skutočnosť a aj takýmto spôsobom
prezentovať Slovensko v pozitívnom
svetle.
Tomáš Horváth
Tomáš Horváth (30)
Zakladateľ eko-sociálnej značky
sobi.eco, ktorá pracuje s odpa-
dovým textilom a plastmi
a vyrába z nich unikátne pro-
dukty v spolupráci so zdravot-
ne a sociálne znevýhodnenými
ľuďmi na Slovensku. Tomáš je
tiež členom medzinárodnej siete
vzdelávania o udržateľných rie-
šeniach UN SDSN Youth a reali-
zuje programy na podporu ino-
vácií a vzdelávania mladých ľudí.

3. 3
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
Slovensko sa v roku 2018 ocitlo
na križovatke. Tragická a násilná smrť
dvoch mladých ľudí, investigatívneho
novinára Jána Kuciaka a jeho snú-
benice Martiny Kušnírovej, zatriasla
naším kolektívnym vedomím. A posta-
vila Slovensko pred neľahkú výzvu
popasovať sa s nadnárodným orga-
nizovaným zločinom. Zároveň už dlh-
šie silnejú radikálne hlasy v politike
a vo verejnom diskurze sa ozývajú
extrémistické pohľady a názory.
Čiastočne je to spôsobené vonkajšími
faktormi, ako dozvuky migračnej krízy,
polarizácia a dezinformácie na sociál-
nych sieťach, či rozmach populizmu
v zahraničí. No dôvodom sú aj domá-
ce problémy našich obyvateľov, ako
zanedbané regióny, generačná chu-
doba a vylúčené komunity, zhoršujúce
sa výsledky našich žiakov, a prevláda-
júce rozčarovanie z korupcie.
Korupcia a generačná chudoba
ako hlavné problémy, ale aj
príležitosti pre inovácie
Generačná chudoba a korupcia spo-
jená s organizovaným zločinom, sú
naše dva zásadné problémy, no para-
doxne môžu byť aj obrovskými prí-
ležitosťami. Ak budeme neprestajne
hľadať v týchto oblastiach efektívne
riešenia, tie môže potom v nadchá-
dzajúcich desaťročiach Slovensko
ponúkať svetu v rámci svojej rozvojo-
vej spolupráce.
Zoberme si príklad Fínska, ktoré si
často berieme za vzor. Ich školské
reformy sa udiali pred 50 rokmi,
no čerpajú z nich doposiaľ v zmys-
le národnej značky a imidžu. Svoje
know-how ponúkajú rôznym kraji-
nám, napríklad aj Indii. Fíni ale nemajú
tak veľké marginalizované komunity
ľudí žijúcich v generačnej chudobe
ako Slovensko. A preto ak by sme
našli efektívne riešenia v tom, ako
tieto komunity vzdelávať, tak by sme
nezlepšili radikálne len naše výsledky
v rebríčkoch ako PISA, ale získali aj
know-how v oblasti školstva, ktoré
bude relevantnejšie pre dnešný svet,
než to fínske. A to nielen pre rozvo-
jové krajiny, ale aj pre mnohé rozvi-
nuté krajiny, ktoré taktiež majú veľké
komunity ľudí, žijúcich v generačnej
chudobe, napríklad USA.
Napríklad v Keni vznikla v 2007 služba
M-Pesa, ktorá priniesla medzinárodnú
revolúciu v bankovníctve. A zistenie,
že ľudia nepotrebujú účty v bankách,
ani plastové platobné karty. Na pla-
tenie im už vyše desať rokov stačí
iba mobil, a nemusí byť ani smart-
phone. Inovácia ako mobilné bankov-
níctvo mohla vzniknúť práve preto,
že v Keni skoro nikto nemal účet
v banke. A bola tam teda obrovská
potreba a problém, na ktorý niekto
našiel riešenie. Pôvodne bola služba
určená len na mikropôžičky a jej vývoj
bol financovaný aj z britskej rozvo-
jovej spolupráce cez agentúru DFID
a v spolupráci s tímom zodpovedného
podnikania v spoločnosti Vodafone.
Teda pôvodne filantropia dala vznik
novému odvetviu podnikania.
nom a daňovými únikmi, ide o inová-
cie v oblasti transparentnosti, efektív-
nej správy (governance), a budovanie
konsenzu a zlepšenie kvality kolektív-
neho rozhodovania.
