SlideShare a Scribd company logo
11
Mýty o socializme
Základné zistenia z kvalitatívneho prieskumu – focus groups
PREDSTAVY O ÚLOHE ŠTÁTU
VNÍMANIE SOCIALIZMU
HODNOTENIE TVRDENÍ O SOCIALIZME
2
1.
2.
3.
1. Vnímanie socializmu – spontánne asociácie
 Väčšine diskutujúcich sa socializmus spája s „prácou, právom/ povinnosťou pracovať“.
 Druhou najčastejšie uvádzanou asociáciou bolo sociálne zabezpečenie/ sociálne istoty. Uviedla
približne polovica diskutujúcich.
 Na otázku „čo bolo za socializmu dobré?“ v diskusiách najčastejšie zaznelo garantované sociálne
istoty v podobe práce, ľahšej dostupnosti bývania (aj lacnejšie), skorší odchod do dôchodku,
podpora rodiny, systém mladomanželských pôžičiek, fungujúce OČR a podobne. Silno rezonovala aj
problematika fungujúceho školstva a zdravotníctva, ako aj rovnosti ľudí a lepších medziľudských
vzťahov.
 Naopak, na otázku „čo bolo za socializmu zlé?“, boli často menované obmedzené možnosti
cestovania, cenzúra – obmedzená sloboda slova, viery a problémy so zásobovaním.
 Preferovanie života v socializme alebo v súčasnosti závisí od veku diskutujúcich. Mladší (FGD
stredoškoláci, FGD mladí) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sú názory
rôznorodé (FGD stredný vek), resp. preferujú skôr život v socializme (FGD starší).
3
2. Predstavy o úlohe štátu
V rámci diskusie o úlohe štátu najčastejšie rezonovali nasledujúce očakávania:
 fungujúca a dostupná zdravotná starostlivosť,
 školstvo,
 a sociálne istoty v podobe dôchodkového zabezpečenia, podpory rodiny.
 Úlohou jednotlivca je dodržiavanie pravidiel, zákonov, poctivosť a zabezpečenie rodiny resp.
svojich detí.
4
2. Predstavy o úlohe štátu
DÔCHODOK
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zabezpečenie dôchodku by mal mať na starosti štát.
Argumentujú, že aktuálny model je zaužívaný a vyhovujúci. Vo všetkých diskusiách však zaznel
názor podporujúci spolufinancovanie dôchodku jednotlivcom, vzhľadom na neúnosnú finančnú
záťaž systému.
 Medzi diskutujúcimi prevažuje názor, že štát by sa mal postarať o dôchodok aj tým ľuďom,
ktorí počas produktívneho veku nemysleli na dôchodok. Neexistuje však zhoda v tom, v akej
podobe a v akej miere by mal byť zohľadnená miera individuálnej zodpovednosti za nešetrenie
si na dôchodok.
 S predloženým tvrdením „štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň
na ich súčasnej úrovni“ sa respondenti nestotožňujú, celkový nesúhlas v individuálnom
hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu viac ako polovica respondentov.
5
2. Predstavy o úlohe štátu
VZDELÁVANIE
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že vzdelávanie by malo mať na starosti štát, a malo by
byť bezplatné. Možnosť vzdelávania sa je vnímaná ako univerzálne ľudské právo, ktorého
zabezpečenie má mať na starosti štát.
 Väčšina sa tiež zhoduje v tom, že bezplatné vzdelávanie sa má týkať celého systému – teda od
základnej až po vysokú školu.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za poskytnutie vzdelania všetkým od úrovne
základného školstva až po vysoké školstvo“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v
individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich.
6
MINIMÁLNA MZDA
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že minimálna mzda by mala byť stanovená štátom. Ani v jednej z
diskusií sa neobjavil názor, že štát by nemal minimálnu mzdu určovať. Tiež podľa väčšiny diskutujúcich by
zamestnávatelia „zneužili“ situáciu bez stanovej hranice minimálnej mzdy a znížili mzdu svojim
zamestnancom pod jej hranicu.
 Aj dopady opačnej situácie – výrazné zvýšenie štátom určenej minimálnej mzdy, by malo prevažne
negatívne dopady.
7
2. Predstavy o úlohe štátu
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
 Absolútna väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zdravotná starostlivosť by mala byť zadarmo s
tým, že jej poskytovanie má manažovať štát zo zdravotných odvodov občanov. Má zahrňovať aj
hospitalizáciu (poskytovanie stravy, ubytovanie aj dopravu sanitkou).
 Jednoznačne je zamietaná myšlienka výrazného zníženia zdravotných odvodov a doplácanie za
