1. Argumentácia
Práca bola pôvodne písaná ako ukončenie Audiovizuálneho seminára na
zadanú tému John Cage a jeho open work. Pre potreby Kurzu práce s informáciami
som esej prepracovala a prispôsobila daným požiadavkám. V práci sa sústredím na
koncept otvoreného diela, ktorý Cage rozvíjal vo svojej tvorbe od 50. rokov.
Presahmi medzi hudobným, vizuálnym a literárnym umením ovplyvnil celú ďalšiu
generáciu umelcov a popudil vznik nových umeleckých foriem, ktoré následne
ovplyvnili dnešnú podobu umenia nových médií, hlavný predmet môjho štúdia.
Anotácia
John Cage bol jednou z najvýznamnejších osobností experimentálnej hudby
minulého storočia. Vo svojich dielach rozvíjal koncept invenčne aplikovaných
náhodných operácií, ktoré boli inšpirované starou čínskou vešteckou knihou I-ting
a zen-budhistickou praxou, ťažiacou z paradoxov a absurdít.
Práca sa zameriava na vplyv východnej filozofie na Cageove diela, ktorý
vyústil vo vytvorení umeleckej formy s otvorenou štruktúrou. Taktiež sa venuje
dôsledkom jeho prevratného myslenia vo sfére intermediálneho umenia a umenia
nových médií.
Kľúčové slová
John Cage, otvorené dielo, experimentálna hudba, aleatorika, náhoda,
intermediálne umenie

2. John Cage a jeho koncept otvoreného umeleckého diela
John Cage je dnes považovaný za jedného z najvýznamnejších skladateľov
20. storočia. Jeho hudba, ale predovšetkým jeho filozofia, odrážajúca sa v jeho
textoch a pracovných postupoch, mali nemalý dopad na mnohých ďalších
hudobníkov, skladateľov, ale aj vizuálnych umelcov 20. a 21. storočia. Cage
aplikoval množstvo osobitých prvkov a vytvoril veľa prelomových diel, ktoré
zmenili chápanie hudby ako takej a vniesli ju do širšieho kontextu umeleckej
tvorby.
Experimentálna hudba
Cageova tvorba je radená do oblasti experimentálnej hudby, v ktorej už
podľa neho nie je relevantné používať označenie „skladateľ“, ale omnoho
príznačnejší je termín „organizátor zvukov“ (Cage 2010). Takýto „skladateľ“ si za
metódu organizácie zvukov vyberá experiment, akciu, pri ktorej sám skladateľ
nepozná vopred výsledok:
„Experimentálna akcia je taká, ktorej výsledok nie je vopred známy. Taká
akcia nepotrebuje ospravedlnenie, pretože je nepredvídateľná. Nepotrebuje
nikoho, rovnako ako zem alebo vzduch. Prevedenie takej neurčenej
(indeterministickej) skladby je nutne jedinečné. Nemôže byť opakované. Keď sa
hrá druhýkrát, výsledok je iný. Nič sa takým prevedením nezdokonaľuje, pretože
prevedenie nemôže byť uchopené ako objekt v čase“ (Cage 2012, s. 39).
Výber experimentu ako tvorivej metódy bol hlavný dôsledok konceptu
aleatoriky, ktorý začal Cage formovať v 50. rokoch. Aleatorická hudba operuje
s prvkami náhody, ráta s určitým náhodným výberom pri vytváraní skladieb, kde
sú tóny, dynamika či trvanie tónov určované vrhom kocky alebo interpretáciou
abstraktných kresieb. Takisto však ráta s určitou náhodilosťou pri interpretácii
grafických partitúr v podobe nefiguratívnych kresieb a schém, kde je interpretovi

3. ponechaná nevídaná sloboda. Cage tak formuje koncept „open work“, koncept
diela, ktoré disponuje prvkom neurčitosti a otvorenou štruktúrou.
Ticho
Cageove diela môžeme chápať ako otvorené vzhľadom na všetky náhodné
zvuky z okolia, ktoré pripúšťal ako súčasť svojho diela: „V tejto hudbe nie je nič len
zvuky: tie, ktoré notované sú a tie, ktoré notované nie sú. Tie nezapísane sa
v hudbe objavujú ako pauzy – ako ticho, ktoré otvára dvere náhodným zvukom
z okolia“ (Cage 2012, s. 7). Náhodné zvuky sa stávajú plnohodnotnými prvkami
diela. Prevedenie diela tak nikdy nie je rovnaké a záleží od vstupu vonkajších
faktorov, na ktoré skladateľ nemá dopad. Tento princíp je najjasnejšie vidieť na
skladbe 4´33. Cage chcel skladbou 4´33 dokázať, že ticho v skutočnosti nikdy nie je
absolútnym tichom, ale je plné zvukov z okolia, ktoré ho síce narušujú, ale sú
hodné našej pozornosti. Pri jej premiére interpret nehral na žiadny nástroj a
nevydával žiadny zvuk. V sále tak malo byť absolútne ticho, no i tak bolo počuť
hluk a rôzne zvuky, ktoré vychádzali prirodzene z prostredia alebo ich vydávali
diváci. Skladba tak predstavuje popretie existencie absolútneho ticha, čím dielo
spadá do oblasti medzi filozofiou a hudbou a zároveň predstavuje príklad
otvoreného umeleckého diela. Dielo 4´33 je otvorené v zmysle neurčitosti
interpretácie a formy. Jediným striktne daným obmedzením je čas, ktorý je presne
vyjadrený už v názve. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva náhoda, prostredie
a samotní poslucháči, ktorých Cage stavia do centra pozornosti. Výsledná podoba
diela tak závisí hlavne na aktivite poslucháčov.
Audiovizuálne presahy
V tvorbe Johna Cage sú značne viditeľné presahy medzi výtvarným umením
a hudbou. Cage využíval neobvyklé vizuálne partitúry a vytváral invenčné grafické
notácie, ktoré spájali „estetiku voľnej kresby s pragmatikou inštruktívnej hudobnej
notácie“ (Cage 2012, s. 101). V grafických notáciách reprezentovali zvuky rôzne