V oblasti vzdelávania ide o úplne
nový pohľad, ktorý nie je postavený
len na modeli hierarchického „roz-
hlasového vysielania“ (broadcast),
kde jeden múdry učiteľ, či expert,
vzdeláva mnoho žiakov, alebo obča-
nov. a ich úlohou je len pozorne
počúvať, robiť si poznámky a tie si
memorovať. Nové rámce myslenia
o vzdelávaní, budú dopĺňať tradič-
nú tvorbu zmyslu „diktovanú zhora“
(top-down) o „kolektívnu inteligenciu“,
ktorá vzniká medzi rovesníkmi (peer-
-to-peer) a smerom zdola (bottom-
-up) od občanov a malých lokálnych
komunít. Príkladom môžu byť efek-
tívne komunity na hrane súčasných
GLOBÁLNE CIELE A SLOVENSKO V ROKU 2030
Slovenské pedagogičky z OA Levice odovzdávali svoje skúsenosti z metodológie cvičných
firiem kenským kolegom. Foto Jakub Šimek.
Zmena systému si vyžaduje
zmenu rámcov myslenia
Nejde len o technológie, dôležité sú
aj nové rámce myslenia a spôsoby
spolupráce, či budovania dôvery.
V oblasti boja s organizovaným zloči-
možností, ako tímy v úspešných star-
tupoch a elitných jednotkách, či v pit-
stopoch Formuly 1. Možno v nich
badať nielen veľkú efektívnosť jed-
notlivcov, ale schopnosť vzájomnej
koherencie a kolektívneho hľadania
zmyslu, veľkej rýchlosti a kvality v roz-
hodovaní a koordinácii aktivít.

4. 4 Pontis Digest | 2019–3
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21
Globálne ciele sú príležitosť
pre rozvoj inovácií doma a ich
šírenie vo svete
Globálne ciele OSN sú príležitosťou
pre rozvoj našej spoločnosti, ekono-
miky a prírodného bohatstva. Zároveň
sú príležitosťou prispieť ako krajina
k riešeniu dôležitých globálnych prob-
lémov.
Asi najdôležitejšie problémy sa týkajú
prežitia ľudstva a zmeny súčasného
nastavenia ekonomiky a spotreby, kde
ľudstvo z prírodných a spoločenských
ekosystémov berie viac, než do nich
dáva. Taktiež vytvárame negatívne
externality a nezamýšľané dôsledky,
ktoré robia naše systémy krehkejší-
mi a neudržateľnými. Dôležité je ísť
nad myšlienkový rámec udržateľnosti
a zamerať sa na čistý pozitívny prínos
pre prírodu a spoločnosť. Napríklad
ak ekonomický rast spôsobuje nárast
závislostí, rozpad vzťahov a znižova-
nie dôvery, tak je neudržateľný.
Dôležité je ale nezamerať sa len
na nulový odpad, či udržanie dôve-
ry v spoločnosti. Ale aktívne zveľa-
ďovanie prírodných a spoločenských
ekosystémov s dôrazom na riešenia,
ktoré berú do úvahy komplexnosť
a nesnažia sa ju nahradiť komplikova-
nými riešeniami, ktoré sa ale nevedia
samy liečiť a obnovovať. Schopnosť
seba-liečenia a obnovy je rozdiel
medzi komplexnými systémami (prí-
roda, spoločnosť) a komplikovanými
systémami (lietadlo).
Slovensko prijalo v roku 2017 stratégiu
pre Agendu 2030 a Ciele udržateľného
rozvoja (SDGs) smerom do zahraničia,
ktorú vypracovalo Ministerstvo zahra-
ničných vecí a európskych záležitostí.
V roku 2018 viedol Úrad podpredse-
du vlády participatívny proces tvorby
národnej stratégie a vízie do 2030.
Po konzultácií s odborníkmi a širšou
verejnosťou, vytvoril a prezentoval 6
národných priorít na pôde OSN v New
Yorku v máji 2018. Týchto 6 priorít
spája väčšinu zo 17 SDGs do ucele-
ných tém, napríklad: „Vzdelanie pre
dôstojný život“, „Znižovanie chudoby
a sociálna inklúzia“, či „Udržateľné
sídla, regióny a krajina v kontexte
zmeny klímy“.
