1. Úloha 12 do kurzu práce s informáciami
Argumentácia: Nasledujúcu tému som si vybrala preto, lebo ma ideológia fašizmu a nacizmu
v historickom kontexte zaujímajú a myslím, že sú dôležité aj v súčasnosti. Pretože rovnako
ako minulosť, ovplyvnili aj neskorší vývoj celkového svetového smerovania. Je preto dôležité
brať ich v úvahu aj v dnešnom modernom 21.storočí, ich vplyv totiž ďaleko presahuje
historicky obmedzenú dobu ich vrcholného pôsobenia. Téma spadá pod oblasť moderných
politických dejín, ktoré sú súčasťou môjho štúdia. Odvodila som ju z osnovy spomínaného
predmetu. Názov témy v sebe zahŕňa najkľúčovejšie pojmy obsahu textu.
Anotácia: Nasledujúci text popisuje problematiku dvoch vybraných totalitných režimov-
nacizmu v Nemecku a fašizmu v Taliansku. Oba režimy skúma v kontexte geopolitických
cieľov v období ich vrcholového pôsobenia, t.j. v 20.storočí. Fakty uvedené v texte
vychádzajú najmä z publikácie Johna Laughlanda: Znečistený prameň. Laughland je
uznávaným britským autorom a novinárom, preto vychádzanie z jeho publikácie pridáva textu
odbornosť. Text je písaný študentkou prvého ročníka medzinárodných vzťahov a predstavuje
zhrnutie faktov nastoleného problému a jej vlastný postoj.
Kľúčové slová: nacizmus, fašizmus, federácia, totalitarizmus, Európa, integrácia

2. Fašizmus a nemecké sny o federácií
Nacizmus i fašizmus sú označované za totalitné režimy. V The free dictionary je
definovaný ako „the principle of complete and unrestricted power in government“ (princíp
úplnej a neobmedzenej moci vo vláde).1 V mnohých definíciách sa v podstate vždy objavujú
základné prvky totality a to vláda jednej strany, nemožnosť zmeny politického systému,
uzurpátorstvo moci. Tento pojem by sa však dal rozšíriť aj mimo hranice Talianska či
Nemecka. Tým je myslené, že nadvláda nad vlastným územím nemala byť koncom snahy
a cieľov hnutia. Naopak, chcela dosiahnuť čo najväčšie množstvo prívržencov, v skutočnosti
bolo jedno, či dobrovoľných alebo podrobených.
Ich plány do budúcna sa opierali o zjednotenie Európy. Silu videli práve zjednotení do
veľkého celku vzniknutého z mnohých malých a slabých jednotiek. Podľa ich stratégie by sa
týmto spôsobom by odstránila rivalita medzi jednotkami, pretože jedným z najčastejších
dôvodov konfliktov sú práve národnostné rozbroje. Cieľom bolo zabrániť ďalšiemu deleniu
bratských národov. Zároveň by existoval spoľahlivý bezpečnostný systém voči vonkajším
aktérom (veľmoci ako Rusko alebo Amerika boli považovaní za nepriateľov). Treťou
deklarovanou výhodou bolo predchádzanie krízam, na základe efektívnejšieho využívania
spoločných zdrojov. Ďalším faktorom podporujúcim myšlienku integrácie bol aj
technologický pokrok, ktorý bol z hľadiska svetového trhu výhodnejší pre väčšie ekonomiky
ako u Ameriky a Ruska, ktorým pluralitné usporiadanie Európy nemohlo konkurovať.
Veľká politická entita mala byť vytvorená a integrovaná na základe nemeckého vzoru.
Podľa slov Josepha Goebbelsa sa malo historické zjednotenie Nemecka stať vzorom pre
zjednotenie Európy. Silná nemecká propaganda poukazovala na výborné podmienky
nemeckých robotníkov, na systém sociálneho zabezpečenia, rovnako ako aj na ekonomický
systém, ktoré obhajovala ako najrozvinutejšie spomedzi všetkých krajín Európy. Na základe
svojich vnútorných štruktúr vyvodzovali aj plány hospodárskej a kultúrnej spolupráce.2
Z geopolitického hľadiska bolo práve Nemecko tou krajinou, ktorá mala zjednotiť Európu.
Opierali sa o jeho centrálnu polohu, pretože tvorilo prostredný článok medzi liberálnym
Západom a socialistickým Východom.
1 The free dictionary [online]
2 Laughland, John. . Znečištěný pramen, str. 28