ošetrenie pri bežnom ochorení, narušenie princípu solidarity nie je pozitívne prijímané a sú tu aj obavy
zo zvýšených finančných nárokov za služby súvisiace so zdravím.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti
všetkým občanom a ľudia by nad rámec zdravotného poistenia nemali za zdravotníctvo platiť“ sa
respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu väčšina
respondentov.
8
2. Predstavy o úlohe štátu
POMOC CHUDOBNÝM
 Väčšina diskutujúcich nesúhlasí s plošnou pomocou chudobným. Sú za adresný a diferencovaný až
individuálny prístup. Preferovaná je zásluhovosť pomoci; ďalej adresnosť pomoci a kontrola pomoci.
 Najčastejšie uvádzaným nástrojom znižovania chudoby je poskytnutie práce/ zamestnania
chudobným.
 Diskutujúci deklarovali, že vnímajú aktuálny systém pomoci Rómom ako nespravodlivý, pretože
„dostávajú peniaze zadarmo“ – podľa ich názoru, väčšina nepracuje, lebo nechce a vedome zneužívajú
systém.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za životnú úroveň svojich občanov a mal by dohliadať na
to, aby medzi ľuďmi nevznikali príliš veľké sociálne rozdiely“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v
individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich.
9
2. Predstavy o úlohe štátu
10
stredoškoláci mladí stredný vek starší CELKOVÉ HODNOTENIE
priemer priemer priemer priemer priemer
štandardná
odchýlka
Za socializmu mal každý zabezpečenú prácu. Práce bolo dostatok pre
všetkých.
2,13 1,71 3,00 2,88 2,45 0,85
Výrobky boli kvalitnejšie a bezpečnejšie a potraviny zdravšie ako dnes. 2,00 1,43 2,63 2,25 2,10 1,14
Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší. 1,00 1,71 2,88 2,75 2,10 1,04
Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Menej sa kradlo
a podvádzalo ako dnes.
0,75 0,86 2,13 2,50 1,58 1,26
Zdravotná starostlivosť za socializmu bola lepšia, ľudia sa dožívali
vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby.
1,88 0,71 2,00 1,63 1,58 1,26
Socializmus bol sociálne spravodlivejší systém ako je ten dnešný,
pretože neexistovali také veľké príjmové a majetkové rozdiely medzi
ľuďmi, ako je tomu dnes.
0,63 1,43 1,88 1,75 1,42 1,09
Na obecnej/mestskej a tiež na krajskej úrovni fungovala samospráva. 1,13 0,57 1,88 1,75 1,35 1,17
Štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk
súkromníkov, z národných podnikov profitovali všetci občania.
0,63 1,29 1,38 1,88 1,29 1,40
Vzdelávanie a školstvo bolo kvalitnejšie a vzdelanie na vyššej úrovni
ako dnes.
0,13 -0,14 2,75 2,13 1,26 1,65
Život za socializmu bol lacnejší a ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť
viac.
0,75 -0,14 1,75 1,88 1,10 1,66
Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa
mu darilo.
0,00 0,29 2,38 1,50 1,06 1,79
Za socializmu bolo bezpečnejšie. Bola nižšia kriminalita, menej vrážd,
menej sa kradlo.
-0,25 0,14 2,25 1,88 1,03 1,70
Aj za socializmu sa dalo cestovať do zahraničia. Dokonca dovolenka pri
mori bola dostupnejšia pre väčší počet obyvateľov, než je tomu dnes.
-0,50 -1,29 0,13 1,50 0,00 1,98
Socializmus v Československu nebol totalitným režimom. Ľudské práva
sa dodržiavali.
-1,00 -1,43 0,25 1,38 -0,16 1,73
Socialistický režim sa staral o lepšie životné prostredie, socialistické
podniky vypúšťali menej nečistôt do prostredia a museli dodržiavať
prísnejšie environmentálne normy ako dnes.
0,25 -0,71 0,00 -0,63 -0,26 1,67
Voľby boli slobodné a demokratické. -2,00 -2,29 -0,13 0,50 -0,94 2,10
+3
-3
3. Priemerné hodnotenie tvrdení o socializme
* Úlohou diskutujúcich bolo ohodnotiť každé tvrdenie na škále od -3 do +3; kde +3 znamená, že s daným tvrdením úplne súhlasia a -3 znamená, že s daným tvrdením
vôbec nesúhlasia . V tabuľke uvádzame priemer hodnotení za jednotlivé tvrdenia v každej diskusnej skupine zvlášť, ako aj celkovú priemerné hodnotenie.
úplne súhlasí
vôbec nesúhlas
11FOCUS, Marketing & Social Research 11
rokoch
FOCUS, Marketing and Social Research
Sládkovičova 4, P.O. Box 293
810 00 Bratislava 1
Slovenská republika
Tel.: +421 2 529 31 366
E-mail: info@focus-research.sk
www.focus-research.sk
Ďakujem za pozornosť