Dôležitou a ambicióznou prioritou
je „Smerovanie k znalostnej a envi-
ronmentálne udržateľnej ekonomi-
ke pri demografických zmenách
a meniacom sa globálnom prostre-
dí“. Tu je dôležité zamyslieť sa nad
konkrétnym sektorom, ktorý by bolo
vhodné na Slovensku rozvíjať, a ktorý
by mohol priniesť radikálne inova-
tívne a efektívne riešenia nad rámec
udržateľnosti a tradičného spôso-
bu fungovania (a možno postupne
doplnila a nahradil automobilový
priemysel). Ako príklad môže slúžiť
firma BioCarbon Engineering, ktorá
sa zameriava na vývoj dronov, ktoré
vedia sadiť stromy okolo 60x lacnejšie
a rýchlejšie než doterajšie ručné sade-
nie. Misiou firmy je zvrátiť negatívny
trend, keď ako ľudstvo ročne vyrúbe-
me o miliardy viac stromov, než zasa-
díme. A nielen tento trend zvrátiť, ale
vysadiť o miliardy stromov ročne viac,
a tým výrazne riešiť klimatickú zmenu.
David Ogiga prezentuje Sote ICT a Sote Hub počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky, Andreja Kisku, v iHube v Nairobi.

5. 5
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
Guvernér kenského kraja Taita Taveta a žiaci z cvičnej firmy Greenbird Insurance počas
Sote Innovation Fair. Foto Jakub Šimek.
Jakub Šimek v Nadácii Pontis
viedol rozvojové projekty v Keni
a Bielorusku. Venuje sa globál-
nemu vzdelávaniu a sociálnym
inováciám.
Zamerajme sa aj na existenčné
riziká, vedu o komplexite,
a vesmírny priemysel
Podobne radikálnu zmenu vo vnímaní
elektromobility priniesla firma Tesla,
ktorá vyrába lepšie autá, než konku-
rencia vo viacerých dimenziách, nielen
ekologickej. A tým si získala kultový
status a zmenila dynamiku celého
priemyslu, ktorý dnes vidí budúcnosť
práve v elektrickom pohone. Podobne
firma Impossible Foods, vyrába ham-
burger na báze rastlín, ktorý má chutiť
lepšie ako mäso a byť dostupnejší ako
mäso. Znova tým chce získať srdcia
a mysle zákazníkov nie len morál-
nym apelom, či zmenou návykov, ale
ponúknutím radikálne lepších pro-
duktov, ktoré zmenia celé odvetvie
s obrovským dosahom na klimatickú
zmenu, eróziu pôdy či devastáciu vod-
ných tokov.
Odvetvím, ktoré spája tieto revolučné
inovácie, je napríklad vesmírny prie-
mysel a poháňa ho cieľ osídliť Mars.
Ide o to predstaviť si úplne iný spô-
sob fungovania rôznych oblastí, ako
stavba domov, doprava, či vzdeláva-
nie, s dôrazom na vedu o komplexi-
te, a využitie nielen smart materiá-
lov, ale aj konceptov ako bio-mimik-
ry. Predstavme si, že by v Prievidzi
vznikla obdoba Santa Fe Institute.
A v Rimavskej sobote klaster firiem
venujúcich sa vesmírnemu priemyslu.
Dva veľké problémy Slovenska sú
korupcia a generačná chudoba. Ak
nájdeme efektívne riešenia na tieto
problémy doma, budeme z nich čer-
pať v zmysle transferu skúseností
v rozvojovej spolupráci so svetom
po nadchádzajúce desaťročia.
Dôležitým globálnym problémom
sú takzvané existenčné riziká, ktoré
ohrozujú prežitie celého ľudstva, ako
napríklad katastrofická klimatická
zmena a preteky vo vývoji umelej
inteligencie. Tieto riziká spája problém
nastavenia mysle na rivalitu a kontext
nedostatku zdrojov.
Naopak, riešenia a inovácie v oblasti
anti-rivalistických statkov (napr. infor-
mácie, hudba, softvér) a kontext bla-
hobytu, môžu tieto existenčné riziká
znížiť. Ak zároveň nastane aj postup-
ná zmena myslenia smerom k viac
anti-rivalistickému a teda win-win uva-
žovaniu.
Radical Idea Slovakia ?
Jedným spôsobom, ako dosiahnuť
menej rivality je ponúknutie radikálne
lepších nástrojov a služieb. Ak člo-
vek má prístup k doprave mobilom
cez mobilnú aplikáciu, tak nepotre-
buje vlastniť auto, ktoré je 95 % času
nevyužité a zaberá priestor, ktorý by
mohol byť využitý, napr. ako vertikálna
mestská farma. Ak má človek prístup
k infraštruktúre, ako off-grid modu-
lárne domy s čistými technológiami,
tak nielen šetrí životné prostredie
a energie, ale vie sa postupne vyma-
niť z generačnej chudoby. Lebo vďaka
čistej vode a zdravšiemu obydliu je
menej chorý a dosahuje lepšie výsled-
ky v škole, či menej absentuje v práci.