3. Bol vytvorený pojem „deutsche Mitte“ čo v preklade znamená nemecký stred.
„Geopolitici mali za to, že poloha Nemecka a jeho dejiny mu dávajú zvláštne oprávnenie pre
vedenie Európy. Preto sa neoddeliteľne spojili 2 idey: idea obrody Nemecka a idea nového
európskeho rádu.“3
Ideológia v sebe niesla aj silný moralistický prvok: „Fašizmus bol nositeľom novej
civilizácie: ponúkal duchovnú a mravnú transformáciu Európanov pokazených
materializmom a individualizmom liberálne demokratických hodnôt.“4 Toto odmietanie
liberalizmu sa prejavovalo aj v ekonómií, kde chceli nahradiť peniaze ako nositeľa meny za
pracovnú silu. Tak isto odmietali zlatý štandard a voľný obchod, chceli obchod a menu plne
riadenú štátom. Ríšska marka bola podľa nacistov najstabilnejšou menou.
Nemeckí nacisti chceli vytvorenie nového európskeho systému vzťahov medzi štátmi-
vytvorenie konfederácie. ( Jeden z autorov myšlienky: Cecile von Reuthe Fink). Záujem o
Európu vyvrcholil v roku 1942 vytvorením „európskeho výboru“ v rámci nemeckého
ministerstva zahraničia. Plány získali reálnu podobu vďaka zmluvám, ktoré mali byť
ratifikované hlavnými štátmi. Jedným z nich bola Nóta o zriadení európskej konfederácie z
roku 1943. Špecifikovala európsku konfederáciu ako zväz suverénnych štátov avšak v
skutočnosti malo mať Nemecko absolútnu kontrolu na vnútornými záležitosťami. Podobný
koncept obsahoval aj jeden z návrhov ústavy novej Európy, ktorý požadoval právo každej
zeme organizovať si národný život podľa svojho uváženia, pokiaľ budú rešpektované záväzky
k európskemu spoločenstvu.
K tomuto paradoxu v rozdielnosti nacistických tvrdení a realitou dochádzalo pomerne
často. Stále boli deklarované princípy slobody národov, ktoré sa dostávali do rozporu z
takými prejavmi moci ako miešanie sa do vnútorných záležitostí podrobených štátov ako
napríklad Slovenska, Maďarska a ďalších satelitov. V podstate už samotná existencia
„satelitov“ popierala tieto propagandistické tvrdenia. Ďalšou historickou skutočnosťou
dokazujúcou mieru zavádzania tvrdení bol fakt, že Hitler a jeho nacistickí prívrženci v
neuznávali myšlienku nacionalizmu, teda existenciu samostatných národov, ktoré majú
zvrchovanú moc sami nad sebou. Prejavovali sa to tak, že neuznávali suverenitu štátov, ktoré
si podmanili.
3 Laughland, John. Znečištěný pramen, str. 130
4 Laughland, John. . Znečištěný pramen, str. 47-48

4. Myšlienka európskeho zjednotenia pomáhala nacistom obhajovať ich agresivitu,
porušovanie suverenity a násilie. Obhajoba hovorila, že mnohé činy boli „nevyhnutné“ pre
dosiahnutie tohto cieľa.
Fašizmus ako vedúca ideológia v Taliansku i Nemecku prerástol do snahy o vládnutie a
„moc“ nad inými, pričom všetky ostatné krajiny, či mocnosti s reálnou silou a potenciálom
ohroziť túto totalitnú vládu boli označované za nepriateľské a nehodné nasledovania. Napriek
tomu, že existovali snahy o vytvorenie európskeho spoločenstva, nedajú sa porovnávať
s neskoršími snahami o integráciu a vznikom medzinárodných inštitúcií. Dôvodom je, že
moderne formulovaná myšlienka novej suverénnej a demokratickej Európy bola iba zásterkou
skrývajúcou skutočné nebezpečenstvo vo forme nadvlády, totality a agresívneho režimu.
Dalo by sa preto označiť ako šťastie, že tieto plány neboli dotiahnuté do konca a nový
európsky systém nedostal šancu prejaviť svoju zhubnú podstatu.
Zdroje:
1 The free dictionary. [online]. [cit. 2012-12-29]. Dostupné z: http://www.thefreedictionary.com/totalitarianism
Internetový slovník The free dictionary považujem za vhodný nástroj pre hľadanie definícií.
Obsahuje pojmy vo viacerých jazykoch, zahrŕňajúc samozrejme pojmoslovie v anglickom
jazyku no navyše i ďaľších 13 oficiálnyhc jazykov. Na uvedenej webovej stránke sa
nachádzajú aj špecializované slovníky, napríklad lekársky, ekonomický či literárny. Pre
hľadanú definíciu v anglickom jazyku bola táto stránka najvhodnejšia pretože zahŕňa
oficiálny slovník: American Heritage® Dictionary of the English Language, Fourth Edition.
2 LAUGHLAND, John . Znečištěný pramen: Nedemokratické počátky evropské ideje. 1st. Praha 1: Prostor, 2001 (28)
Publikácia
znečistený prameň je kritikou uznávaného glosátora. Odbornosť autora je možné dokázať aj
tým, že je uvádzaný v doporučenej literatúre pre študentov kurzu Moderné politické dejiny.
Jeho publikácia je teda relevantná pre danú tému, poskytuje odlišný pohľad. Preto rozširuje aj
uhol pohľadu.
Infografika: http://infogr.am/Geograficka-mapa----Europy-1945/