More Related Content

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a SlovenskaOdkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really worksCharlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Daniel Klein: Adam Smith 300
Daniel Klein: Adam Smith 300Daniel Klein: Adam Smith 300
Na obranu slobodného trhu
Na obranu slobodného trhuNa obranu slobodného trhu
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlGonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About CapitalismRainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťFriedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary PolicyGunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
David Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and LibertyDavid Friedman: Law, Economics and Liberty
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS LectureStefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického mysleniaPeter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integráciaPeter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systémPeter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (20)

Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a SlovenskaOdkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
 
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really worksCharlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
 
Daniel Klein: Adam Smith 300
Daniel Klein: Adam Smith 300Daniel Klein: Adam Smith 300
Daniel Klein: Adam Smith 300
 
Na obranu slobodného trhu
Na obranu slobodného trhuNa obranu slobodného trhu
Na obranu slobodného trhu
 
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlGonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
 
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About CapitalismRainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
 
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťFriedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
 
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary PolicyGunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
 
David Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and LibertyDavid Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and Liberty
 
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS LectureStefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického mysleniaPeter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
 
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integráciaPeter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
 
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledkySocializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
 
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systémPeter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 

Mýty o socializme | Martin Slosiarik

  • 1. 11 Mýty o socializme Základné zistenia z kvalitatívneho prieskumu – focus groups
  • 2. PREDSTAVY O ÚLOHE ŠTÁTU VNÍMANIE SOCIALIZMU HODNOTENIE TVRDENÍ O SOCIALIZME 2 1. 2. 3.
  • 3. 1. Vnímanie socializmu – spontánne asociácie  Väčšine diskutujúcich sa socializmus spája s „prácou, právom/ povinnosťou pracovať“.  Druhou najčastejšie uvádzanou asociáciou bolo sociálne zabezpečenie/ sociálne istoty. Uviedla približne polovica diskutujúcich.  Na otázku „čo bolo za socializmu dobré?“ v diskusiách najčastejšie zaznelo garantované sociálne istoty v podobe práce, ľahšej dostupnosti bývania (aj lacnejšie), skorší odchod do dôchodku, podpora rodiny, systém mladomanželských pôžičiek, fungujúce OČR a podobne. Silno rezonovala aj problematika fungujúceho školstva a zdravotníctva, ako aj rovnosti ľudí a lepších medziľudských vzťahov.  Naopak, na otázku „čo bolo za socializmu zlé?“, boli často menované obmedzené možnosti cestovania, cenzúra – obmedzená sloboda slova, viery a problémy so zásobovaním.  Preferovanie života v socializme alebo v súčasnosti závisí od veku diskutujúcich. Mladší (FGD stredoškoláci, FGD mladí) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sú názory rôznorodé (FGD stredný vek), resp. preferujú skôr život v socializme (FGD starší). 3