Radikálne inovácie v doprave vedia
zlacniť bývanie a zrýchliť dochádza-
nie za prácou. Automatizácia zmení
samotné vnímanie práce a to sa
možno bude podobať viac na domá-
ce majstrovanie v nejakej komunitnej
dielni, ako FabLab, či výrobca nábytku
cez lokálne dielne, OpenDesk.
Slovensko ohrozuje automatizá-
cia a môže kvôli nej prísť o prácu
u nás najviac ľudí spomedzi krajín EÚ.
Zároveň sme vo vnímaní korupcie
pri spodku rebríčkov v rámci OECD,
niekde s Mexikom. Taktiež máme
veľké marginalizované komunity žijúce
v generačnej chudobe. No môžeme
zmeniť perspektívu a vnímať tieto tri
problémy ako obrovské príležitosti
priniesť radikálne lepšie riešenia, nie-
len doma, ale aj pre globálne spolo-
čenstvo. Nové spôsoby kolektívneho
rozhodovania a spravovania, vesmír-
ny priemysel, obehová ekonomika
a budovanie anti-rivalistických inová-
cií sú len konkrétne príklady oblastí,
na ktoré by sme sa mohli zamerať.
Podobné ciele môžu byť našim veľkým
„moonshot“ cieľom do 2030.
Jakub Šimek

6. 6 Pontis Digest | 2019–3
logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotyporga
prípustnéfarebné
komplementár
doplnko
cmyk:0/91/94/30–80%
cmyk:0/73/75/24
rgb:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/9
cmyk:0/18/1
rgb:230/21
cmyk:0/0/0/100–80%
cmyk:0/0/0/80
rgb:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/
cmyk:0/0/0/
rgb:214/21CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA:
DIABOL RASIZMU A JEHO DETAIL
Zdá sa, že Ciele udržateľného rozvoja
priniesli revolučnú zmenu v rozvojo-
vej ideológií a európsky rasizmus voči
zvyšku sveta bol obrátený naruby.
Naozaj je to tak ?
Kým dávno pred európskou kolonizá-
ciou Ameriky, Afriky a Ázie bolo ťažko
možné hovoriť o rasizme voči obyva-
teľom týchto kontinentov a africké krá-
ľovstvá boli v Starom zákone dokonca
vnímané ako mocné a ako dôležití
spojenci napríklad kráľa Šalamúna,
mocenská nadradenosť Európanov
viedla k vzniku rasizmu, ktorí kul-
minoval v jeho vedeckej forme. Tá
postulovala neprekonateľnosť biolo-
gických odlišností a začala oslabo-
vať až počas 20. rokov 20. storočia.
Holokaust urýchlil diskreditáciu bio-
logického rasizmu, avšak jeho menej
ostrá kultúrna forma v podobe tzv.
neorasizmu ostala naďalej prítomná
v dominantnej ideológii v Európe.
Rozvojová ideológia prevzala základ-
né prvky rasistickej hierarchie medzi
tzv. civilizovanými a necivilizovanými.
Z nich sa stali rozvinutí a rozvíjajúci
sa. Kým divosi nemali v sebe schop-
nosť stať sa civilizovanými, nerozvinutí
boli schopní prekonať svoju pozíciu
a dobehnúť rozvinutých. Hierarchia
ostala, ale nebola viac nezmeniteľná.
Bolo sa treba len snažiť podobne ako
v Americkom sne.
Už v 50. rokoch však bola kritizovaná
kontinuita s rasistickou koloniálnou
ideológiou pretavenej do sekven-
cie slov zaostalý-nerozvinutý-nedo-
statočne rozvinutý. Kritika paterna-
lizmu v rozvojovej ideológii (prítom-
ná už počas kolonializmu) vyústila
do snahy o participáciu a partnerstvo,
ktoré bolo najsilnejšie kodifikované
v Parížskej deklarácii v roku 2005
a v Akčnej agende z Akkry v roku 2008.