4. vizuálne znaky, nositeľom informácie o hudobnej kompozícii sa stal obraz. Grafické
notácie boli zároveň dôležitým prvkom v koncepte otvoreného diela, pretože
poskytovali interpretovi slobodu v interpretácii znakov, ktoré mohli byť
interpretované vždy novými spôsobmi. V 50. rokoch sa stali grafické notácie
legitímnym žánrom a zároveň najprogresívnejším vizuálnym umením svojej doby
(Cage 2012).
Intermediálne umenie
Práve vďaka interdisciplinárnym fúziám a spomínaným presahom medzi
vizuálnym, hudobným a takisto literárnym umením je John Cage považovaný za
prvého intermediálneho umelca. Jeho podnety našli široké uplatnenie naprieč
rôznymi umeleckými druhmi a taktiež podnietil vznik nových umeleckých foriem.
Už pri skladbe 4´33 môžeme badať tendenciu posilniť úlohu publika
prostredníctvom jeho participácie a kolaborácie, a naopak tendenciu spochybniť
úlohu autora. Cageova snaha „teatralizovať“ hudbu, vytvárať ju priamo na javisku a
spolupracovať s divákmi, predznamenala vznik happeningu ako novej vizuálnej
akcie umenia (Arns 2004), ktorá búra hranice medzi umelcom a divákom a medzi
divákom a samotným dielom. Koncept otvoreného diela si adaptovalo aj hnutie
Fluxus, ktorého sa Cage sám stal členom. Taktiež priamo ovplyvnil zakladateľa a
otca videoartu, Nam June Paika, ktorý bol samotným žiakom Cagea a v jeho tvorbe
badať vplyv zen-budhistickej filozofie. Zároveň Cageove texty nadobúdajú určitý
intermediálny charakter. Prirodzene oscilujú medzi zvukovosťou, gestičnosťou
a vizualitou a fungujú ako prototypy intertextovej a hypertextovej reprezentácie
(Cage 2012), čím predznamenávajú vznik nových médií.

5. Zdroje:
ARNS, Inke. Interaction, Participation, Networking: Art and telecommunication.
In: Media Art Net [online]. 2004 [cit. 2012-12-20]. Dostupné z:
<http://www.medienkunstnetz.de/themes/overview_of_media_art/communicatio
n/scroll/>
 uvedený autor + autor erudovaný v obore
 text správny po formálnej stránke, gramatická správnosť
 objektívne informácie
 funkčné odkazy
 referencie na iných autorov

6. CAGE, John. Membra disjecta for John Cage: wanting to say something about John =
Membra disjecta pro Johna Cage : chceme říct něco o Johnovi. Praha: DOX Prague,
2012, 226 s. ISBN 978-80-87446-16-4x.
 redigovaný a recenzovaný zdroj
 aktuálnosť
 objektívne informácie
 erudovaní editori (Jozef Cseres, Georg Weckwerth)
 dobrá reputácia vydavateľa
CAGE, John. Silence: přednášky a texty. Vyd. 1. Praha: Tranzit, 2010, xii, 279 s. ISBN
978-80-87259-07-8.
 dobrá povesť vydavateľa
 autorom samotný John Cage
 redigovaný a recenzovaný zdroj
 nové, originálne myšlienky
DEMPSEY, Amy. Umělecké styly, školy a hnutí: encyklopedický průvodce moderním
uměním. 2. vyd. Praha: Slovart, 2005, 304 s. ISBN 80-7209-731-8.
 recenzovaný a redigovaný zdroj
PRITCHETT, James. What silence taught John Cage: The story of 4′ 33″. John Cage
and Experimental Art: The Anarchy of Silence. 2009. Dostupné z:
<http://www.rosewhitemusic.com/cage/texts/WhatSilenceTaughtCage.html>
 objektívne informácie
 uvedený autor + zároveň erudovaný v obore
 aktuálnosť
 gramatická správnosť
 nové, originálne myšlienky