  • 4. 2. Predstavy o úlohe štátu V rámci diskusie o úlohe štátu najčastejšie rezonovali nasledujúce očakávania:  fungujúca a dostupná zdravotná starostlivosť,  školstvo,  a sociálne istoty v podobe dôchodkového zabezpečenia, podpory rodiny.  Úlohou jednotlivca je dodržiavanie pravidiel, zákonov, poctivosť a zabezpečenie rodiny resp. svojich detí. 4
  • 5. 2. Predstavy o úlohe štátu DÔCHODOK  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zabezpečenie dôchodku by mal mať na starosti štát. Argumentujú, že aktuálny model je zaužívaný a vyhovujúci. Vo všetkých diskusiách však zaznel názor podporujúci spolufinancovanie dôchodku jednotlivcom, vzhľadom na neúnosnú finančnú záťaž systému.  Medzi diskutujúcimi prevažuje názor, že štát by sa mal postarať o dôchodok aj tým ľuďom, ktorí počas produktívneho veku nemysleli na dôchodok. Neexistuje však zhoda v tom, v akej podobe a v akej miere by mal byť zohľadnená miera individuálnej zodpovednosti za nešetrenie si na dôchodok.  S predloženým tvrdením „štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň na ich súčasnej úrovni“ sa respondenti nestotožňujú, celkový nesúhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu viac ako polovica respondentov. 5
  • 6. 2. Predstavy o úlohe štátu VZDELÁVANIE  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že vzdelávanie by malo mať na starosti štát, a malo by byť bezplatné. Možnosť vzdelávania sa je vnímaná ako univerzálne ľudské právo, ktorého zabezpečenie má mať na starosti štát.  Väčšina sa tiež zhoduje v tom, že bezplatné vzdelávanie sa má týkať celého systému – teda od základnej až po vysokú školu.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za poskytnutie vzdelania všetkým od úrovne základného školstva až po vysoké školstvo“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich. 6
  • 7. MINIMÁLNA MZDA  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že minimálna mzda by mala byť stanovená štátom. Ani v jednej z diskusií sa neobjavil názor, že štát by nemal minimálnu mzdu určovať. Tiež podľa väčšiny diskutujúcich by zamestnávatelia „zneužili“ situáciu bez stanovej hranice minimálnej mzdy a znížili mzdu svojim zamestnancom pod jej hranicu.  Aj dopady opačnej situácie – výrazné zvýšenie štátom určenej minimálnej mzdy, by malo prevažne negatívne dopady. 7 2. Predstavy o úlohe štátu
  • 8. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ  Absolútna väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zdravotná starostlivosť by mala byť zadarmo s tým, že jej poskytovanie má manažovať štát zo zdravotných odvodov občanov. Má zahrňovať aj hospitalizáciu (poskytovanie stravy, ubytovanie aj dopravu sanitkou).  Jednoznačne je zamietaná myšlienka výrazného zníženia zdravotných odvodov a doplácanie za ošetrenie pri bežnom ochorení, narušenie princípu solidarity nie je pozitívne prijímané a sú tu aj obavy zo zvýšených finančných nárokov za služby súvisiace so zdravím.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti všetkým občanom a ľudia by nad rámec zdravotného poistenia nemali za zdravotníctvo platiť“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu väčšina respondentov. 8 2. Predstavy o úlohe štátu