Kým Rozvojové ciele milénia platné
do roku 2015 boli zamerané na glo-
bálny Juh a iba ôsmy cieľ partnerstva
zahŕňal aj bohaté krajiny globálneho
Severu, Ciele udržateľného rozvoja
sa týkajú všetkých krajín. Objektom
rozvoja viac nie je iba tzv. nerozvinutá
krajina, ale sa ňou stáva aj krajina roz-
vinutá. Všetci sa môžeme zlepšovať,
teda rozvíjať. Zatiaľ čo mnohé indi-
kátory ukazujú pokračovanie rasiz-
mu v tom zmysle, že sa zameriavajú
na to, v čom kedysi tzv. civilizované
spoločnosti naďalej víťazia a nie na to,
v čom by boli lepšie krajiny chudobné,
sú v Cieľoch udržateľného rozvoja
prítomné aj prvky, ktoré rasovú hie-
rarchiu obracajú na ruby.
V tomto ide o revolučný zmenu v roz-
vojovej ideológii. Tieto prvky sa dajú
nájsť napríklad v cieli 12: Zabezpečiť
trvalo udržateľnú spotrebu a výrob-
né schémy. Cieľ zabezpečiť do roku
2030 udržateľnú správu a efektívne
využívanie prírodných zdrojov meria
okrem iných aj indikátor materiálnej
stopy na osobu. Tento indikátor je
však zatiaľ až v tretej kategórii, to
znamená, že preň neexistuje uzna-
ná medzinárodná metodológia ani
štandardy pre jeho meranie a tieto sa
zatiaľ iba pripravujú alebo testujú. Zdá
sa, že základom bude metodológia
Eurostatu a v roku 2020 by mal byť
indikátor definitívne prijatý.
Až potom sa bude dať posúdiť, ktorá
krajina koľko spotrebuje a najmä
koľko sa v danej krajine spotrebu-
je na osobu. Známy problém presu-
nu priemyselnej výroby, ktorý môže
znečistenie presunúť z kedysi prie-
myselného Severu na dnes tovary
vyrábajúci Juh by tak mal odpadnúť.
Uvidí sa, ako bude naložené s týmto
kľúčovým detailom, ktorý rozhodne
o tom, či skutočne došlo k zásadnému
(hoc i v kontexte všetkých 17 cieľov
iba čiastkovému) zlomu v rozvojovej
ideológii v otázke jej rasizmu.
Ak by sa ukázalo, že za rozvinutosť sa
považuje trvalo udržateľná spotreba,
teda taká, ktorá má nejaké hranice,
tak by zrazu mohlo znamenať, že
Nemecko nie je rozvinutou, ale je
naopak nerozvinutou, priam zaosta-
lou krajinou neschopnou dobehnúť
napríklad Ghanu v rozvojových pre-
tekoch.
Pre kategorickejšie tvrdenie bude
nutné analyzovať všetky indikáto-
ry súvisiace so životným prostre-
dím. Mnohé z nich sa týkajú naprí-
klad národných plánov, či zvyšovania
povedomia. Tie samozrejme môžu byť
nápomocné, avšak to, kto koľko zne-
čisťuje nám poskytnú iba tvrdé dáta
o spotrebe a práve tie sú potrebné,
ak rozvinutosť má znamenať udrža-
teľnosť. Možno by však bolo lepšie sa
zamerať na hlbšie nerovnosti medzi
krajinami a tie začať znižovať, aby
podobné rebríčky stratili na zmyslupl-
nosti a náš svet neovládali rasistické
ideológie.
Tomáš Profant
Sote Hub v meste Voi. Foto Jakub Šimek.

7. 7
dizajn ma
cmyk: 0/0/100/25
rgb: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100
rgb: 46/
dizajn manu
myk: 0/0/100/25
b: 161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/6
rgb: 46/68
dizajn manuál
0/0/100/25
161/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/3
rgb: 46/68/9
dizajn manuál –
0/100/25
1/160/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/
rgb: 46/68/99
dizajn manuál – 10
100/25
60/33
cmyk: 0/0/0/40
rgb: 170/170/170
cmyk: 0/0/0/80
rgb: 71/71/71
cmyk: 60/35/15/10
rgb: 122/131/162
cmyk: 100/60/30/30
rgb: 46/68/99
ROZVOJOVÁ IDEOLÓGIA PONTISU
Súčasné kritické rozvojové štúdiá sa
okrem iného zaoberajú aj otázkami
ideologickej produkcie mimovládnych
organizácií. Tieto organizácie robia
rôzne projekty na globálnom Juhu
a k tomu o nich publikujú články,
prípadne ich zamestnanci a zamest-
nankyne vystupujú na diskusiách, kon-
ferenciách alebo v médiách. Nie inak
tomu je aj v prípadne Nadácie Pontis.
Kritická perspektíva sa venuje proble-
matike rozvojovej ideológie, konkrét-
ne otázke rasizmu vo vzťahoch medzi
tzv. rozvinutými a tzv. rozvojovými
krajinami, otázke legitimity „rozvoja“,
nech už toto slovo znamená čokoľ-
vek a otázke nerovných mocenských
vzťahov medzi globálnym Severom
a Juhom. Kritizované býva, že bežné
rozvojové organizácie vo svojej ideo-
logickej produkcii prezentujú Západ
ako nadradený globálnemu Juhu,
pozitívne vyobrazujú „rozvoj“ napriek
známym ekologickým a ďalším nedu-
hom, ktoré sú s ním spojené a igno-
rujú, že medzi Severom a Juhom sú
nerovné mocenské vzťahy a že snahy
mimovládok bývajú často apolitické.
Môj výskum publikovaný počas
posledný piatich rokov v nórskom
Fóre rozvojových štúdií a v britskom
Časopise súčasnej strednej a východnej
Európy ukazuje, že Pontis sa od ostat-
ných mimovládok príliš neodlišuje.
Hierarchiu medzi Nami a Nimi prezrá-
dza, že kým My sme v ideológii Pontisu
poväčšine aktívni, Oni sú omnoho čas-
tejšie pasívni, kým My sme reprezen-
tovaní našimi menami, Oni sú repre-
zentovaní napríklad ako „Afrika“, či
„miestni“, ale občas aj ako „učitelia“.
Kým My rozprávame o našich skúse-
nostiach, Oni hovoria akí sú vďační
a aké majú šťastie. Kým My sme tí, čo
vedia, oni sú tí, čo nevedia, alebo sa
učia. Kým My pôsobíme na Nich tým,
že Ich učíme, Oni sa ovplyvňujú len
medzi sebou.
Podobne hierarchické vyobrazenie
Nás a Ich bolo prítomné aj v rozhovo-
roch so zamestnancami a zamestnan-
kyňami Pontisu. Keňa bola označená
za rozvojovú krajinu, za skorumpova-
nú, Keňania boli považovaní za menej
ohľaduplných voči životnému pros-
trediu oproti Slovákom, ich chudo-
ba bola dôsledkom ich neschopnosti
myslieť do budúcnosti a My sme mali
byť tí, ktorí umožnia Ich rozvoj.
Termín „rozvoj“ nebol v analyzova-
ných textoch nijak kriticky diskuto-
vaný a dal sa nájsť v spojeniach ako
„rozvoj oblasti Kasigau“, či „hospo-
dársky rozvoj“. Väčšina zamestnancov
tiež potvrdila, že rozvoj pre nich zna-
mená posun ku „kvalitatívne lepšie-
mu stavu“, prípadne „pokrok“ alebo
zuje nerovnosť tým, že vytvára dojem,
že ľudia dosahujú svoje pracovné
pozície vďaka vzdelaniu. Omnoho lep-
šie vysvetlenie však poskytuje bohat-
stvo rodičov. Jednoducho povedané,
obvykle platí, že deti bohatých ostáva-
jú bohatými.
Vo všetkých troch témach teda
Pontis do veľkej miery opakoval to, čo
zaznieva z dominantných rozvojových
organizácií, ako sú Svetová banka, či
Gift člen Sote Hubu v kenskom meste Voi, ktorý pomohla založiť Nadácia Pontis s pod-
porou SlovakAid. Foto Jakub Šimek.
dokonca ho tautologicky definovali
ako „socio-ekonomický rozvoj“.
A napokon v otázke nerovných geopo-
litických mocenských vzťahov medzi
globálnym Severom a Juhom Pontis
použil literárne nástroje umožňujúce
ich ignoráciu, hoci majú zásadný vplyv
na životnú úroveň obyvateľov krajín
Kene a ďalších krajín globálneho Juhu.
Celý analyzovaný text z webovej strán-
ky Pontisu bol morálnym príbehom
a dosiahnutí úspechu. Slováci prišli
do Kene a naučili Keňanov používať
PowerPoint. Znalosť bola prenesená
a vzdelanie je predsa základom rozvo-
ja a zvyšovania životnej úrovne.