  • 9. POMOC CHUDOBNÝM  Väčšina diskutujúcich nesúhlasí s plošnou pomocou chudobným. Sú za adresný a diferencovaný až individuálny prístup. Preferovaná je zásluhovosť pomoci; ďalej adresnosť pomoci a kontrola pomoci.  Najčastejšie uvádzaným nástrojom znižovania chudoby je poskytnutie práce/ zamestnania chudobným.  Diskutujúci deklarovali, že vnímajú aktuálny systém pomoci Rómom ako nespravodlivý, pretože „dostávajú peniaze zadarmo“ – podľa ich názoru, väčšina nepracuje, lebo nechce a vedome zneužívajú systém.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za životnú úroveň svojich občanov a mal by dohliadať na to, aby medzi ľuďmi nevznikali príliš veľké sociálne rozdiely“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich. 9 2. Predstavy o úlohe štátu
  • 10. 10 stredoškoláci mladí stredný vek starší CELKOVÉ HODNOTENIE priemer priemer priemer priemer priemer štandardná odchýlka Za socializmu mal každý zabezpečenú prácu. Práce bolo dostatok pre všetkých. 2,13 1,71 3,00 2,88 2,45 0,85 Výrobky boli kvalitnejšie a bezpečnejšie a potraviny zdravšie ako dnes. 2,00 1,43 2,63 2,25 2,10 1,14 Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší. 1,00 1,71 2,88 2,75 2,10 1,04 Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Menej sa kradlo a podvádzalo ako dnes. 0,75 0,86 2,13 2,50 1,58 1,26 Zdravotná starostlivosť za socializmu bola lepšia, ľudia sa dožívali vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby. 1,88 0,71 2,00 1,63 1,58 1,26 Socializmus bol sociálne spravodlivejší systém ako je ten dnešný, pretože neexistovali také veľké príjmové a majetkové rozdiely medzi ľuďmi, ako je tomu dnes. 0,63 1,43 1,88 1,75 1,42 1,09 Na obecnej/mestskej a tiež na krajskej úrovni fungovala samospráva. 1,13 0,57 1,88 1,75 1,35 1,17 Štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, z národných podnikov profitovali všetci občania. 0,63 1,29 1,38 1,88 1,29 1,40 Vzdelávanie a školstvo bolo kvalitnejšie a vzdelanie na vyššej úrovni ako dnes. 0,13 -0,14 2,75 2,13 1,26 1,65 Život za socializmu bol lacnejší a ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac. 0,75 -0,14 1,75 1,88 1,10 1,66 Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa mu darilo. 0,00 0,29 2,38 1,50 1,06 1,79 Za socializmu bolo bezpečnejšie. Bola nižšia kriminalita, menej vrážd, menej sa kradlo. -0,25 0,14 2,25 1,88 1,03 1,70 Aj za socializmu sa dalo cestovať do zahraničia. Dokonca dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet obyvateľov, než je tomu dnes. -0,50 -1,29 0,13 1,50 0,00 1,98 Socializmus v Československu nebol totalitným režimom. Ľudské práva sa dodržiavali. -1,00 -1,43 0,25 1,38 -0,16 1,73 Socialistický režim sa staral o lepšie životné prostredie, socialistické podniky vypúšťali menej nečistôt do prostredia a museli dodržiavať prísnejšie environmentálne normy ako dnes. 0,25 -0,71 0,00 -0,63 -0,26 1,67 Voľby boli slobodné a demokratické. -2,00 -2,29 -0,13 0,50 -0,94 2,10 +3 -3 3. Priemerné hodnotenie tvrdení o socializme * Úlohou diskutujúcich bolo ohodnotiť každé tvrdenie na škále od -3 do +3; kde +3 znamená, že s daným tvrdením úplne súhlasia a -3 znamená, že s daným tvrdením vôbec nesúhlasia . V tabuľke uvádzame priemer hodnotení za jednotlivé tvrdenia v každej diskusnej skupine zvlášť, ako aj celkovú priemerné hodnotenie. úplne súhlasí vôbec nesúhlas
  • 11. 11FOCUS, Marketing & Social Research 11 rokoch FOCUS, Marketing and Social Research Sládkovičova 4, P.O. Box 293 810 00 Bratislava 1 Slovenská republika Tel.: +421 2 529 31 366 E-mail: info@focus-research.sk www.focus-research.sk Ďakujem za pozornosť