Výskum však ukazuje, že vzdelanie
samé o sebe nemusí stačiť. Naopak,
vzdelávací systém ideologicky legitimi-
britské Ministerstvo medzinárodné-
ho rozvoja alebo nemecké Federálne
ministerstvo pre ekonomickú spolu-
prácu a rozvoj. Podobne sa vyjadruje
aj ďalšia slovenská mimovládka Človek
v ohrození, ale aj rakúska poboč-
ka veľkej medzinárodnej mimovládky
CARE alebo Slovenská agentúra pre
medzinárodnú rozvojovú spoluprácu,
či Rakúska rozvojová agentúra.
Podobne ako v uvedených organizá-
ciách aj v ideológii Pontisu sú však
prítomné protirečenia a nesúlady.
Zamestnanci Pontisu omnoho viac
nasledujú posun v rozvojovej ideológii
smerom k partnerstvu s príjemcami
pomoci, než ako to vidno z ich PR člán-
kov na webe. Keňu jedna zamestnan-
kyňa označila za silno multikultúrnu,
ďalší zamestnanec mal problém s roz-

8. logotyporganizáci
prípustnéfarebnévariant
komplementárnefarb
doplnkovéfarb
/94/30–80%
/75/24
89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–20
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/100–80%
0/80
1/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–20%
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganizá
prípustnéfarebnévaria
komplementárnefa
doplnkovéfa
91/94/30–80%
73/75/24
9/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30–
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/193
0/0/100–80%
0/0/80
/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–2
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporganiz
prípustnéfarebnévari
komplementárnef
doplnkovéf
0/91/94/30–80%
0/73/75/24
159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/30
cmyk:0/18/19/6
rgb:230/210/19
0/0/0/100–80%
0/0/0/80
71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/100–
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/214
logotyporgani
prípustnéfarebnéva
komplementárne
doplnkové
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0/91/94/
cmyk:0/18/19/
rgb:230/210/
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0/0/0/10
cmyk:0/0/0/20
rgb:214/214/2
logotypor
prípustnéfareb
kompleme
dopl
yk:0/91/94/30–80%
yk:0/73/75/24
b:159/89/60
cmyk:0/91/94/30–60%
cmyk:0/54/56/18
rgb:181/128/95
cmyk:0/91/94/30–40%
cmyk:0/36/38/12
rgb:205/168/138
cmyk:0
cmyk:0
rgb:2
yk:0/0/0/100–80%
yk:0/0/0/80
b:71/71/71
cmyk:0/0/0/100–60%
cmyk:0/0/0/60
rgb:124/124/124
cmyk:0/0/0/100–40%
cmyk:0/0/0/40
rgb:170/170/170
cmyk:0
cmyk:0
rgb:2
Vydala Nadácia Pontis, Zelinárska 2, 821 08, Bratislava, Slovensko. Zostavil Jakub Šimek.
Telefón: (421 2) 5710 8111
pontis@nadaciapontis.sk, pontis@pontisfoundation.sk, www.nadaciapontis.sk
Vydávanie časopisu Pontis Digest je súčasťou projektu „Globálna univerzita V: Zavádzanie rozvojových
tém do univerzitného vzdelávania v regiónoch” podporeného z prostriedkov SlovakAid
(č. SAMRS/2017/1/7). Názory prezentované v časopise sa nemusia zhodovať s názormi donora.
deľovaním krajín na rozvinuté a rozvo-
jové a nemal pocit, že by Tunisko bola
rozvojová krajina. Ďalší hovoril o úrov-
ni rozvoja ako o objektívnom indiká-
tore, ale štatistika nezodpovedá jeho
skúsenosti. Partneri boli označovaní
za milých, spolupráca s nimi za vynika-
júcu, občianska spoločnosť v Tunisku
bola veľmi entuziastická a ľudia aktív-
ni. Iní boli ochotní pracovať a majú
podnikateľské myslenie. Celkovo bola
hierarchizácia Nás nad Nich slabšia
v rozhovoroch ako v článkoch.
Podobne bol spochybnený aj pojem
„rozvoj“, ktorý jeden zamestnanec
označil za „buzzword“, slovo, ktoré sa
používa bez nejakej výraznej kono-
tácie, jednoducho banálny pojem.
NGOčkári sa nezaujímajú o to, či roz-
voj znamená to alebo ono, potrebu-
jú mať zaplatené letenky, dohodnu-
tého spíkra alebo vybavené faktúry.
Jednoducho povedané, rozvoj pochá-
dza od vonkajších aktérov a Pontis
je viac príjemcom ideológie, ktorú
ďalej opakuje, ale nevytvára ju sama
od seba.
V súvislosti s hierarchiou medzi Nami
a Nimi jedna zamestnankyňa pove-
dala, že sa snaží nepoužívať termín
„rozvoj“, pretože je to senzitívna téma
pre partnerov z Tunisu, ktorí nechcú
vnímať zmeny v Tunise ako zmeny
súvisiace s tzv. Tretím svetom a jeden
respondent preferoval používanie iba
termínu „kooperácie“ miesto „rozvo-
jovej kooperácie“ vzhľadom na to, že
pre kenských študentov nie je až také
ťažké dostať sa na úroveň sloven-
ských. Natíska sa však kritická otázka,
že ak sú rovnako schopní, ako je
možné, že Keňa je „menej rozvinutá“?
Odpoveď ponúka zamestnanec, ktorý
tak spochybnil rozvojovú ideológiu aj
v otázke ignorácie nerovných mocen-
ských vzťahov. Podľa neho sú príčinou
chudoby okrem iného aj obchodné
a geopolitické vzťahy v kombinácii
s koloniálnou minulosťou a vojenský-
mi konfliktami.
Nuž, ale ak sú si v Pontise vedomí
takýchto príčin, ako je možné, že sa im
nevenujú, ale sa venujú oblasti vzdelá-
vania ? Aj na túto otázku daný zamest-
nanec odpovedal. Pontis sa podľa
neho snaží byť apolitickou organizáci-
ou a v skutočnosti v Pontise ľudia tieto
aspekty chudoby nevnímajú.
Ako vidno, všetky tri prvky rozvojovej
ideológie sú teda v Pontise aj spo-
chybňované, a to najmä zamestnan-
cami v rozhovoroch, avšak kým texty
túto ideológiu reprodukujú takmer
dokonale, zamestnanci tak robia
vo väčšine prípadov a „len“ do veľ-
kej miery. Keď ju práve nenasledujú,
tak len väčšinou opakujú najnovšie
Tomáš Profant (1983) získal dok-
torát z politológie na Univerzite
v Kasseli.Jevýskumnýmpracovní-
kom na Ústave medzinárodných
vzťahov v Prahe a ako odbor-
ný asistent pôsobí na Fakulte
sociálnych a ekonomických
vied Univerzity Komenského
v Bratislave. Je členom redakcie
kutúrne-spoločneského blogu
POLE. Medzi jeho odborné záuj-
my patrí medzinárodná politic-
ká ekonómia, rozvojová spolu-
práca a postkoloniálna teória.
Vo vydavateľstve Routledge mu
vyšla kniha New Donors on the
Postcolonial Crossroads: Eastern
Europe and Western Aid.
zmeny v rozvojovej ideológii, ktorá je
samotná nekoherentná. Dominantní
rozvojoví aktéri sa snažia oslabiť hie-
rarchiu, ktorá vedie k obvineniam
z rasizmu. Podobne sa správajú aj
zamestnanci Pontisu.
Je tu však ešte jeden aspekt, na ktorý
treba pri kritike Pontisu myslieť. Ich
obrana by mohla znieť napríklad
takto: Projekt „Zvyšovanie počítačo-
vej gramotnosti učiteľov a študentov
v juhovýchodnej Keni“ predsa pomá-
ha a hoci možno problematickú ide-
ológiu v PR textoch reprodukujeme,
voči rozvojovej ideológii sa kriticky sta-
viame v našich projektoch globálneho
vzdelávania. Ostatne, tento text je
honorovaný Pontisom a je uverejnený
v Pontis Digest. Takýto argument by
mohol byť čiastočne zmysluplný.
Otázka je, do akej miery sa Pontis
vo svojich projektoch globálneho vzde-
lávania skutočne stavia kriticky voči
rozvojovej ideológii. Ja na túto otázku
neviem odpovedať, pretože som tieto
ich projekty neanalyzoval. Ak by sme
však vychádzali z analýz nemeckého
alebo britského globálneho vzdelá-
vania, dospeli by sme k predpokladu,
že Pontis je aj v tejto oblasti značne
nekritický a opakuje problematické
prvky v globálnom vzdelávaní, ktoré sa
dajú nájsť na západ od našich hraníc.
Potvrdenie takéhoto predpokladu by
si vyžadovalo ďalší výskum.
Tomáš Profant
Kenská podnikateľka školí členky Sote ICT klubu na Kajire Girls. Foto Ivana Uličná.